Something's coming (1/2)

25. ledna 2014 v 11:14 | Lilly Evenová |  Jednorázovky
Poručík Stiles Stilinski vždy sníval o tom, že sa stane šerifom po vzore svojho otca. Potom mu cestu skrížila istá Laura Haleová. Presnejšie polovica z nej...
future!AU na tému: Čo by sa stalo, keby Derek a Laura vrátili do Beacon Hills až o pár rokov neskôr a Stiles sa tak nikdy nedozvedel o vkolakoch.
Varovanie: Toto nie je lovestory!
Tiež by som asi mala upozorniť na opisy mŕtvol, sexu, smrť viacerých postáv a také tie iné chuťovky, ktoré v tejto poviedke nájdete...

Something's coming



Jeho meno bolo Derek Hale. Bol to samotár, žijúci v opustenom dome rodiny Haleovcov, ktorý vyhorel pred vyše dvadsiatimi rokmi. Nebol žiadny záznam o jeho momentálnom zamestnaní, sociálnom poistení, účte v banke ani inom výpise, ktorý by dokazoval, že sa jedná o sporiadaného občana. Derek Hale bol proste vyvrheľ spoločnosti. A momentálne podozrivý z vraždy.
Stiles Stilinski mal jeho zložku so všetkými dostupnými informáciami rozťahanú po celom stole. Boli v nej novinové útržky popisujúce požiar pri ktorom zahynula skoro celá jeho rodina, správa od pyrotechnikov, ktorá bola vyhotovená po požiari, jedna nepoužiteľná staršia fotografia, na ktorej Halove oči žiarili ako dva reflektory namierené na objektív kamery, niekoľko starých údajov z poisťovne a nemocnice, ktoré dokumentovali jeho rehabilitáciu po požiari, staré účty, kópia občianskeho preukazu a pitevná správa o jeho staršej sestre, ktorá ako jediná mala súčasnú pečiatku. Bola vypísaná iba včera. Dvaja vrchní súdni lekári sa zhodli na tom, že príčinou úmrtia Laury Haleovej bol útok obrovského zvieraťa. Poručíkovi Stilinskému však ten prípad nedal spávať. Presne to bol dôvod, prečo sedel za svojím stolom v neskorých nočných hodinách a prehľadával staré spisy, ktoré by mu prezradili, čo sa na mieste činu vlastne stalo. Tá úbohá žena bola doslova rozpolená a hoci mu to neprinášalo žiadnu morbídnu radosť vidieť tak neľudskú vraždu, Stiles v tomto prípade cítil povýšenie a tak pracoval nadčasy. Drel dostatočne na to, aby si konečne splnil sen stať sa šerifom, akým býval aj jeho otec a tento prípad mohol byť jeho posledným schodom k vytúženému piedestálu. Čosi však vôbec nesedelo.
Bolo už niečo po polnoci, keď Stiles začal prechádzať staré spisy o požiari. Informácie z pitevných a pyrotechnický správ boli neúplné a hmlisté. Návrh na prešetrenie možného cudzieho zavinenia bol vyplnený iba stroho a jediné, čo na ňom dominovalo bola obrovská pečiatka ZAMIETNUTÉ, ktorá prekryla všetky ostávajúce nevyplnené riadky v správe. Reporty boli podpísané vtedajším veliteľom pyrotechnických jednotiek pre okres California, istým A. Argentom. Netrvalo mu dlho, kým v zložkách opäť našiel pôvodnú správu z miesta činu, vyplnenú ešte jeho otcom, ktorý bol ako jeden z prvých, ktorý uvideli dom v plameňoch. Na správe sa jasne písalo: elektrická porucha, možnosť podpaľačstva. Stiles urobil kópiu tejto správy, ako aj všetkých ostatných a začal v nej zvýrazňovačkou vyznačovať dôležité pasáže. Report jeho otca sa vo veľmi málo bodoch zhodoval s finálnym reportom od vtedajšieho miestneho šerifa a Stiles si v hlave spravil mentálnu poznámku, aby vygooglil meno Argent, ktoré sa objavovalo až nápadne často na všetkých správach súvisiacich s požiarom.
Okolo druhej v noci sa rozhodol, že na dnes stačilo, oskenoval si ešte základnú zložku Dereka Halea, kópie narval do jednej zložky, ktorú si hodil do batoha a vybral sa domov aspoň na chvíľu vyspať.

Na druhý deň mal síce oficiálne voľný deň, no aj tak sa ho rozhodol stráviť prácou. Svoju rannú kávu si vychutnával spoločne so stým čítaním pitevnej správy Laury Halovej. Možno to bolo tou správou, alebo faktom, že už niekoľko dní nemal kto vyčistiť kávovar v jeho malom byte, no káva chutila zvláštne a tak sa Stiles rozhodol, že bude najlepšie presunúť stretnutie s Derekom Halom do nejakej blízkej kaviarne. Stiles totiž bez kofeínu nedokázal pracovať.
Presne o jedenástej hodine teda dorazil pred dvere malej kaviarne na námestí. Derek tam už stál. Bol to vysoký, svalnatý muž s neprívetivým výrazom na tvári a niekoľkými predčasne šedými prameňmi medzi jeho tmavými vlasmi. Bol o čosi starší od Stilesa, asi o hlavu vyšší a jednoznačne vyzeral viac nebezpečne.
"Môžeme sa posadiť tu do kúta, kde nás nikto nebude rušiť?" poprosil ho Stiles, keď vošli dnu. Derek neodpovedal, iba zamieril k miestu a zviezol sa na jedno zo zvláštnych, nepravidelne kvietkovaných kresiel. Stiles navrhol túto kaviareň hlavne preto, že bola jeho obľúbená. Mala nádych čohosi tradičného, možno mierne hipsterského a Stiles sa v nej cítil dobre, keď bol oblečený v svojom zvyčajnom civilnom oblečení. Keď však videl Dereka Hala, ako si v svojej koženej bunde a tmavých nohaviciach sadá do úzkeho, kvietkovaného kresla a on si k nemu prisadá v policajnej uniforme, cítil sa smiešne. Možno by sa aj rozosmial, keby si nechcel pred svojím hosťom udržať profesionálny výraz ešte o čosi dlhšie.
"Takže, pán Hale..." začal Stiles, no Derek ho prerušil nepríjemným zavrčaním.
"Prejdite k veci poručík, ja viem, prečo tu sedím. Myslíte si, že som zabil svoju sestru. Môžem vám však na rovinu povedať, že ja som to nebol, ak však toho bastarda chytím, nech si ma neželá!"
"Vlastne, nejde len o to, pán Hale. Prechádzal som staré prípady spojené s vašou osobou a narazil som na pár nezrovnalostí ohľadne požiaru vo vašom dome," Stiles z aktovky vytiahol prefotený spis. Všimol si, ako sa Derekove čeľuste zaťali a jeho prsty sa pomaly vryli do mäkkej látky kresla. Zrazu nevyzeral tak hrozivo. Skôr veľmi podráždene, unavene a zlomene, konfrontovaný so situáciou, v ktorej sa necítil príjemne.
"Mrzí ma to, pán Hale, ale musím to s vami prejsť," ospravedlnil sa Stiles rýchlo, vyťahujúc inkriminované spisy. Našťastie, práve v tej chvíli prišla čašníčka a obaja boli nútení chvíľu komunikovať s ňou.
"Som Derek," ozvalo sa po chvíli ticha, keď sa mladá, sympatická dievčina, ktorá vyzdvihla ich objednávky otočila na opätku, mrkla smerom na Dereka a zmizla v šume kaviarne.
"Neviem či je najvhodnejšie potykať si, keď riešime možnosť, že ste zabili svoju sestru," Stiles váhavo pokrčil plecami.
"Ale prosím vás, pán poručík, cítite sa rovnako nekomfortne ako ja, keď mi vykáte, vzhľadom na to, že je medzi nami tak koľko? Päť alebo šesť rokov?" Derek sa krivo usmial a odhalil tak perfektný rad bielych zubov. Stiles sa chvíľu pristihol, ako omámene sleduje jeho úsmev, než sa konečne spamätal.
"Dobre teda. Teší ma, volám sa Stiles," vystrel k Derekovi ruku a ten ju bez zaváhania prijal.
"Dobre Stiles, pýtaj sa!" prehlásil Derek nakoniec. A tak sa Stiles pýtal a vysvetľoval a nezastavil sa s rozprávaním ani keď mu mladá čašníčka priniesla kávu, pokúsila sa flirtovať s Derekom, zlyhala a naštvane odišla opäť preč. Sedeli nad starými zložkami a spismi dlhú dobu, než si obaja uvedomili koľko je hodín. Stiles si zapísal každý nový poznatok, pridávajúc svoje vlastné pozorovania na Derekovi a zaznamenal si niekoľko tvrdení, ktoré musí prešetriť. Derek sa celý ich rozhovor tváril nekomfortne, no vyzeral dostatočne odhodlane zodpovedať Stilesovi všetky otázky, ktoré by mu mohli pomôcť vyriešiť tento prípad. Rozišli sa okolo druhej poobede a Stiles si až potom uvedomil, že je hladný.
S jedlom vyzdvihnutým z najbližšieho rýchleho občerstvenia sa v to poobedie posadil ku svojmu stolu na stanici. Pár zamestnancov naňho zvláštne pozeralo, keďže nemal mať dnes službu. Stilesovi to nevadilo. Jeho myseľ bola plne sústredená na jeho dnešné stretnutie s Derekom Haleom. Prechádzal rad za radom všetky svoje poznámky, ktoré si počas ich ranného stretnutia zapísal a veselo na ne drobil hranolčekmi. Niekoľko tvrdení zadal do systému, aby si overil, či sú pravdivé. Derek naozaj neklamal, keď povedal, že doteraz bývali so sestrou v LA, že pracoval na stavbe a do Beacon Hills sa vrátil iba pred pár týždňami. Keď jeho sestra zmizla. Keď ju našli zabitú v lese. A na Stilesove prekvapenie, pomaly začínal veriť aj tomu, že Derek by nebol schopný ublížiť svojej poslednej žijúcej príbuznej. Možno to bolo tým zlomeným pohľadom v jeho očiach, smutným úsmevom zo slušnosti alebo predstieranou silou, s ktorou sa Derek predieral celým výsluchom. Čosi však tajil. Stiles to mohol vidieť na jeho tvári. Na spôsobe, ako sa jeho čeľusť zaťala, keď sa spýtal na niektoré rutinné otázky. Možno nezabil svoju sestru, no mal jasnú predstavu o tom kto, alebo čo to urobilo. A Stiles bol rozhodnutý to zistiť.

~*~
Niekoľko dní a nocí strávil zahrabaný v papieroch. Netušil, čo vlastne hľadá, no napriek tomu sa nevzdával. Vypočul Dereka ešte raz, tentokrát oficiálne, na policajnej stanici s mikrofónom a všetkým. Nakoniec ho prepustil, pretože nemal proti tomu mužovi žiaden dôkaz. A hlavne preto, že mu veril. Derek Hale nezabil svoju sestru, teraz si tým bol istý. Niekto alebo niečo však áno. Jeho prácou ako poručíka bolo zistiť čo.
Potrebujeme sa stretnúť -D. H.

Stilesovi prišla SMS s týmto znením o pár dní neskôr. Bol práve po uši zahrabaný v jednom prípade krádeže, ktorý naňho momentálny šerif hodil s tým, že ho to možno odláka od jeho posadnutosti vraždou Laury Haleovej. Telefónne číslo na jeho súkromný mobil bolo na vizitke, ktorú mu dal na policajnej stanici v prípade, že by si Derek na niečo spomenul. A bolo to tu. Stiles cítil ako jeho srdce bije rýchlejšie ako by malo

Deje sa niečo?-S.

Odpísal Stiles okamžite. Zložky, ktoré práve prechádzal spoločne s pár dôkazmi ostali rozhádzané po jeho stole a on sa už ponáhľal preč, berúc si bundu z vešiaka a ruksak z pod stola.

Tá istá kaviareň o 20 min. Bude to možné? -D.

Som na ceste -S.

Stiles bol už v aute, keď poslal poslednú SMSku. Telefón hodil na sedadlo spolujazdca a zamieril do mesta. Nebolo to ďaleko a tak tam bol ešte o pár minút skôr a mal preto dobrý výhľad na Dereka, ktorý presne 20 minút neskôr rozrazil dvere kaviarne. Stiles si okamžite všimol, že kríva. To však nebol jediný detail, ktorý zachytil. V Derekovej tvári bol strach. Vpísal sa tak hlboko, že Stiles ho mohol vidieť už odo dvier.
"Dúfam, že som ťa nevyrušil," začal Derek na úvod, bez pozdravu, keď sa s bolesťou, ktorá mu prebehla očami, posadil do kresla oproti Stilesovi.
"Čo sa ti stalo?" vypálil naňho Stiles ako prvé. Derek sa zarazene pozrel dole na svoju nohu a potom na Stilesa.
"Spadol som," odpovedal po chvíli ticho.
"Nemal by si klamať policajnému dôstojníkovi," upozornil ho Stiles prísne. Derek mlčal.
"Fajn, prečo som tu?" spýtal sa Stiles nakoniec, keď ticho medzi nimi prerastalo do trápneho.
"Musíš prestať pracovať na Laurinom prípade, si v nebezpečenstve," oznámil mu Derek prosto.
"Som policajt, som v potenciálnom nebezpečenstve každý deň," informoval ho Stiles chladne. Derek sa naňho zamračil a naštvane položil ruky na stôl.
"Tu ide o niečo iné, Stiles. Nemusí prísť o život ešte niekto iný. Ak to necháš plávať..."
"Vyhrážaš sa mi?" prerušil ho Stiles naštvane. Derek frustrovane pretočil očami.
"Ty to stále nechápeš, že? Ja som svoju sestru nezabil. No niekto to spravil. A nezastaví sa, nezastavíte ho. Ten človek je šialenec a pokúsi sa zabiť všetkých, čo mu budú stáť v ceste!" Derek posledné slová zavrčal. Stiles párkrát prekvapene zamrkal. Takže Derek naozaj vie, kto bol páchateľ.
"Ty si naozaj spadol, že? Keď si pred niekým alebo pred niečím bežal." Nebola to otázka, skôr uvedomenie. Stiles sa pozeral na Dereka, ktorého napätie pomaly povolilo.
"Stiles, musíte to nechať tak," Derek si unavene zložil hlavu do dlaní.
"Tak mi vysvetli prečo. Vysvetli mi, čo sa deje a ja sám posúdim, či som v nebezpečenstve," Stiles prevrátil očami. Derek k nemu zdvihol hlavu a zadíval sa naňho. V tom pohľade bolo čosi, čo Stilesa vyviedlo na malú chvíľu z rovnováhy. Nervózne začal nechtom prechádzať po stole a okolo objednanej kávy.
"Keby som mohol," šepol Derek. Stiles párkrát naprázdno zamrkal.
"Niekto ťa vydiera?" spýtal sa znepokojene.
"Nie. Stiles, proste ti to nemôžem povedať. Nikdy by si to nepochopil, nikto by to nepochopil, prosím..." Derek k nemu natiahol ruku, no skôr, ako sa ho stihol dotknúť, opäť ju stiahol a skryl pod stolom.
"Skús to," vyzval ho Stiles. Derek sa pohmýril na stoličke. Opäť sa naňho pozrel a povzdychol si. Jeho pohľad následne skĺzol k Stilesovým rukám. Očami nasledoval jeho nervózne pohyby nechtom po ryhách stola.
"Nemôžem," zaskučal Derek. Áno, jeho hlas prešiel teraz do zúfalého skučania. Ako šteňa, ktoré nový majitelia po prvýkrát nechajú samé doma.
"Odpovedz mi aspoň na jednu otázku. Si v nebezpečenstve?" spýtal sa Stiles rezignovane.
Derek k nemu zdvihol oči a stisol pery do pevnej línie. Jeho oči našli Stilesove.
"Chcem odpoveď," upozornil ho Stiles autoritatívne. Derek nevyzeral, že ho vôbec počúva. Chvíľu naňho pozeral prázdnym, zamysleným pohľadom.
"Môžeme ti poskytnúť ochranu. Ako svedok máš na ňu plné právo. Iba mi povedz čo sa deje." Stiles sa nevzdával. Derek ešte chvíľu nehybne sedel, študujúc ho tými pozornými očami. Zdalo sa, že bolesť v jeho tvári povolila.
"Myslel som, že to pochopíš," prehovoril po hodnej chvíli konečne a vstal. Stiles sa už, už po ňom chcel vrhnúť a zastaviť ho, než si uvedomil, že Derek sem prišiel dobrovoľne a on nemá žiadnu právomoc.
"Iba som nechcel aby... aby zomrel ešte niekto," povedal Derek a vydal sa k dverám. Už nekríval ako predtým. Kráčal vyrovnane a Stiles sa ho ani nepokúsil zastaviť. Potreboval dobrovoľné priznanie, inak mu pred súdom bude na nič.

~*~
Ubehlo niekoľko mesiacov, čo Stiles nepočul o Derekovi Haleovi. Akoby sa prepadol pod čiernu zem. Jeho ruky boli zviazané, keďže vraždu Laury Halovej označili ako útok divokého zvieraťa. To ho však neodradilo od podrobného prieskumu požiaru v dome Haleovcov. Našiel niekoľko nezrovnalostí, no každá stopa sa ukázala ako slepá ulička. Reálne nemal žiadny skutočný dôkaz, no jeho mozog pracoval na plné obrátky a vymýšľal jednu konšpiračnú teóriu za druhou. Ani jedna však nedávala celkom zmysel. Jedna vec chýbala. Bol ňou motív.
Po niekoľkých prebdených nociach sa Stiles prepracoval cez zložky k medicínskej správe o ďalšom preživšom členovi rodiny Haleovcov. Bohužiaľ Peter Hale nebol v stave podať svedectvo alebo povedať Stilesovi aspoň jednu vetu. Bol pripútaný k invalidnému vozíku, paralyzovaný skoro po celom tele s popáleninami tak rozsiahlymi, že iba pri pohľade naňho sa človeku robilo nevoľno. Odchádzal z toho ústavu opäť s pocitom sklamania, aké sprevádzalo každú nedostatočnú stopu.
Bolo to práve v tom momente, keď sa Stiles chystal ísť spať. Začalo to ako jemné škriabanie na dvere. Stiles si myslel, že to je iba jedna z mačiek, ktoré sa potulujú po okolí. Upratoval zrovna v kuchyni, aby si mohol s čistým svedomím ľahnúť do postele, keď to začul znova. Zaškriabanie na dvere a potom znovu.
"Je tam niekto?!" zvolal Stiles smerom k vchodovým dverám a siahal po pištoli, ktorú si odložil predtým na botník.
"Sti-" ten zvuk bol tichý, Stiles ho pod vŕzganím parkiet takmer prepočul. Pomaly otvoril dvere. To, čo uvidel ho vydesilo. Derek Hale, ktorý sa doteraz opieral o jeho dvere sa zosypal dnu, jeho hlava dopadla na koberček pred vchodovými dverami. Bol celý od krvi, oblečenie mal potrhané a tvár mu skoro nebolo spoznať pod množstvom podliatin a šrámov.
"Preboha!" skríkol Stiles. Okamžite hodil zbraň späť na botník, chytil Dereka pod pazuchy a snažil sa ho vtiahnuť dnu. Starší muž bol ťažký a nechával za sebou na parketách krvavú šmuhu. Stiles ho položil vyrovnane do prostriedku chodby a zatreskol za ním dvere. V panike hľadal vo svojom vrecku telefón.
"N-nie," zavrčal Derek ticho, keď uvidel mobil v jeho rukách. Natiahol jednu ruku a pokúsil sa mu ho zobrať.
"Prestaň, zavolám záchranku, vykrvácaš tu k smrti!" Stiles sa šikovne vyhol Derekovmu pokusu. Z časti sa mu to podarilo iba preto, že Derek sa nemohol hýbať a iba chrapčal na podlahe.
"Nie," zopakoval Derek už pevnejším hlasom. Znelo to ako prosba.
"Prečo nie? Potrebuješ ošetriť!" Stiles už-už vyťukával číslo, keď ho zastavila ruka, ktorá sa obkrútila okolo jeho zápästia. Derek sa naňho díval tými modrými, tajomnými očami a Stiles cítil, ako sa jeho nádychy skracujú.
"Nie je to tak zlé ako to vyzerá," zašepkal Derek a bolestivo sa pousmial. Stiles by prisahal, že by sa mu v tej chvíli podlomili kolená, keby nekľačal nad Derekom natiahnutým na jeho podlahe. Strach z neho pomaly opadal. Vyzeralo to, že bude v poriadku.
"Povieš mi, čo sa stalo?" spýtal sa Stiles po chvíli.
"Nie," povedal Derek pevne a pokúsil sa posadiť. Pri každom pohybe mu tvárou prešiel záblesk bolesti. Stiles sa mu podal pomocnú ruku, no Derek ho rozhodne odstrčil.
"Budem v poriadku," oznámil mu po chvíli, keď si rukami prehmatal zranenia pod roztrhaným tričkom a oprel sa o stenu. Stiles tušil, že po ňom ostane krvavý fľak.
"Prečo si potom prišiel sem, keď odmietaš spolupracovať?" spýtal sa Stiles, mierne vytočene.
"Kde je bezpečnejšie, než v dome policajného dôstojníka, nemám pravdu?" uškrnul sa Derek. Stiles naštvane pokrútil hlavou.
"Ak potrebuješ ochranu, viem ti ju zaistiť. Už som ti to povedal. Musíš mi iba povedať pred čím ťa mám chrániť!" Stiles vstal, aby z kúpeľne priniesol lekárničku. Derek neprotestoval, keď z neho nožničkami zostrihol zvyšky trička a vatovým tampónom čistil rany na jeho hrudi. Zaťal zuby, keď čistiaci roztok prenikol do niektorých nepekných, hlbokým škrabancov na jeho bruchu a hrudi, no nepovedal ani slovo.
"Fajn, otoč sa!" prikázal mu po chvíli. Derek sa poslušne posadil čelom k stene a odhalil tam Stilesovi svoj šialene široký, svalnatý chrbát. Cez celú jeho dĺžku sa na diagonálu tiahol obrovský škrabanec. Keď sa Stilesovi podarilo odstrániť z neho väčšinu krvi, všimol si, že sa na ňom už začala tvoriť tenká vrstva ružovej pokožky, akoby sa začínal hojiť.
"Nie som si istý, či toto nebude potrebovať zašiť," upozornil Stiles a poslednýkrát pretrel okraje rany dezinfekciou. Pokožka okolo rany však vyzerala, že vykoná svoju prácu sama.
Stiles ošetril zranenia, ktoré vyzerali ako stopy pazúrov akéhosi obrovského tvora a opatrne previazal Derekovo brucho a hruď obväzom.
Derekove ruky boli tiež doškrabané, no nie až tak a jeho hánky krvácali skôr od čohosi, čo vyzeralo ako násobené udieranie. Na polovičke tvári mal škaredú odreninu, akoby padol na zem tvárou vpred. Stiles ju jemne prešiel roztokom, no nič iné nemohol robiť. Vo vlasoch našiel stopy omietky a pod okom sa začala formovať nepekná modrina.
"Iba mi povedz, ako si sa takto doriadil," vzdychol Stiles, keď čistil Derekove líce, ktoré bolo doškriabané zo všetkého najviac. V rane boli stopy piesku a špiny a Stilesovi to naozaj spôsobovalo obavy.
"To ťa nemusí zaujímať," odbil ho Derek ostro a sykol, keď Stiles zatlačil vatovým tampónom silnejšie na ranu tesne pod okom.
"Malo by, keďže si prišiel do môjho domu, hovoríš, že chceš ochranu a krvácaš na parkety, ktoré vyberala ešte moja matka!" Stiles naštvane hodil posledným tampónom na hromadu ostatných, ktoré vytvorili krvavú pyramídu pri Derekových nohách.
"Prepáč," ozval sa Derek po chvíli. Stiles k nemu konečne zdvihol oči. Vyzeral ako ranené zviera. Bezmocne sedel na zemi, nohy vystreté pred seba a ruky zložené v lone.
"To je v poriadku," vzdychol Stiles a načiahol ruky, aby mu rozopol nohavice. Derek ho rýchlym, vystrašeným pohybom zastavil.
"Čo robíš?"
"Ak tvoje nohy vyzerajú podobne ako tvoja hruď, tak sa ťa chystám ošetriť," Stiles sa prudko, urazene vytrhol z jeho zovretia. Derek zložil ruky vedľa svojich bokov a nechtami teraz prechádzal po ryhách v parketách. Stiles mu pomaly rozopol nohavice a ignorujúc, že Derek teraz ostal iba v boxerkách, odhodil ich na kopu roztrhaného, krvavého oblečenia vedľa.
Nohy nevyzerali až tak zle ako zvyšok tela. Bolo na nich pár drobných škrabnutí, modrín a obité kolená. Stiles každé jedno škrabnutie ošetril, bojujúc s potrebou zdvihnúť hlavu a pozrieť sa na reakciu v Derekovej tvári. Cítil jeho napätie a zrýchlený dych a nechcel vôbec myslieť na to, čo to znamená.
"Fajn, to by malo byť všetko. Môžeš sa umyť a spať v izbe pre hostí tu dole, nech nemusíš chodiť po schodoch. Prinesiem ti nejaké čisté oblečenie a uterák, keby si sa chcel umyť. Neodporúčam však tie rany veľmi máčať," povedal Stiles, keď dokončil svoju prácu. Pozbieral oblečenie a tampóny, ktoré sa váľali po zemi, aby ich vyhodil do koša. Derek sa zatiaľ pozviechal na nohy. Pri prvých krokoch sa trocha zakolísal, no Stiles tam stál, aby ho zachytil.
"Si si istý, že ťa neodnesiem do nemocnice?" spýtal sa znepokojene.
"Uhm," prikývol Derek a odhodlane vykročil do kúpeľne. Keď Stiles spratal zvyšok neporiadku a priniesol Derekovi uterák, pristihol ho, ako si máča hlavu v umývadle a snaží sa z vlasov vymyť zvyšky špiny a krvi.
"Ukáž, pomôžem ti, nahni sa pod sprchu!" Derek ho poslúchol. Stiles zastavil vodu v umývadle a spustil sprchu. Jemne sprchoval Derekove vlasy, snažiac sa neublížiť jeho doškrabanej tvári.
"Tak, to by mohlo stačiť!" spokojne zastavil vodu a prehodil jeden z uterákov cez Derekovu hlavu. Ten si ním poslušne začal sušiť mokré vlasy.
"Väčšinu tej krvi sa ti podarilo dostať zo mňa dole, takže myslím, že to so sprchou ani nebudem riskovať," povedal Derek po chvíli, dívajúc sa na svoje zúbožené telo do zrkadla.
"Dobrý nápad," prikývol Stiles, stále sa mračiac nad Derekovým odmietnutím nemocnice a vypochodoval z dvier nájsť mu niečo decentné na spanie.
Podarilo sa mu odkiaľsi vyhrabať tričko, ktoré na stanici vyfasovali počas hlúpych športových dní a bolo mu neskutočne veľké a staré, rozťahané tepláky.
"Ďakujem," šepol Derek, keď mu to všetko priniesol dole a ukázal mu hosťovskú izbu.
"Neďakuj, ráno ideš so mnou na stanicu a celé toto spíšeme!" pohrozil mu Stiles. Derek neodpovedal, iba sa zvalil na hosťovskú posteľ. Stiles zhasol svetlá v dome a tiež sa vybral do svojej postele, nepúšťajúc Dereka Halea z mysle.
Keď sa ráno zobudil, Derek bol preč.


 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 teenwolfrpg teenwolfrpg | Web | 26. ledna 2014 v 10:47 | Reagovat

Máš rád/a Teen Wolf?
Nelíbí se ti, jak se vyvíjí budoucnost tvé oblíbené postavy? Nebo je dokonce mrtvá? Chceš poznat nové lidi, další milovníky Teen Wolfu? Neváhej a přidej se.:) Můžeš tu hrát svůj vlastní děj se svojí oblíbenou postavou. Můžou se přihlásit dívky i kluci, dívky klidně můžou hrát i pánské postavy, je to jen na vás! :)
Více informací na blogu.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.