6. Two sides of one coin

20. září 2013 v 0:58 | Lilly Evenová |  This is my kingdom come
Ahojte, ospravedlňujem sa za dlhú odmlku, riešila som si sama so sebou nejaké osobné veci a naozaj som nestíhala cez prázdniny. Sľubujem, že do týždňa tu máte ďalšiu kapitolu? A čo o tejto povedať? No... bude to zaujímavé!
A áno, priznávam, inšpirovala som sa seriálom Community. Odporúčam pozrieť. A tá posledná vetička je samozrejme inšpirvaná Harrym Potterom. Nebudem popierať, že som to pozerala pri písaní :)
Also, vedeli ste, že mám k tejto poviedke na svojom tumblr aj vlastný tag? Ak chcete vidieť moje headcanony a obrázky, ktoré ma inšpirujú k písaniu, kuk ->SEM<-.
A teraz už horsa do čítania! :)


6. Two sides of one coin


Pomáhal mu do brnenia. Držal v rukách ťažkú, krúžkovú košeľu, ktorá mu štrngala pomedzi prsty. Poslušne ju pridržiaval, než cez ňu neprestrčil ruky. Všetko bolo zahmlené a rozmazané, no vedel komu pomáha. Jeho prsty vošli do svetlých vlasov a hravo mu ich postrapatil. Pomohol mu do postroju, zatiahol potrebné remene a potom mu podal jeho meč a dlhý červený plášť.
Pozrel sa mu do modrých očí. Bojoval s myšlienkou pobozkať ho na čelo. Pre šťastie. Cítil v hrudi mučivú bolesť. Strach. Strach tak veľký, že zatienil všetko ostatné. A zároveň priam inštinktívnu potrebu ochrániť, roztrhať ich nepriateľov na kúsky, držať ho v náručí a nikdy nepustiť. Bolo to inštinktívne a absolútne neopodstatnené.
Nevedel čo sa okolo neho deje, hoci niekde v podvedomí tušil, že to bude nebezpečné. Pobehovali okolo neho postavy, odeté v kusoch kovu, štrngajúce mečmi a inými zbraňami. Vonku erdžali kone.
V tom zmätku cúvol o pár krokov. Čiasi ruka ho zachytila a pritiahla k sebe. Opieral sa teraz o jeho hruď. Kov ho chladil na chrbte, ako sa k nemu tisol. Chcel okolo neho obkrútiť ruky, no on mu to nedovolil. Merlin k nemu zdvihol zrak. Ich oči sa stretli. Arthurova tvár sa jemne rozžiarila.
"Neboj sa, vrátim sa," sľúbil mu šepotom a Merlin cítil ako mu stisol ruku vo svojej. A pri tom vedel, že klame. Už sa nevráti, nie z tejto bitky.
Arthur pomaly pustil jeho ruku. Merlinov pohľad sa zahmlil. Ako keby plakal. No necítil slzy.
Postava pred ním sa pomaly rozplývala. Arthur sa vzďaľoval, no Merlin si bol istý, že sa ani nepohol. Nie, takto to nie je správne! On ho musí ochrániť. Za každú cenu.
Natiahol k nemu ruku. Chcel sa ho dotknúť, pritiahnuť si ho do náručia, nikam ho nepustiť, prosiť ho, aby ostal. Z jeho úst nevyšlo ani slovo.
A v tej sekunde sa prebudil. Vyletel priamo do sedu a zúrivo zo seba skopal prikrývku.
"Hej, pŕŕ, upokoj sa, čo sa deje?" Bol to Gwaine. Ustarane sa nad ním skláňal s lyžičkou v jednej ruke a jogurtom v druhej.
"Bol to iba zlý sen, kamoško, všetko je v pohode," treskol lyžičku späť do jogurtu, ten položil na jeho nočný stolík a prisadol si k nemu na kraj postele. Merlin chvíľu dezorientovane mrkal okolo seba. Bol v svojej izby, v svojej posteli, v oblečení, ktoré na seba obliekol ráno. Keď sa išiel prejsť k jazeru. A potom...? Potom čo vlastne? Nemohol si spomenúť.
"Kde si bol prosím ťa celý deň? Ráno si zmizol a objavil si sa až teraz večer, keď som prišiel do izby a ty si spal!" Gwaine mal v hlase zvedavý tón. Merlin si však nespomínal čo robil celý deň ani ako sa dostal do postele. Cítil bolesť vzadu na hlave, akoby ho niekto silno udrel. A pamätal si, že sedel pri jazere, to však bolo všetko.
"Eh... ja... bol som v meste," zaklamal rýchlo a sklopil zrak.
"Mohol si povedať. Potrebujeme jogurty!" prehlásil Gwaine rozhodne. Merlin prevrátil očami.
"Koľko je vlastne hodín?" spýtal sa dezorientovane a šmátral vo vrecku. Mobil tam bol. Kľúč nie.
"Sedem preč," Gwaine kývol hlavou smerom k budíku na nočnom stolíku. Tam, presne pod ním ležal Merlinov kľúč od izby.
Merlin si s povzdychom ľahol späť na posteľ. Necítil sa zrovna najlepšie.
"Ak mieniš vylihovať celý večer, ja idem von," prehlásil Gwaine rozhodne.
"A zober si svoj jogurt so sebou!" zavrčal Merlin na kelímok na svojom nočnom stolíku. Gwaine schytil jogurt, pozbieral svoje veci porozhadzované po celej izbe a vypadol. Merlin sa obrátil na pravý bok a po chvíli už znova tvrdo spal. Ani si nevšimol, že má stále obuté topánky.


Bolo neskoré poobedie druhého dňa, keď sa Merlin konečne prinútil vyliezť z postele. Gwaina nikde od rána nebolo. Osprchoval sa, hodil na seba rifle a tričko a otvoril dvere svojej izby. Na jeho veľké prekvapenie, ďalej ako po dvere sa nedostal, hoci boli dokorán otvorené.
Mohla za to deka natiahnutá asi vo výške jeho pása, ktorá držala priviazaná o hasiaci prístroj na vedľajšej stene. Táto deka sa ďalej prepájala v inými dekami a paplónmi v spletitej, farebnej kombinácii a tiahla sa celou chodbou, kam až Merlin dohliadol od úzkeho priestoru pred svojimi dverami.
S myšlienkou na to, že sa asi zbláznil, si kľakol a nadvihol deku, aby mohol pod ňu vliezť. Vnútrajšom bol síce tmavý, no vystlaný vankúšmi a ďalšími dekami a tak Merlin aspoň nemusel liezť po štyroch po špinavej zemi. Keď preliezol pár metrov, objavili sa nad ním systematicky rozvešané Vianočné svetielka rôznych tvarov a veľkostí, ktoré potom osvetľovali celú jeho cestu po chodbe ďalej. Hoci Merlin úpenlivo dúfal, že na schodoch už bude cesta voľná, opak bol pravdou. To, čo kedysi mohli byť schody, bolo teraz zakryté dekami a úplne skryté pod hordou vankúšov. Ľudia sa po nich šmýkali zo schodov dole, vrieskali, znova vybehli hore a opakovali túto zábavku, kým ich neomrzela.
,,Čo sa tu, prosím ťa, deje?" spýtal sa vykoľajene chalana, ktorý práve vybiehal po schodoch s obrovským páperovým vankúšom v rukách a škeril sa od ucha k uchu. Mohol byť od Merlina tak o päť rokov starší, no teraz vyzeral ako veľké dieťa.
,,Nejaký chalani to vybudovali cez noc na treťom poschodí. Potom sa pridalo niekoľko ďalších ľudí a dostavávajú ďalšie poschodia," vysvetlil mu chalan rýchlo a pripravoval sa na ďalšie šmyknutie.
,,Akí chalani?"
,,Neviem ich mená, ale zriadili si hlavný stan na treťom pod schodmi, môžeš tam zbehnúť, ak chceš!"
,,A ako mám podľa teba prejsť schody, keď sa nemôžem ani postaviť?!" zavrčal Merlin. Chalan mu do rúk narval jeden z vankúšov a ukázal na schody. Merlin neveriacky pokrútil hlavou, no posadil sa na ponúknutý vankúš a zošmykol sa dole. Nebolo to tak zlé, ako očakával. Keďže si vankúš preložil na polovicu a schody boli prikryté vrstvou diek, tak to ani veľmi ani nebolelo.
Hlavný stan, ako to každý nazýval a ako vravela aj papierová ceduľa nalepená na záclone, ktorá oddeľovala priestor pod schodami, od ostatku chodieb, nebolo tak problematické nájsť. Bol obvešaný množstvom farebných vianočných svetielok a ozýval sa z neho rámus, ako tam niekto vypeckoval akúsi rockovú hudbu zo svojho iPhonu.
Merlin odhrnul záclonu, aby mohol preliezť dnu. Najprv mu chvíľu trvalo zaostriť, aby pochopil, že celý tento priestor je vyložený posteľným prádlom z jeho izby, ktoré bolo poskladané do tvaru trónu. Na tom tróne nesedel nikto iný ako Gwaine a lyžičkou vyškrabával kelímok od jogurtu.
,,Prečo ma to neprekvapuje?" Ozval sa Merlin, aby sa seba upútal pozornosť.
,,Merlin! Dobré ráno, no nie je to skvelé?!"
Merlin nadvihol obočie. Kľačal pred Gwainovým uterákovo-obliečkovým trónom a začínal sa cítiť trochu nepatrične. Nakoniec sa posadil do tureckého sedu.
,,Ale no tak, prejav trochu nadšenia! Trvalo nám to s Mordredom celú noc, je to úžasné!"
,,Mohol som si myslieť, že aj ten v tom má prsty," uškrnul sa Merlin.
,,Ale no tak. Je to obrovská deková pevnosť, sen každého malého chalana!" Gwaine mu ponúkol jeden z jogurtov, ktoré mal do pyramídky zoradené pri nohách svojho trónu. Merlin ich kategoricky odmietol.
,,Sme snáď v škôlke?" spýtal sa Merlin kriticky.
,,Nie, sme na vysokej. To znamená, že môžeš spraviť hocijakú hlúposť, aká ti napadne a každý to bude považovať za geniálny vedecký projekt! Ako napríklad toto. Začali sme to s Mordredom stavať večer, kým si spal, pretože sme sa nudili a keď sme sa ráno zobudili, zistili sme, že sa k nám pridali ďalšie poschodia. Niekto dokonca vymyslel šmykľavku na schodoch. Ešte aj dekanovi sa to páčilo! Milý pán, mimochodom, dal nám povolenie nechať tú pevnosť postavenú do konca víkendu," vysvetľoval Gwaine a pri tom šermoval s lyžičkou vo vzduchu.
,,Takže o toto sa budem potkýnať až do nedele?" ozvalo sa za nimi a Merlin sa prudko otočil. Spoza záclony práve preliezal Arthur a mieril priamo k nim. Gwaine sa naňho iba posmešne zubil a jeho nadšenie bolo naozaj nefalšované.
,,Jop!" odpovedal iba prosto.
,,Fajn chalani, vám už nikdy nedovolím pozerať Community!" za Arthurom liezla Morgana, ktorá mala s týmto úkonom značný problém, keďže mala na sebe krátke šaty, ktoré sa jej pri pohybe vyhŕňali a odhaľovali červené nohavičky s čipkou.
,,Na ten seriál ma namotal Mordred, ja za to nemôžem!" bránil sa Gwaine a spontánne si s Morganou tleskol.
,,Ale nie, vážne, toto musím cvaknúť a vyvesiť na tumblr do Community tagu, inak mi to nikto neuverí, že sa to vážne deje u mňa na intráku. Takže úsmev chalani!" Morgana šikovne vytiahla mobil z miest, ktoré neboli najvhodnejším miestom na nosenie elektroniky, hlavne kvôli stiesnenému priestoru, a spravila rýchlu fotku. Potom čosi ťukala a keď bolo hotovo, spokojne mľaskla perami a narvala si telefón späť do podprsenky.
,,Ty si na zabitie, drahá sestrička," pokrútil hlavou Arthur, keď si Morgana konečne prestala upravovať poprsie a Gwaine od nej konečne odtrhol zrak.
,,Prečo?" spýtala sa nevinne a rozvalila sa na vankúšoch pri vstupe do ich maličkej, oddelenej miestnosti.
,,Ty a tvoje blogovanie. Keby si radšej toľko energie venovala škole, koľko dávaš do vypisovania si so svojimi virtuálnymi kamarátmi," schladil ju Arthur.
,,Som náhodou populárna! A vždy ich zaujímajú nové historky o tebe a tuto o mladom Gandalfovi," rukou spravila gesto smerom k Merlinovi.
,,Gandalfovi?!" Gwaine sa začal dusiť jogurtom a Merlin ho musel tresknúť po chrbte, aby prestal.
,,To je jeho prezývka na internete. Nemohla som tam predsa dať tvoje pravé meno!"
,,Prečo práve Gandalf?" zapišťal Merlin nešťastne.
,,Preferoval by si radšej Saruman alebo Harry Potter?" mrkla naňho pobavene.
,,Tak a dosť! Týmto si prišla o poslednú nádej, že s tebou pôjdem na premiéru Hobbita!" zasiahol do toho Arthur so smiechom. Bola pravda, že sa na tom bavil viac, ako by sa mal.
,,Ale to musíš vidieť, je to super a dokonalé a je tam Thorin!" namietala Morgana rýchlo.
,,Myslím, že to prežijem," opáčil ironicky jej nevlastný brat.
,,Sú tam spievajúci trpaslíci, Arthur! To musíš proste vidieť, bez toho to nejde!"
,,No neviem ako vy, ale ja som videl Disneyho Snehulienku a tam mi to stačilo," vložil sa do debaty Merlin. Jeho poznámka Arthura histericky rozosmiala, no na Morganinej tvári nechala zdesený výraz. Asi taký, ako mala naposledy, keď prehlásil, že nikdy nevidel ani jeden diel seriálu Doctor Who.
,,Dobre stop," ozvala sa Morgana panovačne, keď sa konečne zotavila z toho šoku, ktorý práve prekonala. Provnávať Hobbita s Disney rozprávkami. Tak to bolo na ňu trochu veľa. ,,Budem sa tváriť, že som to nepočula pod jednou podmienkou. Prečítaš si moju poviedku o tebe a Arthurovi!"
,,Preboha!" zavyl Arthur zúfalo a skryl tvár do dlaní. Merlin si všimol, že mu končeky uší očerveneli.
,,Pche," odfrkla si Morgana posmešne a viac sa im nevenovala. Opäť vytiahla som mobilný telefón a čosi doňho ťukala.
,,Fajn, ja po tomto zážitku potrebujem kofeín. Nejaký dobrovoľník, čo so mnou skočí dole do kaviarne?" spýtal sa Merlin, keď okolo nich ostalo ticho. Ozývali sa iba výkriky zo schodiska, kde sa práve rozpútala zúrivá vankúšová vojna.
,,Idem s tebou," ponúkol sa Arthur a jemne sa naňho usmial, akoby sa bál jeho reakcie po štvrtku v Albione. Merlin zachytil Morganin úškrn a všimol si, že začala do toho mobilu trieskať ešte usilovnejšie.
,,Ideme, než tu niekomu prepne a budú po nás chcieť, aby sme si obliekli pyžamo ako povinný úbor," prehlásil Merlin následne a kolenačky mieril k východu. Tá posledná poznámka bola mierená na Gwaina, ktorý mal na sebe pyžamové nohavice a staré, vyťahané tričko.
~*~

Merlinovi raz ktosi povedal, že zamilovať sa je tá najbolestivejšia vec na svete. Nie preto, že by láska bolela. Láska sama o sebe prináša pokoj a šťastie. Problém nastáva, keď láska nie je opätovaná. Vtedy začne bolieť.
Vedieť, že osoba, ktorú teraz už bezhlavo miluje, kráča po jeho boku s papierovým pohárom horúcej kávy a úsmevom, a nemôcť sa jej dotknúť, bolelo. Merlin cítil svrbenie v prstoch. Chcel natiahnuť ruku a prepliesť ich prsty. Chcel zastaviť čas. Neodvážil sa.
Miesto toho kráčal po jeho boku, žmolil v prstoch papierový pohárik a díval sa do zeme. Arthur kráčal po jeho boku. Nič nevravel. Ich cesty sa rozdelili pred vchodom do internátu. Arthur zamieril k parkovisku, aby vypadol z toho bláznovstva, čo sa dialo dnu, niekam preč a Merlin chcel stráviť celý deň zavretý v izbe, utápať sa vo vlastnej depresii.
Bol krásny deň. Jeden z posledných dní, keď slnko ešte hrialo a študenti sa rozhodli poobede vysedávať na tráve pred internátom a piknikovať, učiť sa alebo proste iba relaxovať. Merlin to nevnímal. Chcel iba vypadnúť preč z tohto sveta, stratiť sa a zabudnúť na posledné dni, ktoré mu tak rvali srdce. Zastavil ho známy hlas.
,,Hej Emrys!" zvolala za ním Morgana, natiahnutá na veľkej prešívanej deke kúsok od neho. Nohy mala vystreté pred sebou, lakťami sa opierala o zem, akoby sa opaľovala a na prsiach mala položenú knihu v starom, vyšúchanom obale.
,,Čau, čmajzla si Gwainovi deku?" Merlin zamieril k nej, v ruke zvierajúc prázdny pohárik
,,Sadaj," pokynula mu Morgana, strčila do knihy záložku a odložila ju bokom. Merlin si všimol názov napísaný ozdobným strieborným písmom. Bol vo francúzštine.
,,Vidím, že tvoj brat nebude jediný jazykovo zdatný v rodine," uškrnul sa Merlin, ako si sadal na deku do tureckého sedu.
,,Myslím, že Morgause ti potvrdí, že aj ja sa v tom vyznám," uškrnula sa Morgana. Merlin znechutene zvraštil tvár.
,,Prosím, detaily z tvojho milostného života si nechaj pre chlapa, ktorého to aj bude zaujímať!"
,,Och, takých by bolo, ale ja to aj tak radšej poviem tebe, zlatíčko," zasmiala sa hlasno a vylovila z kabelky slnečné okuliare. Merlin jej tak nemohol vidieť do očí a to ho znervózňovalo.
,,A čím sa môj drahý brat ešte pochválil, okrem svojej znalosti jazykov, nafúkanosti a neznesiteľnosti?" pokračovala ďalej, keď bola znova uvelebená na deke v pôvodnej pozícii.
,,To bude asi všetko. Ešte pridaj homofóbiu a máš to celé zabalené v darčekovom balení so stužkou na vrchu!"
,,Homofóbiu?" Morgana sa začala hlasno smiať: ,,Never na duchov, Merlin. Môj brat istotne nie je homofób!"
,,Ako vieš?" spýtal sa Merlin prekvapene: ,,Pred pár dňami mi celkom vyčistil žalúdok, vraj som príliš vytočený a ženský!"
,,Hej?" Morgana si posunula okuliare na nose dolu a pozerala sa naňho teraz ponad rám: ,,A čo ti ten idiot ešte nakukal?"
,,Vyjadril sa o mne ako o gayovi, ktorý to príliš dáva najavo a snaží sa na seba strhnúť pozornosť, a že sa mi to môže vypomstiť," zasmial sa Merlin.
Morgana si povzdychla a zvážnela: ,,Takže ho to ešte neprešlo?"
,,Prešlo čo?" spýtal sa Merlin nechápavo. V jeho hrdle sa usadila veľká guča, mňaučala a škriabala ho a nechcela von.
,,Vedela som, že ho to ešte občas drží, ale myslela som si, že už je to lepšie," vzdychla nahlas Morgana a posunula si okuliare späť ku koreňu nosa.
,,Vysvetlíš mi o čo ide?" spýtal sa Merlin rezervovane, nerozumejúc ani jedinému slovu, akoby naňho vravela francúzsky.
,,Fajn... ale nepovieš to ani živej duši, jasné? Robím to iba v najlepšom záujme môjho drahého brata a nechcem, aby mu to v nijakom prípade nejak uškodilo!" zasyčala Morgana výhražne.
,,Preboha, za koho ma máš?" ohradil sa Merlin dotknuto. Morgana sa posadila, stiahla nohy pod seba, ako malé dieťa a priblížila sa k Merlinovmu uchu.
,,Fajn. Môj brat určite nie je homofób. On je... ja vlastne ani neviem čo on je ale homofób to nie je," šepla mu do ucha a potom sa odtiahla.
"Čo tým..." začal, no vzápätí sa zastavil. Merlinove oči sa rozšírili poznaním. Chvíľu sa na ňu bez slov díval a hlboko v jeho vnútri sa rozhorela opäť tá malá iskierka, ktorú sa doteraz snažil uhasiť, udupať a pochovať v hlbinách svojho srdca.
,,Ale potom prečo..."
"...sa tak správa?" doplnila ho Morgana: ,,Posledný rok na strednej si prešiel totiž peklom."
,,Čo sa stalo?" spýtal sa Merlin prekvapene. Vždy mal Arthura za jedno z tých populárnych deciek zo strednej, nabúchaných športovcov, ktorý sa toho nevedia zbaviť ani na výške.
"Arthur bol vždy iný, hoci išiel s davom. Nebol nepopulárny a tichý ako ja. Hrával futbal, dievčatá ho žrali a jeho spoluhráči priam uctievali. Bol obľúbený, no vždy mi prišiel stratený a sám. Potom sa zoznámil s Patrickom."
,,Nie som si istý, kam toto smeruje..." prerušil ju Merlin.
,,Mlč a nechaj ma rozprávať!" zahriakla ho: ,,Ako som už povedala, bol populárny. Náš otec z neho mal vždy radosť. Reprezentoval všetko, čo by mladý syn vysoko postaveného politika mal reprezentovať. Všetky tak vysoko cenené hodnoty. Ako kapitán futbalového tímu mal vždy tie najkrajšie dievčatá. S niektorými chodil, niektoré sa okolo neho točili iba tak pre zábavu. V to leto pred maturitou však prišiel Patrick. Bol nováčikom v ich šermiarskom krúžku. Nikdy som sa nedozvedela, ako k tomu vlastne prišlo, no Arthur bol ako vymenený. Chodil s hlavou v oblakoch, bol mu ukradnutý futbal, prichádzajúci posledný ročník školy, často krát sa vytrácal večer von a vedela som, že mi klame, alebo mi niečo nevraví. Bola som doma málo, keďže som väčšinu roku strávila tu, no tých zmien sa nedalo nevšimnúť. A potom to na mňa vybalil. Tú veľkú novinu. Že sa asi zamiloval. Do Patricka. Netušila som ako reagovať, bola som zaňho šťastná, no aj naštvaná, že som nebola prvá, ktorá sa prizná. No hlavné bolo, že on bol šťastný. Bol dokonca tak veľmi šťastný a zamilovaný, že sa to rozhodol povedať svojím prihlúplym kamarátom v škole. Oni to nevzali práve najlepšie. Hlavne jeho spoluhráči nie. Prestali ho rešpektovať, prinútili ho skončiť v tíme a úplne ho vyčlenili z kolektívu."
,,Panebože," hlesol Merlin.
,,Počkaj, to ešte nie je to najhoršie! To malo iba prísť. Raz v noci, keď sa Arthur s Patrickom vracali z kina, si ich jeho spoluhráči počkali. Asi ti nemusím vravieť, čo sa stalo, že? Arthur sa zobudil na pohotovosti. Patrick na tom bol o niečo lepšie, mal iba niekoľko modrín, no Arthur..." jej hlas prešiel do šepotu, až sa nakoniec zlomil. Merlin sa natiahol po jej ruku a pevne ju chytil za dlaň. Morgana sa krivo usmiala a pokračovala: ,,Od toho momentu môj brat nebol ako predtým. S nechuťou dokončil strednú školu a prišiel sem. Vždy bol rozmaznaný a trocha arogantný, no za posledný rok som mala pocit, že sa z neho stal stroj. Skoro s nikým sa nerozprával, iba sa učil, chľastal a pretiahol každú, ktorá sa naňho pekne usmiala. Ale vždy iba dievčatá. Tak sa to s ním tiahlo celý prvý ročník. V lete doma pomáhal otcovi a opäť s nikým iným nekomunikoval. A potom sme sa sem vrátili a prišiel si ty. Neviem čo sa stalo Merlin, naozaj nie, no Arthur sa znova usmieva, našiel si dokonca priateľov a vracia sa doňho tá ľudskosť, ktorá v ňom bola predtým."
,,Myslíš, že je to mnou?" Merlin žmolil lem svojho svetra v prstoch a díval sa do zeme.
,,Najprv som si myslela, že sa konečne cez to preniesol. Potom som sa však zoznámila s tebou a videla, ako sa na teba pozerá. Volaj to predtucha, hlúpa predstava alebo tip od Amora, ale tie hradby okolo Arthurovho srdca sa pomaly rútia. Tá ľadová stena, ktorú okolo seba vybudoval, sa začína topiť..."
,,Prečo mi to všetko vravíš?" spýtal sa Merlin tichým hlasom. Iskra v jeho vnútri sa rozhorela do plameňa a začínala pohlcovať všetko, čoho sa dotkla.
,,Iba chcem, aby si chápal a nevzdával to s ním. Viem, že Arthur nie je jednoduchý a má svoje problémy. Ale on za to stojí, Merlin. Musíš byť iba trpezlivý," odpovedala mu Morgana a v jej hlase bola prosba.
,,Ako si prišla na to, že mám záujem?"
,,Myslíš, že som včerajšia?" zasmiala sa: ,,Môžeš na ňom oči nechať! A keď sa nikto nepozerá, aj on hľadí na teba. A v tom pohľade je čosi, čo som na Arthurovi ešte nevidela. Je tebou tak fascinovaný! Keď sa na seba pozriete a vaše oči sa stretnú, mám pocit, že vzduch sa čímsi naplní. Akoby vaše oči rozprávali príbeh starý stovky rokov. Taký pohľad som ešte nevidela."
Merlin mlčal. Vystihla jeho pocity. Vždy, keď sa díval Arthurovi do očí, čosi tam bolo. Niečo v jeho vnútri sa rútilo na povrch tak rýchlo a dravo, až musel odvrátiť zrak. Staré príbehy. Akoby sa poznali tisícročia. Ale Merlin neveril na spriaznené duše. Nie naozaj.
,,Ste dve strany jednej mince. Treba vás iba spojiť..." zašepkala Morgana, akoby mu čítala myšlienky.
,,Si šibnutá," prehlásil Merlin drsnejšie ako chcel.
,,Prepáč, neviem prečo som to vlastne povedala," Morgana odvrátila tvár a zadívala sa po okolí. Obloha sa za ten čas, čo sa rozprávali zatiahla a ľudia okolo nich sa chystali na odchod.
,,Mali by sme ísť, čoskoro začne pršať," oznámil Merlin. Morgana prikývla a začala sa dvíhať na odchod. Merlin jej pomohol zbaliť veci a potom sa každý rozišli na svoju stranu. Morgana do malého bytu nad krčmou U guľatého stolu, kde bývala s Morgause a Merlin na internát, na najvyššie poschodie, posledné dvere vľavo, kde ho Gwaine už čakal s večerou a rozjedeným jogurtom. Toto bol teraz jeho život. Internáty, učenie a ľudia, ktorí sa tvárili, že ho poznajú lepšie, ako on sám. Ale on sa poznal. A vedel, že u Arthura nemá šancu. Bol predsa Merlin. Iba obyčajný Merlin.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Nade Nade | Web | 17. října 2013 v 21:02 | Reagovat

Zdá se, že všechno je docela jinak, než si Merlin myslel. A ty pitomosti na intru, to je jako závan nostalgie... :-D

2 Alexandra Alexandra | 26. října 2013 v 19:17 | Reagovat

Ukamenujte merlina boha ani jedna čast Doctota ja by som neprežila !!!! Chudak aj ja preživm neopetovanu lásku  :-(

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.