15. The darkest night (and the light after) (part II.)

4. února 2014 v 3:47 | Lilly Evenová |  This is my kingdom come
Kapitola, yay! Moja drahá betareaderka prehlásila, že je to veľmi frustrujúce. Takže asi varovanie: môže spôsobiť frustráciu!!!
(Robím si srandu, to iba ona nevie zniesť trocha romantiky)

15. The darkest night (and the light after) (part II.)






Morgana rozrazila dvere v záchvate absolútneho hnevu. Na havraních vlasoch a výraznej, fialovo-modrej čiapke mala kopy snehu, ktoré jej pomaly stekali za krk. Špirála sa jej roztiekla na lícach a celá sa triasla.
"Si v pohode, zlato?" Morgause sa k nej vrhla, pomáhajúc jej vyzliecť bundu a oprášiť zo seba zvyšný sneh.
"Stále sneží!" vyhlásila Morgana naštvane a skopla z nôh čižmy.
"Nehovor," prehlásil ironicky Gwaine. Snežiť začalo niekedy poobede na svahu. Merlin s Arthurom sa stihli ešte párkrát spustiť, než sa strhla absolútna snehová búrka a svah uzavreli. Odvtedy sedeli v chate a hrali stolové hry. Keď vonku prestalo nepríjemne fúkať, Morgana bola odvážne vyslaná do obchodu, aby kúpila alkohol, ktorého výrazne ubúdalo.
"Ale no tak," Morgause ju prudko objala v snahe zahriať ju a zároveň jej zabrániť roztrhať Gwaina na kusy. Morgana sa k nej pritisla ako pijavica a odmietala ju pustiť aj po dlhých minútach.
"Zahrá si niekto ďalšie kolo Monopoly?" navrhla Gwen dobrosrdečne, snažiac sa rozohnať ponorkovú chorobu. Boli zavretí dnu už dlhé hodiny a každému to už začínalo stúpať na mozog.
"Preboha, už nechcem žiadnu stolovú hru ani vidieť!" prehlásil Percy otrávene a išiel preskúmať obsah nákupných tašiek.
"Mohli by sme hrať ešte fľašku!" ozvala sa Freya, za čo si vyslúžila škaredé pohľady od väčšiny mužského osadenstva.
"Nemáme dvanásť," zavrčal na ňu Leon.
"Hej, sadni!" ozval sa Gwaine prudko v snahe chrániť svoju frajerku.
"Prestaňte," vložil sa do toho Merlin a vyskočil z gauča.
"Má pravdu, chalani," ozval sa Arthur znudene. Sedel rozvalený na gauči a topil nudu v alkohole.
"Viditeľne sa odtiaľto nedostaneme, takže navrhujem, aby sme vymysleli niečo, čo nás neprestane nudiť už po desiatich minútach," Merlin sa prechádzal po miestnosti hore-dolu a úpenlivo rozmýšľal.
"Mohli by sme si na notebooku pustiť nejaký film," navrhol Lancelot.
"Nie, to má príliš malú obrazovku a nás je príliš veľa," zavrhol to Arthur okamžite.
"Môžeme si to rozdať..." ozvala sa Morgana, ktorá sa ešte stále obkrúcala okolo Morgause a teraz jej provokatívne kúsala do ušného lalôčiku.
"Niektorí si to môžete ísť rozdať. My ostatní, no..." Arthurove oči zaleteli k Merlinovi. Možno za to mohla jeho mierna podnapitosť, že sa mu líca sfarbili do ružova a rýchlo odvrátil tvár. Merlin zarazene zastal vo svojom vytrvalo pochodovaní a rozpačito pozeral po miestnosti. Morgause a Morgana sa vytratili po schodoch hore. Viditeľne sa chytili toho nápadu a išli ho patrične preskúmať. Gwaine a Freya sa tiež o čomsi šepotom dohodovali na gauči. Ostatok sa tváril znechutene alebo podráždene.
"Čo tak pravdu a skutok?" navrhol Merlin, aby prerušil trápne ticho v miestnosti.
"Čo si malé decko?" zavrčal naňho Percy prudko.
"Drž už hubu, Percival!" ozval sa Arthur bojovne a treskol pohárom o stôl.
"Prestaňte sa hádať!" vyskočila Gwen a postavila sa presne medzi Percivala a Arthura, ktorí sa teraz merali naštvanými pohľadmi.
Merlin, ktorý napätie v obývačke už nemohol zniesť, sa otočil na opätku a utiekol do kuchyne.
Chvíľu bezmocne sedel na stole a snažil sa utriediť si myšlienky, než sa rozhodol, že bude produktívny a uvarí aspoň večeru. Vybral teda z chladničky potrebné ingrediencie na palacinky. Sladké by im všetkým mohlo zlepšiť náladu.
"Čo robíš?" v dverách sa po chvíli objavil Gwaine. Na tvári mal široký, zmierlivý úsmev.
"Palacinky," odpovedal Merlin prosto a ďalej vymiešaval cesto, aby v ňom neboli hrudky.
"Freya ťa bude milovať," zažartoval Gwaine a posadil sa na stoličku vedľa Merlina.
"Presne to je môj tajný plán. Prebrať vám všetkým frajerky a vytvoriť si z nich armádu," prehlásil Merlin. Jeho hlas bol však úplne prázdny.
"Čo sa deje, Merlin?" Gwaine si ho pozorne premeral.
Merlin si povzdychol a položil misku s cestom na linku.
"To Arthur," priznal po chvíli neisto: "správa sa tak..."
"Zamilovane?" doplnil ho Gwaine pobavene.
Merlin skryl tvár do svojich dlaní. Možno iba nechcel, aby Gwaine videl jeho rozpaky. Alebo sa mu nechcel dívať do očí, keď povie nasledujúce slová.
"Arthur, by nikdy nemohol milovať... mňa!"
"Myslíš muža?" spýtal sa Gwaine zmätene.
"Nie, myslím mňa," Merlin rozhodil rukami smerom k svojmu telu, akoby to niečo vysvetľovalo.
Gwaine prekvapene zamrkal.
"Som samá ruka a noha, príliš chudý, príliš nepekný, s veľkými ušami a čudnými vlasmi a videl si niekedy moju tvár a lícne kosti..."
Gwaine ho zastavil tak, že mu chytil ruky, ktorými mával vo vzduchu a gestikuloval smerom k svojmu telu. Chvíľu na seba prekvapene pozerali.
"Ty to vážne nevidíš?" spýtal sa ho vážne, stále ho držiac za zápästia.
"Čo nevidím?" spýtal sa Merlin hlúpučko.
"Ako sa na teba pozerá, ako sa ťa dotýka!"
Merlin pokrútil hlavou.
"Bože, ty musíš byť ten najväčší idiot na svete!" vyhŕkol Gwaine so smiechom. Merlin sa naštvane vytrhol z jeho zovretia.
"Vôbec nie si vtipný. Nedávaj mi nádej, keď žiadnu nemám!"
"To nebol vtip," povedal Gwaine už vážnejšie. Merlin sa vrátil k vareniu a rozhodol sa ho ignorovať.
"Mal by si otvoriť oči, Merlin. Arthur k tebe niečo cíti. Môžete sa toho obaja báť, môžete od toho utekať ,ako ďaleko chcete. My všetci to vidíme, tak prečo proste neotvoríte oči a neprijmete pravdu?"
"Lebo to nie je pravda!" vyhŕkol Merlin so slzami na krajíčku a naštvane treskol panvicou o sporák. Premýšľal nad Gwainovými slovami. Už začínal znieť ako Will.
Gwaine ho zrazu prudko odtiahol od sporáku a objal. Merlin sa vzpieral, snažil sa ho odtlačiť, no Gwaine ho držal pevne, žartovne ho šteklil na rebrách a pritláčal k sebe. Nakoniec sa Merlin vzdal a objal ho naspäť.
Z ich malého prejavu citov ich vytrhlo odkašlanie. Arthur stál v kuchyni, za ním Freya a Leon, ktorí mu nakúkali cez rameno a smiali sa na nich. Viditeľne ich prilákal hluk trieskajúceho riadu alebo vôňa páliacej sa palacinky.
Merlin sčervenal a rýchlo palacinku obrátil. Do kuchyne sa začali trúsiť ľudia. Jedlo sa osvedčilo ako dobrý nástroj na zmiernenie napätia.
Keď už všetci sedeli za stolom, okrem Morgany a Morgause, ktoré nikto nenašiel odvahu rušiť, Merlin sa posadil na posledné voľné miesto vedľa Arthura a pustil sa do svojej porcie.
Skoro sa zadusil, keď ho Arthur prudko a drsne chytil za stehno. Jeho nechty sa mu zaryli do stehna.
Merlin naňho prekvapene pozrel. Arthur sa mračil smerom na Gwaina, ktorý si ho vonkoncom nevšímal, pretože sa práve snažil kŕmiť Freyu šľahačkou.
"Šibe ti?" spýtal sa Merlin, snažiac sa zhodiť jeho ruku.
Arthur nepovedal ani slovo, iba chytil jeho ruku, s ktorou sa ho Merlin snažil odohnať a preplietol si s ním prsty. Jeho stisk bol trochu hulvátsky a násilný, no aj tak spôsobil, že sa Merlinovi zadrhol dych v hrdle.
Sedeli pri stole plnom ľudí a Arthur ho držal za ruku. Síce pod stolom, takže ich nik nevidel, no to gesto Merlina natoľko ochromilo, že iba párkrát otvoril a zatvoril ústa a potom umlčal svoje protesty. Arthurova dlaň bola horúca v tej jeho, trocha spotená, pevná a dokonalá. Po chvíli jeho stisk povolil. Iba natoľko, aby nepôsobil tak majetnícky. Merlin sa uvoľnil a pokúsil sa jesť druhou rukou.
Arthur mu po chvíli začal prechádzať po dlani bruškami prstov. Jedno po druhom, pomaličky, akoby to ani nebol zámer.
"Arthur, ja..." začal Merlin rozpačito koktať
"Prosím, nič nehovor," Arthur sa naňho pozrel psími očami a pevnejšie stisol jeho ruku v svojej. Jeho dotyk bol teraz napätý.
Merlin zmĺkol. Odpil si zo svojej šálky s kávou a potom sa spokojne oprel o Arthurovo rameno a zložil si naňho hlavu. Vonku stále snežilo, okolo nich sa všetci ládovali palacinkami a oni mlčali. Na vysvetľovanie bude dosť času neskôr.
~*~
Zobudil ho ľadový sneh, ktorý mu pristál na tvári.
"ARTHUR!" vykríkol Merlin naštvane. Arthur stál nad ním, smial sa od ucha k uchu a oprašoval si kopy snehu z čiapky a vlasov rovno na Merlina a do postele. Líca mal červené od zimy, vlasy mu stáli na všetky strany a ešte si ich aj veselo prehraboval prstami. V takéto momenty sa Merlin doňho zamilovával znova a znova. Keby ho teda neprebudil kopou snehu do postele.
"Ja ťa raz zabijem!"
"Vstávaj spachtoš, staviame snehuliaka!" vykríkol Arthur šťastne a odhrnul záves na okne. Merlin mal tak výhľad priamo na dvor, kde sa všetci rozhodli dať si v metrovom snehu guľovačku.
Arthur naňho z kufra začal hádzať oblečenie v kombináciách, ktorým Merlin nerozumel. Poslušne sa však začal obliekať. Musel vymeniť dve tričká za nohavice a nájsť rukavice, ktoré Arthur omylom prehodil za posteľ, no nakoniec to akosi zvládol.
Keď konečne vyšiel von, po tom, čo si vyčistil aspoň zuby a ukradol Arthurov teplý pletený šál, Leon ho okamžite napadol zo zálohy a skočil naňho . Merlin to nečakal a tak skončil hlavou v kope snehu, ktorý mu bol prakticky po kolená.
"Vstávaj padavka, potrebujeme spraviť čo najväčšieho snehuliaka!" Arthur ho vytiahol späť na nohy a nevšímal si jeho protesty, že najprv chce rannú kávu. Lancelot a Gwaine už pracovali na prvej guli, ktorá bola Merlinovi asi po pás.
"Načo tak veľký?" spýtal sa Merlin prekvapene.
"Musíme tromfnúť dievčatá, tie šli stavať pred dom a odhrabať pritom autá," vysvetlil mu Percival, ktorý v rukách formoval ďalšiu guľu. Nakoniec sa však rozhodol, že je príliš škoda minúť ju na snehuliaka a tak ju hodil do Arthura. Strhla sa medzi nimi neľútostná snehová bitka, pri ktorej obaja skončili mokrí ako myši.
"Fajn, keď sa tí dvaja dobijú, mohli by nám ísť pomôcť," ozval sa Gwaine, ktorý už gúľal druhú guľu. Pomaly naberala veľkosť a tvar. Snehu bolo naokolo dosť a tak im práca išla od ruky.
Nakoniec Percy a Arthur uzavreli prímerie a pomohli Gwainovi postaviť druhú guľu na tú prvú.
"Tak máme dve gule," skonštatoval Lancelot.
"Ďakujeme za lekciu z anatómie," uškrnul sa Gwaine a strčil ho do snehu. Dokým sa im podarilo spraviť aj najmenšiu guľu, ktorá mala slúžiť ako hlava, skončil každý z nich v snehu minimálne trikrát.
"Fajn, už nám chýba iba nejaké uhlie a mrkva. Skočte niekto dnu," poprosil Leon na koniec, keď celý snehuliak držal ako mal. Arthur mu dokonca prirobil aj drobné ručičky a do jednej z nich narval kus konára z blízkeho stromu.
Gwaine sa o chvíľu vrátil aj s kusmi uhlia a strašne sa smial.
"Choďte sa pozrieť čo robia dievčatá, vážne, stojí to za to!" vyhŕkol a rukavicou si utieral slzy smiechu. Popritom si rozmazal trocha uhlia po tvári a vyzeral komickejšie ako zvyčajne.
Všetci naraz sa rozbehli dopredu. Merlin to zbadal prvý a začal sa dusiť smiechom. Morgana, Morgause, Freya a Gwen stáli okolo obrovského, snehového pohlavného údu. Gwen prechádzala dlaňou po jeho celej dĺžke, ako sa snažila vyrovnať povrch a Freya s Morganou veselo zapichovali zospodu paličky, ktoré mali pravdepodobne reprezentovať ochlpenie.
"To si robíte srandu!" vyhŕkol Arthur so smiechom.
"Nemajte komplexy z tej veľkosti, chlapci," mrkla na nich Morgana a potľapkala obrovský snehový penis kam dočiahla.
"Ja teda nemám komplex!" uškrnul sa Gwaine sebavedome.
"Ale aspoň ste to tu vyčistili," pochválil ich Lancelot. Dobrou správou bolo, že dievčatá spotrebovali skoro všetko sneh z príjazdovej cesty a autá tak mohli konečne vyparkovať ak do večera nenasneží. Zlou správou bolo, že dnes budú musieť odísť.
"Hej, ale budeme sa všetci musieť narvať do troch aut. Hovorila som so susedkou. Včerajšia snehová búrka vraj spustila neďaleko menšiu lavínu a niekde dole pod horami zasypalo koľajnice. Železnica bude nepoužiteľná dva dni. Aspoň tak to odhadujú." Oznámila im Morgause.
"Super," prehlásil Gwaine ironicky.
"Ja som to chcel ešte otočiť domov, nepriniesol som si sem všetky veci," zavrčal Percy naštvane a oprel sa o svoje auto, ktoré parkovalo najbližšie k východu.
"Ja to s tebou domov otočím, ak chceš," ponúkol sa Leon.
"To je v poriadku, ja teda zoberiem Gwaina, Freyu a Gwen," prehlásil nakoniec Lancelot.
"Mne teda ostávate vy dámy a Merlin," kývol hlavou Arthur smerom k Morgane a Morgause.
"Pohroma zažehnaná!" rozhodila Morgana šťastne rukami: "Teraz sa poďme pozrieť čo ste stvorili vy, chlapci!"
~*~
Merlin sa hral s nastavením rádia a ukradomky sledoval Arthurov profil. Pripomínal niečo z učebníc dejepisu, ktorých Merlin za celé tie roky držal v rukách nespočetné množstvo. Bol si istý, že už niekde zahliadol ten kráľovský profil, spôsob akým slnko svietilo cez jeho vlasy, plachý úsmev na sústredenej tvári. To všetko vyzeralo ako zachytené na starom obraze v Merlinovej mysli. Predstava Arthura ako sedí na koni, chrbát vystretý, v rukách oťaže. Na sebe má žiarivé brnenie, ktoré sa na slnku leskne ako jeho vlasy. Vyzerá nádherne, vždy vyzeral nádherne. V Merlinovej mysli bol vždy krásny a majestátny ako cenná socha alebo starý obraz dávno zabudnutého umelca. Na Arthurovi bolo čosi božsky krásne a svetsky príťažlivé. Akoby vystúpil zo starých legiend a prebojovával sa týmto svetom s rytierskou udatnosťou a srdcom pravého princa.
Možno si ho iba príliš idealizoval. Možno mu pridal niekoľko dobrých vlastností len preto, aby sa nezbláznil z jeho chladnej povahy rozmaznaného, chceného dieťaťa z dobrej rodiny alebo potreby šikanovať a zosmiešňovať ľudí okolo seba, keď sa cítil neisto. Lebo všetky tieto zlé vlastnosti mal Arthur zakorenené v sebe. A predsa, keď sa slnko prepletalo jeho blonďavými vlasmi a objímalo ho v svojej nadpozemskej žiare, keď vyzeral ako zjavenie z Nového zákona, Merlin pozabudol na tieto drobné chyby krásy a videl iba to dobro a srdečnosť, ktorá z neho sálala. A potom slnko zapadlo, jeho posledné lúče pohladili Arthurovu siluetu a bolo preč. Pred nimi sa rozlievala šedastá cesta a lampy popri diaľnici sa ako na povel, rad za radom rozsvecovali.
Arthur zastavil na benzínke a priniesol im obom šálku kávy a bagetu. Merlin jedol skôr zo slušnosti, nie z núdze. Vôbec nebol hladný.
"Za chvíľu budeme doma," uistil ho Arthur s úsmevom
"Ja viem," pritakal. Bol rád, že Arthur konečne prehovoril. Išli už hodiny, kľučkovali na zamrznutých cestách a z nejakého neznámeho dôvodu obaja mlčali. Morgana s Morgause sa na poslednú chvíľu rozhodli, že ostanú na chate ešte niekoľko dní. Arthur ich varoval, že ak vlaky nezačnú čoskoro chodiť, budú mať problém dostať sa naspäť, no Morgana trvala na svojom a Morgause ich upokojovala, že budú fajn a železnica bude pojazdná už o niekoľko dní. Tak ich tam chalani nechali, zbalili si kufre a vyrazili na cestu ako poslední. Arthur sa príliš sústredil na riadenie po zamrznutých cestách a Merlin sa hral s telefónom, aby sa rozptýlil. Gwen s Lancelotom a Gwainom už boli v Camelote.
"Teším sa na spánok," priznal Merlin a tiahlo zívol, aby demonštroval ako veľmi ho tento výlet s nedostatkom spánku vyčerpal.
Arthur mu položil ruku na koleno a stisol. Sedeli v aute, zaparkovaní za benzínovou pumpou, jedli nepožívateľné staré bagety a šedá okolo nich sa rozlievala ako povodeň, zaplavujúca zbytky dňa. Lampa vedľa nich nespokojne blikala, než zhasla úplne. Merlin sa nahol a položil hlavu na Arthurove rameno. Ten ho voľnou rukou objal a upokojujúco mu prešiel dlaňou po chrbte. Kreslil naň veľké kruhy. Ich pery boli tak blízučko a predsa, toto nebola chvíľa, kedy by sa mali nahnúť a pobozkať. Nie pri zápachu benzínu a blikajúcej pouličnej lampe, keď sú obaja unavení a vyčerpaní. Merlin to tak veľmi chcel, nájsť lásku v Arthurovom náručí. Teraz netúžil po bozku. Iba po jeho blízkosti, po chlácholivom dotyku a nehe.
A potom Arthur odložil bagetu na palubnú dosku, odpásal sa a objal ho správne. Pritlačil ho k sebe v náhlivosti a zúfalej túžbe zotrieť ten jeho melancholický unudený výraz z tváre. Merlin sa k nemu pritisol, zaboril tvár do jeho trička a prial si takto ostať navždy.
Keď sa od seba odtiahli, Arthur sa naňho uprene zadíval. Chvíľu si potichu hľadeli do očí, iba pár centimetrov od seba. Merlin vedel, že na tej vzdialenosti niečo nesedí. Priatelia, nech sú akokoľvek blízky, sa nikdy k sebe nenakláňajú tak blízko, že im stačí šepot. To robia iba milenci.
"Nedíva sa tak na mňa!" Merlin zahanbene odvrátil tvár.
"Prečo?" zasmial sa Arthur veselo, chytil jeho bradu do rúk a otočil ho späť k sebe.
"Lebo..." Merlin cítil, ako sa červená.
"Hm?" Arthur pozdvihol obočie. Merlin cítil jeho dych oproti svojej tvári. Bol tak strašne blízko.
"To iba... niečo, čo povedal Gwaine. O tom, ako sa na mňa pozeráš..." Merlin sa zapýril ešte väčšmi.
"Je na tom niečo zlé?" spýtal sa Arthur nevinne a vnoril ruku do jeho vlasov. Merlin cítil, ako sa jeho dych skracuje.
"Nie, iba nechápem prečo sa na mňa tak pozeráš," priznal po chvíli.

"To tie tvoje uši!" uškrnul sa Arthur a po jednom z nich prešiel prstami. Potom sa rýchlo posadil späť na sedadlo vodiča a zapol si pás, akoby chcel medzi nimi rázne stanoviť hranicu. Čaro okamžiku bolo preč.
 

7 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Mr.Grey Mr.Grey | Web | 5. února 2014 v 20:44 | Reagovat

ako vždy super :-) ..krásna romantika :3

2 ada ada | 6. února 2014 v 5:17 | Reagovat

by som Arthurovi na konci jednu pleskla

3 samba samba | 7. února 2014 v 8:06 | Reagovat

Ty mě zabiješ ,normálně jsem na prášky.To kroužení a pořád ani ta pusa.Sice vím ,že to Arthur myslel láskylpně ale v Merlinovi to asi udělalo paseku,jeho představa o sobě je bídná,chudinka .Díky,opět krásně čtivé

4 samba samba | 8. února 2014 v 8:32 | Reagovat

Můj koment spadl do spamu :-(

5 B. B. | 11. února 2014 v 21:30 | Reagovat

Nah, skvěle, tak se na Silvestr těším a nakonec se přes všechen nefungující internet a kupu dalších věcí dostávám ke kapitolkám až teď. (Před pár dny respektive, ale komentuju až teď, přiznávám se)
Kapitolky jsem si užila a opravdu mne nezklamaly. Sice jsem čekala, že bude něco víc mezi těma dvěma, ale i takový vývoj děje se mi moc líbí :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.