12. The guilt trip

7. ledna 2014 v 19:41 | Lilly Evenová |  This is my kingdom come
12. The guilt trip



"Musíš vyliezť z postele."
"Ale mne sa nechce!"
"Poďme!"
Merlin sa zubami-nechtami držal svojej periny, keď sa mu ju Gwaine pokúšal vytrhnúť a prinútiť ho vyliezť z izby po celom víkende, ktorý strávil pri počítačových hrách a sebaľútosti.
"Poďme, máš prednášku!"
"Ale ja nechcem," Merlin po ňom zúrivo hodil vankúš. Gwaine ho s povzdychom chytil za nohu a silou vytiahol z postele. Merlin tvrdo dopadol na zem, spoločne s prikrývkou, ktorú vytrvale žmolil v prstoch.
"Máš prednášku!"
"Necítim sa dobre," mumlal Merlin, keď ho Gwaine chytil pod pazuchy a pokúsil sa postaviť na rovnú zem. Nakoniec to vzdal a nechal ho oduto sedieť na prostriedku izby.
"Spravím ti raňajky," skúsil to po dobrom.
"Jasné. Ty, čo žiješ iba na jogurtoch. Divím sa, že si od toľkej spotreby ešte nezačal dojiť ako krava!" Merlin tresol hlavou o zem a prikryl sa perinou. Gwaine ho pozoroval s pozdvihnutým obočím a krútením hlavou.
"Ak sa hneď teraz nezdvihneš prisahám, že tvoj notebook letí z balkóna!"
Merlin lenivo zdvihol hlavu a sledoval, ako Gwaine berie jeho notebook a kráča k balkónovým dverám.
"Poslúž si!"
"Ja to vážne spravím, Merlin!
Merlin naňho škaredo zagánil, no vstal. Gwaine položil počítač bezpečne na okraj ich spojených postelí. Merlin stále nerozumel tomu, prečo majú stále postele pri sebe. Gwaine argumentoval tým, že takto je ľahšie v noci kontrolovať, či Merlin ešte stále dýcha. Merlin sa jeho dôvody nesnažil pochopiť. Bol za tú spoločnosť rád.
"Choď si dať sprchu, spravím ti raňajky," prikázal mu Gwaine prísne, mieriac do kuchynky.
"Nechcem raňajky," Merlin začal po izbe zbierať svoje čisté zvršky. Bordel, ktorý sa okolo nich nakopil za posledné štyri dni, čo sa Merlin neunúval upratovať, ich pomaly začal prevyšovať.
"Nepôjdeš na prednášku hladný!" oponoval Gwaine.
"Prosim ťa, historická kultúrológia. Tam nejdem," mávol Merlin rukou, kým si navliekal čisté nohavice.
"A čo sa stalo s pánom bifľošom s ktorým som pred pár mesiacmi ešte zdieľal izbu?" zavrčal Gwaine z kuchynky.
"Prišiel na to, že musí obetovať svoju dokonalú dochádzku ak si chce udržať zdraví rozum. A už mlč, vstal som z postele a na históriu pôjdem," vrátil mu to Merlin, ktorý na seba konečne natiahol aj vínový sveter a modrú arafatku, ktorú našiel váľať sa pod kopou učebníc v rohu. Hľadal ešte svoju modrú, pletenú čiapku, aby mohol vyraziť. Už mi zo štyroch stien jeho internátnej izby začínalo preskakovať a naozaj potreboval na vzduch. Na mobile skontroloval, kto z jeho priateľov je už hore a pripojený na internete. Takto skoro ráno tam svietilo iba jedno meno: Morgana.

Merlin: Bré ráno!

"Fajn, tak čo budeš robiť?" spýtal s Gwaine z kuchyne. Merlin sa za ním obzrel, aby ho skontroloval. Gwaine v kuchyni bol stratený prípad. Aj teraz, keď sa snažil spraviť hnusnú, zalievanú kávu, to skôr vyzeralo, akoby bojoval s trojhlavým drakom a nie kanvicou na vodu.

Morgana: Dobre. Chut na ranajky? Morgause robi lapacinky. Mnam!

"Myslím, že už mám plán," odvetil Merlin, usmievajúc sa do svojho mobilu. Dokonca sa mu konečne podarilo nájsť čiapku, ktorá skončila pohodená na úhľadnej kope seminárnych prác, ktoré mal pred koncom semestra odovzdať.
Než Gwaine stihol zareagovať, schytil z vešiaka pri dverách svoj kabát a už ho nebolo.
"To bol veľmi rýchly útek, Merlin. Človek by si myslel, že tá šaráda z vyliezaním s postele bola iba pre parádu!" zakričal za ním ešte Gwaine naštvane, no Merlin ho už nepočul.

Keď vyšiel na čerstvý vzduch pred internátom, cítil sa o niečo lepšie. Bol utorok ráno a vonku sa to už hemžilo študentami. Väčšina bola zabalená v hrubých bundách a čiapkach. Zima na seba síce nechala tento rok dlho čakať, no udrela studenšie ako inokedy. Koniec novembra bol za dverami a s ním aj prvý sneh, ktorý študenti očakávali s priam detskou radosťou.
Morgana ho už čakala pri vchodových dverách svojej bytovky, keďže jej patrične opisoval svoju cestu rannými správami. Na sebe mala staré vyšúchané tričko s nápisom Keep Calm and use the Force a pyžamové nohavice so srdiečkami. Vlasy sa neunúvala učesať.
"Bré ránko," prehodil Merlin a pobozkal ju na líce. Morgana mu s úsmevom podržala vchodové dvere.
Keď vyšli hore na druhé poschodie, konečne sa ocitol v teple. Morgause ho privítala so šálkou horúceho čaju, ktorú mu strčila do rúk okamžite, ako si zložil bundu a vrátila sa späť do kuchyne, odkiaľ sa šírila sladká vôňa.
Morgana ho zaviedla do obývačky, aby sa Morgause neplietli pod nohy a posadila na gauč vedľa seba. V televízii bežali ranné správy.
"Zdá sa, že sa naše spoločné raňajky stávajú akousi rutinou," uškrnul sa Merlin, keď sa usalašil na gauči v voňavým čajom v rukách.
"Sťažuješ sa? Lebo ja určite nie," usmiala sa naňho Morgana.
"Kým varí Morgause, tak sa nemám čoho báť," Merlin na ňu vyplazil jazyk. Morgana ho hravo plesla po stehne.
"Niekto sa dnes zobudil s rýpavou náladou!"
"Skôr som bol násilím vytiahnutý z teplej postele mojím drastickým spolubývajúcim, ktorý by mohol mať záľubu v sado-maso porne a mliečnych produktoch!"
"Mliečne produkty pochopím, ale sado-maso? Gwaine?" zasmiala sa Morgana: "Ten na to nemá gule!"
"Nie, nemá. Tie mu boli chirurgicky odstránené a nahradené vemenami!"
Morgana sa bláznivo rozosmiala.
"Kávu?" nakukla Morgause do obývačky s vareškou v ruke.
"Čiernu, bez cukru, vďaka," usmial sa na ňu Merlin vďačne. Morgause opäť zmizla v útrobách kuchyne.
"Takže ty a Mordred, čo?" otočila sa k nemu Morgana nedočkavo, keď bola Morgause dostatočne ďaleko, aby ich nepočula.
"Takže ti to tvoj drahý brat povedal, čo?" Merlin prevrátil očami.
"Čo mi mal povedať? Nie, videla som ho ako si berie akési veselé pilulky minule v Avalone a potom ste spolu tancovali. Tak sa pýtam ako to dopadlo!"
"Aha," Merlinove uši sčerveneli: "No... my sme.."
Morgana naňho prekvapene pozrela: "Vy ste...?"
"No... tvoj brat nás proste... nachytal na WC, ak už to mám tak povedať."
"Och bože!" Morganina ruka vyletela k jej ústam: "Prosím povedz mi, že ste sa iba bozkávali!"
"No... možno na iných miestach ako na ústach..." Merlin odvrátil tvár.
Morgana prekvapene zamrkala a jej líca sa sfarbili do ružova: "A do toho nakráčal môj drahý braček, hej?"
Merlin pokrčil plecia.
"Bože, to muselo byť divadlo!" Morgana sa začala smiať.
"Mne to moc vtipné neprišlo. Mordred ma prakticky skoro znásilnil na záchodoch a Arthur to videl. Síce nie celé, ale koniec určite."
"Prepáč," Morgana zvážnela: "Je mi to ľúto..."
"Nechaj to tak," mávol Merlin rukou. Morgana ho chytila okolo pliec a pritiahla si do pevného objatia.
"Ehm..." zakašlala Morgause odo dvier, aby upútala ich pozornosť. Tvárila sa nevinne, no Merlin vedel, že tajne počúva ich rozhovor. Morgana sa odsunula od Merlina, púšťajúc ho zo svojho objatia. Merlin sa zrazu cítil nepríjemne nesvoj.
"Raňajky máte na stole. Musím bežať do práce, uvidíme sa večer, zlato. A s tebou, Merlin, na šerme. Majte sa!"
"Ty sa nenaješ s nami?" spýtal sa Merlin hlúpučko.
"Nie, ja som už jedla. Na rozdiel od mojej privilegovanej partnerky, niektorí musia aj makať, aby si mohli dovoliť platiť tento byt a školu."
"Trepe, nepočúvaj ju. Jej rodičia majú dosť peňazí, že by jej mohli zaplatiť aj dva byty, ale ona ich nechce vykorisťovať," prehlásila Morgana s tónom výsmechu v hlase.
"Samozrejme, nie som ako ty," vrátila jej to Morgause a cmukavo ju pobozkala na pery. Potom prehrabla Merlinove vlasy, ktoré aj tak stáli na všetky strany a bola preč. Merlin nechápavo pokrútil hlavou nad ich hašterivou výmenou. Nikdy nerozumel, ako tie dve rozdielne bytosti môžu tvoriť tak skvelý pár.
"No poďme na tie palacinky! Dúfam, že máš rád javorový sirup," Morgana ho schytila a ťahala ku stolu. Palacinky vyzerali naozaj dobre. Morgause všetko rozložila na stole spolu s dvoma hrnčekmi kávy. Jedna bola čierna a druhá sladké, nadýchané cappucino. Morgana si sadla k svojej káve a Merlin vďačne vedľa nej. Obaja sa hladne pustili do svojich raňajok.
Kým obaja prežúvali, Morgana sa ho aspoň nemohla pýtať na Mordreda ani Arthura a Merlin si mohol strategicky premyslieť svoje budúce kroky.
"Počuj," ozvala sa Morgana zrazu s plnými ústami. Merlin k nej zdvihol hlavu, predstierajúc, že usilovne prežúva.
"Máme takú silvestrovskú tradíciu. Ja, Morgause a všetci rytieri ideme spoločne na chatu v Škótsku. Vlastnia ju Morgausiny rodičia, je to priamo v horách, kúsok je lyžiarske stredisko... nepripojíš sa?"
Merlin zamrzol s rozžuvaným jedlom v ústach. Sťažka sa prinútil prehltnúť.
"Čo myslíš tým všetci rytieri?" spýtal sa opatrne.
Morgause stisla pery do tenkej linky: "Nemusíme brať Mordreda, ak nechceš. Jeho som sa ešte nepýtala."
"Nie, jeho nemyslím," Merlin odvrátil pohľad.
"Och... to ste spravili až takú scénu?" spýtala sa prekvapene, keď jej došlo na koho odkazuje.
"Nie. Kým som sa spamätal, tak bol preč. Ale vyhýba sa mi. Keď som šiel v piatok do kaviarne, tak sme sa stretli. Zdúchol skôr, ako som ho stihol pozdraviť."
Morgana sa k nemu natiahla a chytila ho za ruku. Merlin sa chcel jej dotyku vyhnúť, no nebolo kam utiecť.
"O môjho brata sa nestaraj, toho zvládnem," mávla nad tým nakoniec rukou. Merlin sa na ňu dlho usmial, hoci tomu tak celkom neveril.
"Tak pôjdeš?" naliehala.
"Nemôžem si teraz popri škole dovoliť cestovať. Ledva som naškrabal na lístok na vlak, aby som mohol ísť na prázdniny domov," pokrútil Merlin hlavou.
"Presne preto máme toto," Morgana k nemu posunula plochý balíček zabalený vo vianočnom papieri.
"Nechcela si náhodou robiť secret Santu?" spýtal sa Merlin s úškrnom.
"Iba to otvor. Je to predčasný darček odo mňa a Morgause."
Merlin opatrne roztrhol obal. Dnu boli dva lístky na vlak. Jeden z Glasgowa do Glenshee a jeden spiatočný do školy. Merlin ich prekvapene pretočil v ruke.
"To nemôžem prijať," vyhŕkol prekvapene.
"Ale mlč," Morgana ho výchovne plesla po ruke.
"Nie vážne," Merlin položil oba lístky späť pred ňu.
"Mlč. Tie sú tvoje. Teraz už nemáš výhovorku neisť s nami na chatu!"
"Morgana, prestaň. Vezmite si ich vy alebo ich vráťte."
"Neblázni. A k tomu, my ideme autom. Sú tvoje a basta. Ideš. Žiadne odvrávanie. Vieš lyžovať?" Morgana veselo mlela. Merlin otočil svoj pohľad na lístky. Niekoľko dní na chate neznelo tak zle. Hlavne ak ich strávi s priateľmi.
"A čo na to povie Arthur?" vyslovil Merlin nakoniec svoju obavu.
"To nechaj na mňa. Kým príde koniec decembra, vy dvaja budete mať všetko vyriešené!" Morgana mu narvala lístky na vlak do ruky a spokojne dopila svoju kávu. Merlin si povzdychol. Toto zaváňalo katastrofou.

~*~

Merlin chodil ako bez duše už pár dní. Neodvážil sa ísť na šermiarsky tréning ani na miesta, kde vedel, že sa stretne s Arthurom. V to ráno sa prebudil na pocit chladu, ktorý sa mu plazil po tele. Gwaine pri svojom odchode na hodinu pravdepodobne znova nechal pootvorený balkón, keď si ešte vychutnával svoju rannú cigaretu. Zakrútený v prikrývke sa došuchtal k balkónovým dverám a prudko ich zavrel. Následne sa o ne s povzdychom oprel, skĺzol po ľadovom skle na zem a schúlil sa do guličky. Cítil sa nahovno. Bol štvrtok ráno a on vedel, že znova uvidí Arthura. Mali mať spoločnú hodinu. Nepozrel sa mu do očí od toho incidentu v Avalone. Proste sa na to necítil. Možno by sa mal vrátiť do postele a na dnešnú hodinu zabudnúť.
Prekvapilo ho klopanie na dvere, ktoré sa po chvíli ozvalo. Utrel si zblúdilé slzy do rukáva pyžama a vyškriabal sa na nohy. Netušil, kto môže klopať, keď Gwaine už mal byť dávno na prednáške.
Klopanie sa ozvalo silnejšie. Merlin otvoril dvere a prekvapene ustúpil o krom dozadu. Pred dverami stál Arthur, v rukách dva tégliky s kávou a na perách neistý úsmev.
"Ty ešte nie si oblečený?" zavrčal naňho Arthur vyčítavo, keď prešiel pohľadom po jeho skrčenom pyžame a prikrývke prehodenej cez ramená.
"A-hoj," vykoktal Merlin v miernej panike. Arthurov úsmev pomaly povädol, keď si všimol jeho krvou podliate oči.
"Si v poriadku?" spýtal sa opatrne a položil oba papierové poháriky na botník. Merlin odvrátil tvár, predstierajúc, že mieri do kúpeľne, no Arthurova ruka na jeho ramene ho zastavila.
"Čo sa deje?" spýtal sa nežne.
"Čo sa deje?!" zopakoval Merlin a do hlasu sa mu vkrádala panika: "Ja... čo..." Ešte párkrát na prázdno otvoril ústa a potom úplne zmĺkol. Chcel odvrátiť tvár, keďže sa mu do očí opäť tlačili slzy, no Arthur položil ruku na jeho líce a otočil jeho hlavu opäť na seba.
Merlin sa na chvíľu nemohol nadýchnuť. Díval sa do Arthurových oceľových očí a cítil sa tak veľmi previnilo. Vedel, že by nemal, no nemohol sa toho pocitu zbaviť už niekoľko dní. Bolo to, ako by podviedol každý svoj ideál a podkopal všetky tie krehké základy, ktoré mohli udávať ich spoločnú budúcnosť. Všetko to bolo preč, zosypalo sa to ako domček z karát.
"Ale no tak," povedal Arthur nežne a pristúpil k nemu ešte o krok. Merlin odvrátil pohľad nadol.
"Rozprával som sa s Morganou. Iba som ti chcel povedať, že... nemám problém ak s nami ideš na chatu. Vlastne nemám vôbec právo do toho kecať, tiež idem prvýkrát!"
Merlin opäť zdvihol oči k jeho tvári.
"Je mi to ľúto," zašepkal. Arthur pred ním stál, pery pevne stisnuté. Dlaň mal stále položenú na Merlinovom líci a palcom ho hladil, rozmazávajúc slzy.
"Čo?" spýtal sa Arthur nechápavo.
"Že si... to musel vidieť. Celá tá vec s Mordredom."
"Nemáš sa za čo ospravedlňovať. Iba by som si želal, aby..." Arthur sa odmlčal a stiahol ruku. Merlin sa načiahol, akoby ju chcel vrátiť späť, no v poslednej chvíli si to rozmyslel.
"Želal by si si, aby čo, Arthur?" spýtal sa Merlin vykoľajene.
"Aby som na to WC za vami prišiel skôr," šepol a sklopil pohľad. Merlin naňho prekvapene pozeral, nerozumejúc ani jednému jeho slovu.
"Pozri... videl som Mordreda, ako si kupuje extázu od miestneho Avalonského dealera. A keď som vás potom našiel spolu tancovať, tak som dostal naozaj strach. Skôr, ako som sa k vám však dostal, už ste boli preč. Hľadal som vás v dave a potom ma napadlo pozrieť sa na pánske toalety. Keď som tam však dobehol, tak... tak..." hlas mu uviazol v hrdle. Merlin si nervózne hrýzol spodnú peru.
"Tak už bolo neskoro," dokončil zaňho
Arthur iba prikývol. Merlin cítil, ako mu chladné slzy stekajú po lícach.
"Keď mi potom Gwen povedala, že sedíš v svojej izbe a odmietaš ísť von..."
"Odkiaľ to ona vedela?" spýtal sa prekvapene.
"Gwaine to povedal Freyi. Že má o teba strach," Arthur pohľadom zavadil o ich stále spojené postele.
"Som v poriadku," ošil sa Merlin.
"To vidím," odfrkol si Arthur a pristúpil k nemu bližšie. Merlin k nemu zdvihol zlomený pohľad. Arthur na chvíľu zaváhal, potom ho však chytil za pás a pritiahol si ho k sebe. Merlin obkrútil ruky okolo jeho krku a silno ho objal, zabárajúc tvár do jeho krku. Niekoľko sĺz zmočilo Arthurov krk a plecia, no zdalo sa, že mu to neprekáža. Zvieral Merlina v svojom náručí najpevnejšie ako dokázal a jednou rukou ho hladil po vlasoch.
"Ja som to nechcel Arthur," zašepkal Merlin a rozvzlykal sa ešte silnejšie. Nemohol sa zastaviť, slzy sa tlačili do jeho očí stále silnejšie. Zabáral nechty do Arthurovho chrbta a stále dookola opakoval: "Nechcel som to, naozaj..."
Arthur ho hladil po vlasoch a tisol k sebe silnejšie až kým sa Merlin neupokojil natoľko, že len udýchane odpočíval s hlavou zaborenou v jeho krku.
"Už nikdy nikomu nedovolím, aby sa ťa dotkol proti tvojej vôli," šepol mu Arthur do ucha a potom sa od neho odtiahol, aby mu mohol pozrieť do očí. Merlin v tej chvíli netušil, čo má urobiť. Jeho ruky ešte stále spočívali okolo Arthurovho krku a ich tváre boli tak blízko, až mohol cítiť Arthurov horúci dych. Potom sa Arthur k nemu ešte nahol a položil svoje čelo na to jeho v dôvernom geste. Merlin ho jednou rukou pohladil po líci. Arthur pri tom dotyku zavrel oči a Merlin si uvedomil, ako jednoduché by bolo teraz ho pobozkať. Ale neodvážil sa. Stále mal pred očami jeho šokovaný pohľad, keď ho našiel v Avalone a pri tej myšlienke sa mu robilo nevoľno. Mal pocit, že premrhal svoju príležitosť. Ak tu bola vôbec nejaká šanca, že by niekedy mohol byť s Arthurom, tak ju tým večerom zničil. A k tomu, Arthur bol teraz s Gwen a on by jej to nikdy nemohol urobiť. Na to ju mal príliš rád.
"Mali by sme ísť na hodinu," zašepkal jemne a opäť prešiel bruškami prstov po jeho líci. Cítil, ako ho Arthur stisol silnejšie. Následne otvoril oči. Boli prázdne a bez výrazu. Skoro smutné.
"Mal by si sa prezliecť," šepol Arthur, no stále ho pevne držal. Merlin sa mu pokúsil vymaniť. Arthur zovrel v hrsti lem jeho trička, akoby ešte nebol pripravený ho pustiť.
"Len... len mi sľúb, že už nikdy nespravíš takú hlúposť," vykoktal zo seba sťažka.
"Už nikdy, Arthur. Sľubujem," prikývol Merlin.
Arthur potiahol za tričko a pritiahol si ho ešte o pár centimetrov bližšie. Potom naklonil hlavu a jemne ho pobozkal na líce. Bolo to ako dotyk motýlích krídiel. Jemné a krátke. No bolo to reálne, nie iba chabá predstava. Merlin od neho o pár krokov odstúpil. Arthur mal v očiach nehu, akú u neho ešte nevidel. Bol to iba zlomok sekundy, než sa vrátil jeho zvyčajný výraz tváre, no Merlin si bol aj tak istý, že to bolo skutočné. Nasvedčovala o tom aj spomienka na dotyk pier na líci, ktorá ho príjemne hriala.
"Mal by si sa obliecť," zopakoval Arthur znova. Merlin prikývol a konečne prerušil ich upreté pohľady. Na hodinu prišli o pätnásť minút neskôr, bok po boku.

~*~
"Môžem s tebou hovoriť?" Gwen ho našla v knižnici. Skryl sa tam predstierajúc, že hľadá informácie na semináru prácu, ktorú mal odovzdať pred týždňom. Najprv sa tváril, že ju nevidí. Keď sa posadila oproti nemu, vytiahol si encyklopédiu kultúrológie vyššie, aby mu zakrývala tvár.
"Vieš, že keď ma nevidíš, tak to neznamená, že ja nevidím teba?" spýtala sa pobavene.
"Znamená," Merlin odul líca, aj keď ho Gwen za obrovskou väzbou knihy nemohla vidieť.
"Máš sedem rokov?"
"Sedem a pol!"
Gwen odtiahla knihu spred jeho tváre. Merlin na ňu stále nepekne pozeral.
"Toto mi nerob, M," šepla sklamane.
"Čo ti robím?" Merlin sa zatváril najhoršie ako dokázal. Čelo sa mu pri tom čudne skrčilo a Gwen sa pousmiala.
"Nemrač sa, budeš mať vrásky!" prstom mu prešla po hrbolcoch kože, ktoré sa mu vytvorili nad očami.
"A to by sme nechceli, že?" spýtal sa Merlin s úškrnom.
"Presne tak!"
Merlin iba pokrútil hlavou a pousmial sa.
"Merlin," začala Gwen vážnejšie, keď sa obaja trocha uvoľnili.
"Gwen?" Merlin sa pokúšal udržať si ľahšiu náladu, pretože mal pocit, že pri Gwen o chvíľu exploduje. Vyhýbali sa jeden druhému od súbojov na námestí. Alebo lepšie povedané Merlin sa jej vyhýbal.
"Pozri, hovorila som s Arthurom. Povedal, že ste si to všetko vysvetlili..."
Merlin pokrčil plecia: "Skôr sme prišli k tomu, že je to za nami a už o tom nikdy nebudeme hovoriť."
"Fajn, to je dobre, nie? Neviem čo sa medzi vami dialo, či to bolo iba kvôli mne a Arthurovi, aleb-"
"On ti to nepovedal?" spýtal sa Merlin prekvapene.
"Vlastne sme sa nevideli poriadne od toho posledného filmového večera u Morgany. Obaja sme si museli utriediť myseľ. Keď potom dobehla Freya so správou od Gwaina, že odmietaš hovoriť, jesť a dokonca aj hrať počítačové hry, musela som niečo spraviť. Nenapadlo mi nič lepšie ako bežať za Arthurom."
Merlin prekvapene zamrkal.
"Takže ty a on..."
"Nič to nie je, Merlin. Bola to jedna pusa a to bola chyba. Cítila som sa akoby som bozkávala brata, preboha! A k tomu, nikdy by som si to neodpustila, keby sa medzi nami niečo stalo."
"Prečo?"
"Preboha, videl si sa, ako sa naňho pozeráš? A on na teba?! Vážne, vy dvaja ste stratený prípad."
Merlin bočil pohľadom. Prechádzal očami po obrázkoch v encyklopédii a jemne si hrýzol spodnú peru. Gwen sa natiahla ponad stôl a prikryla jeho ruku svojou: "Chcem iba, aby si bol šťastný!"
Merlin otvoril ústa a po chvíli ich naprázdno zavrel. Kde bola Gwen pred pár týždňami? Všetko mohlo byť inak.
"Si môj najlepší priateľ, Merlin," šepla Gwen ticho, akoby bola sama prekvapená tým, čo priznáva: "Nikdy som nemala niekoho, kto by mi bol tak blízko. Nechcem ťa stratiť kvôli nejakej hlúposti, ktorú som spravila v zápale predstierania, že som princezná, alebo čo..."
"Ale ty si princezná," pousmial sa Merlin a konečne k nej zdvihol oči: "Možno to ešte nevidíš, ale si to najmilšie a najsrdečnejšie stvorenie aké poznám. Ak by si niekto zaslúžil byť princeznou a mať svojho princa, tak si to ty!"
"Aj keby... Arthur nie je mojím princom."
"Ani mojím," Merlin si povzdychol.
"Prečo?" spýtala sa Gwen zmätene.
"Pokašlal som to. Ale sme teraz priatelia. V nič viac nemôžem dúfať. A už ani nechcem. Je to skvelé ako to je. Hlavne ak to znamená doživotnú zásobu kávy doručenú priamo ku dverám!"
Gwen pokrútila hlavou, akoby s ním celkom nesúhlasila, no nesúhlasné poznámky si nechala pre seba.
"Nevypadneme na drink? Aj tak tu už toho veľa nespravím," navrhol Merlin následne.
"Poďme. Knižnice sú pre mňa nepochopené retro. Kto by sem ešte chodil, keď máme internet?"

Merlin sa uškrnul, hoci knižnicu mal celkom rád. Bolo tam ticho a mohol sa ukryť pred vonkajším svetom. A presne to v posledné dni potreboval. Ale asi už bolo dosť skrývania sa.
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Lucy Lucy | 9. ledna 2014 v 20:22 | Reagovat

Takže Morgause robí palacinky hej? A Morgana len tak odpisuje... no tak ok, medze sa nekladú ničomu :D Ale proste oceňujem, že sa Merlin normálne baví s Morganou a všetko je super a taaaaaaak a strašne sa teším, že ide s nimi, teda dúfam že pôjde. A ako ho Arthur prekvapil kávou... aj mňa by mohol niekto, aj každý deň, pokojne.
Ku Gwen sa radšej nevyjadrujem. Viac a viac sa mi protiví, aj keď by som ju asi mala mať rada a ochkať aká je cute, ale proste neni. Nemám ju rada, ani nebudem... a už vôbec nie keď bude takáto... no ale to som ti už hovorila a sama nemáš rada Gwen takže tak... No ale inak je to všetko super a teším sa na ďalšie pokračovania a verím, že to skončí happy endom, inak viem kde bývaš (aké nečakané) a dám všetkým čo túto poviedku čítajú tvoju adresu a budeme hádzať kamene do tvojich okien, áno tak vysoko ešte náhodou dohodím, ak sa posnažím! :-)

2 B. B. | 12. ledna 2014 v 23:18 | Reagovat

Konečně(!) se dostávám k tvé povídce a zase budu jenom chválit ;-)
Silvestr na chatě, joj, to bude zajímavé, už se nemůžu dočkat :D. O "usmiřovací" scéně mezi Merlinem a Arthurem ani nebudu mluvit, bylo to prostě ňuňu.
A Gwen prostě nemám ráda, ani v seriálu ani v povídce, a nenapraví si to u mě ničím :D
A ještě jedna poznámka k tvému psaní. Nechápu, jak to děláš, ale umíš si tak hezky hrát se slovíčky, že mi vždycky přijde, až ať bych narazila na sebelepší povídku, pokud nebude ve slovenštině, nebude to ono (uznávám, tady hraje můj poloviční slovenský původ a slabost pro slovenštinu, ale i tak :))

3 Lucy Lucy | 13. ledna 2014 v 23:13 | Reagovat

I dare you to write a femslash :-D Pretty pretty please 8-)

4 Lilly Evenová Lilly Evenová | Web | 14. ledna 2014 v 0:54 | Reagovat

B.: awwwwwwwwwwww :-)  :-)  :-)  :-) *violently blushing* Takéto komentáre ma vždy tak napumpujú energiou do písania, že už som sa aj pustila do ďalšej kapitoly. Teda ďalšej, ďalšej kapitoly, keďže som s písaním popredu. Takže naozaj, z celého srdca, krásne ĎAKUJEM :-) Spravila si mi fakt deň s týmto! Som veľmi rada, že sa tá poviedka aspoň niekomu páči.
Lucy: I dare u to shut up. Ty vieš prečo nepíšem femy. A pochybujem, že práve TY by si to chcela čítať :D :D :-P No but... really! :-x Too personal much?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.