13. Secret Santa revelation

14. ledna 2014 v 1:10 | Lilly Evenová |  This is my kingdom come
Pre túto kapitolu mám špeciálne venovanie. Chcela by som ju venovať B., lebo píše tak skvelé, povzbudzujúce komentáre, ktoré ma vždy nakopnú k ďalšiemu písaniu. Dúfam, že touto kapitolou nesklamem. Je trochu inzulínovo sladká, takže sa predom ospravedlňujem. Ale veď, užite si to, kým môžete, že áno ;) Boh vie, čo na vás čaká v ďalších kapitolách... *evil smeich*

13. Secret Santa revelation
Venujem B.



Bol iba pár minút od cieľa. Opatrne sa priblížil. Jeden správny pohyb a má ho! Preskočil kmeň stromu, pobehol prikrčený pod štítom a s vytaseným mečom sa vrhol dopredu. Útok sa podaril. Drak zreval bolesťou a rútil sa k zemi. Ešte ho zopárkrát bodol do brucha, iba aby si bol istý a potom mu ráznym pohybom myšky uťal hlavu. Na obrazovke sa vysvietili písmená:
LEVEL COMPLETED
So spokojným úsmevom zamieril do kuchynky, aby si spravil obed. Po chvíli na obrazovke počítača zapípala správa. Ľavou rukou, ktorú nemal zababranú od oleja a korenín, správu rozklikol:
Arthur: Dobre rano!
Položil mäso na panvicu, umyl si ruky a odpísal:
Merlin: Dobré poobedie
Arthur: Co robis? Kava?
Merlin: Obed a nie, obed!
Arthur: Suchar
Merlin: Zastav sa, spravím ti kávu.
Arthur: A Gwaine?
Merlin: U Freyi. Sex.
Arthur: Ta druha veta bol popis Gwianovej zaneprázdnenosti alebo návrh na spríjemnenie obeda?
Merlin: To prvé. Si mimo moju ligu
Arthur: Silne reci! Nechaj si to pre niekoho ineho. O par minut som tam. Sprcha
Merlin: OK

Vrátil sa pokojne k vareniu. Presne o pol hodinu, keď vypínal sporák, sa ozvalo klopanie na dvere. Rýchlo si opláchol ruky a bežal otvoriť dvere.
"Ahoj," usmial sa Arthur od dvier, s vlasmi ešte vlhkými od sprchy, v rukách dve keramické šálky plné voňavej kávy.
"Dobré ráno," Merlin od neho vzal jednu zo šálok a privoňal k nej: "V kaviarni si povedali, že robia už aj donášku do internátnej izby?"
"Nie, dostal som predčasný darček na Vianoce. Kávovar. Aspoň nemusím ísť dole do kaviarne po kávu, keď ťa budem chcieť skoro ráno vytiahnuť z postele."
Merlin si odpil z kávy. Bola naozaj dobrá. Nie ako tie instantné napodobeniny, ktoré pili s Gwainom doma, keď sa im nechcelo ísť dole kúpiť kvalitnú kávu.
"Dáš si so mnou obed?"
"Vieš, že nepohrdnem dobrým varením," uškrnul sa Arthur a nasledoval ho do kuchynky. Merlin naložil dva taniere, zatiaľ čo sa Arthur hrabal v jeho počítači.
"Čo robíš?" Merlin mu nakukol cez plece a pousmial sa, keď videl, ako sa Arthur trápi s jeho hrou.
"Neviem ako môžeš tieto hlúposti hrať. Ja by som na to nemal nervy."
Merlin rázny pohybom zaklapol notebook a položil pred Arthura plný tanier: "Tak to je potom dobre, že nie si ja!"
"Nie, myslím to vážne," prehlásil Arthur, keď siahal po príbore.
"Ja zasa neviem hrať futbal, a čo? To neznamená, že nedokážem pochopiť ako ho môžeš hrať ty!"
"Nebuď múdry, dobre?" zavrčal naňho Arthur s plnými ústami.
"Dobrú chuť, Arthur," usmial sa naňho Merlin pobavene.
"Dobrú chuť."
Chvíľu potichu jedli. Merlin občas zdvihol kradmý pohľad k Arthurovi a spokojne sa vrátil k svojmu tanieru. Ich spoločné raňajky/obedy/večere sa stávali rutinou a Merlin si nevedel predstaviť, že o pár dní tomu bude koniec. Blížili sa sviatky a čas vrátiť sa domov. Tých pár mesiacov na škole ubehlo ako voda a koniec semestra bol tu. Merlin si pamätal akoby to bolo včera, keď zmätene vystúpil z vlaku na malej stanici a rozhliadal sa dookola. Camelot ho očaril už keď ho zazrel prvýkrát. Teraz sa však stal domovom. A s Arthurom to bolo ešte o čosi lepšie. Boli iba priatelia, no Merlin sa zmieril s touto alternatívou. Arthur bol jeho spriaznenou dušou a hoci sa doťahovali, často hádali a občas po sebe hádzali veci, dopĺňali sa. Merlin mal pocit, akoby sa už poznali roky. Možno storočia.
"Takže Freya a Gwaine, hm?" ozval sa Arthur, keď dojedol a teatrálne od seba odsunul tanier.
"Vedeli sme, že sa to raz stane. Čakali sme kedy. A je to tu, uvidíme na ako dlho," uškrnul sa Merlin a vzal oba taniere, aby ich odniesol do drezu.
"Morgana chce uzatvárať stávky, že kto prvý sa vyspí s niekým iným. Môj typ je Gwaine."
"No neviem, ja by som Freyu nepodceňoval. Jej hra bola v posledné týždne celkom silná, než skončila v posteli s Gwainom," pokrčil Merlin plecia. Arthur sa uškrnul.
"Ide dnes niekto k Morgane na filmový večer?" zmenil Merlin tému. Merlin rozmýšľal, či ostať alebo si kúpiť lístok na večerný vlak. Bol to posledný z Morganiných filmových maratónov a väčšina partie odišla domov už v piatok.
"Ja určite. A Gwen sľúbila, že príde tiež. Sľúbil som jej, že ju ráno, keď budeme odchádzať, hodíme na stanicu. Chceš odvoz aj ty?"
"Ak mi ráno donesieš kávu?" Merlin nevinne zamrkal. Arthur sa po ňom žartovne ohnal a plesol ho po pleci. Merlin naňho vyplazil jazyk. Arthur vyštartoval zo svojho miesta a Merlin sa bojovne zamkol v kúpeľni. Ako malé deti sa naháňali ešte hodnú chvíľu.

~*~
Merlin sa opieral o zárubňu dvier u Morgany a pozoroval ako sa obývačka pomaly plnila ľuďmi. Boli iba v komornom zložení. Gwen sa posadila vedľa Freyi, ktorá sa o čomsi doťahovala s Gwainom vedľa nej a flirtovne ho šťuchala pod rebrá. Arthur pristál o kúsok ďalej s obrovskou misou pukancov a natiahol si nohy cez stôl. Morgana sa prešmykla popri Merlinovi, postrapatila mu vlasy a vkĺzla k Morgause na veľké kreslo, ktoré stálo bokom od ostatných. Usalašila sa jej na kolenách a spokojne priadla ako mačka.
"Sadaj," skríkol Arthur, keď si všimol pohľad, ktorým Merlin prechádzal po izbe. Prišli všetci, čo ešte ostali v škole okrem Mordreda. Morgana ho nepozvala. Merlin sa nesťažoval.
Zaparkoval medzi Arthura a Gwaina a Morgana pustila tretiu epizódu Star Wars. Arthur prehodil ruku okolo jeho pliec a pritiahol si ho tak bližšie. Merlin sa sám pre seba pousmial. Zdalo sa, že všetko bolo zasa v poriadku.
"Tak čo, už všetci dostali svojho secret Santu?" spýtala sa Morgause v polovici filmu a vytiahla zmuchlaný balíček. Morgana ho hodila Gwen a tá ho s úsmevom odbalila. Dnu bol plyšový sloník s obrovskými ušami.
"To je zlaté, ďakujem," zapišťala Gwen nadšene a pritisla si sloníka na prsia.
"Och, to je vcelku porno akcia, čo tu práve beží," uškrnula sa Freya, keď videla, ako jej najlepšia kamarátka dusí plyšové zvieratko vo svojom dekolte.
"Mala by si ho pomenovať Lancelot," prehodil Gwaine posmešne. Gwen sa zapýrila a naštvane po ňom hodila hračku. Gwaine ju však chytil a posadil jej ju na hlavu.
"Vlastne, ja som svoj ešte nedostal," priznal Merlin po chvíli. Svoj darček odovzdal Percymu už pred týždňom, no jeho tajný Santa si dával na čas.
Arthur zaboril ruku, ktorú mal dovtedy neškodne prehodenú okolo jeho ramien, do jeho vlasov a poriadne ho vyšticoval: "Veď má ešte čas do zajtrajšieho rána!"
"Ak tu vôbec ten človek ostal a nezabudol," prevrátil Merlin oči. Arthur ho prestal ťahať za vlasy a jeho ruka zasa pokojne odpočívala na jeho ramene. Morgana si bez slova doliala víno a snažila sa skryť úsmev. Doliala aj Merlinovi, ktorý ho do seba bez slova kopol. Mal už asi šiesty pohárik a ledva držal oči otvorené.
"Počkám ešte na jednu scénu medzi Leiou a Han Solom a idem asi spať," ozval sa unavene a aby svoje slová potvrdil, tak tiahlo zívol.
"Kam sa ponáhľaš. Arthur vravel, že si už zbalený a neuvidíš nás až do Silvestra!" schladila ho Morgana. Merlin zamrzol na mieste. Ani si to neuvedomoval, že odchádza. Nechcelo sa mu odísť.
"To mi pripomína, že my sa tiež neuvidíme až do Silvestra, takže nás teraz ospravedlňte!" Freya vstala a vytiahla na nohy aj Gwaina. Ten ju ako poslušný psíček nasledoval. Rozlúčili sa zo všetkými, vymenili si pár srdcervúcich objatí a bozkov na líce a už ich nebolo.
"Fajn, takže sa nevyspím vôbec," prehodil Merlin rezignovane, keď sa za nimi zavreli dvere.
"Môžeš spať u mňa, Freya sa dnes asi nevráti, ako to vidím," prehodila Gwen milo.
"Alebo u mňa," navrhol Arthur. Merlin sa na nich vďačne usmial a vrátil sa k pozeraniu filmu.

Od Morgany a Morgause odchádzali po polnoci v značne podguráženom stave. Gwen sa od nich odpojila na druhom poschodí, mieriac k svojej izbe a Merlin s Arthurom sa opito šplhali po schodoch hore. Ako Merlin predpokladal, na ich kľučke visela ponožka, ktorá mu jasne dávala najavo, že sa nemá opovážiť vojsť dnu.
"Tak poď," Arthur ho chytil za ruku a vtiahol do svojej izby. Merlin sa unavene dotackal k posteli a padol do perín. Nebolo to prvý raz, čo by spal u Arthura. Gwaine ho vyhadzoval z izby vcelku pravidelne v posledné týždne. A kde bolo lepšie prenocovať, ako v pohodlnej posteli krížom cez chodbu?
Merlin unavene pristál na posteli. Zhodil svoj šál a topánky na zem a natiahol sa krížom cez posteľ. Arthur sa opito zatackal smerom ku skrini a začal v nej hľadať zvršky. Pritom si jednou rukou začal vyzliekať hrubý sveter a tričko, čo mal pod ním. Merlin ho rozospato pozoroval. Arthurova nahota však začínala byť alarmujúca, keď si vyzliekol aj nohavice a trenky a stál teraz úplne nahý, chrbtom k Merlinovým vyplešteným očami.
Natiahol na seba pyžamový spodok, odkopol svoje veci do kúta a zamieril k posteli. Merlin naňho ešte stále bez slova čumel.
"Posuň sa," štuchol doňho Arthur nevrlo. Merlin sa prevalil na druhý koniec postele a Arthur vkĺzol k nemu.
"Máš studené nohy," ozval sa Merlin protestne.
"Mlč, ty idiot," zavrčal mu Arthur do ucha.
"A smrdí ti z úst. Vypadni si umyť zuby!"
"Mne sa nechce!"
Merlin ho silou vystrčil z postele. Arthur, frflúc čosi nepekné, zamieril do kúpeľne.
"A dones mi ústnu vodu," skríkol po ňom Merlin. Arthur sa vynoril z kúpeľne s kefkou v ústach a pohárikom ústnej vody v ruke.
"Kúp si sem konečne zubnú kefku," prikázal mu s plnými ústami zubnej pasty. Merlin sa skoro zadrhol na ústnej vode, keď to počul. Zbesilo začal kašlať a rozbehol sa ku kuchynke, aby sa napil vody.
"Si v pohode?" zamumlal Arthur so zubnou kefkou v ústach. Merlin iba zahmkal na súhlas a vypláchol si ústa.
"Môžeme už konečne ísť spať?" spýtal sa Arthur prosebne, keď si aj on vypláchol ústa. Merlin prikývol a zaliezol pod prikrývky. Arthur sa k nemu pridal a zhasol lampu na nočnom stolíku. Merlin cítil, ako potom prehodil jednu ruku cez jeho bok a po chvíli už spokojne chrápal. Merlin však nemohol zaspať. Predstava jeho a Arthurovej zubnej kefky ho v mysli mátala a ani sám nevedel prečo. Po prvýkrát za posledné týždne začal premýšľať nad tým, čo Arthurove prejavy priateľstva znamenajú. Bolo to vôbec ešte priateľstvo?

~*~

"Vstávaj!"
"Hmmm..."
"Merlin, vstávaj,"
"Choď sa bodnúť!"
"Ale no tak, spravil som ti kávu,"
"Nenávidím ťa!"
"Aj toasty,"
"Prečo ma trestáš?"
"No tak, musíš vstať, o hodinu odchádzame!"
Merlin konečne otvoril jedno oko. Ohnal sa po Arthurovi ako po otravnej muche a otočil sa na druhý bok.
"Ak niečo neznášam, tak je to budiť ťa."
"Trhni si, Arthur!"
Arthur naštvane chytil saténovú prikrývku a strhol ju z Merlina. Ten sa zachvel zimou, ale ani sa nepohol.
"No poďme!"
Merlin vydal neidentifikovateľné zvuky nesúhlasu. Arthur ho chytil za nohu a začal ťahať z postele silou.
"Ty si horší ako Gwaine!" obvinil ho Merlin jedovato a konečne zdvihol hlavu. Arthur ho pustil v domnienke, že konečne dostal rozum. Merlin sa však otočil a zavŕtal sa do Arthurovej periny.
"Ja ťa už zabijem!" skríkol Arthur a skočil na Merlina. Snažil sa mu strhnúť prikrývku z hlavy, ten ju však pevne držal. Chvíľu spolu zápasili, než sa Arthur zvalil do perín vedľa Merlina a naštvane naňho gánil. Merlin vystrčil hlavu spod prikrývky a nevinne sa usmial. Bol celý zadychčaný, tvár mal červenú a vlasy mu stáli na všetky strany. Arthur natiahol ruku, aby mu ich upravil.
"Niečo pre teba mám," ozval sa po chvíli a natiahol ruku na nočný stolík Merlin pochybovačne primrzol na mieste. V tom momente si naozaj myslel, že Arthur po ňom niečo hodí. Napríklad tortu, šálku horúcej kávy, toast alebo niečo podobne zákerné.
Nebolo to čo Merlin očakával. Arthur mu podal kravičku zabalenú v červenom vianočnom papieri. Podľa stavu balenia a estetickej červenej mašle, ktorá bola uviazaná na vrchu, si Merlin bol istý, že Arthur ten darček nebalil sám.
"Ty si môj secret Santa?" spýtal sa Merlin prekvapene.
"A čo si čakal?" zasmial sa Arthur a prevrátil nad ním očami. Merlin natiahol ruky k balíku, no Arthur ho stiahol späť k sebe.
"Hej!" zavrčal Merlin naoko naštvane.
"Musíš mi sľúbiť, že ho neodbalíš skôr, ako na Vianoce!"
Merlin súhlasil. Arthur položil darček späť na posteľ pred Merlina. Ten po ňom nedočkavo chňapol a začal ním triasť. Vnútri čosi zacinkalo.
"Fajn a teraz vážne. O dvadsať minút odchádzame! Ak nebudeš pripravený, oblečený a s taškami stáť pri mojich dverách, prisahám, že ťa tu nechám!"
Merlin s povzdychom vstal z postele: "Idem, už idem," mrmlal, ako zbieral svoje veci po izbe. Naštvane za sebou zabuchol dvere Arthurovej izby a mieril do svojej, aby sa aspoň osprchoval.
Izba bola prekvapivo prázdna. Gwainova posteľ bola asi po prvý raz za niekoľko mesiacov uprataná, nikde sa nepovaľovali tégliky od jogurtu a ich spoločný šatník, ktorého dvere sa stále otvárali, nech robili čokoľvek, bol poloprázdny.
Na stole v kuchynke naňho čakal lístok.

Spachtoš! Nestihol si ma, tvoja smola! Každopádne, uži si prázdniny. Vidíme sa o pár dní. ILY -G.

~*~
Keď sa Merlin s Arthurom konečne dotrepali na internátne parkovisko, Morgana a Gwen tam už stáli. Obe sa tvárili nevrlo, s rukami ponorenými hlboko vo vreckách a hrubými šálmi obkrútenými okolo krku.
"Nemusela si sa trepať až sem, sestrička!" privítal ju Arthur obligátnym bozkom na líce.
"Morgause ma vysadila po ceste domov. Stojíme tu s Gwen ako idioti už asi pätnásť minút!"
Merlin sa ospravedlňujúco usmial, zvítal sa s nimi a pomohol im naložiť kufre do Arthurovho auta. Keď sa konečne všetci štyria nasúkali dnu a Arthur zapol kúrenie, ich úsmevy sa konečne trochu roztopili. Morgana sa posadila dopredu, čo Merlina veľmi netešilo, no neodvážil sa protestovať. Dostala na starosti playlist a púšťala tie najhoršie muzikálové vykopávky, ktoré Merlin kedy počul. Keď sa po pár minútach dostala k soundtracku z Les Mis, Arthur rádio radšej vypol.
Cesta na vlakovú stanicu netrvala dlho, no Gwen začínala byť nervózna. Jej vlak odchádzal ako prvý. Dorazili na stanicu v predstihu desať minút. Rýchlo sa rozlúčili a Gwen im stihla párkrát zakývať z okna vlaku, než sa rozbehol. Ešte chvíľu stáli na nástupišti a pozerali na prázdne koľaje a vlak, strácajúci sa v diaľke.
"Nemusíte na mňa čakať, keď už chcete ísť," povedal im Merlin po chvíli, keď všetci traja akosi spoločne zamierili k jeho koľajisku. Mal ešte niekoľko minút.
"To už počkáme, neponáhľame sa," pokrčila plecia Morgana.
"Hej, čím neskôr v Londýne, tým lepšie!" pritakal Arthur a pregúlil oči. Merlin vedel, že Arthur sa neteší domov, no netušil, že sa v ňom skrýva až taký cynizmus.
"Idem si kúpiť niečo teplé na pitie, som celá zmrznutá," prehlásila Morgana, mrkla na Merlina a mierila späť ku stanici.
"Počkáme ťa na Merlinovom nástupišti," zakričal za ňou Arthur. Morgana mu iba kývla rukou, akože rozumela a ponáhľala sa zohriať dnu.
Keď dorazili na nástupište, nastalo trápne ticho. Merlin zvieral svoju tašku pevne v rukách, hoci v kožených rukaviciach sa mu popruhy šmýkali. Arthurove oči blúdili po tvárach na nástupišti. Stálo tam niekoľko ľudí, no nikto známy. Hlásateľ z reproduktoru po chvíli oznámil, že vlak dorazí o päť minút.
"Tak..." Arthur sa naňho uprene pozrel. Merlin cítil ako končeky jeho uší sčervenali. Položil si cestovnú tašku na zem a o krok k nemu pristúpil. Arthur zaváhal. Obzrel sa za Morganou a keď ju očami nikde nenašiel, vtiahol Merlina do zdrvujúceho objatia.
"Je to iba na týždeň," šepol mu do ucha povzbudzujúcim tónom. Merlin netušil, či to vraví jemu alebo sebe.
"Stretneme sa na Silvestrovskej chate," usmial sa naňho Merlin, keď sa od seba o kúsok odtiahli. Arthurove ruky boli stále položené na jeho páse.
"Uži si prázdniny," poprial mu Arthur s úsmevom.
"Ty sa pokús prežiť prázdniny," Merlin úsmev opätoval a položil mu ruku na líce. Napriek nepríjemnej zime bolo horúce. Chvíľu tak iba bez slova stáli a pozerali si jeden druhému do očí. Merlin cítil, že ich lúčenie trvá dlhšie, ako by malo. Arthur ho však stále držal za boky a on palcom prechádzal po Arthurovom líci. Neodvážil sa od neho odtiahnuť.
"Dúfam, že Morgana na teba bude dávať pozor," povedal Merlin napokon.
"O to sa neboj, budem," ozvalo sa spoza Arthurovho chrbta tlmene. Obaja od seba odskočili, akoby sa popálili. Arthurov previnilo sklopil pohľad. Pár krokov od nich stála Morgana, šál teraz obkrútený aj okolo úst a rukou v chlpatej rukavici ťarbavo zvierala recyklovateľný pohárik.
"V to dúfam, inak viem, kde bývaš!" zavtipkoval Merlin, snažiac sa odľahčiť situáciu. Ani jeden z nich sa nezasmial.
Od koľajníc sa začal ozývať známy zvuk prichádzajúceho vlaku. Po chvíli sa vlak objavil za zákrutou. Brzdy začali pískať a vagóny im spomaľovali priamo pred očami. Merlin podvedome spravil niekoľko krokov k Arthurovi. Ten mu položil ruku na plece.
"Vidíme sa o pár dní," povedala mu Morgana, keď ho opatrne objímala, snažiac sa naňho nevyliať svoju horúcu čokoládu. Merlin začal premýšľať nad tým, že tú vetu počul za posledných pár dní akosi príliš často. Bol to akýsi univerzálny kód, ktorým sa vysokoškoláci uisťovali, že tie dni doma nebudú tak neznesiteľné, ako sa Merlinovi v tej chvíli zdalo? Samozrejme, tešil sa na mamu a svojho bývalého najlepšieho kamaráta, na pokojné rána, domácu kuchyňu a práčku. No akoby čosi opúšťal. Čosi veľmi dôležité.
Jeho oči našli Arthura. Stál od neho iba kúsok. Merlin mohol natiahnuť ruku a chytiť ho. Neurobil to. Iba na seba bez slova pozerali.

"Pekné sviatky," povedal Arthur napokon a vykročil k nemu. Merlin čakal, že ho opäť objíme. Miesto toho ho iba potľapkal po chrbte a podal mu tašku. Merlin, bez ďalších slov alebo prianí, zamieril rovno do vlaku. Podarilo sa mu nájsť jedno kupé s voľnými miestami a oknom, ktoré bolo otočené na nástupište. Sedela v ňom iba postaršia dáma, ktorá, ako sa zdalo, hlboko spala. Nebol si istý, či tam Morgana a Arthur ešte budú stáť, no posadila sa k oknu. Na jeho prekvapenie sa pri ňom po chvíli zjavila Arthurova hlava. Pritisol ruky, s palcami zdvihnutými nahor k oknu. Merlin sa usmial a urobil to isté. Vlak sa pohol. Arthur rýchlo odskočil od okienka a Merlin im začal kývať. Morgana mu srdcervúco kývala späť, no Arthur tam iba stál a pozeral sa naňho, kým vlak nenabral väčšiu rýchlosť a Merlin ho už nevidel. Usalašil sa teda na svojom sedadle a siahol po knihe, ktorú si zbalil na cestu. Ako záložku priložil Gwainov lístok z dnešného rána. Vlak opustil stanicu, mestečko a po chvíli už uháňal prázdnou, smutnou krajinou. Po snehu ani stopy. Merlin si oprel čelo o ľadové okno. Mohlo by konečne nasnežiť.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Mr.Grey Mr.Grey | 14. ledna 2014 v 19:20 | Reagovat

Juchuchu :3 to začína vyzerať medzi chlapcami veľmi pekne :-)  O_O

2 B. B. | 14. ledna 2014 v 21:05 | Reagovat

Nyuu, ani nevíš, jak jsi mi zlepšila příšerný den. Děkuju! :)
Inzulínovou injekci sladkosti jsem dnes přesně potřebovala, takže kapitolka vážně skvělá a já si vážně užívala, jak ňuňu je to teď mezi Arthurem a Merlinem. Což mě přivádí k tomu, že se ten tvůj ďábelský smích nelíbí, začínám se bát! :D
Budu se opakovat, ale na Silvestrovskou akci se opravdu těším, jsem opravdu zvědavá, čím nás překvapíš :)
P.S: Slovo "spachtoš" slyším opravdu poprvé v životě a zní naprosto skvěle :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.