7. King in his fort

28. září 2013 v 22:34 | Lilly Evenová |  This is my kingdom come
7. King in his fort


"Točíš!" opité výkriky sa niesli celým internátom. Pilo sa na schodoch, pilo sa pod dekami a pilo sa aj v hlavnom stane, kde sa Gwaine s Mordredom korunovali kráľmi dekovej pevnosti a rozhodli, že sa bude hrať fľaška. Freya a Gwen sa toho okamžite chytili, Morgana prehlásila, že hrá iba ak bude môcť počas toho fotiť a keď jej to odkývli, dohoda s diablom bola spečatená. Takže nie len, že Merlin musel bozkávať dievčatá (Gwen už dvakrát, raz Freyu a Morganu), ale bol pri tom ešte aj zvečnený v Morganinom mobile, ktorá bola tak veľmi opitá, že by pokojne všetky fotky zverejnila na svojom tumblr.
"Ideš!" Merlin sledoval nervózneho Arthura ako roztočil fľašku. Bol to jeho prvý ťah, čo Merlin považoval za nespravodlivé, pretože on si to absolvoval už štyrikrát.
Poloprázdna fľasa vodky podskočila na deke, dvakrát sa chabo otočila okolo svojej osi a namierila na Mordreda. Z Percyho a Lancovej strany sa ozval hlasný výsmech. Mordred si odpil zo svojho pohára, kde mal v neprimeranom množstve namiešanú vodku s džúsom (vodky bolo neprimerane, lebo sa vraj šetrí džúsom, keďže ho Gwaine nekúpil dosť) a jazykom si navlhčil pery. Arthur otvoril ústa, aby protestoval, no Morgana ho postrčila dopredu a on chtiac-nechtiac padol na Mordredove ústa. Bol to chabý bozk, mokrý a mierne nekomfortný. Merlin pozorne sledoval každý pohyb, fascinovaný a zároveň možno trochu žiarlivý. Arthur sa odtiahol skôr, ako sa Mordred do toho stihol vložiť naplno. Znechutene si utrel ústa.
"No konečne sa nám to tu začína rozbiehať!" vykríkla Morgana a popri tom Lancovi ukazovala aká dobrá fotka sa jej podarila urobiť.
"Fajn, teraz ja!" vykríkol Mordred nadšene a chytil do rúk fľašu. Najprv si z nej trochu odlial do pohára, zašroboval ju a roztočil. Fľaša sa niekoľkokrát otočila, než ju mäkký povrch deky začal brzdiť a zastala presne na Merlinovi.
Mordredove prenikavé oči sa zapichli priamo do tých jeho. Merlin nervózne preglgol a nahol sa. Mordred bol tesne pri ňom a jeho teplý dych ho šteklil na tvári. Jeho oči sa prirodzene zavreli a potom už iba zacítil mäkké, poddajné pery oproti tým jeho. Automaticky otvoril ústa a pozval ho dnu. Mordred váhavo pozvanie prijal a ich jazyky sa preplietli. Merlin cítil, ako ho Mordred bozkáva, pomaly, precízne, oveľa jemnejšie ako Arthura. Zacítil jeho ruku, ktorá sa mu vplietla do vlasov, aby si ho pritiahla bližšie. Merlin sa oprel oproti jeho bozku a nadšene mu ho vracal.
"Whoaaaa..." ozval sa pri nich Gwaine a to ich oboch vrátilo do reality. S hlasným cmuknutím sa od seba odtiahli. Merlin cítil, ako sa červená, keď si sadal späť na svoje miesto vedľa Gwen a Morgany. Obe sa nenápadne usmievali.
Čo si však nevšimol, bol Arthurov pohľad, celý čas fixovaný na jeho tvár. Arthur sa červenal a jeho oči žiarili fascináciou. Ale keby sa Merlin obzrel a zahľadel by sa poriadne, našiel by tam aj niečo iné. Možno zrnko žiarlivosti, ktoré pomaly začínalo klíčiť.
Miesto toho vzal fľašku a roztočil ju. Neočakával nič, nechcel myslieť na to, čo sa stane, ak jej koniec zastane na Arthurovi. To sa však nestalo. Fľaška sa párkrát roztočila a namierila na Percyho. Ten naštvane pokrčil čelo, no dovolil Merlinovi, aby ho rýchlo pobozkal. Bol to ten najhorší bozk zo všetkých a keď sa od seba odtiahli, obaja sa zadúšali smiechom.
"Prosím, povedz mi, že s týmto nejdeš aj na úbohé slečny, skoro si ma zadusil jazykom!" vyhŕkol Merlin pobavene.
"Neboj sa, moje umenie vražedného bozku je vyhradené jedine tebe, Merlin!" ubezpečil ho Percy opito a hra pokračovala. Vymenilo sa niekoľko bozkov medzi ženskou časťou osadenstva (čomu chalani hlasno fandili a Merlin radšej mlčal) a potom už boli všetci tak opití, že nikto sa neunúval ani točiť. Freya sa skrútila na Gwainovi a živočíšne dobíjala jeho ústa, Morgana a Morgause sa začali venovať sebe navzájom, Leon a Lancelot živo diskutovali o čomsi, čo Merlinovi pripadalo ako spor, či sa Mordredov pohár plný vodky dá nazvať ešte vodka s džúsom, keďže bol viac priesvitný ako džúsový a Mordred sa k nim pridal. Lancelot si prisadol ku Gwen, ktorá s ním okamžite začala zaujato diskutovať o čomkoľvek, čo jej napadlo, iba aby udržala jeho pozornosť a Arthur s Merlinom to všetko pobavene pozorovali.
Arthur sa spokojne oprel o vankúše za svojím chrbtom, popíjajúc svoje pivo s vodkou a vystrel nohy pred seba tak, že sa skoro dotýkali Merlinových kolien v tureckom sede. Ich pohľady sa stretli.
Merlin cítil tú horúčavu, ktorá ho poliala, keď sa díval do tých modrých očí. Rýchlo odvrátil pohľad, predstierajúc, že hľadá svoj vlastný pohárik a začal hltavo piť. Na čo však pozabudol, bol jednoduchý fakt, že oheň sa nedá uhasiť alkoholom. Práve naopak, ten ho iba rozdúcha a tak každým hltom cítil väčšiu, vášnivejšiu túžbu vrhnúť sa dopredu, priamo na Arthura, prišpendliť ho k zemi a zbozkávať mu ten spokojný, provokatívny úsmev z tváre. Bol tu však jeden problém, Arthur ho nechcel. A tak iba sedel, sŕkal svoj drink a pozoroval Arthurove chodidlá v jasne červených ponožkách s dráčikmi, ako sa vystierajú smerom k nemu a robia krúživé pohyby.
Práve v tej chvíli sa ozvali hlasné nadávky, niekto vyskočil na nohy, narazil hlavou do deky nad nimi a Merlin prekvapene sledoval ten randál, čo narobila jedna rozliata vodka. Mordred sa previnilo pozeral na svoj prevrhnutý pohárik, ktorý sa pomaly vsakoval do diek a vankúšov pod jeho nohami a Gwaine hlasno nadával, hádžuc na tú spúšť papierové vreckovky. Tie však iba nasali vodu a prilepili sa k látkovému povrchu.
"Začína to tu smrdieť ako v bare," poznamenala Morgana otrávene.
"Akoby to tebe vadilo, drahá sestrička," podpichol ju Arthur. Morgana naňho vyplazila jazyk a skrútila sa Morgause v náručí. Gwaine, Lancelot a Mordred sa zatiaľ snažili vysušiť zvyšky vodky, no veľmi im to nešlo a onen mokrý fľak iba viac rozmazávali. Freya ich pri tom nesúhlasne pozorovala. Hlavne teda Gwaina, lebo to vyzeralo, že sa práve dostávali do najlepšieho, než Mordred ukázal ako vie byť pekelne neschopný, keď je opitý.
"Fajn, ja to vzdávam, budeme sa musieť potlačiť keď budeme spať, aby nikto nespal na tom mokrom," prehlásil Gwaine rezignovane a odhodil navlhnuté vreckovky do kúta, kde sa zatiaľ vytvoril provizórny kôš.
"My tu chceme spať?" Merlin prekvapene zažmurkal.
"A načo si myslíš, že sme sem ťahali tie zvyšné deky a vankúše? Zajtra to tu budeme musieť rozobrať, tak aspoň dnes si môžeme užiť poriadne dobrodružstvo, nie?" uškrnul sa Gwaine a načiahol sa po fľaši, aby Mordredovi nalial novú dávku. Tento krát nie tak plnú, iba na spodok pohára.
"Ak spaniu na internátnej chodbe v dekovom iglu vravíš dobrodružstvo..." odfrkla si Freya pobavene. Merlin sa uškrnul nad Gwainovým vyčítavým pohľadom, ktorý jej venoval a oprel sa o jednu z vankúšových stien. Tá sa pod jeho váhou nebezpečne zakymácala, ale nespadla. Vankúše tlmili zvuk zo všetkých susedných opevnení, ktoré sa okolo nich vytvorili a vytvárali tak iba zhluk nezrozumiteľných zvukov a občasných záchvatov smiechu. Zdalo sa, že celý internát sa rozhodol spať na chodbe v Mordredovej a Gwainovej dekovej pevnosti.

Zábava pod dekami pokračovala do neskorých ranných hodín. Okolo štvrtej sa Morgana s Morgause ospravedlnili, že ony idú domov, vybaviť si pár dôležitých vecí. Nikto sa nepýtal o čo sa jedná, i keď Gwaine vyzeral, že by rád vedel detaily. Okolo pol piatej bola väčšina osadenstva ich malej, dekovej chatky už skrútená na sebe, vedľa seba alebo proste na zemi pod dekami. Freya a Gwaine sa muchlovali v kúte, najďalej od všetkých, Leon, Lancelot a Gwen zaspali skrútení pri sebe ako mačacie klbká, nevedno ktorá končatina patrí komu a Percy hlasno, opito chrápal pri stene. Merlin sa skrútil do klbka v prostriedku toho malého priestoru. Dnu to páchlo po vodke a cigaretách, keďže Freya s Percym stále odbiehali fajčiť na balkón. Ospalá atmosféra sa mu lepila na viečka.
"Tu máš," ozvalo sa nad ním a Arthur cez neho prehodil deku. Merlin si ju vďačne pritiahol viac k telu a spokojne zavrel oči. Po chvíli zacítil ako sa k nemu zozadu pritislo horúce telo. Arthur sa skrútil vedľa neho, nohy strčil pod jeho deku.
Merlin ani nepípol. Snažil sa vychutnávať ten moment, kým trval, ale pravdou bolo, že keď Arthur zhasol ich poslednú baterku, nemohol zaspať. Jeho oči sa upierali do tmy, zmätené a plné vzrušenia.
Arthur sa pri ňom začal hmýriť a kopať nohami, natiahol sa po deke a z polovice si ju prehodil cez seba, takže Merlinovi z nej trčali nohy.
,,Je mi zima na nohy..." zavrčal Merlin a pokúsil sa zakrútiť sa viac do deky, čo bolo však problematické, keďže sa o ňu delil s Arthurom, ktorý si zaumienil, že zo seba spraví ľudskú kuklu.
,,Poď sem!" Arthur ho šikovne pritiahol k sebe a silno ho objal okolo pása. Jedno svoje chodidlo obmotal okolo Merlinovho kotníka, a pomaly ním pohyboval, aby ho zahrial.
,,Je to lepšie?" spýtal sa po chvíli.
,,Uhm..." zamumlal Merlin, ktorý vrnel slasťou. Cítil Arthurov dych na svojom krku a celé jeho telo, ktoré k nemu tisol. Jeho ruka stále ostávala na Merlinovom boku a nevedomo mu tam prstami kreslil kolečká.
,,Už spi Merlin," ozval sa Arthur po chvíli, čo Merlin iba civel do tmy a bál sa pohnúť. Asi Arthur jeho strnulosť vycítil, keďže Merlin bol našponovaný a jeho svaly boli napäté pod cudzími dotykmi. Pokúsil sa uvoľniť ako sa len dalo. V tej chvíli Arthur prehrabol jeho vlasy a Merlin si musel zahryznúť do pery, aby nezačal slastne vrnieť.
,,Spi," šepol znovu Arthur.
,,Ok," odpovedal Merlin ticho a nohou pohladil Arthurove chodidlo. Arthur potiahol svoju nohu smerom hore tak, že teraz bola celkom medzi Merlinovými a chodil s ňou hore-dolu.
,,Myslíš, že takto zaspím?" spýtal sa Merlin výhražne a zarýval nechty do deky, snažiac sa zmierniť vzrušenie, ktoré prúdilo jeho telom.
Arthur sa iba tichúčko zasmial a prestal. Opäť obmotal chodidlo okolo Merlinovho ľavého kotníka a zrovnal svoju hruď s jeho chrbtom. Nenašiel by sa teraz po celej dĺžke ich tiel ani jediný centimeter miesta medzi nimi. Chúlili sa v tom úzkom priestore, ktorú vytvárala barikáda z vankúšov z jednej strany a spiaci ľudia okolo nich, pod jedinou dekou a Merlin premýšľal, či sa mu to iba nesníva. Už mu nebola zima, celým jeho telom pulzovala horúca krv a on nemohol prestať myslieť na Arthura pritisnutého k sebe a na tú vybúleninu v jeho nohaviciach, ktorá sa tisla k jeho zadku a nútila ho hrýzť si spodnú peru až do krvi, aby sa náhodou nevzrušil.
Po pár minútach sa Arthurov dych spomalil a stal sa pravidelnejším. Dlaň mal stále ešte položenú na Merlinovom boku a keď sa Merlin kúsok pohol, vyhrnul si tričko a tak sa Arthur zrazu dotýkal jeho nahej pokožky. Ten pocit bol elektrizujúci. Ich nohy boli prepletené a Merlin robil pravidelné krúžky svojím ľavým chodidlom, akoby chcel hladkať to Arthurove a ukolísavať ho tak k spánku. Arthurov horúci dych Merlin cítil na zátylku a ježili sa mu z toho vlasy. Nebolo možné takto zaspať. Merlin veril, že je odsúdený k bdeniu až do rána.
Arthur čosi zamrmlal a posunul sa bližšie k Merlinovi. Jeho pery boli teraz nalepené na Merlinovom krku a ten mal čo robiť, aby sa udržal. Nevedel či sa smiať, pretože ho Arthurove dvojdňové strnisko šteklilo, alebo sa zvíjať od vzrušenia.
,,Spi už," ozval sa polospiaci Arthur. Merlin sa pokúsil zavrieť oči. Arthurova ruka opustila jeho boky a presunula sa k jeho vlasom. Arthur sa nimi pomaly preberal, hladil ho a zastrkával mu pramene za ucho.
,,Mal by si sa konečne ostrihať," bola posledná veta, ktorú si Merlin pamätal z toho večera, než sa prepadol do hlbokého spánku, z ktorého sa prebral až okolo obeda, ešte stále v Arthurovom náručí.
~*~
"Aby si vedel, Morgana má naše spiace fotografie a nechce ich vydať ani pod hrozbou násilia," Arthur pred Merlina postavil horúcu kávu a on ju vďačne objal rukami, aby sa zahrial. Kaviareň bola na nedeľu večer úplne prázdna a ich obľúbené miesta v najodľahlejšom kúte na starých, pohodlných kresielkach ich vábilo k zaboreniu sa do nich a nič nerobeniu.
"Odfotíme ju najbližšie v spodnom prádle a priphotoshopujeme ju k nejakému chlapovi. Som si istý, že nám ich vydá," navrhol Merlin nezainteresovane a odpil si z kávy. Arthur, ktorý práve sŕkal hrubú vrstvu šľahačky, ktorú mal na svojej káve, sa začal smiať a šľahačka mu vyprskla nosom.
"Super, osprchoval si ma svojím šľahačkovým sopľom," Merlin si servítkou zotrel zvyšky šľahačky z rukáva a odsunul sa na vzdialenejší koniec malého gauča.
"Prepáč," Arthur sa ešte stále smial: "To iba predstava mojej sestry, ako zhrozene pozerá na svoje fotky v spoločnosti chlapa..."
Merlin sa tiež kúsok pousmial a ďalej sŕkal svoju kávu. Pravda bola, že čakali na Lanca, ktorý mal pre nich nejaký "super-ultra-cool" nápad ako sám povedal. Merlin sa pristihol, ako premýšľa, čo za pohromu bude musieť absolvovať tento krát.
"Zasa v noci nebudem spať," prehodil Merlin po chvíli nad hrnčekom svojej čiernej kávy, no pil ju ďalej.
"Mal si si dať niečo ako ja, to je samá pena a nie veľa kofeínu, budem spať ako bábo," uškŕňal sa Arthur.
"Príliš sladké," mávol nad tým Merlin rukou.
"Sladké je dobré!" zastával sa Arthur svojej kávy. Nabral na lyžičku trochu šľahačky a pritisol ju k Merlinovým perám. Ten sa chvíľu bránil, no nakoniec ju poslušne oblizol.
"Tak?" Arthur k nemu zdvihol oči v očakávaní reakcie.
"Sladké, fuj," Merlin ohrnul vrchnú peru a spláchol chuť šľahačky svojou kávou.
"Ty si nenapraviteľne nemožný," prehodil Arthur jeho smerom práve vo chvíli, keď Merlin uvidel Lancelotovu siluetu predierajúc sa šerom kaviarne smerom k nim.
"Čaute!" Lance im vágne mávol na pozdrav a zvalil sa do najprepadlejšieho kresielka s kávou v papierovom poháriku, ktorá sa mu nebezpečne kymácala v ruke. Merlin s Arthurom ho odzdravili unisono, čo znova Arthura rozosmialo a Merlin cítil, ako sa jeho líca sfarbujú do červena. Lancelot sa na nich totižto pozeral tým pohľadom. Tým istým, ktorý mala na tvári Gwen, keď sa ráno prebudila a našla ich spať skrútených v tesnom objatí.
"Chcel si s nami o niečo hovoriť?" Merlin sa snažil prerušiť ten trápny okamžik a aj sa mu to podarilo. Lancelotova tvár sa totiž okamžite rozžiarila a našponoval sa v kresle, akoby sa chystal na útok.
"S Morgause sme sa včera večer tak bavili, teda je to nápad s ktorým sme sa hrali už dlhšie, ale to teraz nie je podstatné... proste sme sa rozprávali a obaja si myslíme, že je to perfektný nápad, vieš ako sme hovorili, že chceme pritiahnuť viac pozornosti k nášmu šermiarskemu spolku a to všetko-"
"Dostaneš sa niekedy k pointe?" Prerušil ho pobavený Arthur.
"Rozmýšľali sme, či neusporiadame historické šermiarske divadlo," vypadlo z neho nakoniec. Arthur s Merlinom si vymenili prekvapené pohľady.
"Celé to bude zahrané, nacvičíme si niekoľko choreografií s mečmi aby to vyzeralo efektne. Tvoja sestra s Gwen sa ponúkli že nám zahrajú princezné na záchranu a ušijú kostýmy, bude to jedno veľké vystúpenie!" Vysvetľoval Lancelot rýchlo.
"A kde to chceš zorganizovať?" Spýtal sa Arthur skepticky.
"Na námestíčku pred hlavnou budovou. Ale musíme to stihnúť, kým je vonku ešte pekne, aby tam bolo dostatok študentov."
"Mne sa ten nápad páči. Ak to bude celé hrané tak by sme to mohli zvládnuť," Merlin ho podporil úsmevom.
"Fajn," vzdychol Arthur rezignovane: "Idem do toho. Myslím, že mám presne niečo, čo táto akcia potrebuje. Iba dúfam, že to ešte nezapadlo prachom..."
"Nehovoríš teraz o svojich svaloch, že nie? Lebo nerád by som ťa zrušil," uškrnul sa naňho Merlin. Arthur mu uštedril zákerný štuchanec pod rebrá
"Nie, neboj sa," odvrkol a záhadne sa pri tom usmieval popod svoje šľahačkové fúzy.
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 samba samba | 29. září 2013 v 11:38 | Reagovat

Tak jsem přečetla všechny kapitoly a jsem okouzlená a natěšená na pokračování.Krásně to mezi nima jiskří.Jsem zvědavá co se vyvrbí z toho propadu do jeskyně ,profesoři jsou taky pozoruhodný z jednoho jde strach a druhý posílá na tajemná místa. :-? Díky

2 Lucy Lucy | 5. října 2013 v 14:46 | Reagovat

Arthur aký romantický :D Merthur, Merthur everywhere :) Morgana a jej tumblr sú najlepšie :D Nechceš ho naozaj vytvoriť? Či mám to brať ako ten tvoj? :D
Super kapitolka, teším na ďalšiu :-)

3 Lilly Evenová Lilly Evenová | Web | 5. října 2013 v 21:15 | Reagovat

Lucy: A tak maybe spravím na tumblr jeden #MORGANA TIMKC tag ak veľmi chceš :D

4 Aurora Aurora | Web | 7. října 2013 v 15:51 | Reagovat

strašne bohová poviedkaaa :) ako povedala lucy, merthur everywhere :3 a šerm! ach, nemôže to byť dokonalejšie!

5 Nade Nade | Web | 17. října 2013 v 21:25 | Reagovat

Ta pevnost musela být naprosto boží! :-D Jak se tam krásně všichni utábořili a stmelovali kolektiv... včetně Arthura.
Ale ještě pořád nevíme, co se vlastně stalo v té jeskyni. ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.