15. The darkest night (part I.)

29. ledna 2014 v 14:13 | Lilly Evenová |  This is my kingdom come
Meškám. Áno, ja viem, Nebite ma, ok? :)
Silvestrovská kapitola na ktorú ste sa tešili. Rozdelená na dva, lebo som sa akosi rozpísala. Druhá časť o týždeň, ok?

15. The darkest night (part I.)


Chata v horách bola ako z vianočného filmu. Merlin sa zamiloval hneď, ako ju uvidel zahrabanú pod snehom, s nedokonale odhrabanou príjazdovou cestou a bránkou do dvora, ktorá zažila už aj lepšie dni. Na prvý pohľad malá, drevená chatka v sebe skrývala dvojposchodový, rozprávkový dom, ktorý voňal po Vianociach, dyme z krbu a mraze decembrových rán.
Privítala ho Gwen s hrnčekom čaju, ktorá sa s Gwainom o čomsi živo dohadovala na sedačke v obývačke, Lancelot v kuchyni (to nebol výjav, ktorý Merlin videl často. Vlastne to bolo po prvýkrát, čo videl Lancelota niečo variť) a Morgana, ktorá mu venovala dva vzdušné bozky na obe líca a potom sa pozdravila s Morgause. V ich interakciách bolo čosi z prirodzenosti dotyku a potreby blízkosti ako býva u starých manželských párov.
"Ďakujem za odvoz zo stanice, mimochodom," povedal Merlin už po stí raz a Morgause sa naňho zaškerila. Možno by mu znova odpovedala, že nemá za čo, keby sa v tej chvíli neotvorili zadné dvere do dvora a nevošiel nimi Arthur. Merlin rozpačito sledoval, ako si oprašuje sneh z topánok a pozerá sa priamo naňho. Mohol by prisahať, že obaja myslia na to isté. Kto má urobiť ten prvý krok? Kto prelomí tých pár metrov, ktoré ich delia?
Merlin vykročil v tej chvíli ako Arthur. Jeho taška mu skĺzla z rúk a s dutým zvukom dopadla na drevenú podlahu. Merlin sa po nej ani neobzrel. Stál teraz tesne pri Arthurovi, pozeral sa mu do tváre a snažil sa zabrániť vlastným rukám, aby vyleteli nahor a obtočili sa okolo jeho ramien. Chcel sa k nemu pritisnúť, držať ho aspoň na chvíľu.
A potom ho Arthur predsa len objal. Náhlivo a pevne, chytil ho za pás a pritiahol k sebe. Čosi na tom objatí bolo známe. Spôsob, akým sa Arthurove líce otrelo o jeho, ako Merlin cítil, že sa usmieva, ako ho držal, tak akurát silno, aby vyjadril všetko, čo chcel.
Pustil ho tak náhle ako si ho k sebe pritiahol. Stáli od seba pár centimetrov a zrazu obaja pozerali do zeme. Lancelot vykúkal z kuchyne a prekvapene na nich hľadel. Gwaine sa snažil skryť pobavený úsmev. Morgana a Morgause mali toľko slušnosti, aby na sebe nedali nič znať. Arthur tiež nie.
Merlin si rozpačito odkašľal.
"Kedy príde Leon a Percy?"
"Vlastne tu už mali byť," odpovedala Morgana pohotovo. Možno preto, že sa snažila rozohnať ticho v miestnosti, ktoré Arthur a Merlin svojím vášnivým objatím spôsobili.
"Oni vždy meškajú. Snáď nezabudnú to šampanské!" prehlásila Morgause starostlivo. Merlin si iba domýšľal, že jej starosť sa točí skôr okolo šampanského ako o tých dvoch.
Chalani dorazili o hodinu neskôr. Priniesli Freyu a dve debny šampanského. Merlin sa ani nepýtal, kto to plánuje vypiť. Videl Arthurov spokojný pohľad a to mu stačilo.
Večer sa začal pomaly. Morgause naliala každému miešaný drink na štart. Merlin netušil, čo vlastne pije, no chutilo to výborne. S Gwen vypili ešte dva, kým Morgana rozložila spoločenskú party hru, ktorá ich nútila robiť šialené veci, odpovedať na trápne otázky a priznávať najväčšie tajomstvá. Niekde uprostred toho Lancelot servíroval jedlo, čo všetci prijali s potešením, pretože Morgausine drinky neboli len sladké a chutné, ale aj poriadne silné.
Kým Gwaine spojazdnil repráky, zapojil ich k počítaču a navolil ten správny playlist, väčšina osadenstva bola pripitá a podľa očakávania aj veselá. Jednou z výhod chaty na samote bola aj možnosť púšťať hudbu najhlasnejšie ako to bolo možné. Niekde pri tretej pesničke sa už dom otriasal v základoch a Merlin si bol istý, že všetok sneh zo strechy už opadal. Medzi štvrtou a piatou pesničkou si k nemu na obrovský gauč vo veľkej obývačke prisadol Arthur. Akoby ten gauč nebol dostatočne priestranný a nemohol si sadnúť inam. Merlin bol opitý a vystrašený a nechcel, aby Arthur sedel tak blízko. Bolo veľa vecí, ktoré si musel v hlave vyriešiť skôr, ako sa rozhodne, čo vlastne chce. Preklínal Willa, že v ňom opäť vzbudil nádej a Arthura, pretože mal tak krásne, neskutočne krásne šedé oči a... fajn, asi bol už naozaj opitý.
Opakoval si to aj vo chvíli, ako Arthur prehodil ruku na operadlo za Merlinovou hlavou a on sa k nemu o centimeter nenápadne posunul. Aj vtedy, keď do seba obrátil zvyšok drinku a Arthur mu rozšafne podal pohárik priezračnej tekutiny. A potom sa Merlin zhlboka nadýchol a obrátil ho do seba. Zajtrajšie ráno bude ťažké, no akosi mu to neprekážalo.
Arthur mu opäť nalial. Až vtedy si Merlin uvedomil, že drží v rukách fľašu. To bol jeho účel, s ktorým sem prišiel? Vážne sa ho snaží opiť?
"No poďme, Merlin," povzbudil ho Arthur prudkým buchnátom do chrbta. Merlin skoro rozlial tekutinu v štamprlíku.
"Najprv ty!" voľnou rukou mu vytrhol fľašu. Arthur zdvihol zvyšný štamprlík, ktorý sa váľal na stolíku pred nimi a nastavil ho pred Merlina. Ten mu ťarbavo ulial až po vrch.
"Tak na zdravie!" Arthur si s ním oduševnene štrngol a priezračná tekutina sa im obom rozliala po prstoch. Naraz do seba obrátili zvyšok pohárika. Merlinom striaslo, no Arthur mal výraz pevný ako skala.
"Chcelo by to brzdu," prehlásil Merlin. V ústach ho pálil alkohol a z Arthurovej blízkosti mu začínalo byť horúco. Alebo to bolo opačne? Svet sa mu očividne plietol.
Zastavila ho ruka na stehne. Merlin si chvíľu myslel, že tam nie je, že sa mu to všetko iba zdá. Arthur sa ho dotýkal. Najprv ho iba držal na mieste, pevný stisk sa mu zarýval do látky nohavíc a Merlin cítil, ako sa mu dych zadrhol v hrdle. Potom sa daň začala pohybovať hore a dolu v upokojujúcom geste, akoby sa mu chcel ospravedlniť, že ho schytil silnejšie, ako bolo potrebné.
"Pre teba žiadna brzda, doteraz si pil tie sladké sračky!"
"Prestaň, Arthur, takto ma odrovnáš ešte pred polnocou!" bránil sa Merlin bojovne. Arthurova tvár na chvíľu zjemnela, potom jeho zrak zablúdil k hodinám na stene.
"Výborne, mám na to presne pol hodinu!"
Merlin neveriacky skontroloval čas.
Ďalší pohárik sa pred ním objavil skôr, ako mohol otvoriť ústa, aby sa bránil. Arthur si s ním opäť symbolicky štrngol.
"Nenávidím ťa," prehlásil Merlin odhodlane, keď pomaly ochutnával alkohol.
"Ja viem," zaškeril sa Arthur spokojne.
"Neskúšaj na mňa vyťahovať Han Sola!" pohrozil mu Merlin poloprázdnym pohárikom.
"Dobre, Leia," zasa ten úsmev. Merlin by ho možno v tej chvíli aj pobozkal, tak veľmi sa mu ten úsmev zdal sexy. Bol to srdečný, široký úsmev, ktorý odhaľoval všetky zuby, Arthurove oči sa zúžili a leskli a iskrili a Merlin naozaj začínal premýšľať, či by sa nemal nahnúť a proste pritisnúť svoje pery na tie Arthurove.
"Fajn decká, je to tu, ide sa von!" skríkla zraku Morgause a Merlin sa strhol z tranzu. Arthur sa šikovne postavil, v jednej ruke fľaša s vodkou a druhú šarmantne podával Merlinovi. Vytiahol ho na nohy a chytil okolo pása. Merlinove oči lietali po miestnosti. Morgause zmizla do kuchyne, Morgana, Gwen a Leon brali z horných políc poháre na stopkách, Gwaine stíšil hudbu, Freya sa mu obkrúcala okolo krku a Percival chýbal.
"Prečo von," frflal Merlin, ktorému sa plietli nohy. Arthur ho ťahal smerom k dverám a pomáhal mu obliecť sa, pričom stále odmietal pustiť fľašu z rúk.
"Dole v dedine každý rok robia ohromný ohňostroj. Stavím sa, že si ešte nevidel ohňostroj z hora, však?" Morgana mu pomáhala zaviazať šál. Kým sa všetci vytackali von, ostávalo iba pár minút do polnoci. Gwaine to pozorne kontroloval na svojom mobile.
Kým prišli k úpätiu kopca, odpočítavali sa sekundy. Arthur stále držal Merlina okolo pása. Morgause sa tisla ku Morgane. Lancelot s Percym sa objavili z tmy a ukázali smerom k nim vztýčené prsty.
Merlin nervózne sledoval, ako sa skupinky okolo neho menia. Gwaine našiel Freyu a pritiahol si ju k sebe. Lancelot sa nenápadne postavil ku Gwen. Percy s Leonom rozostavili poháriky do snehu a šampanské položili k nim.
Posledné sekundy starého roku. Merlin cítil, ako Arthur zaryl nechty do jeho pása. Cez vetrovku to ledva cítil, no videl napätý výraz jeho tváre. Myslia opäť na to isté?
Posledných desať sekúnd je vždy najstresujúcejších. Páry sa vyhľadajú očami. Odpočet teraz držal Percy. Leon nevedno odkiaľ vytiahol svoj fotoaparát.
Jedna z rakiet v meste vystrelila na oblohu o niečo skôr ako mala. Červeno-fialová záplava iskier sa rozprestrela pred Merlinom. Nebola však hore vo výške, ako zvyčajne ohňostroje bývajú, ale dole, pod ním. Ohňostroj zdola bol ako koberec svetielok a iskier. Nikdy nič tak úchvatnejšie nevidel. Jedine Arthurov úsmev. Alebo bol opitejší ,ako sa cítil.
Všetci okolo začali odpočítavať. Arthur ho pustil. Merlin netušil, či má byť sklamaný alebo si vydýchnuť.
Morgause a Morgana sa už k sebe tisli. Ostávalo posledných pár sekúnd a ich nosy sa o sebe treli. Merlin ich pozoroval skoro závistlivo. Vždy si prial dokonalý Novoročný bozk.
"Šťastný Nový rok!" zakričal vzápätí Leon a ozval sa výstrel zo šampanského. Merlin sledoval ako sa páry okolo nich vrhajú na seba ako dravé zvieratá. Každý chcel svoj vysnívaný bozk. Dokonca aj Lancelot konečne zozbieral odvahu, chytil Gweninu tvár do dlaní a pobozkal ju.
Pod nimi sa rozhostilo ohňostrojové divadlo. Do rachotu vybuchujúcich fontán svetla a spŕšok farieb párkrát cvakol blesk. Zrazu ho niekto objal. Arthur sa k nemu pevne pritisol zozadu, držal ho za pás a položil si hlavu na jeho plece. Obaja potichu sledovali farebné divadlo pred sebou. Merlin zdvihol ruku a mimovoľne pohladil Arthurove líce. Ten natočil hlavu a pobozkal ho za ucho. Nebol to Novoročný bozk. Nebol to ani skutočný bozk. A predsa ten malý prejav citu rozbúchal Merlinovo srdce. Bol si istý, že Arthur to môźe cítiť. Aj napriek hrubým vrstvám oblečenia, ktoré boli medzi nimi. Jeho srdce tĺklo ako o život a Arthur to vedel. Prečo by inak položil jednu ruku na jeho hruď?
Arthur hravo potiahol zips jeho bundy. Merlin otočil hlavu. Jeho oči našli Arthurove. Ozvalo sa cvaknutie fotoaparátu a na chvíľu ich oslepil blesk. Obaja od seba odskočili ako keby sa popálili.
"No, no, len sa nezbláznite!" smial sa im Percy a obom im podával pohár šampanského. Všetci ostatní už svoje držali, čakalo sa iba na nich. Ako to, že si to nevšimli?
Konečne si spoločne pripili. Ozývali sa vágne želania a opäť sa bozkávalo. Merlin sa však už na Arthura neodvážil ani pozrieť.

~*~
Prebudil sa na nežný dotyk brušiek prstov. Hlavu mu išlo roztrhnúť bolesťou a v ústach mal nepríjemnú pachuť, akoby mu tam zomrelo niekoľko malých zvieratiek. Ruka, na ktorej si ležal, mu stŕpla. Keď sa konečne odvážil otvoriť oči, prekvapila ho tma okolo.
"Prepáč, nechcel som ťa zobudiť, spi ďalej," ozval sa Arturov hlas vedľa neho. Merlin sa pokúšal zaostriť. Ešte stále sa s ním krútila celá miestnosť aj posteľ. Keď si jeho oči konečne privykli na tmu, zbadal Arthurovu tvár iba pár centimetrov od tej jeho. Ležal stiesnený na malom kúsku matracu, pretože Merlin sa roztiahol krížom cez celú dvojposteľku. Hlavu mal kúsok nadvihnutú a podopieral si ju rukou, akoby chcel mať na Merlina lepší výhľad a jeho ruka sa vznášala iba niekoľko centimetrov nad jeho tvárou.
Merlin sa posunul na jednu časť postele. Arthur sa teda pregúlil bližšie a opäť začal prstami chodiť po jeho sánke a líci.
"Pokojne spi ďalej, spal si asi hodinu," zašepkal Arthur.
"Koľko je?" zachrapčal Merlin dezorientovane. Hlava ho neskutočne bolela. Ani dotyk Arthurovych prstov na jeho spánkoch tomu nepomáha.
"Bude šesť ráno. Neboj sa, nemusíš z postele vyliezť skôr ako poobede," ubezpečil ho Arhur šepotom. Merlin sa nežne usmial a spokojne opäť zavrel oči. Jeho ruka mimovoľne našla lem Arthurovho trička. Zovrel ho medzi prstami, akoby sa chcel ubezpečiť, že je to skutočné a že Arthur nikam neutečie. Počul ešte tlmený chichot do vankúša. Potom sa aj Arthur pohodlne uložil, poslednýkrát prehrabol Merlinovi vlasy a potom ho chytil za ruku. Alebo sa mu to možno iba snívalo. Bol to posledný dotyk, ktorý Merlin cítil, než opäť zaspal ťažkým, opileckým spánkom.

Ráno bolo neznesiteľné. Merlin sa zobudil okolo jedenástej a pobil sa s Percym o sprchu. Nakoniec musel počkať vyše pol hodinu, než sa mu konečne podarilo vliezť dnu, osprchovať zo seba smrad alkoholu a cigariet a hlavne si vyčistiť zuby. Arthur ešte spal. Zdalo sa, že nikto nebude komentovať jeho včerajšie opilecké divadlo. Pravdou bolo, že on sám si z toho veľa nepamätal. Po polnoci bolo všetko už iba rozmazané. Vedel, že tancoval s Freyou a Morganou na stole na pesničky z Burlesque. Matne si pamätal preteky v pití alkoholu slamkou s Gwainom. A potom tu boli tie nešťastné kombinácie šampanského a vodky, ktoré proste musel vypiť, lebo Leonovi to prišli náramne zábavné a Lancelot prehlásil, že iba tak sa stane pravým rytierom. A tak Merlin pil a pil a pil. Možno aby vyhnal myšlienky na Arthura z hlavy. Možno iba chcel poprieť svoju celú existenciu a zabudnúť na to, že je tak patetický zamilovaný do muža, u ktorého nemá šancu. Nakoniec nad ránom vytuhol v jedinej manželskej posteli na chate. Morgause mu pri raňajkách sladko oznámila, že oni sa s Morganou pomestili aj na jednoposteľku v hornej izbe, načo Lancelot reagoval imitovaním zvukov vracania, lebo očividne spal pri nich, na vedľajšej posteli a o ničom nemal ani zdania. Následne sa Gwaine priznal, že zaspal v niekoho kufri, na množstve šiat a za ich pokrčenie sa rovno ospravedlnil. Ako sa ukázalo, bol to Morganin kufor, ktorá ho následne donútila všetky jej veci znova poskladať a zrovnať.
Niekde uprostred toho hurhaja a Morganiných nadávok sa prebudil Arthur. S uležanými vlasmi a rozospatým výrazom sa doknísal do kuchyne, kde sa všetci tlačili pri jednom stole. Zrakom prešiel po celej izbe a keď videl, že Gwen sedí na kuchynskej linke a tým pádom obsadila posledný voľný povrch, na ktorý sa dalo sadnúť, dotackal sa k Merlinovmu sedadlu, objal ho zozadu okolo krku a celou váhou sa naňho zavesil.
"Arthur, zaškrtíš ma," zamumlal Merlin bez dychu.
"No a čo..." zavrčal rozospatý Arthur, no pustil ho.
Merlin, ktorý aj tak nič nezjedol, lebo mal žalúdok ako na vode, mu prepustil miesto. Keď sa však zvrtol, aby odišiel naspäť do postele, Arthur ho pevne chytil za boky a stiahol k sebe na kolená. Merlin párkrát prekvapene zamrkal. Jeho pohľad smeroval k zvyšku stolu. Všetci sa tvárili normálne. Čo si mysleli, sa im ani náznakom neobjavilo na tvárach. Možno iba Gwen pozerala do svojho taniera uprenejšie ako mala a snažila sa skryť úsmev, ktorý sa jej tlačil do kútikov úst. Nakoniec sa Merlin uvoľnil a oprel sa chrbtom o Arthurovu hruď. Jeho pravidelné nádychy a výdychy ho upokojovali a uspávali.
Arthur sa lyžičkou vŕtal vo vajíčkach, prehadzoval ich po tanieri. Nevyzeral, že má práve chuť do jedla. Jeho bledá pokožka a kruhy pod očami to iba potvrdzovali. Bradu si oprel o Merlinovo rameno a líce si šúchal o látku pyžama na jeho ramenách. Možno na chvíľu Merlin zacítil jeho pery, ako sa opreli proti jeho krku tesne za uchom a v sekunde boli preč. Možno to bola iba ilúzia vytvorená spánkovou depriváciou a možno nie. Merlin sa v Arthurovom náručí pomaly topil. Jedna ruka ho stále objímala okolo pásu, mocne ho držala na mieste a chránila ho pred pádom, pred svetom, pred všetkým. Druhou sa Arthur rýpal v jedle.
Merlin obtrel líce o Arthurove. Boli ako dve mačence, ktoré sa k sebe líškajú v snahe vyjadriť si lásku bez použitia slov. Lebo slová by to iba zničili. Slová vždy ničia vzťahy. Či už je to ich nadmerné množstvo, výber, použitie alebo nepochopenie. Merlin v tej chvíle nechcel zisťovať, ako veľmi kompatibilné sú ich slovné zásoby. Chcel iba sedieť na tom mieste, opretý o Arthurovu hruď, s jeho horúcim dychom štekliacim jeho krk, navždy a možno ešte dlhšie.
Masívne drevené stoly a zlatý príbor mu preblysli pred očami. Arthur držal v rukách zlatý kalich vykladaný drahými kameňmi. Obrovskou sálou sa niesol čulí ruch.
Merlin prudko pokrútil hlavou. Zaspal na chvíľu? Sníva sa mu? Scéna pred ním bola opäť normálna. Všetci sa tlačili okolo malého stola, ktorý zažil lepšie časy. Nerezové príbory štrngali o farebné keramické taniere. Arthur držal v rukách pohár s džúsom a prekvapene naňho pozeral.
"Si v poriadku?" spýtal sa nepokojne.
"Zaspávam posediačky," priznal sa. Morgana mu dobrosrdečne posunula šálku so svojou silnou kávou.
"Takže dnes lyžujeme?" spýta sa Percy dychtivo, s plnými ústami vajíčok.
"Samozrejme," prikývol Lancelot. Pri stole vypukol všeobecný jasot a nadšenie. Merlin stále nechápal, čo je na lyžovaní tak super.
"No tak, bude sa ti to páčiť!" povedal mu Arthur a veselo ho štuchol pod rebro.

Presne tú istú vetu mu Arthur zopakoval ešte dvadsaťkrát, než prinútil Merlina požičať si lyže, vziať ski-pass a vôbec, podarilo sa mu dostať ho na kopec.
"Vážne, Arthur, ja to neviem," sťažoval sa Merlin, keď mu Arthur pomáhal obuť lyže a ťahal ho k lanovke.
"Je to jednoduché, iba krč kolená. Ovládanie ti pôjde samo, nakláňaj sa podľa potreby do strán, ale nie veľmi, aby si sa neprevážil. A hlavne sa toľko neboj, nie je to vôbec strmí kopec!" Arthur mal na jednej nohe pripnutý snowboard a tešil sa ako malé dieťa. Dobrovoľne nešiel s ostatnými hore na vyšší kopec a miesto toho ostal s Merlinom. Ten by to aj ocenil, keby si nebol tak sakramentsky istý, že sa strápni alebo zabije.
"Fajn, teraz chyť jednu z tých tyčí a daj si ju pod zadok. Neboj sa, nie je to nič, čo by si nerobil už predtým!" Arthur naňho žartovne mrkol a pridržal jedno sedadlo z pomových lanoviek. Merlin ho urazene udrel do ramena, no cez hrubú lyžiarsku bundu to nemalo potrebný efekt. Arthur pustil pomu a chytil ďalšiu. Za nimi sa začínalo ozývať nespokojné mumlanie.
"No tak, Merlin, to zvládneš!"
Merlin chytil ľadovú tyč. Trhaný pohyb ho vymrštil dopredu. Pomaly sa posúval nahor. Na konci lanovky sa skoro nedokázal pustiť a keby ho Arthur nezachytil, bol by si istý, že by skončil v kope snehu hlavou napred.
"Nebuď taký hŕŕ do toho snehu. Neboj sa, ešte tam dnes párkrát skončíš!" zasmial sa Arthur, kým si zapínal postroj svojho snowboardu aj na druhú nohu.
"Neviem, či sa mi teraz vyhrážaš alebo ma varuješ," pokrútil Merlin hlavou. Arthur však už bol vo svojom vlastnom svete zimných športov.
"Pripravený?" spýtal sa ho. Merlin záporne pokrútil hlavou, no Arthur ho aj tak posotil dopredu. Merlin sa začal šmýkať smerom na dol a v snahe zapamätať si všetko o správnom postoji, ktorý mu Arthur vysvetľoval, zabudol pluhovať. Pomaly naberal rýchlosť. Okolo neho sa spúšťalo niekoľko menších detí, poslušne robili oblúčiky a on sa rútil priamo stredom, dospelý chlap, ktorý prvýkrát stál na lyžiach. Nevedel, či sa má smiať alebo kričať hrôzou.
"Brzdi, Merlin!" skríkol za ním Arthur. Snažil sa ho dobehnúť, no bol ešte hodný kus za ním.
"Ako sa na tomto brzdí?!" zakričal mu Merlin späť zúfalo.
"Do boku! Vytoč to do boku!"
Merlin sa pokúsil spraviť aspoň oblúčik. Jeho lyže sa však vpredu skrížili a skôr, ako si to uvedomil, už letel nosom napred. Ešte cítil, ako ho pevná ruka chytila za lem bundy, no už bolo neskoro. Vysypal sa hlavou napred na svahu a Arthur pristál na ňom. Ústa mal plné snehu a ďakoval bohu, že si požičal aj okuliare. Nohy s lyžami mu trčali do vzduchu a Arthur na ňom ležal.
"Si v poriadku?" Arthur si začal šikovne odopínať postroj na snowboarde.
"Bol by som na tom lepšie, keby si na mne celou váhou nesedel!" prehlásil Merlin ostrejšie ako chcel.
"Prepáč," Arthur sa šikovne postavil a potom pomohol na nohy aj jemu. Deti na svojich malých lyžiach, s malými palicami v rukách ich pokojne obiehali.
"Už chápeš, prečo to lyžovanie nebol až tak skvelý nápad?" zazubil sa naňho Merlin.
"Do toho sa dostaneš," Arthur z nich oboch oprašoval sneh.
"Nedostanem, ja som stratený prípad," pokrútil Merlin hlavou.
"Fajn, už sme skoro dole, zídeme spolu a pomaly, dobre? Žiadne samovražedné kúsky, toto nie je šprint na sto metrov," Arthur si znova obul postroj. Merlin nebol rád, keď ho pustil. Hlavne preto, že sa začal znova šmýkať smerom dole. Arthur ho však včas zachytil. Jeho ruky objali Merlinove boky. Stál na svojom snowboarde šikovne bokom a držal tak rovnováhu.
"Fajn, pokrč kolená a trocha sa vystri. Nie si opočlovek, nemusíš nosom kontrolovať zem. Proste sa dívaj prirodzene rovno. Keď ťa pustím, začneš si palicami pomáhať, dobre? Môžeš si nimi pomôcť pri robení oblúkov. Najlepšie by však bolo, keby si ich veľmi nepoužíval. Hlavne ich nezapichni hlboko, lebo sa tam zaseknú a znova spadneš. Si pripravený?"
Merlin mierne vystrašene prikývol. Arthur stisol jeho boky, akoby mu chcel naznačiť, že ho bude zachraňovať a potom ho pustil. Druhý pokus bol lepší. Možno práve preto, že im ostávalo posledných pár metrov zjazdovky.
"Zvládol si to, Merlin, vidíš," Arthur ho dolu šťastne objal.
"Hej, na dva pokusy a jednu ochutnávku miestneho snehu," skonštatoval Merlin naštvane.
"Keď som sa ja učil lyžovať, padal som v jednom kuse," hodil nad tým Arthur rukou. Merlin ironicky pozdvihol obočie.
"Vážne? A koľko si mal vtedy rokov?"
"Asi päť. Ale to nie je podstatné," bránil sa Arthur.
Merlin nad tým prevrátil očami.
"No poď, kúpim ti čaj s rumom," Arthur ho chytil za ruku a ťahal smerom k malému, drevenému bufetu. Merlin sa netúžil vrátiť tak skoro späť na kopec. Zložili sa vo vnútri, kde im studený vietor nemohol ďalej štípať líca. Arthur pred neho postavil pohárik s čajom a dva panáky.
Symbolicky ich zdvihli do vzduchu, priťukli si plastovými pohárikmi a potom ich obrátili do čaju. Hladina sa teraz zdvihla tak vysoko, že ju mohli akurát tak chlípať.
"Klin sa klinom vybíja?" spýtal sa Arthur pobavene, keď si Merlin odchlipol prvý hlt a zatváril sa spokojne.
"Po včerajšku mi už žiaden alkohol neublíži, asi som sa stal imúnnym," zasmial sa Merlin. V hlave mu stále jemne dunelo, ale čerstvý vzduch a horúci čaj mu robil dobre.
"No tak to uvidíme dnes večer," zaškeril sa Arthur, ktorý si nad čajom ohrieval ruky. Merlin nahodil znechutenú grimasu.
"Ale no tak!" Arthur natiahol ruku a chytil tú Merlinovu. Ich prsty sa preplietli. Arthur palcom prešiel po chrbte jeho ruky a Merlin sa márne snažil skryť úsmev. Za oknom začalo snežiť.
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Mr.Grey Mr.Grey | 29. ledna 2014 v 21:45 | Reagovat

Nič nepomôže chorému človeku tak ako čajík ... a merlin/Arthur na Silvestra :3 :3 :3 teším sa na pokračovanie :)

2 ada ada | 30. ledna 2014 v 5:22 | Reagovat

Arthur vie tuší o Merlinovích citoch k nemu, však. Nie je od neho pekné ako sa s Merlinom zahráva

3 samba samba | 30. ledna 2014 v 13:47 | Reagovat

Arthur by potřeboval popohnat bičem nejlépe autorkou.Chce ho ,on jeho taky,my to víme ,všichni okolo nich taky a toho  okolkování.Srágorka to je ,trápí Merlinka :-x  :-D Parádně napsaný dílek až jsem tam byla s nima a chlastala jak o život a to ráno ble,to jsem si taky odtrpěla :-! No holt vlastní zkušenosti a tvůj úžasně napsaný vcucdoděje díl.Díky a těším se těším

4 Lilly Evenová Lilly Evenová | Web | 30. ledna 2014 v 14:02 | Reagovat

Ďakujem za komentáre, mám zasa zlepšenú náladu na celý deň :)
Mr. Grey: Hej, čajík a Merthur na Silvestra... vlastne tak som tento rok trávila Silvester ja :D
Ada: On je doňho iba bezmedzne zamilovaný a nevie čo s tým, nechaj ho, veď on sa spamätá (maybe)
Samba: Hej, vlastné skúsenosti pri tejto poviedke hrajú svoju roľu vo viacerých veciach. Arthur bičom dostane, odkážem to Merlinovi, nebojte :-D  :-D  :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.