I’m no Superman

24. září 2013 v 20:41 | Lilly Evenová |  Jednorázovky
Sterek, 18+, enjoy...

I'm no Superman


Stiles rýchlo pochopil koncept toho, čo doktor Deaton myslel temnotou v srdci, ktorá ho bude už navždy obklopovať. Jeho uvedomenie prišlo pár dní po tom, čo Derek odišiel. Isaac povedal, že nechal vo svojom byte obálku s peniazmi a jeho menom naškriabaným na boku. Nájomné bolo zaplatené pol roka dopredu, no byt bol úplne prázdny. Chladný a temný, tak ako Stilesov pocit, keď to tam po prvýkrát uvidel.
Na zemi sa váľalo ešte zopár prázdnych plechoviek od piva a jedna Corina zakotúľaná náušnica, v obývačke ostali na kope naskladané DVDčka, ktoré si Derek vypožičal od Stilesa ešte v lete, keď s Isaacom argumentovali o tom, že Derek je úplne mimo obraz momentálneho diania. Dokonca aj v hornej kúpeľni ostali Corine vlasy v odtoku, pretože ona sa nikdy nestarala o to, či špina, ktorú po sebe zanecháva zapchá umývadlo. Ich veci však boli preč. Po Derekovi ostala iba rozhádzaná skriňa a neustlaná posteľ. Stiles to niesol ťažko. Všetci to niesli ťažko, Isaac aj Scott. No Stiles sa cítil, akoby jeho srdce na niekoľko dní prestalo biť.
Stiles občas chodil späť do Derekovho bytu... Najprv sa vyhováral na to, že Isaac potrebuje spoločnosť. Často sa mu stalo, že narazil na Allison, ktorá práve naštvane odchádzala, pretože sa s ňou Isaac o tom nechcel rozprávať. Nakoniec za ním prestala chodiť úplne.
Prvý týždeň Stiles s Isaacom upratali Corinu izbu. Jej skriňa s tými pár vecami, čo si stihla nakúpiť odkedy žila s Derekom, bola úplne poprevracaná naruby. Veci v poličkách nad posteľou boli rozhádzané, akoby pred odchodom čosi v zmätku hľadala a Stiles ich niekoľkokrát narovnal a prestaval, kým sa mu to nepozdávalo. Zabralo im to tri dni.
Na druhý týždeň prišiel Scott. Rozhodne vkročil do dvier a niesol niekoľko plných tašiek potravín. Isaac vyhádzal skazené veci z poličiek a spoločne so Scottom potom upratali aj zvyšok kuchyne. Stiles uvaril večeru a všetci traja zaspali na gauči počas pozerania jedného z Derekových/Stilesových filmov.
Na tretí týždeň sa Stiles odhodlal a konečne vošiel do Derekovej izby. Chvíľu mu robilo problém prekročiť prah. Chcelo to niekoľko hlbokých nádychov a vnútorný monológ, aby sa odvážil narušiť Derekove súkromie a vkročiť dnu. Ešte v ten deň upratal skriňu.
Potom to už išlo, ako keby boli preč roky. Stiles spravil v Derekovej izbe poriadok, pozalieval tých niekoľko rastlín, ktoré Derek tak vehementne držal pri živote v svojej tmavej a ponurej izbe, upratal posteľ, ktorá vlastne bola iba matrac pohodený na zemi, odhrnul závesy na oknách, ktoré vyzerali, že sa ich už dlho nikto neunúval dotknúť a prehrabal sa v Derekovej obrovskej knižnici, ktorá zaberala jednu celú stenu. Našiel niekoľko zaujímavých kníh, prevažne o vlkolakoch a ich štýle života, ktoré sa chystal prečítať. Vyzerali naozaj staro, viazané v koži a ťažkých väzbách, niekoľké z nich mali obhorené okraje a Stiles sa pri ich listovaní snažil nemyslieť na to, čo všetko si tieto knihy a Derek museli vytrpieť. A potom si všimol tri fotografie. Iba jedna z nich stála správne zrovnaná v poličke. Boli na nej Derek a Isaac. Ostatné dve boli položené dolu obrázkom, akoby Derek chcel zabudnúť. Prvá bola fotka jeho rodiny. Vyzerala staro, keďže Derek na nej nemohol mať viac ako šestnásť. Druhá bola fotka Ericy a Boyda.
Jedného večera sa Stiles usadil na Derekovej posteli, skopol topánky z nôh, zaboril sa do mäkkých prikrývok a ponoril sa do knihy o dynamike vlkolačích svoriek. O pár strán ďalej zaspal s knihou pritisnutou na líce.
Nebolo žiadnym prekvapením, že Isaacovi nevadí spoločnosť. Najprv to bol Stiles, ktorý začal zostávať cez noc. Pozerávali spolu filmy a zlostne hádzali na obrazovku pukance, pripojili k televízii Stilesovu hraciu konzolu a pretekali sa, ktorý z nich postrieľa viac zombíkov alebo proste spoločne varili večeru v Derekovej kuchyni. Stále však to bol Derekov byt a Stiles sa cítil pod psa, keď videl ako Isaacovi chýba vždy, keď zachytil vo vzduchu jeho pach, alebo po ňom našiel nejaké pozostatky. Po takomto dni sa vždy Stiles zdvihol z gauča a odpochodoval do Derekovej izby. Zavrel za sebou dvere, vzal si z poličky jednu z rozčítaných kníh a zaboril sa do Derekovej postele. Dokonca aj on, bez ostrých vlkolačích zmyslov mohol cítiť Dereka pri každom pohybe. Neprekvapovalo ho, že Isaac sem nerád chodil. Stiles si však zvykol zaspávať so známou vôňou, ktorá ho obklopovala. Cítil sa v bezpečí.
Pomaly sa k nim na nočné pyžamové párty pridal Scott. Chodil za Isaacom stále častejšie a Stiles videl, ako sa pomaly zbližujú. Neušli mu letmé dotyky, ktorými Scott, ako nový Alpha značkoval Isaaca, ani spôsob, akým sa k nemu Isaac občas privinul. Scott ho pevne držal a snažil sa ho utešiť a Isaac potichu kňučal do jeho ľavého ucha. Scottove oči boli vtedy žiarivo červené, čo Stilesa neraz vystrašilo. Oboch ich ničilo, ako veľmi zle Isaac znášal stratu Dereka a Cory.
Koncom mesiaca bol Stiles už prakticky nasťahovaný v Derekovom byte. Jeho oblečenie bolo porozhadzované po celej Derekovej izbe a nedočítané knihy sa povaľovali po zemi pri posteli. Isaac nijako nekomentoval fakt, že Stiles sa nasťahoval práve do tej izby. Keď sa dnu zavrel so svojimi knižkami, nikto sa ho neodvážil vyrušovať. Občas mohol cez noc počuť tiché kňučanie a Scottov upokojujúci hlas. Vtedy Stiles cítil tú prázdnotu v srdci ešte silnejšie a chcelo sa mu kňučať tiež. Lenže on nebol vlkolak a tak iba silnejšie objal vankúš, ktorý pomaly strácal Derekovu vôňu, a zaboril doňho tvár. Ešte stále ho to vedelo upokojiť a zastaviť slzy, ktoré sa mu drali do očí.
Na druhý mesiac Stiles odoslal poslednú SMS na Derekov telefón. Dva mesiace ho spamoval hlúposťami, faktami zo života ich malej svorky v Derekovom byte, hláškami z filmov, ktoré práve pozerali alebo iba obrázkami, ktoré našiel na internete. Po dvoch mesiacoch odosielania správ na ktoré nikdy nedošla odpoveď, sa vzdal. Jeho posledná SMS bola o Isaacovi, ktorý v noci bolestivo zavýjal na Mesiac a snažil sa ho privolať. Ani na tú Derek neodpovedal.
Prešli tri mesiace. Tri mesiace Stiles nevidel Derekovu tvár, no vždy, keď zavrel oči, Derek tam bol s ním, nazeral mu cez plece a kritizoval hocičo, čo práve robil.
Bolo chladné ráno, december sa pomaly vplietal do okien a vytváral na ňom obrazce. Stiles sa krútil v kuchyni a varil obed. Predvčerom začali zimné prázdniny a Scott už nedočkavo sedel pri stole s Isaacom na kolenách, obkrúteným okolo jeho tela ako parazit. Stiles sa na nich občas vrelo usmial, hoci sa nepodieľal na tomto značkovaní a zanechávaní pachových stôp na svojich drahých členoch svorky.
A vtedy, práve v momente, keď bol Stiles otočený smerom ku Scottovi a dával mu ochutnať z naberačky čosi vriace, čo mu mohlo iba ak popáliť jazyk, ak by nebol opatrný, Isaac vytrielil z miesta a bežal k dverám. Bol ako neposedné šteňa, keď sa snažil uvoľniť západku na hornom zámku, no ruky sa mu triasli. Vo chvíli, keď sa mu po podarilo, v zámku zaštrngotal kľúč. Scott bol pri dverách tiež a aj Stiles, ktorý sa snažil elegantne zbaviť zástery, no namiesto toho v nej skončil zamotaný až po uši.
A v tom zmätku, so zásterou cez hlavu, počul iba hlasné Isaacove zavytie, tento krát od radosti a kohosi pevné ruky, ktoré ho až bolestivo objali.
Stiles objatie vrúcne opätoval. Corine horúce líce sa pritislo o jeho a mohol cítiť jej prsty, ktoré ho držali možno až príliš pevne.
"Ste doma..." šepol Stiles a nemohol tomu uveriť. Jeho oči sa zdvihli od Cory k Derekovi, ktorý stál vo dverách a zmätene sa obzeral dookola. Potom párkrát zavetril nosom vo vzduchu a jeho oči sa padli znova na Stilesa.
A presne v tej chvíli Cora chytila Stilesa za bradu, pridržala si ho a pritisla svoje ústa na jeho. Stiles zamrzol v pohybe. Ozvalo sa hlasné zavrčanie, ako sa Derek vyrútil dopredu a oboch ich od seba bolestivo odtrhol. V tej chvíli sa medzi nich vrhol Scott a vyceril na Dereka dlhé tesáky. Vo vlkolačej tvári sa odrazil údiv a zmätok, no po chvíli sa stiahol.
"Bože, Derek, ja viem, že je to tvoja malá sestrička, ale až tak prehnane si reagovať nemusel. Bol to iba priateľský bozk na privítanie!" osopil sa naňho Stiles a masíroval si pri tom rameno, ktoré mu Derek div nevykĺbil. Cora ani nepípla.
"Budem vo svojej izbe," zahlásil Derek mrzuto a zmizol z miestnosti, než niekto stihol niečo povedať. Stiles ostal primrznutý na mieste, čakajúc naňho, kým príde späť dole, aby mu vynadal, že sa nasťahoval do jeho izby. Nič také sa však nestalo.
"Stiles, myslím, že čokoľvek si práve varil, už z toho veľa nebude," upozornila ho Cora, ukazujúc na prekypený hrniec s polievkou. Stiles škaredo zaklial a vrhol sa ku sporáku zachraňovať, čo sa dá.
V ten deň bolo okolo stola veselšie ako obyčajne. Scott vypočúval Coru o ich záhadnom zmiznutí a ona sa popri tom oňho vďačne otierala a nechávala sa značkovať svojou novou Alphou. Isaac sa k ich veselému túleniu pridal po obede na gauči. Derek stále nevyliezol zo svojej izby a Stiles začínal byť nervózny, pretože v tej izbe boli všetky jeho veci. A nie len preto. Derek nič nejedol, nepovedal ani slovo a zbabelo utiekol.
Presne preto Stiles večer naložil na tanier čo ostalo z obedu, ktorý bol pôvodne myslený iba pre tri osoby, nechal ho znova zohriať v mikrovlnke a vyšiel s nim po schodoch až pred dvere Derekovej izby.
Pri prvom zaklopaní sa neozvalo nič. Pri druhom to bolo nervózne zavrčanie a potom znova ticho. Stiles sa neobťažoval klopať tretíkrát. Stlačil kľučku a otvoril dvere.
Derek ležal natiahnutý na posteli, topánky stále obuté, hlavu zaborenú vo vankúši. Keď Stiles vošiel dnu, zdvihol hlavu a zavetril vo vzduchu. Jeho oči sa upreli najprv na jedlo a potom na Stilesa.
"Musíš umierať hladom, Cora zjedla viac ako Isaac a Scott dokopy," vyhŕkol Stiles, snažiaci sa ospravedlniť fakt, že tak vtrhol dnu. Derek nepovedal ani slovo.
Stiles položil tanier na nočný stolík vedľa Dereka a posadil sa na druhý okraj postele. Derek naňho chvíľu nedôverčivo pozeral, potom si však majetnícky pritiahol tanier a začal hltavo jesť.
Stiles ho chvíľu pozoroval. Derek naňho nesúhlasne zavrčal a tak vstal a začal zbierať svoje veci po izbe.
"V šatníku je ešte miesto," ozval sa zrazu Derek s plnými ústami rozžuvaného jedla, ktoré sa snažil prehltnúť.
Stiles naňho prekvapene pozrel.
"Ak nemáš kam dať tie veci, tak v šatníku je ešte miesto. Prelož moje veci, čo sú rozťahané všade a uvoľni si jednu poličku," vysvetil mu Derek pomaly, ako malému dieťaťu.
"Chystáš sa snáď znova zmiznúť?" Stiles vyčítavo nakrčil čelo.
"Nie," odpovedal Derek úplne pokojne.
"Tak to by si radšej naozaj nemal! Ak to ešte raz urobíš, som si istý, že Isaacovi pukne srdce žiaľom," Stiles nevedel, kedy jeho hlas prešiel do otvorenej agresivity, ale stalo sa to.
"Iba Isaacovi?" Derek ironicky zdvihol jedno obočie. Stiles zlostne narval svoje veci do skrine a zmizol, trieskajúc za sebou dverami.
Stiles spával na gauči. Domov sa mu nechcelo, aj tak tam naňho nikto nečakal, keďže jeho otec ťahal nočné a dom sa vtedy zdal tak chladný. Stiles to cítil hlavne keď bol sám. Tá temnota okolo jeho srdca. Akoby sa v samote rozpínala. Keď v noci ležal na chladnom, úzkom gauči a zhora počul Isaacov a Scottov smiech, cítil sa opusteno. Cora mu občas prišla dolu robiť spoločnosť, no aj ona sa od neho držala zrazu ďalej a neodvážila sa ho ani objať. A tak Stiles prepínal stanice na Derekovej telke do vyčerpania, potom ju vypol a zaspal, skrútený do klbka na pár hodín, len aby ho ráno zobudil ktokoľvek, kto už nemohol vydržať s raňajkami. Väčšinou to bol Scott, ktorému vôbec neprekážalo si pri toastovaní svojho chleba spievať, čo Stilesa neskutočne vytáčalo, no zároveň sa každé ráno cítil lepšie ako večer, keď zaspával. Derek s nimi zvyčajne neraňajkovalo. Vyparil sa ráno a vracal sa až večer. Nikto z nich nevedel, kam odchádza a tak spriadali rôzne bláznivé teórie, aj keď Corina "fláka sa iba tak po lese, aby nás nemusel trpieť" teória sa zdala najpravdepodobnejšia.
A potom vždy, keď v noci prišiel (keď už všetci boli v posteliach, alebo sa tam práve chystali) a najedol sa zo zvyškov, ktoré mu Stiles nechával na sporáku, prišiel do obývačky a povedal Stilesovi, že ak chce, môže spať v jeho posteli. Stiles vždy odmietol a zaumienil si, že bude odmietať. Až pokým raz Derek neprišiel nad ránom a Stiles bol príliš unavený na to povedať nie. A tak ho Derek chytil, zdvihol na ruky, akoby bol pierko a vyniesol po schodoch do svojej izby. Tam ho opatrne uložil do svojej posteli a ľahol si vedľa neho. Stiles zaspal skôr, ako Derek stihol zhasnúť lampu na nočnom stolíku.
Bolo to jedno z tých rán, keď ho Derek znova prinútil spať v jeho posteli. Nie, že by tam Stiles nespal rád, bolo to určite pohodlnejšie ako gauč, no rád robil drahoty a čudoval sa Derekovi, že mu to ešte toleruje. No vždy za ním prišiel a spýtal sa ho, či nejde spať k nemu a Stiles vždy pokrútil hlavou a tak ho Derek vzal a odniesol ho do postele na rukách. Bola to ich tajná hra po tom, čo všetci už zaliezli do svojich izieb. Scott a Isaac spolu, Cora do svojej a Derek so Stilesom nakoniec skončili v Derekovej izbe, spiac pokojne vedľa seba vo všetkej počestnosti. Až do tohto rána.
Stiles sa prebudil ako prvý, čo sa nestávalo skoro nikdy. Cítil horúce, mužské telo obkrútené okolo seba a Derekov dych na zátylku. Nebolo to nepríjemné, iba prekvapivé a Stiles sa neodvážil pohnúť. Cítil Derekovu vôňu, ktorá ho celého obklopovala a po prvýkrát po dlhej dobe nemyslel pri prebudení na všetko zlé, čo sa okolo neho za posledné mesiace dialo.
Svalnaté ruky ho objali ešte pevnejšie a Stiles si vychutnával, ako sa Derek pohmýril a zaboril hlavu viac do jeho krku. Nevadilo mu to, vlastne to bolo neobyčajne príjemné. Stiles bol po dlhej dobe v bezpečí. Chránený čímsi, čo neboli tesáky a pazúre, ani zbrane. Bol to pocit, ktorý sa mu usadil vnútri a pomaly vytláčal temnotu, ktorá ho doteraz napĺňala. Hrejivý, šteklivý cit, ktorý sa okolo neho pomaly obtieral a obmotával ho presne ako Derekove ruky. A hoci bolo skoré ráno a Stiles si to nechcel uvedomiť, dialo sa presne to, čomu sa tam bránil. A na obranu už bolo teraz neskoro.
"Ehm... dobré ráno," odvážil sa prehovoriť, keď si už bol celkom istý, že Derek nespí. Odpoveďou mu bolo iba zavrčanie do jeho krku. Ten zvuk mu zavibroval na koži a opäť mu naskočili zimomriavky. Cítil, ako sa Derek pousmial a kútik jeho úst sa dotkol jeho pokožky.
"Mali by sme ísť spraviť raňajky," Stiles sa pokúsil vymotať zo spleti jeho a Derekovho tela, no Derek ho pevne chytil za boky a pritiahol ho k sebe. Siles rezignovane vzdychol.
"Neutekaj," zašepkal Derek rozospato. Nebol to príkaz.
Stiles sa uložil čo najpohodlnejšie späť na vankúš. Cítil Derekov horúci dych, ako sa mu otiera o líce. Jeho ruky stále na Stilesových bokoch. Neodvážil sa ani pohnúť.
"Uvoľni sa, znervózňuješ ma!" zavrčal Derek po chvíli, ani sa neunúval otvoriť oči. Stiles sa vzdal a zamotal sa späť do prikrývky. Netrvalo dlho, kým znova zaspal. Zobudil sa až okolo obeda a posteľ vedľa neho bola prázdna.
Stiles nebol hlupák a vedel, čo to všetko znamená. Dialo sa to už dlho, od leta, keď s Derekom a jeho svorkou pomáhal dať do poriadku všetko po Jacksonovi. Začalo to dotykmi, ktoré vyzerali ako náhodné zavadenia prstov, náhodné obtrenia alebo iné drobné prehrešky. Stiles tomu neprikladal žiadnen význam. Postupne sa však situácia stávala zvláštnejšia a Derek sa ho dotýkal častejšie. Držal ho za boky, keď stratil rovnováhu dlhšie ako bolo treba, chytal ho za zápästie, aby získal jeho pozornosť a jeho ruka tam ostala neprimerane dlho na obyčajný dotyk alebo mu podával veci a bruškami prstov ho vždy pohladil po chrbte ruky. Stiles bol rozhodnutý Dereka s tým konfrontovať, no prišla Jennifer a Stiles bol naozaj naštvaný a možno aj trochu žiarlivý. Nikdy by si nemyslel, že bude niekedy žiarliť kvôli Derekovi Halovi.
A potom si ten bastard proste zmizol. Bez rozlúčenia, spôsobil katastrofu a bol preč. Stiles sa cítil zradený. A teraz, keď bol Derek späť, spával v jeho posteli, túlil sa k nemu a čakal na Derekove dotyky, ktorými si ho značkoval. Každé ráno, keď vyliezal z Derekovej izby, si bol istý, že Scott, Isaac aj Cora to cítia. Cítia každú jednu značku, dokonca aj ten jemný dotyk zubov, ktorý Derek nechal na jeho krku, a taktne mlčia.
A v dni, keď Stiles spával u seba doma, Derek sa k nemu v noci vkradol cez okno a opäť s ním spal na jeho posteli a Stilesova posteľ teraz tiež voňala ako Derek. Ich pachy sa už zmiešali a Stiles si predstavoval, ako to musí cítiť Derek so svojími super-vlkolačími schopnosťami, keď on -obyčajný človek- cítil ten pach po celej izbe. Voňalo to ako bezpečie. Ako šťastie.
Keď sa Derek nedíval, Stiles k sebe do izby prepašoval jednu knihu o vlkolačích tradičných rituáloch. Mal vloženú záložku presne na stranách o párení sa a vyhľadávaní družiek a druhov na celý život. Lebo presne to sa teraz dialo. Stiles to mohol cítiť, aj keď nebol vlkolak, a zanechávalo to v ňom hrejivý pocit spokojnosti.
Čo ho však trápilo bolo, že Derek stále mlčal. A Stiles zaspával každý večer s otázkou na perách a prebúdzal sa sklamaný, že ju nevyslovil. Čím dlhšie to trvalo, tým istejší si bol, že Derek nepovie ani slovo, kým sa na to nespýta.
Dni sa pomaly míňali. Isaac dávno odpustil Derekovi aj Core, že ho opustili a celá svorka bola konečne jedna veľká, šťastná rodina. Derek mal síce problém podriadiť sa Scottovi, no stačil jeden Stilesov prísny pohľad a zrazu bol krotký ako šteniatko. Všetko išli ako malo. Stiles už dokonca ani nemyslel na tie strašné veci, ktoré sa v jeho živote diali. Boli preč, spomienkou, tak isto ako Erica a Boyd. Spomienkou, ktorá bolela, no nemohla viac ublížiť. Bolo to za ním.
Trvalo dlho, kým konečne pozbieral odvahu. Bola to jedna z tých nocí, ktoré sú mrazivo chladné a Stiles mohol počuť ako kvapky dažďa narážajú na jeho okno, hodinu k hodine silnejšie. Celý dom sa otriasal pri poryvoch silného vetra. A presne vtedy, keď vonku zúrila búrka a celou silou si svoju zlosť vybíjala na okennej tabuly Stilesovho okna, ozvalo sa klopanie. Stiles by ho prepočul v tom lomoze stromov zohýbajúcich sa pod bičom vetra, keby ho nečakal. Stačilo jedno zaklopanie a on vytrielil k oknu, prudko ho otvoril a studený vzduch a ľadové kvapky dažďa sa vovalili dnu spoločne s Derekom Haleom, ktorý bol do nitky mokrý. Jeho tmavé, zvyčajne perfektne upravené vlasy, sa mu teraz lepili na čelo a výraz na jeho tvári bol kamennejší ako obyčajne.
"Hej, vyzeráš ako keby si stál pod sprchou. Nemusel si to absolvovať cez okno, máme aj vchodové dvere, vieš?" uškrnul sa naňho Stiles, kým si Derek zvliekal bundu nasiaknutú vodou. Zlostne ju hodil o stoličku, na ktorej sa vytvorila solídna mláka.
"A pri dverách čaká šerif so svojou plne nabitou zbraňou aby si ma podal v momente, keď prekročím prah. Nie, vďaka," odvetil Derek mrzutejšie ako normálne.
"Uvoľni sa, vĺčik, idem ti nájsť nejaké padnúce tričko a trenky, lebo mi tu ešte prechladneš," Stiles zamieril k skrini. Derek naňho zlostne zavrčal, no nepovedal ani slovo. Dokonca ani vtedy, keď po ňom Stiles hodil akési staré, vyťahané tričko, ktoré už iba podľa vône a veľkosti patrilo Scottovi. Za ním letel pár trenírok, ktoré síce boli najväčšie, ktoré Stiles vlastnil, no Derekovi bolo jasné už pri prvom pohľade, že budú trocha obtiahnutejšie, než by si predstavoval. Bez námietok však odišiel do kúpeľne a keď sa vrátil, Scottove tričko mu iba chabo zakrývalo všetko, čo obtiahnuté trenírky nepokryli. Stiles sa začal nekontrolovateľne smiať.
"Bože, čo ja pre teba nespravím," Derek prevrátil oči.
"Všetko a teraz vlez do postele, chystám sa začať maratón Buffy a keď mi do toho budeš kecať, kusnem ťa!" Zahlásil Stiles autoritatívne a vliezol pod prikrývku, keďže zima sa mu pomaly vplietala pomedzi prsty na nohách.
"Ty mňa?" Derek pozdvihol svoje obočie v neveriacom geste, no vliezol k Stilesovi pod prikrývku, ktorou sa snažil zakryť to ponižujúce oblečenie. Stiles sa k nemu stúlil a pritisol svoje studené nohy k jeho horúcemu lýtku. Jedna z príjemných vecí na Derekovi bola, že vždy hrial. Ako taký malý, prenosný radiátor. Alebo lepšie povedané veľký, nabúchaný, svalnatý radiátor.
"Tak na ktorom diely sme?" spýtal sa Derek, keď sa Stiles neunúval zapnúť počítač. Miesto toho sa oňho obtieral, šteklil ho svojím vlasmi na bicepsoch a skrýval si tvár do priehlbiny jeho krku.
"Rozmyslel som si to," prehlásil Stiles rozhodne a zaboril tvár do jeho hrude. Jeho ruky objali Dereka pevne okolo pása a vyzeralo to, že sa neplánuje pohnúť.
"Zapni ten film, Stiles," precedil Derek pomedzi zuby. Nebolo v tom nepriateľstvo, skôr veľká dávka sebaovládania.
"Mne je tu dobre," zamumlal Stiles do jeho vypracovanej hrude a zavrel oči. Derek sa pomaly pohol a nežne ho od seba odtisol.
"Stiles," povedal vyčítavo, keď sa s ním Stiles pokúsil bojovať a znova sa k nemu prisať ako pijavica.
"Derek," vrátil mu to Stiles s úškrnom.
"Stiles!" zopakoval Derek zúfalejšie a trocha ním zatriasol.
"Derek!" Stiles sa nevzdával. Derek iba pokrútil hlavou a pustil ho. Stiles prekvapivo ostal sedieť na posteli a ani sa nepohol smerom k nemu.
"Deje sa niečo?" spýtal sa Derek prekvapene.
Stiles nahol hlavu na bol ako prekvapené psíča a chvíľu ho pozoroval. Potom si skrížil nohy do tureckého sedu a ruky zložil na kolená: "Myslím, že sa musíme porozprávať!"
Derek vyzeral vyplašene. Nepríjemne sa ošíval na posteli, žmolil prikrývku v prstoch a pokukoval po zavretom okne, ktoré sa mu javilo ako jediné únikové východisko. Kdesi v hĺbke svojej duše tušil, že to nebude taký typ rozhovoru, že ho Stiles nevyhodí hneď na ulicu a nezabuchne za ním dvere, no aj tak sa zrazu bál.
Stiles neisto bubnoval prstami o koleno a hľadal vhodné slová ako začať. Jeho myseľ bola zrazu prázdna. Díval sa na Derekovu tvár, na tú roztomilú paniku, ktorá sa mu teraz zračila v tvári a hrialo ho pri srdci, že panikári práve nad ním. Po chvíli sa zhlboka nadýchol, otvoril ústa, aby niečo povedal, no nevyšiel z neho ani hlások. Rozmýšľal ako začínali takéto rozhovory jeho obľúbený hrdinovia z kníh a filmov. Nevedel si spomenúť ani na jeden. Ako sa spýtať osoby, ktorá je do vás nepatrične zbláznená a vy mu ten cit oplácate, či s vami nestrávi zvyšok života? Pretože presne to po ňom Derek požadoval. Vlci sa vždy párujú na celý život. Možno práve preto sa tak obával spraviť prvý krok, aj keď ho už dávno nevedomky spravil.
"Derek," oslovil ho Stiles konečne. Derek k nemu otočil svoje vystrašené oči. Vyzeral tak bezbranne, tak stratene. Ako vyplašená divoká zver na ktorú sa práve rúti niekoľko tonový kamión a ona nemá ani toľko rozumu, aby uhla z cesty. Derek sedel, primrznutý k matracu, ani sa nepohol.
"Och, kašlať na to!" zamumlal Stiles a vyrútil sa dopredu, zaboril svoje prsty do Derekových vlhkých vlasov a drsne si ho pritiahol k bozku. Derek na chvíľu zamrzol, neschopný sa pohnúť. Stiles si tvrdohlavo dobíjal prístup do jeho úst a prechádzal mu prstami vo vlasoch, snažiac sa ho prinútiť spolupracovať. Netrvalo dlho než Derek stratil sebaovládanie. Okamžite sa vrhol na Stilesa, prišpendlil ho k posteli a Stilesove boky sa ocitli v zajatí Derekových stehien. Chvíľu spolu roztopašne bojovali nekončiacimi bozkami. Stiles si užíval, že Derek konečne prevzal iniciatívu. Ich bozky boli drsné a trochu neohrabané. Derek občas zavrčal, čo Stilesa vyburcovalo k vzdychom a zarývaniu nechtov do jeho predlaktia, ktoré držal, akoby mu Derek mal hneď utiecť.
Po chvíli Derek prestal s nepretržitým plienením Stilesových úst. Odtiahol sa, iba o pár centimetrov a zamrzol nad Stilesom ako šelma, ktorá vycíti nebezpečenstvo. Stiles si uvedomil, že je vzrušený a vedel, že Derek to môže cítiť tiež. Nedával to však najavo. Jediný pohľad do Derekových slabín mu prezradil prečo. Bolestivo tvrdá erekcia sa rysovala pod obtiahnutými trenírkami a Stiles nahlas preglgol
"Pst, tvoj otec sa zobudil a prechádza sa po dome," šepol Derek, ešte stále v obrannom postoji.
"Odchádza do práce," informoval ho Stiles potichu.
Derek z neho konečne zliezol a posadil sa na posteli, prehadzujúc cez seba prikrývku.
"Prečo si neostal tu," zaskučal Stiles a začal k nemu štvornožky liezť cez celú posteľ. Derek ho zastavil zodvihnutím ruky. Obaja počuli buchnutie vchodových dvier.
"Stiles," začal Derek pomaly, keď v dome bolo opäť hrobové ticho.
"Ak mi teraz povieš, že toto bola chyba, tak choď do pekla," zavrčal Stiles nevrlo.
Derek si povzdychol a pritiahol si ho do náručia. Chvíľu sa mu prehraboval vo vlasoch, než sa konečne odvážil prehovoriť: "Vieš, čo to znamená, že?"
"Som si toho celkom vedomí," prikývol Stiles a mávol rukou k stolíku, na ktorom bola jedna z Derekových kníh o zvykoch vlkolakov.
"Takže si ma prekukol, hm?" uškrnul sa Derek.
"Pravdu povediac, viem to už dlho, ale ty si nevyzeral na to, že si pripravený s tým niečo robiť," priznal sa Stiles a prstom začal obkresľovať Derekovu čeľusť.
"Vieš, že to znamená na celý život, že?" spýtal sa Derek s vážnou tvárou.
"Uhm..." Stiles prisal pery na Derekov krk a teraz ho jemne okusoval. Podarilo sa mu tak dostať z vážne sa tváriaceho vlkolaka jemné zavrčanie.
"A vieš, že keď... STILES!" Stiles perami prechádzal po celej Derekovej čeľusti, krku a ušnom lalôčiku, čo mu mierne sťažovalo sústredenie. Derek ho od seba naštvane odsotil.
"Bože môj Derek, celý čas, čo si bol preč, som nič iné nerobil, iba študoval tvoje knihy a spával v tvojej posteli, pretože bola nasiaknutá tvojou vôňou. A keď si prišiel, musel som sa držať kuchynskej linky, aby som sa na teba nevrhol hneď tam na mieste a nepretiahol ťa do bezvedomia. Takže áno, myslím si, že viem o čo ide a chcem to. Chcem ťa, celého, hneď teraz, na mieste a je mi úplne jedno, čo mi na to povieš, pretože neexistuje argument, ktorý by ma zastavil. Viem, že ma chceš tiež, som tvoja spriaznená duša, tvoj druh, druhá polovička, nazvi si to ako chceš, ale ty vieš, že je to pravda. Vieš to už sakramentsky dlho a ja tiež. Tak mi povedz na čo čakáme, sakra?!"
"Možno by si nemusel tak veľmi kričať," schladil ho Derek. Zdalo sa, že mu došli argumenty.
"Iba nerozumiem prečo ma k sebe stále nechceš pustiť. Tváriš sa, ako keby si mi ubližoval, keď mi dovolíš byť s tebou," Stilesovi sa lámal hlas. Derek k nemu natiahol ruku a pritiahol si ho na hruď. Stiles sa tam skrútil ako malé vĺča.
"Iba si chcem byť istý, že ma poznáš. Moje reálne ja. Ja nie som žiadny Superman, ktorý behá po lese a zachraňuje životy. Byť so mnou je... ťažké. Nie som zrovna nekomplikovaná povaha, ak si si náhodou nevšimol!"
Stiles pokrútil očami: "Pre boha, Derek, ja viem, kto si. Poznám ťa. Viem, že nie si žiadny Superman!"
"Si si istý?" spýtal sa Derek váhavo.
"Nie, Derek, ty nie si Superman. Ty si môj Batman," prehlásil Stiles s obrovským úsmevom.
"Och, bože, Stiles," zavyl Derek rezignovane a zaboril tvár do jeho trička. Stiles ho chytil za ramená a vytiahol nahor. Odhodlane pritisol svoje pery proti tým jeho. Derek sa tento krát nebránil, neodstrčil ho ani nezamrzol. Ich pery do seba perfektne zapadli.
"Mám však jednu podmienku," odtiahol sa Derek po chvíli.
"Hmm?" zamumlal Stiles omámený intenzitou ich bozkov.
"Najprv ťa zoberiem na poriadne rande, až potom ti zoberiem tvoj venček," prehlásil Derek odhodlane.
Chvíľu bolo hrobové ticho. Šok na Stilesovej tvári pomaly prešiel do zlosti: "DEREK, TY SA MA SNAŽÍŠ ZABIŤ?!"
Derek sa roztopašne rozosmial. Stiles nemohol uveriť, že ho vidí sa smiať. Tak uvoľnene a úprimne. Chvíľu ho očarovane sledoval, potom sa vymrštil proti nemu a prilepil sa na jeho ústa. Derek neudržal rovnováhu a padol dozadu. Stiles naňho vyliezol a bozkával ho po celej tvári. Derekove ruky boli zrazu všade. Jemne sa dotýkali jeho chrbta, hladili ho po bokoch, láskali jeho zadok, ťahali ho za vlasy a všetky tie dotyky ho ešte viac rozpaľovali. Odtiahol sa od Dereka, iba na malú chvíľu, aby sa presvedčil, že vlkolak pod ním sa tiež ide zblázniť. Derekove oči boli jasne modré, žiarili šerom izby ako dva lampáše a jeho tvár horela vzrušením. Sánku mal zaťatú, aby zabránil vrčaniu, ktoré sa mu dralo do hrdla. Stiles cítil, ako mu po chrbte prešli ostré pazúry.
"Musím ťa mať, teraz hneď," šepol mu zvodne do ucha. Derek reagoval okamžite, drsne chytil Stilesa a prekotúlil ho pod seba. Opäť ho objal svojimi stehnami, ako keby sa mu Stiles chystal utiecť a pritisol svoje horúce telo o to jeho. Stiles neudržal hlasný vzdych, keď sa Derekove ústa pritisli na jeho krk a on pocítil dotyk ostrých tesákov proti tenkej pokožke priamo pod ktorou pulzovala krv. Derekove horúce, nedočkavé prsty sa rozbehli k lemu jeho trička a pomaly pod neho vkĺzli. Stiles si užíval krúživé pohyby horúcich dlaní proti jeho telu. Zvíjal sa pod tými dotykmi ako háďa a spokojne mraučal, keď ho Derek bozkával kam dosiahol.
"Daj to dole," ozvalo sa po chvíli autoritatívne a Derek nesúhlasne zaťahal za tričko. Stiles sa poslušne zdvihol, aby ho Derek mohol vyzliecť. Za Stilesovým tričkom letelo ihneď aj Derekove, ktoré si v rýchlosti vyzliekol a opäť sa pritisol k Stilesovi, ktorý teraz rukami objavoval nové zákutia Derekovho tela.
Chvíľu sa iba bozkávali, príliš zamestnaní vlastnou vášňou, než aby si všimli, že sa prevaľujú hore-dolu na posteli. Stiles objímal Dereka rukami okolo krku a nohami okolo bokov a odmietal ho pustiť. Nepomohlo ani pomerne drsné kúsanie do spodnej pery, vrčanie, či šteklenie. Keď sa konečne od seba odtrhli, aby sa nadýchli, Stiles bol opäť prišpendlený do matraca Derekovým telom. Jeho pery boli teraz karmínovo červené a opuchnuté a na lícach mu vystúpil mierny rumenec.
Derek ho chvíľu pozoroval, ako sa snaží chytiť dych. Jeho hrudník sa rýchlo zdvíhal a klesal. Derek sa k nemu sklonil a jemne vzal do úst jednu z bradaviek. Stiles vydal pridusený vzdych. Derek ju obkrúžil jazykom a potom jemne sal. Druhú vzal medzi ukazovák a palec a láskal ju bruškami prstov.
"Der-" Stilesovi sa slová zasekli v hrdle. Derek sa natiahol, aby ho hravo pobozkal na pery a potom sa vrátil späť k jeho bradavkám, odkiaľ jazykom pomaly prešiel cestičkou až k pupku. Tam sa zastavil, pobozkal obe vykukujúce bedrové kosti, prešiel po ich dĺžke perami a následne Stilesovi začal sťahovať nohavice.
Stilesova prvá reakcia bola zakryť sa. Jeho ruky vystrelili k jeho rozkroku, no Derek bol rýchlejší a prišpendlil mu ich k bokom. Jeho obnažená erekcia teraz stála na obdiv. Hlavne Derekovi, ktorý sa nad ňou uškŕňal ako vlk nad svojou korisťou.
"Nechaj tie ruky kde sú," zavrčal Derek a pustil ho. Stiles sa ani neodvážil pohnúť, keď sa Derek sklonil a chytil koreň jeho penisu pevne do ruky. Jeho ústa boli tak blízko. Stiles cítil jeho horúci dych, ako sa zráža na jeho žaludi a to ho prinútilo bolestivo hrýzť do svojej spodnej pery.
Derek najprv jemne olizol špičku. Jeho jazyk odskúšal povrch Stilesovho žaluďa, než pomaly skĺzol po celej dĺžke a zanechal mokrú, studeniacu cestičku. Netrvalo však dlho, než ho Derek vzal celého do úst. Stiles musel zavrieť oči, keď Derek po prvýkrát skĺzol ústami až ku koreňu penisu a následne opäť hore. Chvíľu sal, obtáčal jazyk okolo jeho penisu a pohyboval ústami po jeho celej dĺžke. Stiles cítil, ako pomaly stráca kontrolu. Predtým sa zaprisahal, že nenechá Dereka robiť všetku prácu a dá mu noc, na ktorú nezabudne. Jeho sľuby však mohli ísť teraz maximálne tak do časti, kde slnko nesvieti a ešte ďalej, pretože Derekove horúce ústa, ktoré ho obkolesovali boli ten najlepší pocit na svete. Stiles si nemohol pomôcť a musel sa tomu poddať. Vyvrátil hlavu dozadu, zaryl nechty do matracu a vychutnával si ten skvelý pocit, ktorý zahrieval celé jeho telo a spôsoboval, že na chvíľu strácal vedomie.
Derek mal teraz dlane položené pevne na Stilesových bokoch, aby mu zabránil prirážať do jeho úst. Jeho tesáky boli totiž nebezpečne vysunuté a pomaly nimi prechádzal po Stilesovom penise. Zdalo sa, že to zaberá, pretože Stiles sa krútil a zvíjal, nahlas vzdychal Derekove meno a v rukách žmolil kúsky látky, ktoré mu prišli pod ruku.
"Och, Der- Derek... ja už..." Stiles to ani nedopovedal, zaryl nechty do matracu, Derek opäť vzal celú jeho dĺžku do úst a začal zbesilo sať. Stiles zavrel oči, čosi nezrozumiteľne vykríkol a vyvrcholil. Derek sal a sal, pokým Stiles neklesol späť do postele, oči zavreté a na tvári prihlúpli, spokojný úsmev. Derek sa k nemu vytiahol hore a schúlil si ho do náručia. Hladil ho po spotených vlasoch a bozkával na ucho a líce. Stiles po chvíli otvoril oči a široko sa naňho usmial. Jeho ruka začala blúdiť po Derekovom tele, až sa nakoniec prepracovala do jeho treniek. Na Stilesove sklamanie, našiel tam iba spľasnutý penis a mokré teplo, ktoré sa mu teraz lepilo na prsty. Derek sa zahanbene sčervenal, no Stiles ho hravo pobozkal na nos, vytiahol ruku z jeho trenírok a priložil si ju k perám. Pomaly, tak aby to Derek videl, začal s jazykom lascívne zlízavať zvyšky bielej tekutiny z prstov. Chcelo to veľký herecký talent, no Stiles bol dostatočne nadaný, aby dokázal tento moment priviesť do dokonalosti. Derek frustrovane zakňučal, odtiahol Stilesovu ruku od jeho pier a vrhol sa na ne sám. V jeho ústach cítil zvláštnu, slanú chuť, ktorá -ako si vzápätí uvedomil- bol on sám. Jeho vlčie zmysli pracovali na plné obrátky, keď ho Stiles lenivo, precízne bozkával a dával mu ochutnať všetko.
"Šialene ťa milujem," zašepkal mu Stiles do ucha, keď sa od seba konečne odtrhli a chúlili sa v spoločnom objatí.
"Aj ja teba, ty môj Robin," odpovedal mu Derek rovnako ticho. Stiles sa spokojne pohmýril v Derekovom objatí. Vedel, že na ostatné veci bude dostatok času. Vlci sa totiž pária na celý život.
 

15 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Tercza Tercza | Web | 24. září 2013 v 22:50 | Reagovat

Povídka je skvělá... povídka je popravdě tak dobrá, že nemám slov. Děkuju za příjemnou četbu.
Nemůžu se nějak vymáčknout, protože si mi vzala slova tou povídkou. A žárlím, že neumím psát tak jako ty. Pojetí Dereka je dokonalé, všichni tvý Derekové vypadají jako Derekové ze seriálu.
Až se vzpamatuju (pokud je to možné), tak zanechám snad komentář, který bude dávat smysl.
Jsem strašně ráda, že ses k povídkám zase vrátila.

2 heartles heartles | 24. září 2013 v 23:07 | Reagovat

to bylo úžasné

3 Ariwa Ariwa | Web | 25. září 2013 v 16:42 | Reagovat

Velice překrásné a v podobném duchu bych klidně viděla i další povídky. Třeba i kapitolové.

4 Ariwa Ariwa | Web | 25. září 2013 v 16:43 | Reagovat

Uhm.. má snaha na zanechání komentáře je děsivá. Prosím smaž to :D. Opravdu se omlouvám, ale měla jsem okno s tím, že platnost formuláře vypršela a proto jsem několikrát zmáčkla Komentovat. Takovej trapas :D.

5 Lilly Evenová Lilly Evenová | Web | 27. září 2013 v 22:45 | Reagovat

Ďakujem, ďakujem, bože vy ste super, ja vás občas milujem :)
Ariwa: Pohoda, aj mne sa stáva ;)
Čo sa týka kapitoloviek... momentálne pracujem na tej Merthur, nepopieram, že mám veľa nápadov aj na Sterek, ale u mňa je problém s časom, takže kapitolové poviedky sú vždy boj. Ale jedného dňa snáď :)

6 Lucy Lucy | 5. října 2013 v 14:43 | Reagovat

Muhahahaha, to s tým Batmanom bolo tak neuveriteľne super dokonalé! :D
Keď ich takto vykresľuješ ty, normálne sa mi spolu páčia, ale to tu nebudem rozoberať lebo ma zvyšok ukameňuje, všakže :D
A ešte ten náznak Scissacaaa :D <3
Vidíš, to by si mohla, len Scissaca napísať, ale super poviedka, inak som ti o nej písala asi viac do správ :D ale ty rada komentíky tak why not :-)

7 B. B. | 13. listopadu 2013 v 20:13 | Reagovat

Miluju ten pocit, když najdu skvělou Sterek (vlastně kterýkoli slash pár z TW) povídku! Četla jsem víc tvých povídech, ale tahle je pro rozhodně number 1.
Strašně se mi líbí, jak se ti dva k sobě propracují, přirozeně, nenuceně. Žádné hop hop a děj nikde. Prostě krásné příjemné počtení, děkuji :)

8 Michiko Michiko | 6. června 2016 v 19:18 | Reagovat

Skvělá povídka :)

9 Karin Karin | 13. února 2017 v 13:51 | Reagovat

Krása**********. :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.