Something's coming (2/2)

25. ledna 2014 v 11:13 | Lilly Evenová |  Jednorázovky
Pokračovanie... nezmestilo sa mi to všetko do jedného článku



~*~
Keď sa kúsky Derekovho oblečenia vrátili z laboratória, ukázalo sa, že na nich bola iba jeho vlastná krv. Nedávalo to zmysel. Derek bol síce dostatočne doriadený, no stopy súboja na jeho hánkach a pod nechtami ukazovali, že útočníkov uštedril niekoľko poriadnych rán. Na šatách však nebolo nič. Opäť nemal žiadnu stopu.
Derek sa tiež vyparil. Stiles sa ho snažil nájsť, no nebol o ňom žiadny záznam, žiadna kreditka, GPS na mobile ani záznam o momentálnom bydlisku.
Stiles sa už vzdával, keď sa Derek zjavil na prahu jeho dvier znova. Tentokrát v normálnu dennú hodinu, oblečený do neroztrhaných šiat, čistý a v rukách držal vypraté a vyžehlené oblečenie, ktoré mu Stiles požičal.
"Prišiel som ich iba vrátiť," vysvetľoval rýchlo. Stiles mu neveril ani slovo.
"Poď dnu," vyzval ho a rázne za ním zabuchol dvere. Bol odhodlaný to z neho vypáčiť.
"Prepáč mi ten minulý nočný prepad," povedal Derek ticho, ako stál na chodbe, v rukách Stilesove zvršky.
"To je všetko? Prepáč za prepad? Normálne k ľuďom chodíš celý krvavý, na pokraji odpadnutia a potom sa iba tak ospravedlňuješ?!" vyštekol naňho Stiles prudšie ako chcel.
"Nie, preto som tu a ospravedlňujem sa..." zamračil sa Derek.
"Fajn! To je úžasné, proste super. Ospravedlňuješ sa. Čo tak vysvetlenie?!" Stiles pomaly strácal pri tom človeku nervy. Cítil, ako sa mu nechty zarývajú do vlastnej dlane. Bojovne sa pozrel na Dereka. Jeho reakciu však nečakal.
Starší muž pustil oblečenie na zem a naštvane po ňom vyštartoval. Celým svojím telom ho pritlačil na vchodové dvere. Tvár mal iba pár centimetrov od tej jeho a nápadne sa mračil.
"Teraz ma dobre počúvaj, poručík. Tam vonku je niečo, čo nie je bezpečné pre mňa ani pre teba. Ja sa o to postarám, no nesmieš mi stáť v ceste. Odmietam si vziať na zodpovednosť ďalší ľudský život, rozumieš mi? Ak sa v tom začneš vŕtať, si v nebezpečenstve. A to ja nedovolím!"
Derek zlovestne vrčal. Stiles cítil ten zvláštny pocit, ktorý sa dlho nedostavil, ako mu brní celým telom. Mal strach. Ten muž ho desil.
No bolo tam ešte čosi. Ten spôsob, akým sa Derekove telo naňho tislo a jeho ruky sa obtierali o Stilesove zápästia, aby mu nedovolil sa pohnúť.
"Rozumel si mi?!" Derek ním zatriasol. Stilesove oči na malú chvíľu skĺzli na jeho pery. Už nemal modriny ani iné stopy na tvári. Bol pekný, ako vyrezaný z mramoru. Ostrá čeľusť s jemným strniskom a prenikavé oči.
"Uhm," prikývol Stiles po chvíli a opäť zdvihol oči hore. Derek už nemal na tvári ten zlovestný výraz. Na chvíľu sa uvoľnil, nechal svoju masku padnúť a Stiles tú príležitosť využil. Uvoľnil si ruky z jeho zovretia a zaboril ich do Derekových tmavých vlasov. Drsne si ho pritiahol a pritisol sa na Derekove pery s takou samozrejmosťou, že ich to oboch vyviedlo z rovnováhy. Starší muž sa ani nebránil. Po chvíli dokonca začal vášnivý bozk opätovať. Chytil Stilesa za zadok a zdvihol ho do výšky. Stiles automaticky obkrútil nohy okolo Derekových bokov a nechal sa opäť oprieť o stenu. Zdalo sa, že je preňho ľahký ako pierko. Derek ho bez najmenšej námahy držal vo vzduchu a naliehavo tlačil k stene v snahe pritisnúť sa k nemu ešte bližšie.
Ich bozk sa z prudkého, nekoordinovaného zhluku jazykov, slín a zubov premenil na súhru. Derek pritlačil boky proti Stilesovmu telu a ten zadúšal niekoľko vzdychov v Derekových ústach.
Po chvíli sa ich ústa rozpojili. Stiles sťažka dýchal. Derek ho stále držal za zadok a tisol k dverám. Ich pohľady sa na chvíľu stretli. Obaja sa tvárili vystrašene.
"Ehm..." Stiles zložil nohy z Derekových bokov a ten ho jemne položil na zem. Ani jeden z nich nerozumel, čo sa tu práve stalo.
"Asi by som už ma ísť," ozval sa Derek po chvíli do trápneho ticha.
"Asi by si mal," prikývol Stiles a odstúpil od dverí. Derek ich roztrasenou rukou otvoril a vyšiel von. Stiles sa díval, ako mizne za rohom ulice a bojoval s myšlienkou zastaviť ho. Lenže Derek mu odmietal vysvetliť celú túto zamotanú situáciu a to Stilesa naozaj iritovalo. Nakoniec sa rozhodol zavrieť za ním dvere a nikomu o tomto malom výstupe nikdy nepovedať.

~*~
S Derekom Haleom sa stretol znova až o niekoľko týždňov neskôr. Našiel ho nervózne sa prechádzať okolo miesta činu. Keď ho Derek zbadal, zatiahol ho do postrannej uličky, aby si mohli pohovoriť.
"Nehovor mi, že to spolu súvisí, ďalšiu frustráciu neznesiem," vyštekol naňho Stiles podráždene skôr, ako Derek stihol otvoriť ústa.
"Pozri, nevravím, že je to spojené s vraždou mojej sestry, iba mám obavu, že by mohlo. Vaša obeť je Kate Argent."
"A?" Stiles pozdvihol obočie. Malo by mu to snáď dávať nejaký zmysel?
"Kate Argent je... no to je jedno, čo je, ale povedzme, že stála v ceste niekomu veľmi nebezpečnému," vysvetľoval Derek neurčito.
"O čo tu dopekla ide? Máme v Beacon Hills nejakú tajnú mafiu o ktorej nikto nevie?" Stiles strácal trpezlivosť. Pozeral sa do Derekových nervóznych očí, ktoré tikali po chodníku a kontrolovali vstup do uličky, aby ich nikto nepristihol tajne si šuškať v zatuchnutej zadnej uličke medického ústavu.
"Ak to chceš tak nazývať, pokojne, ale prosím, daj od toho ruky preč, Stiles. Nechcem, aby sa ti niečo stalo. Nechcem, aby sa komukoľvek niečo stalo! Toto bola posledná vražda, sľubujem!"
"A čo tvoja rodina?" spýtal sa Stiles prekvapene.
"Svoju odplatu už dostali," povedal Derek temne a opäť pozrel smerom k východu z uličky.
"Takže mi chceš povedať, že túto vraždu čo... nemáme vyšetrovať? Mám to úbohé dievča iba tak nechať ležať na chodníku a ísť vyplňovať rutinné hlásenia o pokutách?" Stiles si unavene prechádzal prstami po spánkoch. Naberal tie isté zvyky aké mával jeho otec.
"Iba sa v tom nerýp viac, ako je potrebné, ok?" Derek chytil obe jeho ruky za zápästia, akoby chcel upriamiť jeho plnú pozornosť na seba. V jeho tvári bolo čosi zlomeného. Ako tvár odsúdeného na smrť. Na chvíľu Stilesa napadla bláznivá myšlienka, či predsa len Derek nie je tým psychopatom, ktorý behá okolo a zabíja ľud. Jeho srdce začalo biť rýchlejšie. Stiles sa bál. Stál v tej tmavej uličke sám s týmto mužom o ktorom nevedel vonkoncom nič. Môže mu dôverovať?
Potom si však spomenul na tie hlboké škrabance a rany, ktoré mu vtedy ošetroval. Kto by si niečo také spôsobil sám? Ako veľký by musel byť človek masochista, aby dokázal niečo také? Stiles natiahol ruku a prešiel Derekovi po líci. Na mieste, kde bola hlboká rada neostal ani fliačik. Akoby čarovná sila odčarovala hocaké jazvy, ktoré by mohli poznačiť tak krásnu tvár. A nie, rozhodne by nemal mať takéto myšlienky o človeku, ktorý je v spojení s mafiou alebo čím vlastne, čo sa v tomto prekliatom meste deje.
"Stiles," napomenul ho Derek a odtiahol jeho ruku od svojej tváre. Akoby tušil ,na čo Stiles myslí. Mohol to vedieť?
"Prepáč, mal by som sa vrátiť späť do práce!" Stiles o pár krokov cúvol. Derekova bezprostredná blízkosť v ňom vyvolávala zvláštne túžby.
"Stiles, prosím ťa, nebabri sa v tom viac, ako je potrebné!"
Stiles prikývol. No nič nesľuboval. Nemohol, lebo vedel, že svoje slovo poruší.

~*~
Ako sa predpokladalo, vražda Kate Argentovej nezapadla iba tak prachom. Jej brat sa ukázal ako veľké zviera v nejakom medzinárodnom biznise, ktorý bol údajne pre toto mesto kľúčový. Každý dôstojník, poručík, či šerif v okolitých okresoch na tom pracoval. O to hrozivejší bol fakt, že telo sa našlo za bieleho dňa na ulici pred sanatóriom. A nikto nič nevidel ani nepočul. Mladej žene na ulici malého, pokojného mestečka podrežú krk a nikto nič nevidí. Naozaj to začalo zaváňať mafiánskymi praktikami.
Ako predpokladal, Derek ho poctil ďalšou návštevou o pár dní neskôr. Objavil sa vrčiac na prahu jeho dvier a vošiel dnu bez pozvania. Stiles si vypočul tú istú triádu o tom, že je v nebezpečenstve a mali by okamžite ukončiť vyšetrovanie. Už nemal náladu na to reagovať. Pravdou bolo, že možno už ani nestál o to povýšenie. Akosi sa zmieril s faktom, že niektoré vraždy v tomto podivnom, malom mestečku ostávajú nevyriešené a tragické. Viac ho zaujímal Derek a jeho príbeh. Derek a jeho naštvaná tvár vždy, keď sa objavil, aby ho prehováral, nech svoju kariéru rovno odpíše.
Prišiel tak ešte trikrát. Vždy rovnako vytočený, v rôzne večerné/nočné hodiny s tým istým výrazom tváre. Možno na ňom bolo čosi zvrátene vzrušujúce. Na tom výraze aj na Derekovi. Vlastne celý Derek sa zdal Stilesovi bláznivo vzrušujúci a zakázane sladký.
A potom sa to stalo. Prišlo to ako blesk z čistého neba v zápale ďalšieho argumentovania, ktoré Derek mal na účet Stilesovej práce a jeho spôsobe, ako sa nechať zabiť.
Najprv sa hádali. Hlasno a jasne. A potom bolo zrazu ticho. Derek stál tesne pri Stilesovi, držal jeho tvár v svojich dlaniach a vášnivo ho bozkával. Stiles nenamietal.
Nedokázal pochopiť, čo to doňho vošlo, keď dovolil Derekovi, aby obmotal ruky okolo jeho tela a odtiahol ho do hosťovskej spálne. Chvíľu zápasili s oblečením na posteli. Stilesovi sa triasli ruky, keď si rozopínal opasok na nohaviciach. Derek z neho zvliekol spodnú bielizeň a prekotúlil ho pod seba. Ich nahé telá sa o seba treli.
Derek precízne bozkával Stilesovu sánku. Drsné, popraskané pery sa dopadali na jeho pokožku, ochutnávali ju. Pomaly postupovali vyššie. Keď ho Derek pobozkal za uchom a Stilesove prsty sa silnejšie zaryli do jeho chrbta, vedel, že našiel to miesto. Venoval sa mu pozornejšie, ako zvyšku tela. Kúsal ho, sal, dráždil jazykom, perami, prstami. Stilesov dych sa zrýchlil. Zrazu bol až neslušne vzrušený. Derek prstami postupoval po jeho hrudi, hladil ho na bradavkách a nakoniec zovrel jeho penis v dlani. Stiles sa snažil priraziť, proti jeho ruke.
Derek ho párkrát pohladil. Stiles prosil, nadával, snažil sa mu vytrhnúť a prevziať iniciatívu. Starší muž mu to nedovolil. Svojím telom ho tlačil do perín a lenivo hladil jeho úd. Stiles sa pomaly šiel zblázniť.
"Derek," jeho meno zachrapčal z úst ako modlitbu. Ako poslednú prosbu. Derek sa sklonil, pobozkal ho na ústa a potom mokrým jazykom započal jeho púť.
Stiles sa pod dotykom jeho úst prehýbal, zarýval nechty do jeho vlasov, ťahal ho, hladil, prosil. Derek mal talentovaný jazyk a ústa. Stiles bol už po pár minútach na pokraji vzrušenia so skrútenými palcami na nohách, aby sa aspoň trochu ovládal.
A potom Derek prestal. Jeho horúce ústa poslednýkrát skĺzli po dĺžke Stilesovho penisu a opäť sa vytiahol k jeho ústam, aby ho pobozkal. Stiles si nebol istý, či sa mu tá hra páči. Bolo na nej niečo vzrušujúce a perverzné.
Využil svoju príležitosť, prekotúlil Dereka pod seba a pritisol svoj penis k tomu jeho. Pokúsil sa ich oba vziať do dlane. Derek sa tiež pridal. Prepojil ich prsty a pomaly začal viesť Stilesovu ruku. Ich ústa sa k sebe prisali. Oboch ich oblieval horúci pot, stekal im po obnažených telách a lepil ich k sebe. Derek hrýzol Stilesa do spodnej pery, potom do krku a potom za uchom. Stiles zrýchlil pohyb ruky. Dravo sa prisal k Derekovým ústam, bozkával ho s integritou skúseného milenca. Derekove strnisko ho začínalo páliť na tvári. Každý pohyb sa mu vrýval hlboko do kože.
A potom Derek vyvrcholil. Prudko a nečakane. Jeho ruka stále pri Stilesovej, ich prsty prepletené. Pár pohybov a bolo po tom. Stiles sa užasnuto díval na to divadlo, než zacítil ako Derek objal jeho vlastný penis. Stilesove telo sa nečakane naplo.
Bolo mu skoro trápne, že sa urobil prakticky v momente, ako sa ho Derek dotkol. Možno by mu to bolo aj na smiech, keby nebol tak príjemne unavený. Derek ich utrel vreckovkami z nočného stolíka. Keď sa Stiles chcel zdvihnúť, nedovolil mu to. Stiahol ho k sebe, na svoju hruď a objal tými mohutnými pažami.
"Takže toto..." začal Stiles pochybovačne.
"Proste mlč a nekaz to," prerušil ho Derek rázne. A Stiles ho poslúchol. Pritúlil sa k jeho telu, ktoré bolo abnormálne horúce, svalnaté a príťažlivé, prechádzal prstami po cestičke čiernych chĺpkov na Derekovej hrudi a proste mlčal.

Ráno, keď sa zobudil ešte stále nahý v hosťovskej izbe, Derek tam už nebol. Stiles sa naozaj snažil ísť do práce bez toho širokého, spokojného úsmevu, ktorý sa mu od rána usadil na perách. Všetko naokolo ho rozptyľovalo. Každé zacinkanie mobilu v nádeji, že to bude Derek, každá nečakaná návšteva. Derek sa neozval.
Teda nie skôr, ako o dva dni neskôr, keď sa znova objavil pred jeho dverami. Stiles ho bez slova vtiahol dnu. Ledva sa pozdravili, než zo seba zhodili oblečenie ešte v predsieni a rozdali si to na gauči v obývačke. O pár dní na to zasa na kuchynskej linke, potom v Stilesovej posteli, na jeho stole, v sprche, na schodoch a koncom mesiaca už vyskúšali skoro každý vhodný povrch v Stilesovom dome. Vždy sa to odohralo rovnako. Stiles prišiel domov unavený z práce a ozval sa zvuk zvončeka. Derek stál pred dverami, bez slov vošiel dnu, počkal, kým Stiles zavrie dvere a potom z neho strhal oblečenie. Bez zbytočných slov a dlhých, nudných rande. Stiles sa nesťažoval. Prečo aj? Ako policajný dôstojník aj tak nikdy nemal čas na randenie.
A potom, v jedno chladné, novembrové ráno Derek ostal. Stiles sa prebudil vedľa nahého, horúceho tela, ku ktorému sa automaticky pritisol. Ako sa jeho mozog pomaly prebúdzal, uvedomil si, že sa deje niečo výnimočné. Derek ležal vedľa neho a za oknom pomaly vychádzalo slnko. Ležali v jeho posteli a celý svet sa spomalil. Na ten drobný, krátky moment Stiles pocítil šťastie a spokojnosť, ktorá sa mu rozliala telom v podobe tepla z Derekovho objatia. Áno, chcel tak ležať navždy, ani sa nepohnúť z tej vyhriatej postele, ktorú zdieľal s človekom, ktorého... čo vlastne? S ktorým spával každý druhý deň, okrem občasných nočných na stanici? Ktorý ho dokázal perfektne uspokojiť v každej miestnosti tohto domu a Stiles si kvôli tomu bol istý, že Derek bol v minulom živote kurtizánou?
Pravdou bolo, že niečo cítil. Nebola to iba vášeň a posadnutosť Derekom, ktorý ho nútil zarývať nechty do prikrývok a vyvrcholiť tak prudko, ako nikto. Ten pocit prichádzal pomaly, rozťahoval svoje pazúry v Stilesovom vnútri už nejaký čas a usádzal sa na tých najnedostupnejších miestach jeho vnútra. Stiles to nevedel pomenovať, alebo nechcel pomenovať. Ešte nie. Túlil sa k Derekovmu boku, hladil jeho hruď, prechádzal mu po tvári a cítil sa spokojne. Možno to spôsobovala prevaha endorfínov v jeho tele, kto vie.
A potom bol čas vstať a ísť do práce. Stiles spravil raňajky, Derek sa zatiaľ osprchoval. Keď zišiel dolu, s uterák okolo bokov, s mokrými vlasmi zo sprchy a úsmevom na tvári, Stiles sa roztopil. Nechal sa vtiahnuť do sladkého, ranného bozku, vyložiť na kuchynskú linku a spálil tak palacinku, ktorá proti Derekovej príťažlivosti aj tak nemala šancu.
Raňajkovali v tichosti, s nesmelými úsmevmi na tvárach. Ani jeden nevedel, ako reagovať na prítomnosť toho druhého. Zvyčajne sa Derek vyparil uprostred noci. Ale tentokrát zostal. To muselo niečo znamenať, nie?
Pred odchodom do práce, Stiles nechal náhradné kľúče od domu na kuchynskej linke.
"Potom zamkni, keď budeš odchádzať," povedal mu, kým si zapínal uniformu.
"Dôverujete mi s kľúčmi, poručík?" spýtal sa Derek laškovne a stiahol si ho k sebe, aby ho pobozkal.
"Čo mám s vami robiť, pán Hale," vrátil mu to Stiles a vymanil sa z jeho náručia. Derek sa naňho díval tými svojimi krásnymi, psími očami a stále sa usmieval.
"Stiles?" Derek sa nervózne pohrával s lemom svojho trička.
"Hm?" Stiles sa otočil. Oči mu svietili nádejou. Derek k nemu zdvihol hlavu. Vyzeral ako dieťa, ktoré sa bojí priznať svoj prečin.
"Derek, ja..." Stiles položil ruky na jeho ramená. Derek sa naňho stále uprene díval a to ho rozptyľovalo. V akej lepšej situácii však povedať tie dve slovíčka, ktoré sa mu drali na jazyk, než teraz?
Nakoniec iba pokrútil hlavou a pobozkal ho na čelo. Derek si ho stiahol k perám. Ich posledný bozk pred rozlúčením bol dlhý, nežný a precítený, horúci ako Derekove pery. Dokonalý.
A potom sa Stiles rozšafne usmial a bol preč. Dvere za ním zapadli s definitívnym ťuknutím.

~*~
Chystal sa práve vypadnúť z práce, keď zazvonila linka na jeho stole. Celý deň bol nesústredený a prakticky nespravil žiadnu robotu, ktorú mal. Myslel na Dereka a dnešné dokonalé ráno, do ktorého sa chcel prebúdzať častejšie. Chcel to tak veľmi, že sa tá myšlienka formovala v jeho mozgu, až sa v ňom usadila na stálo a vytlačila všetko ostatné.
No zazvonil telefón.
Zrovna vo chvíli, keď sa Stiles chystal odísť domov a zavolať Derekovi. Zvyčajne si nevolali, občas si poslali nejakú laškovnú SMSku alebo niečo podobné. No dnes bol deň porušovania pravidiel.
Zdvihol ho so spevavým: "Áno?"
Možno by Derekovi mohol uvariť večeru, aspoň nejaká romantika. Nikdy spolu neboli na rande, vždy sa to točilo okolo sexu. Večera by tomu však nemala ublížiť.
"Poručík, potrebujeme vás v lese pri zjazde k rezervácii. Našli sme ďalšie telo!"
Tak večera sa nekoná. Stiles položil telefón a pozbieral si veci. Ďalšie telo v lese. Istotne ďalšia záhadná vražda. Dnes teda nič, bude pracovať až do rána.

Stiles dorazil na miesto činu pešo. Jeep musel odparkovať o hodný kus ďalej, pretože táto časť lesa bola ťažko prejazdná. Kráčal k ľuďom v uniformách, ktorý sa už nakopili okolo.
"Muž, okolo tridsiatky. Našli ho tu nejakí turisti, ktorí sa vracali do mesta. Telo je rozpolené na dve časti. Je to pomerne nepríjemný pohľad." Referovala mu jedna z nižšie postavených policajtiek, ako Stiles kráčal smerom k telu. Ľudia sa pred ním rozostupovali a uvoľňovali mu cestu. Šerif už kľačal nad telom a obhliadal ho.
Stiles sa k nemu sklonil, aby videl na telo.
Mŕtve, doširoka otvorené oči. Pootvorené ústa. Škrabance na tvári, krv vo vlasoch. Krv bola vlastne všade okolo neho. Prakticky mu vsiakala do topánok.
Stiles cítil, ako sa zem pod ním rozkrútila.
Tie oči sa pozerali priamo naňho. Prázdne.
Stiles pocítil nevoľnosť.
A tie oči sa naňho stále pozerali.
"To je... to je...." jeho vlastný hlas ho zradil. Roztriasol sa na celom tele. Palacinky z raňajok a dnešný ľahký obed sa mu v žalúdku začal vzdúvať.
"To je Derek Hale." vypľul nakoniec, akoby to bola najodpornejšia vec, akú kedy musel vysloviť. Oči ho začínali štípať.
"Brat Laury Halovej?" spýtal sa šerif prekvapene. Stiles už nezvládol odpovedať. Nohy sa mu podlomili a on klesol do množstva suchého lístia pod sebou. Nemohol odtrhnúť oči od jeho tváre. Mŕtvy, bledý, namodrený. Jeho Derek. Derek Hale, ktorý ho ešte dnes ráno bozkával, teraz ležal na odpornej, zablatenej zemi v lese, chladný a mŕtvy. Úplne mŕtvy. Definitívne. Bolestivo. Hrôzostrašne. Mŕtvy.
Mal na sebe to isté tričko v ktorom prišiel včera večer k Stilesovi. Zvyšok tela nevidel. Zvyšok tela... chýbal.
Čiesi ruky ho objali a ťahali na nohy. Netušil, kto ho zdvíha a odvádza preč. Stále sa obzeral za Derekom, ležiacim na studenej, chladnej zemi. Bol tak isto chladný? Stiles zvrátene zatúžil dotknúť sa ho. Poslednýkrát ho objať, alebo aspoň prehrabnúť jeho vlasy. Zatriasť s ním. Nemôže byť skutočne mŕtvy. Nie, to nie je možné. Ešte dnes ráno dýchal. Ešte dnes ráno sa smial. Bozkával ho. Bol to najlepší bozk, aký kedy Stiles dostal.
Alebo to bol bozk na rozlúčku?
Vedel Derek, že po ňom niekto ide? Bolo to posledné zbohom?
Stiles bol odvedený k sanitke, ktorá parkovala neďaleko medzi stromami. Ujal sa ho tím mladých medikov, ktorý sa ho čosi pýtali. Všetci okolo sa pýtali. Každý chcel odpovede. Zvuky k nemu prenikali iba ako zmes šumu. Akoby ho niekto držal pod vodou. Hurhaj na mieste činu bol tlmený. Svet sa mu rozplýval do machúľ, fľakov a zhluku farieb. Nič naokolo nedávalo zmysel. Ľudia sa okolo neho mrvili ako mravce, snažili sa naňho hovoriť. Nedávali zmysel. Nerozumel im ani slovo. Zrazu nič nedávalo zmysel. Existoval iba ten výjav pred Stilesovými očami.
Derek.
Mŕtvy.
Na suchom lístí.
Na zablatenej zemi.
Na polovicu.
Zomrel presne tak, ako jeho sestra pred rokom.
A v tej chvíli, pri tej myšlienke Stilesov žalúdok spravil salto a už to nemohol vydržať. Vyvrátil všetko priamo pri kolesá sanitky na to isté hnedé, žlté a červené lístie, na akom o kúsok ďalej spočívala Derekova hlava a jeho rozpolené telo.

~*~

Šerif Stiles Stilinski opäť uzavrel jednu z krabíc s dôkazmi a prelepil ju páskou s nápisom nedoriešené. Za posledné roky sa mu ich kopilo na stole stále viac. Nevyriešených prípadov, vrážd a brutálnych útokov, ktoré nemohli byť spôsobené zvieraťom. Alebo áno?
Všetky tie mená, ktoré sa spájali so súrodencami Haleovcami a starým domov, ktorý vyhorel pred viac ako tridsiatimi rokmi. Stále mal pred sebou ten pohľad. Mŕtvy pohľad Dereka Halea, keď sa jeho prázdne oči upierali na Stilesa. Ležal tam v kaluži vlastnej krvi, tak smutne a bezmocne. Stiles si už nemohol spomenúť na spôsob, akým sa naňho usmieval, na melódiu jeho hlasu ani na chuť ich posledného bozku. Jeho mŕtvu tvár však mal pred sebou stále. Najhoršie to bolo v noci. Nemohol spávať a tak trávil dlhé večery pri zložkách s prípadmi, ktoré nedávali žiaden zmysel. Všetky tie mená a ich osudy sa mu vryli do pamäti. Hale, Argent, Whittemore, Martin, Lahey, McCall... Väčšinu z nich poznal ešte zo strednej školy. Čo sa všetkým tým ľuďom stalo? Do čoho sa zaplietli, že skončili roztrhaný v lesoch s podrezanými hrdlami, umierajúc pomalou a bolestivou smrťou?
Čosi temné sa plížilo nocou. Stiles to mohol cítiť, keď zavrel oči. Derek sa ho snažil varovať. Bolo to stále bližšie. Pachuť zla sa mu usadzovala na jazyku vždy, keď sa nadýchol. Nemohol to vidieť, nemohol to cítiť, no bolo to tam. Pozorovalo ho to z tieňov a čakalo, kým sa príliš priblíži, aby po ňom tá obluda mohla skočiť. Stiles nevedel, čo to je. Jedného dňa si však príde aj poňho. Možno sa príliš priblíži rozlúšteniu tých prípadov. A potom bude zrazu mŕtvy, pretože sa rýpal v niečom, v čom nemal. Možno to bude preňho vykúpením. Konečne zomrie v rukách toho monštra a dozvie sa celú pravdu. Zadíva sa tomu priamo do očí a potom bude po ňom

Možno presne po tom túži. Konečne zomrieť, pretože tento život, v ktorom nechal Dereka zomrieť bez rozlúčky, bez vyslovenia všetkého, čo mu kedy chcel povedať, bol neznesiteľný. Prial si zomrieť. A raz, niečo tam v lese, mu splní jeho priania...

A/N: Dočítali ste sa až sem? Super :) Budem rada za komentár. A naozaj sa ospravedlňujem, potrebovala som si na niečom vybiť svoje chuťe zabiť aspoň jednu hlavnú postavu. Po tej romantike z TIMKC to bola vítaná zmena. Aspoň teda pre mňa.
Námet na poviedku mi dala jedna nemenovaná osoba (vážne nebudem menovať, lebo ju niekto zabije), ktorá sa ma raz spýtala, čo by sa stalo, keby sa Stiles nikdy nedozvedel o vlkolakoch, nadprirodzene a podobných veciach. Spoločne sme potom prišli k záveru, že by boli asi všetci mŕtvy. Ako môžete vidieť, bolo to presne tak. Hlboko sa ospravedlňujem za tento traumatický zážitok :D
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 B. B. | 25. ledna 2014 v 19:45 | Reagovat

Ani nevíš, jakou jsem měla radost, když jsem zjistila, že jsi napsala další z tvých skvělých TW jednorázovek. Ale to jsem kruci ještě nevěděla, že u toho div nebudu ronit slzy! :D Hrozně podlý, tohle...
Ale ne, opravdu jsi mě potěšila, protože povídka se mi moc hezky četla a byla skvělá jako všechno, co napíšeš. A i přes ten brutální útok na city tvých oddaných čtenářů na konci, byla ta povídka svým způsobem taková správně sladce awww (konkrétně teda ta ranní scéna v kuchyni)
Takže snad můžu jen poděkovat za hezké počtení a těšit se na další z tvých díl :)

2 Scudl007 Scudl007 | 25. ledna 2014 v 20:12 | Reagovat

V první řadě, konečně zase teen wolf :*, za druhé nádhera, zapadalo to do mé představy co by se stalo, kdyby se Stiles do toho nevložil nebo se nebavil se Scottem :) Nádhera a to mám raději šťastný konce :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.