9. The Witch can not know

3. prosince 2013 v 17:52 | Lilly Evenová |  This is my kingdom come
Áno, viem, trvalo mi to. Sorry, ľudia, škola. Dúfam, že mi to odpustíte. Ako úplatok ponúkam prvým trom ľuďom možnosť zadať mi 3 (Áno, správne iba TRI!!!) slová a ja vám napíšem na najbližšej voľnej prednáške krátky drabble. Dohoda?
A teraz... príjemné čítanie :)

9. The Witch can not know



Ukázala sa, že naozaj má otras mozgu. Ešte v ten deň vyvrátil všetko, čo dokázal zjesť do ich internátneho záchoda a Arthur ho zaviezol do nemocnice, kde si ho nechali na pozorovaní. Bol to iba slabý otras, takže tam nestrávil veľa času. Najupokojujúcejší bol fakt, že Arthur sa celý čas od neho ani nepohol. Stále mal na tvári ten previnilý výraz, keď sa naňho díval a stále sa mu ospravedlňoval, ale bol tam. Hladil ho po spotených vlasoch, kým dostával infúziu, pomáhal mu s chôdzou a potom ho odviezol späť na internát a uložil do postele.
Merlin prespal skoro celý deň. Cítil sa malátny a iba matne si uvedomoval, že sa pri jeho posteli vystriedalo niekoľko ľudí. Bol tam Arthur, ktorý sa zastavil snáď medzi každou prednáškou, Gwen, ktorá mu položila na čelo niekoľko ľadových obkladov, aby zmiernila bolesť hlavy a Gwaine, ktorý sa ho vždy spýtal, či si nedá jogurt. Pri tej predstave Merlina napínalo.
Trvalo mu dva dni, kým sa cítil dostatočne dobre na to, aby sa vrátil na prednášky. Na tréningy, ktoré Lancelot stanovil teraz na každé poobedie mal zákaz prísť do odvolania a tak sa iba pofľakovalo po okolí školy a prehľadával mestečko. Keď mu konečne prišiel Percy oznámiť, že môže prísť na tréning, tešil sa ako malé dieťa. Väčšina už nacvičovala svoje šermiarske rutiny. Merlin ich najprv iba očarene pozoroval. Bolo to ako tanec. Presne naplánované kroky, pohyby zbraňou, plynulé seknutia a úskoky. Lancelot trénoval s Arthurom a ich choreografia vyzerala najlepšie. Keď Arthur konečne podrazil Lancelotovi nohy a ten sa ocitol na zemi so špičkou meča zabodnutou do hrudi, z lavičky sa ozval búrlivý potlesk. Morgana, Gwen a Freya sedeli vedľa seba a povzbudzovali oboch chlapcov.
"Hej Merlin, už si tu!" Arthur sa rozžiaril, keď ho konečne zbadal. Merlin veselo vykročil oproti, už oblečený vo svojej zbroji, s mečom okolo pása. Arthur ho vtiahol do nepohodlného, kovového objatia. Ich brnenia zacinkali o seba. Arthur ho párkrát pobúchal po chrbte hrubými, koženými rukavicami, až skoro Merlinovi vybil dych a potom sa od neho odtiahol. Lancelot ho tiež objal, o niečo menej náruživo ako Arthur a potľapkal ho po pleci: "Som rád, že si tu, vymysleli sme pre teba a Arthura skvelú show, bude sa ti to páčiť!"
"Pre mňa s Arthurom?" vykoktal Merlin.
"Hej. Pôjdete úplne na záver, budete hlavným bodom programu, bude to veľkolepé. Princ Artuš verzus zlý čarodejník Merlin!" opisoval Lancelot jeho veľkolepú víziu a jeho oči žiarili nadšením. Vyzeral ako malý chlapec a oni boli jeho figúrky superhrdinov, ktoré mohol riadiť.
"Ale veď som nič zatiaľ nenacvičoval a nie som tak dobrý ako ty, nemôžete ma dať na koniec!" namietal Merlin nervózne. Naozaj sa necítil na veľké finále.
"To zvládneš," usmial sa naňho hrejivo Arthur. Merlin nervózne pokrčil plecia.
Arthur aj Lanc ho vzali ďalej od ostatných a učili kroky. Bolo to niekoľko efektných, nenáročných výpadov a úskokov, ktoré samé o sebe neboli ťažké, keby sa rytmus, s ktorým ich opakoval nezvyšoval. Arthur útočil tvrdo a neúprosne a Merlinovi sa ruka s mečom triasla vždy, keď mu to mal vrátiť. Nechcel mu ublížiť. Vedel, že jeho meč nie je ostrý, no jeho vlastné svedomie mu nechcelo dovoliť útočiť na Arthura. Bolo to proti jeho povahe. Každý kúsok tela sa v ňom búril.
"Neboj sa tým švihnúť Merlin, neublížiš mi!" zavrčal naňho Arthur a rozohnal sa zúrivejšie. Merlin sa rýchlo uhol, skoro však neudržal rovnováhu a tak zmeškal svoj výpad.
"Ešte raz a od začiatku!" skríkol Lancelot, ktorý sa zatiaľ presunul k Mordredovi s Percym, ktorí trénovali až im z čiel tiekli pramienky potu.
"To zvládneš Merlin, neboj sa toho. Máš dobrý postoj, iba použi väčšiu silu a švihni tým. Neboj sa, ja sa uhnem!" Arthur mu svoje slová rovno aj demonštroval a ohnal sa po Merlinovi tak, že skoro nestihol uskočiť.
"Bojím sa, že ti ublížim," namietol Merlin.
"Ale no tak, nechceš mi to vrátiť za ten otras mozgu?" spýtal sa Arthur s úškrnom a sklopil svoj meč. Oprel ho o blízku stenu a vydal sa k Merlinovi. Postavil sa priamo zaňho a položil jednu ruku na jeho rameno.
"Vystri sa!" prikázal mu. Merlin ho poslúchol.
"Fajn a teraz napriahni túto ruku, chcem ju vidieť vo vzduchu asi vo výške tvojej hlavy!"
Merlin robil, čo mu Arthur prikázal.
"Fajn, teraz si chyť rukoväť aj druhou rukou," Arthur jemne presunul prsty po Merlinovom predlaktí až k zápästiu. Brušká jeho prstov sa mu kĺzali po pokožke a Merlin sa pristihol, ako sa mu trasie ruka s mečom. Arthur viedol jeho dlaň na rukoväť meča. Jeho ruky teraz ostali položené na tých jeho.
"Drž to poriadne!" Arthurov hlas ho vytrhol z nevhodných myšlienok. Stál teraz presne za ním. Ich telá do seba presne zapadli. Merlin viac rokročil nohy a Arthurov medový hlas sa mu obtrel o ucho: "Pripravený?"
Merlin na prázdno preglgol a prikývol. Arthur chytil jeho ruky na meči a prudko ním švihol. Merlin cítil tú silu, ktorou sa meč zhupol vo vzduchu, preťal vzduch a zastavil presne pri jeho nohe, kde ho Arthur zastavil. Bol ťažký, no nie až tak, aby ho nemohol okamžite zdvihnúť a zaútočiť teraz zboku. Arthur si s ním prechádzal postupne celú rutinu. Ich telá sa spolu hýbali, ich nohy vykračovali na rovnako, ich ruky pevne obkrúcali rukoväť. Prsty na Arthurovej pravej ruke boli teraz prepletené s tými Merlinovými a spoločne tak pevne pridržiavali ťažký kov na svojom mieste.
"Už je to lepšie," zašepkal mu Arthur, keď sa zadýchane od seba konečne odlepili.
"Veď si spravil všetku prácu za mňa," namietol Merlin.
"Ale už vieš ako na to!" pousmial sa Arthur a postavil sa opäť oproti nemu. Najprv sa jeden druhému uklonili pred súbojom, než okolo seba začali tancovať. Merlin si užíval ten pohyb. Švihal teraz už nebojácnejšie a rýchlejšie. Arthur sa prispôsoboval jeho pohybom, uhýbal sa ako mal a kľučkoval okolo neho. Obaja začali súbežne zrýchľovať tempo. Ich výpady sa postupne zladili, aby vyzerali prirodzene. Merlin sa snažil držať tempo a postupnosť s akou sa mal hýbať. Stačil však jeden chybný krok. Merlin stúpil nesprávnou nohou a svoju chybu si uvedomil o stotinu neskôr ako mal. Meč mu vyletel z ruky a s rachotom pristál na zemi. Rozbehol sa k nemu, no Arthur ho čepeľou svojho meča zastavil.
"Prestaň," Merlin ho chcel odtisnúť, no Arthur držal ruku pevne.
"Spravil si chybu, mladý padawan!" uškrnul sa výhražne.
"Ohromne vtipné, Yoda!" zavrčal naňho Merlin. Sklonil sa, aby Arthurov meč podliezol. Už-už načahoval ruku, keď sa mu chladná oceľ pritisla na krk.
"Už ani krok!" zavrčal naňho Arthur. V jeho tóne bola hravá výzva. Merlin z posledných síl natiahol ruku za mečom. Na chvíľu zavrel oči. Nenechá sa ním predsa poraziť! Zhlboka sa nadýchol a zrazu to zacítil. Chladný kov pod svojimi prstami. Prekvapene otvoril oči a párkrát zamrkal. Bol si istý, že ten meč bol ešte o pár centimetrov ďalej. Zdvihol hlavu pred seba. Jeho a Morganin pohľad sa stretli, akoby si chcel potvrdiť, že sa to naozaj stalo a on drží svoj meč. Jej pohľad bol však prekvapený, priam vystrašený. Pery mala jemne pootvorené a oči prekvapením vypleštené. Keby Merlin teraz mohol vidieť svoje oči, vedel by, že boli medovo zlaté a práve to ju prekvapilo.
"Tak čo?" ozval sa Arthur provokatívne. Merlin zovrel svoj meč v ruke pevnejšie, poťažkal ho a potom sa zahnal. Víťazoslávne vyrazil Arthurovi jeho Excalibur z ruky. Ten preletel hodný kus a dopadol zo zarinčaním až k Lancelotovým nohám.
"Fajn," usmial sa Arthur. V jeho očiach svietila hrdosť: "Vyhral si!"
~*~
Prebudil sa v tme. Pod prstami cítil chladný, vlhký kameň. Voda sa mu pomaly vpíjala do oblečenia a vysávala z neho všetko teplo. Striasol sa. Rukami hmatal okolo seba, zmätene sa snažil zistiť, čo je dole a čo hore. Srdce mu prudko búšilo v tichu. Nikdy sa tak veľmi nebál. Aspoň si na to nespomínal.
Zistil, že leží. Pokúsil sa posadiť, no jeho telo ho nechcelo poslúchať.
"Zdvihni sa!" ozval sa prísny hlas z tmy. Merlin ho poznal. Bol hrubý a príjemný, no zároveň spôsoboval, že sa mu všetky vlasy zježili.
"Poďme Merlin, ty to dokážeš," zopakoval ten hlas, tento krát o niečo príjemnejším tónom. Merlin sa začal bojovne škriabať hore. Jeho nohy boli stŕpnuté a ťažké.
"Teraz zasvieť," prikazoval mu hlas znova. Merlin zmätene zamrkal v tme. Čím, keď nemá pri sebe ani mobil alebo baterku?!
Merlin sa bezmocne obzeral v tme.
"Proste... zavri oči," povedal mu ten hlas potichu. Merlin ho poslúchol.
"Vystri ruky pred seba!" Merlin ich vystrel.
"A želaj si mať svetlo..."
Merlin chvíľu premýšľal ako hlúpo to znie. Jeho srdce zbesilo bilo, triasol sa, bolo mu zima a niekto po ňom chcel, aby... čo vlastne? Vyčaroval svetlo?
"Toto sa mi musí snívať," zašepkal si sám pre seba. Držal ruky pred sebou. Myslel na svetlo.
Pomaly oči otvoril. Stále sedel v atramentovej tme. Bola hustá ako zamat a lepila sa mu na pery. Počul kroky v tme. Čosi sa k nemu blížilo. Bolo to veľké. Teraz si naozaj želal svetlo.
"Leoht!" tie slová mu vykĺznu z úst samé. Cíti, ako ním zatriasla akási sila. Šuchot nôh zrazu zastal. Merlin otvoril oči a zrazu uvidel. Videl steny obrovskej jaskyne posiatej krištáľmi. Každý jeden z nich žiaril jemnou, modrou žiarou. Vrhali tiene kam len dovidel, no žiarili. Jemné, modré svetlo sa plazilo po premočenej zemi.
A potom si ho všimol. Tmavú postavu pred ním. Stál od neho o niekoľko metrov ďalej. Široké ramená, dlhý krk aj vlasy a lesknúce sa oči. Merlin ho poznal.
"Profesor Kilgara?" vyhŕkol prekvapene. Muž sa pohol smerom k nemu. Mal ťažkopádny krok. Ako sa približoval, stával sa väčším a väčším. Merlin nemohol uveriť svojím očiam. Jeho krk sa predlžoval a menil, jeho telo tiež. Z chrbta mu vyrazili dve obrovské, šupinaté krídla a rozprestreli sa v obrovskej jaskyni. Zastal pred ním. Už to nebol muž ale obrovský, jašteričí tvor. Keby to Merlin nevidel na vlastné oči, asi by neveril, že je to naozaj jeho profesor. Alebo nie je?
Snívam, toto je iba sen, opakoval si Merlin stále dookola. Nad ním sa týčil obrovitánsky, hrozivý drak, no on necúvol.
"Zvládol si to, Merlin," povedal drak. Hlas sa mu nezmenil, iba sa teraz rozlieha celou jaskyňou. Zarýval sa Merlinovi do uší a spôsoboval bolesť. Merlin cúvol dozadu. Jeho chrbát narazil na studenú hranu steny.
"Nemáš kam utiecť, mladý Emrys," oznámil mu drak. Hlas má pokojný a rozvážny.
"Toto nie je skutočnosť, je to iba v mojej hlave," koktal Merlin.
"Asi by si si mal ešte raz prečítať Harryho Pottera. Minimálne všetky časti s Dumbledorom," prehodil drak s ironickým úsmevom. Merlin naňho prekvapene zízal. Vážne práve mýtická bytosť z jeho snu spravila popkultúrnu referenciu?
"Nie ste skutočný!" zopakoval Merlin znova.
Drak zvážnel. Naklonil svoju obrovskú hlavu smerom k Merlinovi. Mal veľké, žlté oči s polmesiačikovitou čiernou dúhovkou. Študovali ho bez mrknutia.
"Skutočnosť je relatívna," šepol drak. Merlin jeho slová aj tak počul ako hromobitie. Sykavé šepkanie bolo ešte horšie ako drakov prirodzený, mohutný hlas.
"Spravil si chybu, Emrys," pokračoval drak. Jazyk sa mu v obrovskej papuli pomaly prevaľoval. Merlinovi sa spravilo nevoľno.
"Spravil si chybu a čarodejnica ťa pri tom videla. Nemôžeš jej dovoliť zistiť pravdu..." jeho hlas bol pokojný, no mal hrozivý podtón. Plazil sa Merlinovi z uší až do kolien, ktoré sa roztriasli
"Čarodejnica to nesmie vedieť, počuješ ma?! Nesmie to vedieť!" Drakov hlas začal znieť o niečo naliehavejšie, keď Merlin neopovedal. Hučalo mu v ušiach. Kolená sa mu podlamovali. Ak je to sen, prečo sa už nezobudí?
"Čarodejnica to nesmie vedieť!" ozývalo sa mu stále v hlave. O kom to hovorí?!
Merlin k drakovi zdvihol hlavu. Cítil ako sa mu krúti žalúdok a rozmazáva pohľad. Chlad mu roztriasol každú časť tela.
"Rozumieš mi, mladý čarodejník?" spýtal sa drak o niečo pokojnejšie. Merlin prikývol, hoci nemal potuchy o čom to rozpráva. Chcel byť iba na internáte, vo svojej posteli a pokojne spať.
Drak pred ním mávol krídlami, odlepil sa od zeme a vzlietol. Merlin pomaly klesol na dlážku. Triasol sa na celom tele. Zahľadel sa do jedného z krištáľov pri ktorom kľačí. Oči mu jasne žiarili na zlato.
"Nie," zašepkal. Díval sa na odraz vlastných, hrozivých očí. Čosi mu pripomínali. Možno niečo z minulých životov. Cítil bolesť, ktorá mu vystreľovala od spánkov až ku končekom prstov.
"Nie, nie, nie..." opakoval stále dookola neschopný odtrhnúť oči od odrazu v krištále. Videl sám seba ako vstáva zo zeme a odchádza. Lenže on tam stále kľačal. Naozaj sa už úplne zbláznil?
Pomaly sa pred ním mihali obrazy. Arthur v stredovekej zbroji. Oni dvaja spolu. Merlin ho drží v náručí. Arthur pomaly zatvára oči. Merlin ho zdvíha, trasie ním, no Arthur ich už neotvorí. Vidí svoje vlastné slzy padať po svojich lícach na Arthurove pootvorené pery. Jeho hruď sa nehýbe. Nedýcha. Je mŕtvy.
Merlina napne. Rýchlo si rukou prikryje ústa a odvrátil sa od krištáľu. Chvíľu sa snaží chytiť dych. Žalúdok má ako na vode. Keď sa trochu upokojí, znova sa zadíval do krištáľu. Obrazy sa príliš rýchlo striedajú, než sa ustália. Vidí Morganu. Má rozcuchané vlasy a na tvári divoký výraz. Vyzerá skoro nebezpečne.
"Čarodejnica sa to nesmie dozvedieť," ozve sa mu v hlave znova. Krištáľ pomaly pohasína a spolu s ním všetky ostatné. Nastáva tma. Merlin klesne na kameň. Jeho hlava sa mu zdá ťažká. Bolí ho žalúdok. Všade okolo je iba prázdno.
~*~
Zobudí sa s trhnutím a beží na záchod. Vyvráti doň svoju večeru aj posledný obed. Po spánkoch mu stekajú kvapôčky potu. Za oknami práve svitá. Z izby sa ozýva Gwainove hlasné odfukovanie.
Merlin vstáva z chladnej, vykachličkovanej dlážky. Umyje sa v studenej vode. Jeho tvár je bledá ako krieda. Snaží sa udržať rovnováhu na vlastných roztrasených nohách. Rýchlo sa vráti do spálne a hádže na seba prvé oblečenie ktoré nájde. Striasa ho zimou.
Ani nevie kam ide, iba beží zrazu po chodbe, dole schodmi a na vzduch. Vonku ho ľadové počasie poškriabe v hrdle. V hlave sa mu rojí milión myšlienok a obrazy z jeho bláznivého sna. Pamätá si iba útržky.
Kam ide si uvedomí, až keď stojí pred vchodom. Slnko je už hore. Zazvoní teda na zvonček.
Chvíľu prešľapuje pred vchodom. Potom sa ozve šťuknutie zámky a z dverí sa vynorí Morganina tvár. Je rovnako bledá ako on.
"Deje... deje sa niečo?" hlas sa jej trasie. Merlin si nie je istý prečo sem vlastne prišiel. Morgana sa naňho váhavo pozrie. Nevyzerá zrovna odpočinuto, jej tvár má bledú farbu, tmavé kruhy pod očami svietia z jej pokožky ako dva krátery a rozcuchané vlasy sa jej lepia na spotené čelo. Na sebe má pyžamo a cez to prehodený kabát.
"Ja..." Merlin netuší, čo má povedať. Párkrát prekvapene zamrká: "Mal som čudný sen..."
Morgana chvíľu váha, potom sa odlepí od dvier a prudko ho objíme.
"Aj ja," zašepká potichu. Merlin zdvihne hlavu a zadíva sa jej do očí. Má ten istý, prázdny výraz ako on. Chvíľu spolu stoja v bráne. Morgana tisne líce k tomu jeho a nič nevraví. Merlin sa tiež nebráni.
"Poď dnu," povie mu, keď sa od seba konečne odtiahnu. Merlin ju nasleduje po schodoch do bytu na druhom poschodí.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Lucy Lucy | 3. prosince 2013 v 17:58 | Reagovat

Oks, keď sa naučím čítať tak sa ozvem... Lebo podľa mojich očí Merlin spal s Lancelotom, Arthur sa vydal za Merlina and they lived happily ever after a tak :D
No ale prostee... Young warlock! Píš ďalej, som zvedavá jak to vyriešiš s Morganou, chudera, jaká bola mimo :D
Ja som myslela, že beží za profesorom Drakom, a že sa ide presvedčiť či vyzerá ako človek :D

2 Lucy Lucy | 3. prosince 2013 v 18:00 | Reagovat

Sure, why not, why mi nevymazať komentár asi najdlhší aký som kedy napísala? Why not?! :-|  8-O

3 Lucy Lucy | 3. prosince 2013 v 18:00 | Reagovat

[2]: huuuups, tak ono to tu je :D

4 Lilly Evenová Lilly Evenová | Web | 3. prosince 2013 v 18:08 | Reagovat

MY FUCKING INSANE BETA-READ, LADIES AND GENTLEMEN!:D :D :D anebo jop, Merlin určite ojebal Lanca xD žiadne objímanie, objímaanie preskočíme, ideme rovno na jebanie! :D

5 Lucy Lucy | 3. prosince 2013 v 18:11 | Reagovat

Tiho tam :D šak why not? :D Lanc je schopný všetkého 8-)  [4]:

6 Lilly Evenová Lilly Evenová | Web | 3. prosince 2013 v 18:23 | Reagovat

To by nespravil Arthurovi :D Lance je slušný, verný človek :D

7 Lucy Lucy | 3. prosince 2013 v 18:33 | Reagovat

[4]:a tri slová súúú: antibiotiká, sociopat,tapír 8-)

8 samba samba | 4. prosince 2013 v 8:03 | Reagovat

To se nám to príma zamotává.Chudáci,aspoň to vypadá ,že nebudou v současnosti nepřátelé ale naopak.Díky

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.