16. Much ado about nothing

11. února 2014 v 13:38 | Lilly Evenová |  This is my kingdom come
A som tu zasa! Sedím si tak v škole a spomenula som si, že som vám včera večer zabudla hodiť kapitolu. psravedlňujem sa, prepáčte, klaniam sa vám. Here it goes....

Spoilers: there's some magic kissing and stuff

6. Much ado about nothing



Dievčenská izba bola rozhádzaná. Všade sa váľali kúsky oblečenia, balíčky od sladkostí a papiere. Množstvo papierov plných poznámok z hodín, prefotených strán z kníh zvýraznených žiarivými farbami a nedopísaných seminárnych prác. Uprostred toho zmätku ležali tri postavy natiahnuté na chlpatom koberčeku, ktorý zažil aj lepšie veci a kde-tu mal škvrnu od vodových farieb. Merlin ležal na bruchu, s nohami dohora v úzkych nohaviciach a Star Wars tričku, ktoré v skutočnosti patrilo Morgane. Bol zahĺbený do latinských slovíčok vypísaných na desiatich stranách papiera, úhľadne roztriedených do kategórií. Freya sa opierala o jeho rameno a listovala hrubou knihou dejín umenia, ktorá zahŕňala iba umelcov od písmena F po K, čo bolo presne jej vyjadrenie celej situácie pred skúškou. Gwen ležala obďaleč, na chrbte, s knihou zdvihnutou do výšky. Jej ruky sa napínali ako dva stĺpy, ktoré už nevládzu držať toľkú ťarchu. Nakoniec to vzdala, položila si otvorenú knihu na tvár a vydala dlhý pridusený povzdych. Merlin zdvihol hlavu a uprene sa na ňu zadíval.
"Ja už nevládzem," zamňaučala Gwen spod knihy, ktorá jej slová bezpečne utlmila.
"Tebe nechýba zvládnuť ešte polovica abecedy za dvadsaťštyri hodín," prehodila Freya otrávene a načiahla sa za balíčkom gumených medvedíkov. Niekoľkých si vhodila do úst a odhodlane ich zaliala glgom kávy.
"Nechápem ako môžeš zapíjať tú gebuzinu kávou," pokrútil Merlin zhnusene hlavou a tiež odsunul svoje papierie. Učili sa už niekoľko dní vkuse. Bez poriadneho spánku, bez slnečného svitu alebo pojmu o čase. Termíny skúšky im oznamovali iba upozornenia na mobile. Bez nich by boli stratený.
"Bože, už mi to nemyslí, potrebujem sex!" prehlásila Freya odhodlane a tiež zavrela knihu.
"Som si istý, že Gwaine trčí na izbe a šprtá sa," prehodil Merlin sucho s myšlienkou na Arthura.
"Nie s Gwainom," mávla nad tým Freya rukou. To upriamilo pozornosť oboch jej spoločníkov.
"Hovoríš o mojom najlepšom kamarátovi, dával by som si pozor, čo predo mnou povieš!" pohrozil jej Merlin žartovne.
"On o tom vie. Rozišli sme sa ešte na chate, iba sme vám o tom nechceli povedať," Freya o tom hovorila, akoby sa nič nedialo. Gwen si ju opatrne premerala pohľadom.
"Si v poriadku, zlatko?" spýtala sa ustarane.
"Jasné. Bol to taký spontánny, spoločný nápad. Obaja sme vedeli, že náš vzťah," Freya pri slove vzťah vo vzduchu ukázala úvodzovky, "je iba krátkodobá dohoda. Kým to bolo výhodné pre obe strany, bola to sranda. Potom nás to začalo nudiť a bol čas to ukončiť."
"To ale neznamená, že ho nemôžeš ísť obšťastniť," uškrnul sa Merlin zvrhlo.
"MERLIN!" zvreskla Gwen pohoršene a capla mu po ruke, ktorú mal natiahnutú smerom k nej.
"Au! Hej, ja iba hovorím o obojstrannom kompromise v rámci zlepšenia študijných výsledkov!"
"Nie, to by nefungovalo. Spravili sme spolu dohodu, že nebudeme spávať spolu, ani s nikým z partie. Aby ten druhý nežiarlil a tak. Nechceme narúšať priateľstvo, ktoré medzi nami ostalo," Freya si hodila do úst ešte jedného z medvedíkov. Sladká hmota sa jej začala lepiť na zuby.
"A to vo vašom vzťahu naozaj nebol ani kúsok lásky?" spýtala sa Gwen, možno kúsok sklamane.
"Och, moja malá naivná Gwen," zasmiala sa na nej Freya a prisunula sa bližšie, aby ju mohla objať "Nie všetky vzťahy sa rodia z lásky. A bábätká tiež nepochádzajú od bocianov!"
"Ale no tak, nerob so mňa dieťa," drgla do nej Gwen pohoršene a pozrela Merlinovým smerom, akoby hľadala pomoc.
"Nie všetky lásky sú ako tie z tvojich kníh," pritakal Merlin.
Gwen si urazene pritisla učebnicu britskej literatúry na prsia.
"Počkaj, Merlin. Mýliš sa, tá jej samozrejme je," zasmiala sa Freya.
"Prestaň, to vôbec nie je vtipné!" prehlásila Gwen urazene. Obaja stíchli a zadívali sa na ňu pozornejšie.
"Stalo sa niečo?" spýtal sa Merlin opatrne.
"Spravil snáď dokonalý gentleman Lancelot nejakú neodpustiteľnú chybu?" zasmiala sa Freya cynicky. Merlin do nej naštvane drgol, aby zmĺkla.
"To nie, ale..." Gwen sa na malú chvíľu odmlčala a pozrela do zeme "Mám pocit, že niečo tomu chýba. Nie Lancovi, on je dokonalý a úžasný ale mne niečo chýba."
"Tak teraz ti naozaj nerozumiem," pokrútila hlavou Freya.
"Vždy som chcela byť Elizabeth Bennetovou a nakoniec som skončila ako Jane," povedala prosto.
"Mieniš si ho snáď vziať?" zažartoval Merlin. Gwen sčervenali líca a odvrátila tvár.
"Ty si tak zúfalo zaľúbená," pokrútila nad ňou Freya hlavou.
"Nie, to nie... možno," vykoktala Gwen zmätene. Freya sa nad ňou pobavene uškrnula.
"Iba by som chcela najprv nájsť samú seba, než si nájdem chlapa na celý život," vysvetlila rýchlo.
"Nerob zo seba Janu Eyrovú," prevrátil Merlin očami.
"Ozvala sa Beatrice!" vrátila mu to Gwen s úškrnom.
"Ja som... čo?" vykoktal Merlin zmätene.
"Beatrice. A Arthur je tvoj Benedick. Vy dvaja ste boli jasní od prvého momentu!"
"Och, vážne?" pozdvihol Merlin nebezpečne obočie.
"Hej, ešte aj tá časť s nenávisťou až za hrob a hrdosťou, v tomto prípade sedí," zasmiala sa Freya.
"To nie je pravda!"
"Ale no tak, Merlin," doberala si ho Gwen "nepamätáš sa na ten večer, keď sme sa spolu opili a ty si celý čas mlel o tom, aký je Arthur nafúkaný idiot a že sa chceš odsťahovať, lebo nemôžeš zniesť ten jeho rozmaznaný, nevychovaný ksicht na opačnej strane dvier?"
Merlin si razantne skryl tvár do dlaní.
"Alebo keď si naštvane rozrazil dvere tejto izby a teatrálne prehlásil, že Arthur s tebou zdieľa jednu z hodín. Ako keby ťa to malo hneď na mieste zabiť," pridala sa Freya.
"Fajn!" skríkol Merlin a rozhodil rukami vo vzduchu: "Ale my nebudeme žiť šťastne až do smrti. A rozhodne sa nevezmeme!"
"Prečo nie?" spýtala sa Gwen prosto.
"Pretože môj život nepíše Shakespeare. A Arthur ma nemiluje."
Gwen ho chápavo potľapkala po pleci. Freya, na druhej strane, sa začala bláznivo smiať: "Aha, tak my sme ešte len v tejto časti príbehu?!"
"Nerád ti to kazím, ale život nie je rozprávka," ozval sa Merlin znechutene.
Freya nad ním prevrátila očami a potom ho silno objala. Merlin sa jej snažil vytrhnúť, no ona ho držala okolo krku a dusila svojím zovretím. Keď ho konečne pustila, bol skoro bez dychu.
"Tvoj a Arthurov príbeh je všetko, dokonca aj rozprávkový," ubezpečila ho s úsmevom.
"A to už niečo znamená, keď to hovorí taký cynik ako Freya!" usmiala sa Gwen.
Merlin si povzdychol a predstieral, že si ďalej číta latinčinu. Jeho myseľ sa však túlala po iných témach. S otvorenými očami sníval o Arthurovi a o tom pohľade, ktorým sa naňho pozeral v aute na benzínke. Niečo v tom pohľade bolo. Možno neha a možno ani to nie. Boli to oči milenca, plné prísľubov a bozkov. Dotykov, ktoré mali prísť, ale nikdy neprišli. Merlin sa bál dotknúť sa prvý a Arthur sa s ním iba hral. Bol preňho zábavkou na dlhé, zimné večery. Zmätený chlapec, ktorý sa zamiloval do tyrana. Mal by o ňom prestať snívať.
Nerozprávali sa spolu už týždeň. Obaja zahltení učením a skúškami. Aspoň tomu to Merlin pripisoval. A možno pred ním Arthur iba utekal. Možno si uvedomil, že tento nevinný, hravý flirt nechal zájsť príliš ďaleko a toto bol jeho spôsob, ako dať Merlinovi najavo, že si odteraz od seba budú držať odstup.
Lenže potom tu bol ten pohľad. Taký istý, ktorým si ho Arthur premeral pred dvoma dňami na chodbe. Tie krásne šedé oči plné nehy a nevyslovených vyznaní. Bolo to iba pár sekúnd. Merlin vyšiel z izby a Arthur tam stál, zamykal a díval sa priamo naňho. Chvíľu sa obaja nehýbali.
Potom si Merlin uvedomil, že nemôže zmeškať skúšku a rozbehol sa po chodbe. Nechal tam Arthura stáť, s jednoduchým ahoj na perách a ušiel. To bol ich jediný kontakt od chaty a nebolo to dosť ani omylom.
"O čom snívaš?" Freya sa k nemu hravo pritisla. Merlin ju jednou rukou objal okolo ramien, no neodpovedal. Sedeli v tichosti, predstierajúc, že sa učia. Všetci traja stratený vo vlastných myšlienkach.

~*~
Merlin naštvane kopol do dverí a skĺzol po ich dĺžke na zem. V rukách držal poznámky, z ktorých sa doteraz učil a nervózne ich žmolil v prstoch. Cítil, ako sa mu dvíha žalúdok. Pritlačil si papiere k ústam, akoby to mohlo zabrániť jeho raňajkám vykĺznuť von a zhlboka sa nadýchol. Oblieval ho pot a celý sa triasol. Zlyhal. Po prvýkrát vo svojom živote zlyhal a neprešiel na skúške. Cítil, že za chvíľu omdlie.
Dvere pred ním sa otvorili a Merlin iba veľmi nerád zdvihol hlavu, keď naňho dopadol tieň postavy, ktorá teraz stála priamo nad ním.
,,Merlin, vysvetlíš mi, čo robíš na chodbe takto ráno a prečo si pred chvíľou kopal do vecí okolo?!" zavrčal Arthur rozospato a prehrabol si rozcuchané vlasy.
Merlin párkrát zamrkal, aby sa ubezpečil, že sa nerozplače, keď otvorí ústa.
,,Ja... prepáč." Povedal tichučko.
,,Stalo sa niečo?" spýtal sa Arthur už jemnejším tónom a s hlasným povzdychom sa posadil vedľa Merlina na špinavú zem internátnej chodby.
,,Nič," pokrútil Merlin hlavou.
,,Ale no tak, vyzeráš akoby ti uleteli všetky včely!" Arthur mu vytrhol z rúk poznámky a začal nimi listovať: ,,Oh, latinčina..."
,,Neprešiel som na skúške," pípol Merlin tichučko.
,,Čože si?" spýtal sa Arthur. Merlin si nebol istý, či si z neho strieľa alebo ho naozaj nepočul.
,,Neprešiel som na skúške," zopakoval znova a hlas sa mu v polovičke vety zlomil.
Arthur naňho prekvapene pozrel. Niekoľkokrát prázdne zamrkal a potom sa začal strašne smiať.
,,Fajn, čo je vtipné?! Tak nie som taký génius ako ty, no!" oboril sa naňho Merlin.
,,Čo prosím?" zdalo sa, že Arthur nemôže chytiť dych.
,,Čo je také vtipné?" spýtal sa Merlin teraz už naštvane. Celý jeho žalúdok bol ako na vode a bolela ho hlava. Naozaj nemal náladu na Arthurove výstupy.
,,To bola prvá skúška, nie?" spýtal sa Arthur ešte stále sa uškŕňajúc.
,,No?"
,,Preboha, ty si idiot! Myslel som, že sa niečo stalo! Ja som vždy rád, keď prejdem aspoň na tretiu skúšku," Arthur ho tresol poznámkami z latinčiny po čele a hlasno sa rozosmial.
,,Fajn, ale ja nie som ty!" Merlin mu dotknuto vytrhol papiere z rúk.
,, Jedna skúška, je tam toho. Je iba začiatok skúškového a ty sa už stresuješ!" smial sa Arthur.
,,Chcel som to mať za sebou," vysvetlil Merlin smutne.
,,Ale no tak," Arthur ho jemne pohladil po ramene. Merlin na chvíľu zamrzol v pohybe.
,,Dáš to nabudúce, neboj sa," ubezpečil ho a rýchlo stiahol ruku, akoby si uvedomil, čo robí. Merlin sa neodvážil ani pohnúť.
,,Si v poriadku? Si bledý ako stena," ozval sa po chvíli ticha Arthur.
,,Od rána mi je na nič," priznal Merlin a snažil sa zadržať vlnu nevoľnosti, ktorá naňho práve prišla.
,,Príliš sa stresuješ a prepínaš. Poď!" Arthur ho šikovne ho postavil na nohy. Merlinovi sa v tej chvíli zhúpol žalúdok, ale nepovedal ani slovo, pretože Arthur ho držal za ruku a ťahal po chodbe kamsi preč. Zastali až na schodoch, oproti dverám, ktoré Merlin doteraz považoval za kabinet upratovačiek.
,,Počkaj!" Arthur pustil jeho ruku, vybral čosi z vrecka a strčil to do zámku. Merlin videl, že to je malý vreckový nožík s množstvom voliteľných funkcií.
Po chvíli zámka na dverách cvakla a tie sa otvorili. Arthur opäť siahol po Merlinovej ruke a ťahal ho za sebou. Ocitli sa v miestnosti s ďalším schodiskom. Menším a strmším, ktoré pripomínalo skôr požiarne.
,,Tak, ešte toto..." Arthur vyšplhal po schodisku až hore k stropu, kde končilo, opäť zastrčil nožík do zámku nad svojou hlavou a šikovne ho otvoril. Odklopil dvierka a oboch ich zalialo jasné, denné svetlo.
,,Poď a zavri za sebou dvere!" uškrnul sa Arthur a vytiahol sa zo schodov dohora. Potom podal pomocnú ruku aj Merlinovi a obaja sa ocitli na streche internátu. Fúkal studený ranný vietor a všade okolo nich bola hmla, že Merlin nedovidel skoro ani na okraj budovy.
,,Myslím, že by sme tu nemali byť, Arthur," podotkol po chvíli, keď sa snažil spamätať z ľadového vzduchu, ktorý mu udrel na pľúca.
,,Ale prosím ťa!" Arthur mávol rukou a kráčal pomaly k okraju budovy. Bol tam iba nízky obrubník a potom nič, biele prázdno ponorené v hmle, ktoré Merlina desilo. Arthur sa posadil na okraj a poklopal na miesto vedľa seba.
,,Prečo si ma sem vzal?" spýtal sa Merlin prekvapene, keď sa posadil a zistil, že to nie je tak zlé, ako to na prvý pohľad vyzeralo. Iba sa nesmie pozerať dolu.
,,Vyzeral si, že potrebuješ na vzduch," uškrnul sa Arthur.
,,Mohli sme ísť aj dole," Merlin mávol rukou smerom k bielemu prázdnu.
,,Príliš ľudí, málo súkromia, škaredý výhľad," pokrútil Arthur hlavou.
,,No lebo tu vidíš aj ďalej, ako na špičku môjho nosa, však?" spýtal sa Merlin uštipačne. Arthur sa na chvíľu zastavil v pohybe a zadíval sa na už zmieňovaný nos. Potom zdvihol pohľad kúsok vyššie a stretol sa s tými Merlinovými. Chvíľu žmolil koniec svojej bundy, než konečne našiel slová.
,,Nebuď netrpezlivý, Merlin," zahriakol ho neistejšie, ako mal pôvodne v pláne
Merlin sa iba usmial. Ešte chvíľu sa doťahovali, sediac na ľadovom betóne, než ho Arthur chytil za ruku, aby upútal jeho pozornosť a ukázal kamsi do diaľky: ,,Pozeraj!"
Merlin otočil hlavu smerom, ktorým Arthur ukazoval a uvidel to. Hmla sa rozostúpila a on mohol vidieť obrysy budov školy. V hlavnej budove aj v budovách okolo sa na každom poschodí svietilo minimálne v jednom okne a svetlá v hmle sa rozmazávali a tancovali v belobe ako svetlušky. Celý ten obraz vyzeral ako namaľovaný štetcom impresionistického maliara. Malé bodky svetla v bledej diaľke.
,,A pozri sa dole," šepol mu do ucha medový hlas a Merlinovi naskočili zimomriavky, ktoré určite neboli od zimy. Netušil, ako sa Arthur dostal k nemu tak blízko, ale teraz sa k nemu nakláňal, skoro sa dotýkajúc svojim perami jeho vlasov.
Merlin poslúchol a sklonil hlavu. Videl na námestie pred internátmi, kde pred Vianocami postavili obrovský Vianočný stromček. Jeho pestrá výzdoba a svetlá sa ligotali v hmle a zubatom zimnom slnku. Nikto sa neunúval dať ho dole už týždne.
,,Tak?" spýtal sa Arthur nedočkavo ako malý chlapec, ktorý práve predviedol novú básničku, ktorú sa naučil v škole.
,,Je to nádherné," vzdychol Merlin a odvrátil pohľad od vianočného stromčeka pod sebou, pretože sa mu už začínalo z výšky robiť nevoľno.
,,Počkaj, keď ťa sem zoberiem večer. Ak je pekne, je vidno až do mestečka a dole sa je vždy na čo pozerať, keď sa študenti vracajú v podnapitom stave na ubytovňu," zasmial sa Arthur srdečne, očividne spokojný sám so sebou.
,,Alebo hore," prehodil Merlin s jemný úsmevom a zadíval sa nad svoju hlavu. Nevidel nič, iba slnko, snažiace sa predrať cez husté mračná vodnej pary.
,,Čo hore?" spýtal sa Arthur zmätene.
,,Obloha v noci. Hviezdy," vysvetlil Merlin nadšene. Vždy mal rád hviezdy, hoci o nich vede iba veľmi málo. Fascinovali ho.
,,Aha," Arthur sa mierne začervenal nad svojou hlúposťou: ,,Myslím, že to môže byť tiež pekné..."
,,Uhm," prikývol Merlin a opäť sa zadíval do diaľky. Svetlá sa pred jeho očami rozpúšťali v hmle.
Po chvíli zacítil horúce prsty, ako blúdia po jeho skrehnutej dlani. Neodvážil sa ani pohnúť, dokonca sa ani pozrieť Arthurovým smerom.
Dlaň prekryla tú jeho. Merlin mlčal a sledoval biele prázdno pred sebou. Cítil, ako mu vyschlo v krku.
Arthur z ničoho nič ruku odtiahol.
Merlin v duchu smutne vzdychol, v tej chvíli však pocítil, ako Arthur chytil jeho tvár do dlaní. Pomaly ho k sebe otočil a Merlin sa odvážil naňho zadívať. Arthur sa jemne, neisto usmieval. Bol to krásny úsmev.
Pomaly sa k nemu nahol a zastavil sa iba centimeter od jeho tváre. Merlin cítil jeho horúci dych oproti svojim perám a bojoval s tendenciou prekonať tú vzdialenosť medzi nimi. Arthur sa naňho hlboko zadíval, hoci sa mu jeho tvár rozmazávala pred očami, potom sa jeho viečka jemne zatrepotali a on zavrel oči. Merlin nasledoval jeho príklad.
V tej sekunde sa obaja zabudli nadýchnuť. Intuitívne sa k sebe priblížili, až kým Merlin necítil Arthurove pery na svojich. Jemne pootvoril ústa a Arthur sa vpil do jeho pier, akoby bol Merlin prvá a posledná osoba, ktorú kedy pobozká. Chvíľku sa s ním iba tak pohrával, akoby ho chcel vyprovokovať, potom však Merlin pootvoril pery viac a vpustil Arthura dnu. Ich jazyky sa preplietli. Arthur sa pritisol k Merlinovi bližšie, zaboril jednu ruku do jeho vlasov a druhá mu skĺzla po jeho ramene až k boku, aby ho objal okolo pása a cítil ho ešte bližšie. Merlin slastne nakláňal hlavu a vracal Arthurovi každý nežný dotyk. Na chvíľu vzal jeho spodnú peru medzi svoje a jemne ju sal, potom opäť vkĺzol jazykom do Arthurových úst a preskúmaval v nich preňho ešte neznáme zákutia. Arthur chutil ako zakázaná láska a Merlin mal pocit, že sa mu z toho všetkého krúti hlava a o chvíľu spadne zo strechy rovno do bielej priepasti pod nimi. Lenže Arthur ho držal pevne a Merlin mu dôveroval.
V tej chvíli sa v ňom niečo prebúdzalo. Merlin cítil teplo, ktoré pomaly stúpalo do celého jeho tela. Začalo to na mieste, na ktorom mu bilo srdce a pomaly postupovalo do všetkých častí tela, až ku končekom prstov. Bola to sila, ktorá mu nebola neznáma, no nikdy to ešte necítil tak jasne a mocne. Brneli mu z toho brušká prstov a Merlin celou silou zaryl nechty do betónu pod sebou, akoby chcel ten pocit vyšúchať z prstov von.
Práve v tej chvíli tá sila dorazila k Merlinovej hlave. Pomaly cítil, ako mu preniká do mozgu, ako sa ho zmocňuje, naplňuje každú jeho bunku, každý pohyb. Chcelo sa mu kričať od bolesti, ktorú pri tom cítil, ale nemohol. Nedokázal robiť nič iné, iba náruživo bozkávať Arthura, ktorý aspoň v náznakoch potláčal tú strašnú bolesť do úzadia jeho mysle a prinášal slasť. Merlin mohol cítiť, ako pomaly preberá kontrolu. Po chvíli sa ocitol úplne nalepený na Arthurovom tele, ruky obmotané okolo jeho krku a bozkával ho do bezvedomia, snažiac sa udržať rovnováhu vzhľadom na situáciu, v ktorej sa nachádzali.
Ako ten zvláštny pocit prišiel, tak aj odišiel. Bolesť pominula a teplo bolo preč. Ľadový vietor mu začal prenikať pod bundu a Merlin cítil, ako sa trasie. Brnenie v končekoch prstov a po celej pokožke však neprestalo.
Bozk skončil príliš rýchlo, hoci mohol trvať aj niekoľko minút. Obaja stratili pojem o čase aj priestore. Až keď Merlin omámene otvoril oči a uvidel výšku, v ktorej sa momentálne nachádza, prebral sa do reality. Arthur sa naňho stále pozeral tým očareným pohľadom.
,,Arth-..." začal Merlin neisto. Arthur akoby sa šibnutím čarovného prútika prebral. Prekvapene zaspätkoval, odsunul sa od Merlina a okamžite vstal.
,,Ja... ešte niečo musím ísť spraviť. Je... mi to ľúto Merlin, prepáč, musím ísť," vykoktal skôr, ako sa Merlin stihol spamätať a otočil sa smerom k padacím dvierkam v prostriedku strechy. Merlin chcel vyskočiť a zastaviť ho, chcel naňho kričať, vrhnúť sa mu okolo krku a držať ho. Miesto toho sedel na studenom kameni a sledoval, ako Arthur odchádza. Nemohol nič robiť. Bolo to Arthurove rozhodnutie. Spanikáril a Merlin mu to ani nevyčítal. Vždy vedel kto Arthur bol a je. Nie, on nebol chalan, ktorý by potenciálne mohol mať záujem o niekoho tak nemožného ako on.
Merlin si ani nevšimol, že plače, kým ho slzy nezačali chladiť na lícach. Chrbtom ruky si ich zotrel, no stále pribúdali ďalšie a ďalšie a tak ich nakoniec nechal padať. Díval sa smerom, ktorým zmizol Arthur, aj keď tam už dávno nestál a neliezol po schodoch dole. Bolo tam iba prázdno.
Merlin zakusol do spodnej pery a snažil sa nadýchnuť, no ľadový vzduch ho pichal v pľúcach . Trel si o seba brniace brušká prstov a nevedel sa toho zvláštne pocitu zbaviť. Po chvíli pocítil teplo, ktoré vychádzalo od jeho prstov a opäť sa šírilo celým telom, tento krát do opačného smeru. Začal mimovoľne šúchať prsty o seba ešte rýchlejšie. Po chvíli sa ozvalo puknutie, ako keď preskočí iskra a Merlin poplašene vyskočil na nohy. Medzi jeho prstami blkotal malý ohníček, ako keď sa zapáli knot sviečky.
Merlin začal rýchlo triasť prstami, no oheň nie a nie uhasiť. Nakoniec rozpojil dva spojené prsty a oheň bol zrazu preč.
Vyplašený cúvol ku schodom. Poriadne za sebou zavrel poklop, poslepiačky zliezol po schody do temnej miestnosti a vyskúšal dvere. Našťastie ich Arthur nechal otvorené. Nenápadne vykĺzol na chodbu a dvere za sebou zabuchol. Ponáhľal sa rýchlo do svojej izby a snažil sa premýšľať racionálne nad ohňom, ktorý sa z ničoho nič objavil medzi jeho prstami. Vôbec ho nepálil.
,,Hlúposť, muselo to vzniknúť trením. Základy fyziky, iné vysvetlenie to nemá!" povedal Merlin sám sebe nahlas, keď sa ocitol konečne vo svojej izbe s bezpečne zavretými dverami a komfortne vyzerajúcou posteľou. Merlin si do nej unavene ľahol a snažil sa nemyslieť na dnešné čudné ráno. Jeho myšlienky však stále zalietavali k Arthurovi a po chvíli sa slzy spustili po jeho tvári znova. Tentokrát však hustejšie a Merlin sa neubránil ani pár vzlykom.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Lucy Lucy | 13. února 2014 v 20:31 | Reagovat

Konečne. KONEČNE! Už mi ten pár spôsoboval tak nepríjemnú frustráciu až to bolelo :D Určite aj tebe... Aj keď teda Arthur sa zachoval ako totálny pako... čo už s ním narobíme, je to predsa Arthur...
Yay! Merlin vie čarovať, konečne mu to docvaklo chlapcovi, mohlo mu byť na chate teplejšie, keby o tom vedel :D
Next chapter please!

2 B. B. | 18. února 2014 v 16:32 | Reagovat

Chtěla jsem komentovat už z nového blogu a tak jsem se trochu pozdržela. Blog ovšem pořád není funkční a tak s týdenním opožděním čtu kapitolku znova (a vůbec mi to nevadí :-)) a konečně komentuju. Merlinovi začínají zkoušky, takže má co dělat. A konečně se mezi těma dvěma něco stalo, awww! :3 Konec byl alespoň pro mě trošku zmatený, ale o to víc se těším na další kapitolku :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.