8. A lesson in love

16. října 2013 v 14:35 | Lilly Evenová |  This is my kingdom come


8. A lesson in love



"Hej padavka!" Merlinom myklo, keď naňho Arthur vybafol spoza rohu a začal mlieť čosi o dnešnom šermiarskom kurze a Lancelotových veľkých plánoch. Tí dvaja sa od seba neodtrhli už dva dni ako plánovali rytierske predstavenie z ktorého mala "celá škola padnúť na zadok". Aspoň tak to popísal Lance. Bol utorok podvečer a Arthur mal v rukách svoje knihy na hodiny ekonómie. Merlin sa práve vracal z konzultačných hodín s jeho najmenej obľúbeným profesorom a nebol zrovna v nálade počúvať Arthurove nadšené kecanie o niečom, čomu vonkoncom nerozumel. Aj keď musel priznať, že jeho úsmev mu trochu zdvihol náladu. To bola tá najkrajšia vec na Arthurovom úsmeve. Bol neodolateľný. Merlin sa naňho zasnene díval, keď predstieral, že Arthura počúva celú cestu na internáty.
"No a mám samozrejme prekvapenie, ale na to si musíš počkať!" Arthur zakončil svoj monológ až keď boli na konci ich chodby. Merlin sa otočil smerom k svojím dverám, no Arthur ho chytil za ruku a potiahol k sebe.
"Ty si ma zasa nepočúval?" oboril sa naňho, keď odomykal svoje dvere.
Merlin párkrát prekvapene zamrkal a poddal sa Arthurovmu dotyku, absorbujúc teplo jeho dlane ako jašterica vyhrievajúca sa na slniečku. Bolo to príjemné. Bohužiaľ, Arthur ho pustil príliš skoro.
,,Poď dnu..." otvoril dvere a gestom vyzval Merlina nech vstúpi. Izba bola úplne rovnako postavená, ako tá jeho a Gwainova, s úzkou chodbičkou z ktorej viedli dvere do kúpeľne a voľný prechod do izby. Po jeho ľavej ruke bol masívny botník asi do výšky jeho bokov a na vrchu Arthur odložil kľúče. Pomaly prešli do izby. V strede pod oknom izbe kraľovala veľká posteľ pre dvoch s krvavo červeným, saténovým povlečením. Merlinova prvá myšlienka, pri pohľade na tú posteľ, zablúdila okolo sexu a pravdepodobne to bol aj účel celej tej postele. Na čo iné by mal dospelý chlap obrovskú posteľ pre dvoch s červeným povlečením?
Naľavo od postele bol rohový stôl s počítačom a množstvom rozťahaných kníh, na pravo šatník, komoda a knižnica s niekoľkými knihami a pohodlným tuli-vakom vedľa, do ktorého by sa Merlin najradšej hodil, vzal si nejakú knižku z poličky a čítal si celý deň. Lenže to nebolo možné, keďže sa Arthur rozbehol k obrovskej skrini, ktorá zaberala skoro celú bočnú stenu, pootváral na nej niekoľko dvier a začala sa prehrabávať v jej útrobách.
,,Niekde tu by mal byť, čakaj..." Arthur prehrabával a vyhadzoval veci zo skrine, ktorá nebola zrovna uprataná. Merlin nervózne prešľapoval v strede izby a študoval množstvo kníh na policiach, kúsok od neho. Arthur mal niekoľko zaujímavých titulov.
,,Tu je!" Arthur vytiahol podlhovastý balíček v hrubej, bordovej látke a položil si ho na kolená. Meč mal zlatú rukoväť a kovanie v prostriedku čepele, posiate cudzím písmom, ktoré Merlin nepoznal. Arthur ho rozbalil, odhodil látku na zem a zdvihol ho do výšky. Meč sa zaleskol v zapadajúcom slnku akoby vzplanul a Merlin očarene študoval jeho špičku, ako sa nebezpečne leskne v žeravom slnku.
,,Tu máš, chytaj!" Skôr, ako sa Merlin spamätal, Arthur mu meč obratne podal a Merlin chytil jeho ľadovú rukoväť do dlane. Bol ťažký a dlhý, no Merlin cítil, ako mu v spánkoch pulzuje krv, keď sa ho dotkol a prvýkrát ním švihol vo vzduchu. Bol perfektne vyvážený, dokonalé majstrovské dielo. To videl aj Merlin, ktorý sa v šerme až tak nevyznal.
,,Wow, je perfektný! Prečo ho nepoužívaš?" spýtal sa prekvapene.
,,Je príliš ťažký na rekreačný šerm, ale na tú parádu by mal stačiť," usmial sa Arthur.
,,Vyzerá staro a vzácne," Merlin prešiel po čepeli rukou. Bola tupá a ľadová, akoby sa meč odmietal prispôsobiť teplote miestnosti.
,,Je v našej rodine už niekoľko generácií. Neviem odkiaľ vlastne pochádza, ale áno, má hodnotu," Arthur začal hádzať veci späť do skrine.
,,A ty ho skladuješ v šatníku!"
Arthur sa iba previnilo uškrnul, narval zvyšok svojho oblečenia do šatníka a rýchlo zavrel dvere skôr, ako mali možnosť odtiaľ vypadnúť.
,,To je súčasť jeho kúzla, naozaj! Vyťahujem ho iba občas, aby som sa ním potešil."
,,Úchylka na meče... prečo ma to neprekvapuje?" uškrnul sa Merlin a chcel mu ho podať späť.
,,Nie, nie, bráň sa!" Arthur vytiahol z pošvy svoj vlastný meč a vytasil ho proti tomu v Merlinových rukách. Merlin sa pokúsil o výpad proti Arthurovi, no nerátal s dodatočnou váhou tohto meča, nebezpečne švihol, ucítil prudkú bolesť v zápästí a meč mu vypadol z rúk, s rachotom dopadajúc na parkety. Po jeho čepeli ostal dlhý, hlboký škrabanec.
,,Eh... prepáč?" vyjachtal Merlin.
Arthur neveriacky pokrútil hlavou a zdvihol meč.
,,Myslím, že si tréning s ním necháme do telocvične, čo povieš?"
Merlin nemohol nič iné, iba súhlasiť. Rýchlo sa pratal z dvier, než nenarobí ešte nejaké škody a potom bok po boku zamierili do telocvične na tréning.
Prvých niekoľko minút stretnutia, väčšina rytierov obdivovala Arthurov meč. A kiežby to tak bola metafora! Merlin sedel na lavičke a znudene sledoval, ako si každý v miestnosti podáva ten nádherný meč, kochá sa jeho vypracovanou rukoväťou, poťažkáva ho v rukách a pláca Arthura po pleci, akoby ten meč práve ukul vlastnými rukami.
,,Výborne Arthur! Už ti iba zohnať historický kostým a budeš na čele sprievodu! Dostaneš dlhý plášť a korunu. Možno by sme mohli zohnať aj koňa!" rozplýval sa Lancelot nad svojou víziou tohtoročného sprievodu a asi hlavne nad myšlienkou, koľko nováčikov do ich skupiny priláka Arthur so svojím honosným mečom a výzbrojou.
,,Och, princ Arthur, aká česť," prehodil Merlin uštipačne z lavičky a špičkou svojho meča jazdil po zemi telocvične, čím do nej vyrýval nenápadné škrabance.
,,Vravel si niečo Merlin?" otočil sa Arthur a vyzývavo pozdvihol obočie.
,,Ale vôbec nie, vaša výsosť!" Merlin vstal a hlboko sa uklonil. Arthur sa nahlas rozosmial.
,,Princ Artuš! Nie, nie... Kráľ Artuš! Bude to dokonalé!" Lancelot pri vykresľovaní svojich nápadov prudko gestikuloval a oháňal sa Arthurovým mečom, ktorý stále držal. Asi si to vôbec neuvedomoval.
,,Fajn, fajn, upokojme sa a začnime radšej s tréningom. Ešte sa máme čo učiť, ak chceme vôbec niečo predviesť verejnosti, okrem našich modrín a potkýnania sa o vlastné nohy! Dajte sa do dvojíc a pokúste sa cvičiť súboje!" vložila sa do toho Morgause a Merlin sa pristihol, ako premýšľa, že ju pobozká radosťou. Morgana by však asi nebol nadšená.
Zdvihol sa z lavičky, mieriac k Mordredovi, keď pocítil na líci čosi ľadové.
,,Ani sa nehýb, lebo ťa zabijem, maličký!" uškrnul sa Arthur, ktorý mu opieral ťažký, ozdobný meč o líce. Jeho ruka sa ani nezatriasla.
,,Teraz sa bráň!" Arthur mu podal svoj meč, s ktorým normálne trénoval a on si ponechal ten ozdobný. Najprv sa oproti sebe uklonili, ako ho to Arthur naučil hneď na začiatku a potom Arthur prudko zaútočil. Merlin len-len stihol uskočiť.
,,Teraz mi dáš vyžrať toho princa?" spýtal sa Merlin a nenápadne naňho mrkol.
,,Samozrejme, vaša čarodejnícka výsosť. Môžem ťa volať Harry Potter?" Arthur stále v rýchlych intervaloch útočil, ako hovoril tie slová a Merlinovi dávalo zabrať uhýbať sa jeho výpadom a zároveň prísť s nejakou odpoveďou.
,,Ako vidíš, nemám v rukách čarovnú paličku, ale meč!"
,,Som si istý, že s prútikmi ti to ide rovnako dobre ako s mečom, Merlin," Arthur sa žiarivo usmial a Merlin, pri pokuse zohnúť sa pred jeho výpadom, stratil rovnováhu, potkol sa o vlastnú nohu a zrútil sa na zadok. Ostal tak sedieť, klipkajúc očami z dlážky, premýšľajúc, či to, čo počul, bola vážne očividná sexuálna narážka.
,,Vstávaj, nemehlo," Arthur mu podal ruku a vytiahol ho na nohy ako pierko. Keď boli obaja znova v príslušnom postavení, pripravení zaútočiť, Arthur si oblizol pery, zdvihol oči k Merlinovi a až vtedy zaútočil, stále neuhýbajúc pohľadom. Merlin nerozumel, ako Arthur tak môže útočiť, keď sa mu stále uprene pozeral do očí, a Merlin mal čo robiť, aby sa mu vyhýbal. Vždy keď k nemu znova zdvihol oči, Arthur sa naňho pozeral.
,,Predvádzaš sa?"
,,Mám dôvod sa pred tebou predvádzať?"
,,Povedz mi, na koľko tvojich koristí toto už zabralo?"
,,Ty budeš môj prvý," Arthur sa falošne usmial, podrazil Merlinovi nohy a ten opäť skončil na zadku.
,,Padáš ako slečinka, Merlin!" Arthur sa oprel o svoj meč a sledoval, ako sa Merlin škriabe na nohy.
,,Rozptyľuješ ma!" bránil sa Merlin.
,,Len preto, že ťa chcem vyprovokovať. Ja tomu stále nerozumiem. Máš dobré postavenie, si rýchly, obratný, silný, máš dobrú postavu, dokážeš mi čeliť viac, ako pol minúty a aj tak nikdy nezaútočíš. Akoby si sa bál. Ja ťa nekusnem za to, že si sa po mne ohnal mečom, Merlin. Na to sme tu, nemyslíš?"
Merlin čosi zavrčal na odpoveď, čomu Arthur nerozumel.
,,Ja to myslím vážne! Mohol by si byť dobrý. Ale ty sa stále iba uhýbaš a takticky ustupuješ. Akoby tam bolo čosi, na čo čakáš, že ťa príde zachrániť. Nič iné ti však netreba, máš v rukách zbraň, tak ju použi!"
,,To vieš, možno čakám na ten prútik s ktorým ťa premením na žabu, keď sa mi dostane do rúk," odvrkol mu Merlin.
,,Na mágiu by som sa nespoliehal. Ja mám toto!" Arthur v rukách poťažkal svoj nádherný meč.
,,Samozrejme, čo iné ťa ochráni pred premenou na žabu ako ťažký, kovový predmet, ktorý ti pri najlepšom padne na hlavu, keď už tou žabou budeš!"
,,Hej, neurážaj Excalibur, on ťa počuje!" Arthur obopol čepeľ meča oboma rukami, akoby mu zakrýval uši.
,,Prosím? Ako si ho nazval?!"
,,Excalibur! Práve som to vymyslel. Keď už budem za princa Artuša naCamelote, musí to mať štýl!"
,,Fajn. Vieš čo? Radšej sa ku mne nepribližuj, ty blázon!"
,,Tak sa bráň o svoj holý život, zloduch!" vykríkol Arthur a vrhol sa po Merlinovi skôr, ako sa stihol vôbec postaviť do príslušnej pozície. Arthurov meč zasiahol Merlina do nohy, on stratil znova rovnováhu, natiahol sa po Arthurovi, aby sa ho zachytil a stiahol ho so sebou na zem. Ich meče zarinčali na podlahe, každý po jednej z ich strán, ako Arthur dopadol na šokovaného Merlina celou váhou a skoro mu vyrazil dych.
,,Preboha, ste v poriadku?" zakričal na nich Lancelot, ktorý učil Mordreda niekoľko základných výpadov a celý ten pád videl.
,,Budem, akonáhle zo mňa tuto pán s veľkým zadkom zlezie!" odkričal mu Merlin späť. Arthur však nevyzeral, že sa mu chce hýbať. Ležal na Merlinovi, jeho nohy obkročmo okolo Merlinových bokoch a jediné, čím sa podopieral, aby ho nerozmliaždil úplne, boli ruky.
,,Haló! Ja by som sa rád nadýchol!" zachrčal Merlin spod neho a snažil sa ho odtlačiť. Jeho ruky skĺzli po Arthurovej hrudi a zastavili sa na vyšívaných iniciálach na jeho oblečení.
,,Dýchanie je preceňované," uškrnul sa Arthur, no odvalil sa z neho a skončil na zemi vedľa.
,,Au, sedím si na meči. Na tom sedím po prvýkrát..." ozval sa po chvíli. Merlin už sedel a šúchal si temeno hlavy, ktoré si narazil. Cítil, ako sa mu točí hlava.
,,Si v poriadku?" Arthur sa konečne posadil, keď videl, že Merlin sa nezdvíha a sedí s rukou vo vlasoch.
,,Točí sa mi hlava," pípol Merlin po chvíli. Arthur bol okamžite pri ňom, chytil jeho hlavu do svojich rúk a jemne mu ju zdvihol, aby sa naňho Merlin pozrel. Ich oči sa opäť stretli, ako už toľkokrát predtým.
,,Si bledý, vezmem ťa k školskej sestre!"
,,Nie, som v poriadku," Merlin sa snažil odtisnúť jeho ruky, aby sa mohol postaviť.
,,Si si istý? Môžeš mať aj otras mozgu! Bože, Merlin prepáč, nechcel som ťa tak podlo zhodiť..." Arthur spanikárene ťahal Merlina na nohy.
,,Som v poriadku, upokoj sa, asi sa iba potrebujem napiť," skôr, ako to dopovedal, Arthur odbehol k lavičkám a doniesol svoju minerálku. Merlin sa z nej napil a cítil, ako sa mu hlava zatočila znova.
,,Asi si na chvíľu sadnem," povedal rozhodne a zamieril k lavičke. Možno by sa mu aj podarilo k nej prejsť s tým posledným kúskom sebaúcty, ktorý mu ostal po tom páde, jeho mozog však mal iný názor. Merlin spravil niekoľko krokov, následne sa mu zatmelo pred očami a cítil iba, ako ho gravitácia tiahne k zemi. Nohy vypovedali službu, rovnako tak aj zmysel pre rovnováhu.
Zachytili ho dve pevné, známe ruky. Arthur ho k sebe pritisol. Jemne, priam láskyplne, ako vtedy v dekovej pevnosti, keď sa ho snažil donútiť spať a jeho telo sa v jeho náručí úplne uvoľnilo. Merlin otvoril oči. Necítil sa dobre, no opäť tam bol Arthurov úsmev. A oči.
"Máš nádherné oči," zamumlal Merlin omámene.
"Čo?" Arthur naozaj vyzeral, že to nepočul. To Merlina zjavne sfackovalo a postavilo na nohy. Nie doslovne, no aspoň dokázal opäť rozmýšľať.
"Nič... necítim sa dobre," priznal.
,,Zoberiem ťa do izby, áno?" spýtal sa Arthur nežne a postavil ho späť na zem.
Merlin pokrčil plecia. Arthur vzal oba ich meče zo zeme, chytil Merlina pod pazuchy a pomáhal mu bez ďalších vysvetlení k dverám. Prešli chodbami športovej haly a zamierili k Arthurovmu autu. Merlin sa poslušne nasúkal na zadné sedadlo ako malé dieťa a nepovedal ani slovo, keď mu Arthur do rúk narval ich meče a zavrel za ním dvere. Tá desaťminútová jazda pre Merlina prebehla ako v čudnej ilúzii. Točila sa mu hlava a s ňou aj interiér auta. Snažil sa dokonca dívať na ubiehajúcu krajinu za nimi, no z toho ho iba napínalo. Keď zastavili pred internátom, Arthur zaparkoval čo najbližšie k zadnému vchodu, meče nechal na zadnom sedadle a pomáhal Merlinovi po schodoch. Merlin videl, ako mu pred očami lietajú rôzne tvary. Cítil sa ako tie postavičky z animovaných rozprávok, ktorým kreslia pred očami hviezdičky vždy, keď na nich spadne piano.
"A sme tu," prehlásil Arthur, keď sa ocitli na konci ich chodby, pri známej dvojici dvier. Merlinových naľavo, Arthurových napravo. Na Merlinove prekvapenie však Arthur nezaklopal na dvere jeho izby, no otvoril rovno tie svoje a pomohol mu na posteľ. Merlin dopadol do jemného saténu ako kameň do vody a jeho ruka automaticky vystrelila k hlave. Dunelo mu v nej a klepot Arthurovým topánok po parketách ho ničil.
"Mohol by si sa vyzuť?" požiadal ho podráždene.
"Prosím?" Arthurovi tá čudná požiadavka nedávala zmysel.
"Vyzuj si tie topánky. Príliš klopkajú po podlahe a asi mi o chvíľu rozpolia hlavu!" zavrčal Merlin mrzuto.
"Aha, prepáč," Arthur skopol historické čižmy na ktorých sa učil chodiť z nôh a mieril do kuchyne. Po chvíli sa objavil s ľadom zabaleným v kuse látky, ktorý mu priložil na spánok. Bolo to príjemné a Merlin sa pod tým dotykom neubránil spokojnému zavrčaniu.
"To čo bolo?" zasmial sa Arthur a preložil obklad na druhú stranu.
"Úľava?" Merlin sa snažil tváriť nevinne. Arthur sa nad ním iba zasmial.
"Bolí to veľmi?" spýtal sa po chvíli a položil mu obklad na čelo. Merlin chvíľu premýšľal nad odpoveďou. Mal zavreté oči, pretože jasné farby v Arthurovej posteli mu zhoršovali bolesť hlavy, no inak to nebolo tak hrozné. Rozhodol sa však ešte chvíľu hrať zranené šteňa, pretože Arthurova posteľ bola príjemná a Arthur samotný, prikladajúci mu ľadový obklad na čelo bol splnený sen.
"Dúfam, že nemáš otras mozgu," pokračoval Arthur znepokojene a odhrnul mu mokrý prameň vlasov z čela: "Keby si v noci vracal alebo niečo, tak ťa vezmem do nemocnice, dobre? Teraz by si mal spať alebo tak."
Merlin sa pokúsil postaviť, no Arthur ho okamžite zatlačil späť do postele.
"Kam si myslíš, že ideš?!" ozval sa naštvane.
"Eh... do izby, spať?" Merlin vyzeral zmätene. Poslušne ležal v Arthurovej posteli a študoval jeho modré oči. Boli modrejšie ako zvyčajne a leskli sa obavami.
"Nemal by si vstávať, vyspať sa môžeš aj tu," Arthur spravil okázalé gesto po celej dĺžke jeho postele, akoby chcel upozorniť na to, že jeho kráľovská pevnosť s vežičkami a saténom je určite lepšia, než jeho internátna jednoposteľka.
"Nemám v čom," inteligentne podotkol Merlin. Arthur iba pokrčil čelo v naštvanom geste, vstal a začal sa prehrabávať v skrini. Ako sa zohýbal k spodným poličkám, Merlin zaujato sledoval líniu chrbta od šije až k zadku, kde sa na chvíľu zastavil a vychutnával si výhľad na Arthurove pevné sedacie svaly v obtiahnutých nohaviciach.
"Tu máš!" Arthur sa víťazoslávne narovnal a otočil k nemu. Merlin rýchlo odvrátil hlavu, no to nemal robiť, pretože svet sa mu zatočil a on si na chvíľu naozaj myslel, že bude zvracať. Možno fakt má otras mozgu, pomyslel si vzápätí.
Z nepríjemného pocitu a točiacej sa miestnosti ho vytrhol Arthurov dotyk na jeho bruchu. Merlin prekvapene pozrel dole, kde mu Arthur bez najmenšieho zaváhania vyhrnul vínovo červené tričko a začal povoľovať opasok.
"Čo si myslíš, že robíš, Pendragon?" zavrčal naňho a vzápätí si uvedomil, že znel ako frigidná ženská.
"Pomáham ti prezliecť sa, Emrys!" odvrkol Arthur a zaťahal za opasok. Merlin poslušne nadvihol boky a Arthur odhodil opasok na zem. Ozvalo sa cinknutie, ako pracka dopadla na podlahu. Zroloval sa tam ako had, vyčkávajúci na svoju korisť pod posteľou.
"Zvyšok zvládnem aj sám," odvrkol mu Merlin a začal si rozopínať gombík na nohaviciach. Arthur vyzeral, že by mu na to aj čosi odvrkol, no v tej chvíli mu nenapadala dostatočná výhovorka.
Merlin si šikovne zvliekol nohavice a prehodil cez seba paplón skôr, ako mal Arthur možnosť niečo vidieť. Navliekol na seba Arthurove tepláky, ktoré mu boli po dĺžke aj šírke veľké a on si bol istý, že sa mu cez noc zošuchnú, no bol rád, že mu Arthur aspoň nejaké dal. Tričko si ponechal svoje, zvliekol si z krku tmavomodrú arafatku a prebytočné veci zhodil na zem.
Arthur sa medzitým vrátil z kuchynky s dvoma pohármi minerálky.
"Robíš mi tu bordel, Emrys," zavrčal naňho, no nepriateľstvo v tom nebolo. Merlin sa naňho iba uškrnul a posadil sa na posteli, aby sa mohol napiť. Bolo čosi po šiestej večer a on sa cítil v Arthurovej posteli nepatrične.
Arthur si prisadol k nemu a natiahol sa za ovládačom. Zapol veľkú plazmovú televíziu, ktorú mal zavesenú na stene oproti posteli a začal prechádzať stanice. Zastavil sa na HBO, kde práve bežala repríza nových dielov Game of Thrones. Merlin si pritiahol prikrývku bližšie k nosu, pretože pri tomto seriály sa vždy zvykol báť a so záujmom sledoval dej. Ruka vo vlasoch ho nevyviedla z rovnováhy tak veľmi, ako predpokladal. Ani fakt, že je Arthurova s ním veľmi neotriasol.
Arthur ho pohladil po mieste, ktoré ešte stále pulzovalo bolesťou, no Merlin pri tom dotyku privrel viečka. Bolo to príjemné. Arthur hrajúci sa z jeho vlasmi, hladiaci pokožku jeho krku a spánkov.
Merlin mlčal. Aj tak predpokladal, že keby sa ho na to spýtal, Arthur by odvrkol čosi o kontrolovaní, či nekrváca a kúzlo okamžiku by bolo preč. Miesto toho oprel hlavu o jeho rameno a ďalej si vychutnával nečakané dotyky. Pri zmene polohy síce pocítil migrénu silnejšie, ako by si želal, no stálo to za to. Cítil teraz Arthurove telo, ako sa pod ním zdvíha a klesá, keď dýchal a to ho utvrdzovalo v tom, že toto je skutočnosť. Ležal v Arthurovej posteli. S Arthurom, ktorý viditeľne holdoval krvavým fantasy seriálom. Ale aj tak k nemu pociťoval silnú náklonnosť. Prial si teraz iba zavrieť oči a nechať sa bozkávať. Arthurom. Teraz hneď.
Aj to urobil. Zavrel oči. Arthur obtočil ruku okolo jeho ramien a pritiahol si ho bližšie do náručia. Merlin si ticho vychutnával tú tesnú prítomnosť. Stále mal zatvorené oči a na viečka mu pomaly sadal sen. Ticho zaspal.
~*~
Merlin sa v to ráno prebudil a cítil sa mimoriadne dobre. Trel si líce o vankúš s hebkým povlečením a zdráhal sa otvoriť oči. Jednu ruku mal pod vankúšom a pod druhou cítil teplo cudzej dlane. Jemne ju uchopil, bez toho, aby si uvedomil, že bude asi Arthurova. Pomaly otvoril oči a uvidel spiaceho muža oproti sebe. V kútikoch úst sa mu usadil ľahký úsmev. Jeden z tých, ktoré okamžite zmiznú, keď prestanete myslieť na určitú vec. Merlin teraz myslel na Arthura. Cítil jeho prítomnosť v každučkej molekule svojho tela a cítil, ako mu postupne naskakujú zimomriavky. Merlin cítil teplo Arthurovej dlane vo svojej a premýšľal, či tak zaspával, alebo sa to stalo cez noc, že sa k sebe pritúlili. Páčilo sa mu to. Mohol by tak vydržať celé ráno.
Arthur sa zrazu pomrvil a Merlin povolil zovretie ich rúk. Chcel sa rýchlo odtiahnuť, no Arthur preplietol ich prsty a otvoril oči. Merlin mal pocit, že sa v nich topí. Nemohol sa nadýchnuť a jeho srdce sa na chvíľu zastavilo. Keď sa znova rozbehlo, bilo zrazu rýchlejšie ako zvyčajne.
,,Dobré ráno," ozval sa Arthur zastretým, rozospatým hlasom. Bol hrubší ako zvyčajne a Merlin cítil, ako sa ho zmocňuje vzrušenie. Arthurov ranný hlas bol naozaj príťažlivý, rovnako ako jeho divoko rozcuchané vlasy a modré oči, zastreté ešte filtrom snov, ktoré nechceli odísť.
,,Bré," vypáčil zo seba Merlin po hodnej chvíli.
Arthur sa pomrvil v posteli, voľnou rukou si podložil hlavu, aby bol vyššie a mohol sa naňho dívať. Bruškom palca pohladil Merlinovu dlaň a ten cítil, ako sa roztriasol na celom tele. Nevedel, či to bolo mimovoľné alebo schválne, no fungovalo to. Myšlienky na spánok boli razom preč.

Obaja sa na seba dívali a boli úplne potichu. Akoby sa báli, že so slovami z ich úst uletí aj okamžik. Obaja to cítili. Tú zvláštnu mágiu. Merlin vedel, že do zazvonenia budíka im ostáva iba pár minút. Potom sa budú musieť zdvihnúť a ísť žiť svoj život bez toho druhého, ísť na ranné prednášky a dúfať, že na seba narazia na chodbách. V tej chvíli však na to nechcel myslieť. Mali iba pár minút a ani jeden z nich sa nepohol. Iba sa na seba jemne usmievali a držali za ruky. V tom momente bolo všetko presne tak, ako malo byť. Svet sa im zdal vzdialeným miestom, ktoré pre nich skoro neexistovalo. Boli iba Arthurove ránom zahmlené oči a Merlinov nežný pohľad. Iba dotyky ich dlaní, úsmev a ticho, ktoré vôbec nebolo nepríjemné. Pretože Merlin chápal a Arthur sa snažil pochopiť to, čo sa medzi nimi stávalo tak skutočným. Čosi sa zmenilo. Chutilo to ako láska.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Nade Nade | Web | 17. října 2013 v 22:11 | Reagovat

Cosi nevysloveného... Ale bude to platit, že zazvoní budík?
Díky, těším se na pokračování.

2 samba samba | 18. října 2013 v 21:01 | Reagovat

Hlavně ,že už to nastává.Krása opravdu jsi mě okouzlila.

3 Athalien Athalien | 28. října 2013 v 7:14 | Reagovat

Preklad k prvej epizóde konečne pridaný :) A ako tak vidím, idem si prečítať celú túto tvoju kapitolovku :D hneď ako dopozerám Merlina, znovu som sa do toho pustila, už som na 4. sérií :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.