10. Arthur and Guinevere

21. prosince 2013 v 17:22 | Lilly Evenová |  This is my kingdom come
Cha, cha... sú tu prázdniny, pekné predvianočné voľno a s ním aj nová kapitola. Dúfam, že si ju užijete :) Veselé Vianoce!

10. Arthur and Guinevere


Merlin od rána cítil v žalúdku obrovskú guču a počas obeda si myslel, že sa povracia. Jedli iba v školskej kantíne, všetci Rytieri guľatého stola spolu, preberajúc verejné súboje, ktoré ich čakajú. Lancelot nedočkavosťou skoro vibroval na stoličke, Leon s Percym živo preberali ich naplánovaný výstup a Arthur mal na tvári ten nafúkaný, sebavedomý úsmev, ktorým dával najavo, že je pripravený ukázať svetu, čo sa v ňom skrýva. Iba Merlin s Mordredom sedeli potichu na svojich miestach, hlavy sklonené a znechutene prežúvali kúsky šalátu. Občas sa ich pohľady stretli a Mordred sa naňho usmial. Nie šťastne, skôr chápavo a neisto. Merlin úsmev oplatil a sklonil sa späť k jedlu. Takto sa to opakovalo niekoľkokrát, kým Merlin vzdal svoj pokus dostať do seba viac jedla, ktoré mu vôbec nechutilo a odpochodoval sa prezliecť. Celé telo mal stuhnuté z rannej skúšky a v pravom ramene mu už druhý deň pulzovala bolesť, pretože Arthur ho náhodou udrel svojím ťažkým, ozdobným mečom.
Keď bol konečne natiahnutý v svojom dlhom čiernom plášti a historických zvrškoch, ktoré Gwen tak láskavo ušila iba na túto príležitosť, ozvalo sa energické búchanie na dvere.
"Si už hotový? O 10 minút odchádzame!"
Merlin s povzdychom otvoril Arthurovi dvere a vpustil ho dnu. Jeho oči skĺzli na falošnú, plastovú napodobeninu krúžkovanej košele, látkový červený znak na jeho hrudi s podobizňou draka a dobové, zvláštne poohýbané nohavice.
"Vyzeráš..." otvoril Merlin ústa, aby zavtipkoval na jeho účet, no Arthur prikryl jeho tvár svojou rukou v koženej rukavici.
"Nechaj si to na potom!" zavrčal naňho hravo. Potom jeho ruka skĺzla k tej Merlinovej. Nepríjemný, hrubý materiál sa dotkol Merlinovej dlane a Arthur ho potiahol za sebou. Merlin poslúchol.
Arthur ho ťahal po schodoch a Merlin skoro nevnímal cestu. Jediná vec, na ktorú sa mohol sústrediť, bol Arthurov stisk. Hoci mal na sebe rukavicu, Merlin stále cítil ako ho pevne drží cez hrubú látku a vedie vedľa seba. Nebol to spôsob, akým sa držia za ruku malé deti, keď prechádzajú cestu. Arthurova ruka bola uvoľnená vedľa jeho tela a občas sa pohupovala spoločne s tou Merlinovou. Keby to nebolo tak hlúpe, možno by Merlin v svojej mysli vyškrtol kolónku: držať sa s Arthurom za ruky zo svojho zoznamu želaní.
Na poslednom poschodí sa stretli s ostatkom. Arthur jeho ruku pustil, keď sa zvítaval s Gwen, ktorá niesla precízne poskladaný červený plášť s ozdobnou zlatou sponou, ktorá sa pripínala k brneniu pod krkom. Arthur jej uštedril bozk na pravé líce, Freyi na druhé a potom im veľmi entuziasticky poďakoval za výrobu kostýmov. Gwen, oblečená v dlhých, fialových šatách, ktoré ešte viac zvýrazňovali jej dekolt, než zvyčajne, sa veselo zachichotala a uistila Arthura, že to bola maličkosť. Popritom sa ho akoby mimochodom dotýkala, keď mu pripevňovala plášť okolo krku a párkrát prehrabla vlasy, aby vyzeral ešte lepšie, než doteraz.
"Fajn," Merlin k nim pristúpil, možno iba preto, aby na seba upozornil, alebo aby zamedzil tomu absurdnému flirtovaniu. Gwen odstúpila od Arthura a zapýrila sa, čím iba priznala svoje úmysly. Merlin si na chvíľu predstavoval, ako ju uškrtí. Nedokázal sa však hnevať dlho. Bolo mu totiž jasné, že on s Arthurom nemá šancu a nemal by preto od neho Gwen odháňať. Nech to skúsi, keď si trúfa.
Freya, v bordových šatách so šnurovaním vpredu a s vlasmi, tentokrát odfarbenými na čierno, sa mu zavesila na rameno, akoby vycítila blížiace sa nebezpečenstvo.
"Nie je to skvelé, že nám ešte aj počasie vyšlo?" zašvitorila šarmantne a jej plné pery sa pri tých slovách skrútili do narcistického, našpúleného úsmevu.
"Vyšlo? Blázniš, ty si myslíš, že toto bola náhoda?" zasmial sa Percy, ktorý sa k nim medzi tým pripojil: "Lancelot sa hral na meteorológa celé dva týždne a sledoval každú jednu zmenu teploty, aby vybral najlepší dátum!"
Merlin prevrátil oči, keď si na to spomenul. Lancove pravidelné hlásenia počasia na začiatku a konci každého nácviku boli naozaj únavné. Hlavne, keď sa skoro nemenili, no on aj tak trval na ich opakovaní.
"Zvyšok sa s nami stretne tam?" spýtal sa Arthur, ktorý si popoťahoval sponu na plášti, keďže ho jemne škrtila pod krkom.
"Ešte Mordred," spomenul si Merlin. Arthur sa naňho pozrel, akoby povedal neslušný vtip pred dieťaťom.
"Hej, iste... Mordred," prehodil. Skôr, ako sa ho Merlin mohol spýtať, čo tým myslí, Mordred zbehol schody internátu, hoci trochu neohrabane v ručne šitých, historických čižmách a veselo sa k nim pripojil. Jeho zlá nálada bola razom preč, akoby prišiel vymenený. Merlin musel pripustiť, že už aj jeho prechádzala nervozita.
Keď dorazili na námestie, Morgana, Morgause, Lancelot a Leon už stáli v centre menšieho davu, ktorý sa okolo nich vytvoril. Merlin iba predpokladal, že ten veľký počet mužských záujemcov sa okolo zdržal iba kvôli Mogane, ktorá na sebe mala indigové saténové šaty, ktorých vrchný diel vyzeral o číslo menší, keďže z neho jej biele prsia priam svietili. Jej jemný úsmev, ktorým dobre zakrývala svoj zvyčajný povýšenecký úškľabok, priťahoval hádam každého chlapa, ktorý prešiel okolo fontány, na ktorej sedela.
"Zakry sa sestrička, ešte ti odtiaľ niečo vypadne," vypálil Arthur miesto pozdravu. Morgana naňho vrhla pohŕdavý pohľad, no ďalej hrala svoju rolu a priťahovala divákov. Gwen sa posadila vedľa nej, decentne si preložila ruky a Merlin by prisahal, že jeden z mužov, ktorý práve prechádzal opodiaľ skoro narazil do pouličnej lampy.
"Fajn a ja čo mám robiť s týmto?" Freya excentricky chytila svoje poprsie. Niekoľko chlapov v dave na ňu upriamilo pozornosť. Nebola tak obdarená ako Morgana alebo Gwen, no to ich pohľady nezastavilo. Merlin musel uznať, že Freya možno nemala toho tak veľa vpredu, no jej zadok v tých šatách, ktoré boli o čosi užšie, vyzeral perfektne.
"Och, mlč a posaď sa!" zavrčala Morgana a stiahla ju medzi seba a Gwen. Keď všetky tri dievčatá sedeli pekne posadené vedľa seba, bola rada na Lancelotovi, ktorý davu predstavil ich klub, krátku históriu a ich úmysly. Potom prihopkala Morgause, v kompletnej rytierskej zboji, so svojimi dlhým, blond vlasmi zapletenými do veľmi praktického, no efektného účesu a začala im rozdávať vytlačené letáky. Zatiaľ sa Percy s Leonom postavili proti sebe pred fontánu, uklonili sa dámam, potom publiku a na Morganin pokyn a začiatok hudby z Rockyho, začali spolu bojovať. Niekoľko dobre mierených úderov, Leonove presvedčivé simulovanie reznej rany a výber hudby, ktorá bola Morganiným a Morgausiným dielo, zdá sa zafungovalo. Na námestie sa začalo trúsiť viac ľudí, všetci zvedaví na predstavenie, ktoré sa im odohrávalo pred očami. Mnoho ľudí vytiahlo svoje telefóny a nadšene ich cvakalo. Keď pesnička skončila a Percival víťazoslávne zatlačil Leona k zemi, ozval sa potlesk. Percy pomohol Leonovi späť na nohy, uklonil sa publiku a na rad prišiel Lancelot. Ten sa nebojácne postavil dopredu, pred neho roztrasený Mordred. Ich predstavenie nebolo tak hladké ako to predošlé, no diváci tlieskali aj tak. Pomohla tomu možno aj pesnička z Fight Clubu, ktorá hrala v pozadí. Mordreda potom vystriedala Morgause, naoko hladko zdolala Lancelota, prešla k Morgane, pobozkala jej ruku a odviedla ju bokom. Merlin cítil stúpajúcu nervozitu, keď sa Lancelot vyškriabal na nohy a začal publiku rozprávať príbeh o strašlivom temnom čarodejníkovi, ktorý zaklial princeznu Guinevere. To bol signál, aby predstúpil dopredu, svoj meč pripravený. Ozvali sa prvé tóny soundtracku k Stardust. Merlin sa musel pousmiať nad tým výberom, keďže túto pesničku navrhol Arthur. Ruky sa mu však stále potili a rukoväť meča sa mu kĺzala v dlaniach. Keď zdvihol oči k davu, uvidel množstvo očí, ktoré sa naňho upierali. Potom prešiel kúsok doprava a vtedy zbadal známu tvár. Gwaine mu veselo kýval spomedzi zmesi tiel študentov ale aj profesorov a Merlinovi sa o čosi ľahšie dýchalo.
Ani nepočul, kedy Lancelot skončil svoj predslov a Arthur sa postavil priamo pred neho, zatieňujúc mu výhľad na Gwaina. Povzbudzujúco sa naňho usmieval a Merlin v jeho očiach mohol vidieť niekoľko iskričiek hrdosti. Zhlboka sa nadýchol a spravil prvý krok.
Nakoniec to nebolo také ťažké, hoci ich sledovalo toľko ľudí. Po chvíli Merlin nadobudol pocit, že sú tam iba on a Arthur. Bolo to ako tanec, za čo mohla hlavne tá hudba a množstvo efektných otočiek, ktoré im Morgause naordinovala, aby ich dlhé plášte vynikli. Ďalšou výhodou bolo, že ani jeden z nich sa do nich nezamotal, ako sa im párkrát stalo počas nácviku.
Ich rutina skončila skôr, než sa Merlin nazdal. Arthur ho prišpendlil k zemi a obkročmo sa nad neho postavil, držiac svoj ťažký meč priamo nad jeho srdcom. Dav začal ohlušujúco tlieskať a prevolávať mu na slávu. Arthur rozdával úklony na všetky strany. Potom priskočil ku Gwen, vytiahol ju na nohy a položil jej na hlavu falošnú, zlatú korunu. Nadšenie z davu sa ozvalo ešte silnejšie. Arthur sa na Gwen usmial, ona jeho úsmev opätovala a chvíľu sa na seba iba pozerali, bez akýchkoľvek slov. Merlin, ktorý ešte stále sedel na zemi, cítil, ako sa jeho srdce na chvíľu zastavilo. Arthur sa o kúsok nahol a on musel odvrátiť tvár.
Bolo to ako sledovať autonehodu v spomalenom zábere. Najprv sa ozval iba hlasný jasot davu. Merlin bojoval sám so sebou, aby sa na nich nepozrel. Keď svoj boj prehral a konečne otočil hlavu, okamžite svoje rozhodnutie oľutoval.
Gwen bola pevne pritisnutá k Arthurovi, ten ju držal za pás a ich pery do seba pasovali ako dva dlho stratené kúsky puzzle. Merlin na malú chvíľu myslel, že mu príde zle.
Keď sa konečne od seba odtrhli, Gwen sa zapýrila a odvrátila tvár od Arthura. Ten od nej o krok odstúpil a jeho oči sa stretli s Merlinovými.
Pomohol mu na nohy, ešte stále sa mu hlboko pozerajúc do očí, akoby mu chcel zdeliť nejakú dôležitú správu. Merlin však v jeho očiach nevidel nič iné, ako jeho bozk s Gwen. S povzdychom od neho pár krokov ustúpil a pousmial sa, snažiac sa nedať na sebe najavo jedinú výčitku. Arthur mu úsmev opätoval a znova odplachtil smerom k davu, ktorý mu ešte stále prevolával na slávu.

~*~
,,Fajn, tak čo tu máme, dvanásť panákov... Gwen, Freya, Gwaine pre teba dva, Merlin, Arthur, Percival, Lancelot, Leon, Morgana prestaň sa prosím ťa hrať s tým telefónom, jeden pre mňa, jeden pre Mordreda..." Morgause pred každého položila tequillu a prisadla si k stolu.
,,Už si pre dnešok skončila?" Morgana sa k nej pritisla ako mača k teplu.
,,Vďaka bohu dnes nie je tak plno, Richard to zvládne aj sám," Morgause kývla smerom k staršiemu majiteľovi krčmy a pozdvihla svoj štamprlík: ,,Tak chcela by som pripiť na dnešný mega úspešný deň!"
Všetci pozdvihli poháriky, olízali si predlaktia a obrátili ich do seba. Následne sa Freya s Leonom pobili o posledný citrón a Merlin s Gwen sa museli podeliť o jeden, keďže neboli dosť rýchly a už im žiaden neostal.
,,Opst, asi som to nedorátala..." zasmiala sa Morgause a to rozosmialo všetkých. Bol to začiatok nezabudnuteľnej noci. Nikto to nevyslovil, no každý z nich to vedel. Predtým na námestí mali úspech. Pristavovali sa ľudia a tlieskali im, prevolávali Arthurovi na slávu a zdalo sa, že predstavenie sa ľuďom páčilo. Lancelot mal od jeho skončenia na tvári taký zvláštny výraz podľa ktorého Merlin usudzoval, že už plánuje ďalší verejný zápas. Všetci si to dnes užili. Aj diváci aj šermiari a teraz bol čas to poriadne osláviť.
Začínalo sa tequillov. Merlin nebol veľký fanúšik tequilly, hlavne kvôli soli, ktorá sa mu zakaždým akosi dostala do oka alebo na iné nevhodné miesta. Tentokrát mu to bolo jedno. V jeho očiach bol ešte stále vypálený obrázok Gwen a Arthura. Potreboval sa ho zbaviť.
Okolo jednej Richard zatvoril krčmu, nechal Morgause kľúče a ona usporiadala karaoke so starým jukeboxom, ktorý fungoval iba v prípade, že doňho niekto kopol aby platňa spadla na správne miesto. Gwen tancovala s Arthurom, zavesená okolo jeho krku, Freya sa pokúšala presvedčiť Leona a Percivala, že ju môžu zdvihnúť do vzduchu a točiť nad hlavou, Gwaine sa priplížil za bar a nalieval každému zadarmo, za čo si od Morgause zaslúžil facku na jedno líce a bozk na druhé. Lancelot trval na tom, že musí odísť ešte pred treťou ráno a tak si ho Percival a Gwaine vzali do parády a o tretej ledva stál na nohách. Vtedy Mordred konečne prišiel na to, ako na jukeboxe spustiť skladbu, ktorú sa pokúšal navoliť celý večer a ozvali sa tóny Don't you forget about me.
,,Smiem prosiť?" zahučal Mordred pri Merlinovom uchu, keďže jukebox nešiel dať tichšie a tak im neostávalo nič iné, než na seba kričať.
,,Samozrejme," Merlin sa nechal Mordredom vytiahnuť na nohy. Mal už niečo vypité a zem pod nohami sa mu kývala do rytmu pesničky. Mordred ho chytil okolo pása a viedol po parkete. Ani nevedel ako sa ocitli telo na telo, uškŕňajúc sa na seba od ucha k uchu. Mordred bol dobrý tanečník a Merlin bol natoľko opitý, že mu nevadilo, keď jeho ruka skĺzla na jeho zadok.
,,Ale čo to tu máme, ohmatávanie na parkete, to si nechajte do postele páni!" Merlin ani nepostrehol ako sa Gwen dostala presne zaňho. Teraz spredu na ňom visel Mordred, pritisnutý na jeho telo, ruky okolo jeho pása, zozadu sa k nemu tisla Gwen a všetci traja hýbali panvou do rytmu.
,,Fúha, toto sa zvrháva!" zahučala Morgana zo smiechom a kopla do seba ďalší pohárik. Potom schytila Morgause za ruky a ťahala ju na parket. Pesnička pomaly končila, no vystriedala ju iná. Morgause chytila Morganu okolo pása a šikovne sa s ňou krútila na parkete. Lancelot sa pokúšal o chabý foxtrot alebo aspoň čosi veľmi podobné, čo išlo úplne mimo rytmu a Freya sa teraz omotala okolo Percyho a snažila sa ho donútiť tancovať rock'n'roll. Gwaine sa k nim akýmsi zázrakom pridal, chytil Freyu za zadok a teraz všetci traja robili zvláštny vláčik po celej krčme.
,,To ako vážne?" Arthur sedel na jednom zo stolov, ktoré odtiahli bokom, popíjal pivo a celé toto divadielko sledoval. V skutočnosti jeho oči boli upriamené skôr smerom, kde Merlin, Mordred a Gwen ešte stále predvádzali zvrhlé choreografie, ktoré sa teraz neobišli bez plieskania po zadku a Mordredovho falošného zavýjania spolu s pesničkou.
,,Niekto tu asi žiarli," šepol Merlin Gwen do ucha a tá sa začervenala.
,,Ale na ktorého z nás, že?" spýtala sa a hravo ho pleskla po zadku.
,,Na teba, ty..." zasmial sa Merlin a chytil ju do náručia. Gwen sa šikovne otočila, zadkom natisnutá na jeho panvu a veľmi zmyselne sa oňho obtierala.
,,Plačeš na nesprávnom hrobe," zasmial sa Merlin, chytil ju za ruku a otočil dookola. Gwen sa začala chichotať, potkla sa na rovnej zemi a skončila rovno v Lancelotovom náručí.
,,My Lady..." Lancelot si ju pritiahol k sebe a Gwen sa začala nekontrolovateľne smiať. Chvíľu iba prestupovali na parkete ako počas slaďáku, ruky zakvačené na jeho ramenách, než sa konečne spamätala a začala sa hýbať. Merlin to všetko s úsmevom sledoval, kým nepocítil ruky na svojom páse. Mordred sa k nemu zozadu pritisol a hravo ho pobozkal na krk. Merlinovi po chrbte prebehli zimomriavky.
,,Nevyparíme sa odtiaľto?" zaznelo mu pri uchu. Na malú chvíľu primrzol na mieste, než pocítil ruku posúvajúcu sa po jeho chrbte pomaly nadol.
Jeho oči našli Arthura, ktorého tvár bola odvrátená od neho a tváril sa kyslo. Merlin cítil ako jeho srdce na malý moment vynechalo úder. Úpenlivo si prial aby Arthur otočil hlavu, pozrel sa naňho tým čarovným pohľadom a prinútil ho zostať. On sa však neotočil. Akoby vycítil Merlinovu neistotu a rozhodol sa tvrdohlavo hľadieť do steny.
,,Poďme!" vzdychol Merlin, chytil Mordreda za zápästie silnejšie ako chcel a ťahal ho ku dverám. Mordred sa veselo nechal vytiahnuť do chladného nočného pokoja. Akonáhle sa za nimi zavreli dvere krčmy, Merlin ho prudko prirazil o dvere a žiadostivo pobozkal. Cítil ako mu Mordred vsunul koleno medzi nohy a neudržal ston.
,,Poď..." potiahol ho od dvier a rozbehol sa po chodníku späť k školským pozemkom. Mordredov smiech sa niesol tichou nocou, ako obaja utekali do tmy. Keď ho konečne Merlin dostihol, boli už pri hlavnej budove školy. Na chvíľu sa zastavil, nechal Mordreda opäť ho majetnícky pobozkať a pritlačiť o sklenenú výplň hlavných dvier.
,,Určite tu majú nainštalované kamery," zasmial sa Merlin, keď si spomenul kde stoja.
,,Nech..." uškrnul sa Mordred a vrhol sa na Merlinov krk. Jeho ruky pomaly postupovali od ramien nižšie, až dorazili k lemu nohavíc.
,,Zbláznil si sa, tu?"
Mordred sa iba zasmial a pátral rukou po gombíku.
,,Prestaň!" Merlin jeho ruku prudko odtiahol.
,,Ale, ale... pán puritán sa v tebe ozval," hravo ho pobozkal na pery a rozbehol sa od neho preč: ,,Tak si ma chyť niekde inde!"
Merlin sa nenechal dvakrát presviedčať. Rozbehol sa smerom, ktorým bežal Mordred. Ich beh sa neobišiel bez pokrikovania a šťastného výskania, ktorý isto pobudil polovicu mesta.
Udýchane sa zastavili až pri internátoch. Mordred chytil Merlina za ruku, priložil si prst na pery a ťahal ho k dverám. Recepcia bola tichá a zdalo sa, že strážnik zaspal počas pozerania televízie, v ktorej teraz bežala iba akási nočná erotická show. Mordred ťahal Merlina po schodoch, zastavujúc sa na každom treťom, aby ho vášnivo pobozkal.
,,K tebe alebo ku mne?" spýtal sa napokon.
Merlin ukázal smerom hore a Mordred ho ťahal až na najvyššie poschodie, na koniec chodby, kde ho neúprosne začal zbavovať trička. Merlin sa mu snažil dopomôcť, no nechcel rozdeliť ich pery a tak sa ich pokusy stratili v zvláštnom, neobratnom tanci na prahu dvier jeho izby. Bolo iba otázkou času, ktorý z nich skôr stratí rovnováhu.
A bol to práve Merlin, ktorý zakopol, očividne o svoju vlastnú topánku, neudržal sa na nohách a zletel na zem, hlavu prudko udierajúc do tvrdého dreva za sebou. Ostal šokovane sedieť na zemi, hlavou sa opierajúc o Arthurove dvere a jeho myslenie akoby sa vyjasnilo. Čo to sakra robí? A ako ho to vôbec napadlo.
,,Ty si nemehlo," chichotal sa Mordred a chcel mu pomôcť vstať. Merlin však jeho ruku neprijal.
,,Stalo sa niečo?" Mordred zvážnel.
,,Ja... nemôžem," vykoktal Merlin.
Mordred párkrát naprázdno otvoril ústa.
,,Ja... bolí ma hlava," Merlin sa snažil postaviť na nohy, no akosi vždy stratil rovnováhu.
,,Pomôžem ti aspoň do izby, dobre?" Mordred sa mu snažil pomôcť vstať, no Merlin ho prudko od seba odtisol. Cítil ako sa mu dvíha žalúdok.
,,Choď už. Proste už choď!" zavrčal a pritlačil si dlaň na ústa. Nechcel aby ho Mordred videl v takomto stave.
Mordred ešte chvíľu prekvapene stál medzi Merlinom a dverami do jeho izby, potom sa otočil a kráčal po chodbe preč. Až keď Merlin mohol počuť jeho kroky na schodisku, vydýchol si. Stále sedel opretý hlavou o Arthurove dvere a zavrel oči. Čo sa práve stalo? Pýtal sa sám seba. Zbláznil sa?
Ticho chodby ho pomaly kolísalo k spánku. Zrazu prudko otvoril oči do tmy. Nesmie zaspať! S ťažkosťou sa vyškriabal na nohy a odomkol svoju izbu. Neunúval sa s vyzliekaním, iba zo seba skopol tenisky a hodil sa na posteľ. V okamihu zaspal.
Prebudilo ho trieskanie na dvere. Bolo pol piatej ráno, keď zažmúril na budík. Vyškriabal sa z postele mieriac k dverám, ktoré prudko otvoril. Prvé na čo zaostril bola Arthurova tvár. Keď sa mu konečne podarilo rozoznať celú scénu, videl nazúreného, opitého Arthura, ktorý okolo seba metá rukami a Gwaina, ktorý sa ho snažil udržať na uzde a hlavne na nohách.
,,Pomôž mi prosím ťa," pípol Gwaine. Merlin si povzdychol, pretisol sa popri Gwainovi a Arthurovi, ktorý nebol ani omylom pri zmysloch a prešiel k dverám oproti tým ich.
,,Máš jeho kľúče?" spýtal sa podráždene a rozospato.
,,V jednom z jeho vreciek," odpovedal mu Gwaine, ktorý tiež ledva stál na nohách.
Merlin si povzdychol, zahryzol si do jazyka aby nevypustil nejakú nevhodnú poznámku a začal prehľadávať Arthurove vrecká. Keď konečne našiel kľúče, Arthur sa ho držal za rameno a druhú ruku pritláčal na svoje ústa.
,,Ale pohni si, lebo nám povracia dvere," súril ho Gwaine. Merlin rýchlo odomkol a Gwaine pomohol Arthurovi do kúpeľne. Ozvali sa zvuky vracania. Merlin rýchlo hodil Arthurove kľúče na botník vedľa dvier a náhlil sa za nimi. Arthur objímal záchodovú misu, hlavu mal položenú na jej okraji a oči privreté. Gwaine to znechutene sledoval a vyzeral, že za chvíľu sa k Arthurovi pridá aj on sám.
,,Choď spať, ja to zvládnem," prikázal mu Merlin a Gwaine mu daroval ďakovný pohľad. Potom už Merlin počul iba buchnutie dvier a ostal s Arthurom v jeho izbe sám.
,,Si v poriadku?" Merlin si kľakol k záchodu a jemne ho chytil za rameno. Arthur k nemu obrátil hlavu, otvárajúc svoje veľké, modré oči.
,,Užil si si dnešnú noc?"
,,Šiel som spať," odpovedal Merlin zaskočene.
,,Klamár!" zavrčal Arthur a znova sa nahol nad záchod. Merlin ho zachytil a otočil na seba.
,,Ako si sa dostal do takéhoto stavu?"
,,Tequilla, pivo, vodka... veľa vodky. Hlavne veľa vodky..." začal Arthur vyratúvať na prstoch.
,,No tak to vidím. A pizza na obed!" Merlin ohrnul nos a spláchol obsah záchodu. Sedel na chladných kachličkách pri záchodovej mise, bosí, v oblečení zo včerajška ktoré smrdelo ako alkohol a cigarety a Arthur sa naňho pozeral veľkými, modrými očami, čo ho začínalo znervózňovať.
,,To je nechutné..." zamumlal Arthur.
,,Čo je nechutné?"
,,Obsah môjho hajzla."
,,To teda je," prikývol Merlin a zasmial sa.
,,Chcem ísť do postele..." mumlal Arthur ďalej.
,,Pôjdeš do postele, Arthur," ubezpečoval ho Merlin.
,,Chcem ísť do postele s tebou."
,,Zoberiem ťa do postele," usmial sa naňho Merlin a pohol mu vstať. Potom ho dotiahol k umývadlu, donútil ho umyť si tvár a vypláchnuť ústa. Nakoniec mu pomohol k posteli a uložil ho do nej. Vyzul mu topánky, vyzliekol nohavice a prikryl ho až po bradu. Už-už sa chcel otočiť a odísť do svojej izby, keď ho Arthur zachytil za ruku a pritiahol k sebe.
,,Si sľúbil, že pôjdeš so mnou do postele..."
Merlin zamrzol na mieste. Neveriacky pozrel na Arthura, ktorý ležal na posteli ako spiaci anjel, oči zavreté a jediné, čo nasvedčovalo faktu, že ešte nespí, bola ruka zvierajúca jeho zápästie v tesnom stisku. Chvíľu nad ním stál, odhrnul mu niekoľko zlepených prameňov z čela, akoby výhľad na jeho tvár bolo to najnutnejšie v tomto okamihu, potom ho kúsok odtisol a vtesnal sa na maličké miestečko vedľa neho.
,,Si to mohol obísť, ty hlupáčik... tá posteľ je pre dvoch," zahuhlal Arthur v polospánku a pritisol sa k Merlinovmu boku. Jednu ruku obkrútil okolo jeho pása, druhou si podložil hlavu a ticho zaspával. Merlin sledoval jeho pokojnú tvár a mimovoľne prechádzal bruškom prsta po chrbte jeho ruky. Arthur začínal dýchať pravidelnejšie a hlbšie, pomaly sa ponáral do ríše snov a to vykúzlilo na Merlinovej tvári jemný úsmev.
,,Smrdíš ako Mordred," ozval sa Arthur po pár minútach celkom tichučko, už skoro na hranici spánku, a otočil sa na druhú stranu. Merlinovi skĺzol úsmev z tváre. Veľmi potichu vstal z postele a mieril ku dverám. Zdalo sa, že Arthur si to nevšimol. Vykĺzol na chodbu a zamieril do svojej izby a svojej postele. Ráno si skoro nespomínal, čo sa vlastne stalo.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Lucy Lucy | 21. prosince 2013 v 19:42 | Reagovat

Gr gr, hlúpy tupý Merlin... odísť od neho v noci len tak. Mordred mohol aspoň pomôcť Merlinovi vstať alebo čo... och bože no ale každopádne dúfam že nebude Gwen s Atrhurom ale dáš ich nejako Šalamúsky dokopy s Merlinom. Teším sa na ďalšiu kapitolku, táto bola fajne dlhá :D

2 Lilly Evenová Lilly Evenová | Web | 21. prosince 2013 v 21:56 | Reagovat

Prepáč, hun, uź ti iba krátke kapitoly budem písať, chacha

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.