5. kapitola - Albion

12. června 2013 v 1:07 | Lilly Evenová |  This is my kingdom come
5. kapitola - Albion


Merlin nemal rád prekvapenia. Hlavne tie, o ktorých nevedel čo si myslieť. Jedno z nich prišlo vo štvrtok ráno, keď sa ponáhľal na hodinu Britskej histórie. Bolo deväť hodín, príliš skoro na to, aby Merlin vôbec rozmýšľal. Posadil sa do jedného zo stredných radov v prednáškovej miestnosti, pred seba položil horúcu kávu, ktorú si po ceste stihol kúpiť v kaviarni a zložil hlavu na lavicu.
Prebral ho až známy hlas a čiasi ruka na jeho ramene.
"Čau," ozval sa Arthur ticho. Merlin chvíľu nechápavo hľadel na Arthurovu dlaň na jeho ramene, do jeho tváre a premýšľal, prečo sakra sedí priamo za ním.
"Čo tu robíš?" spýtal sa nakoniec, úplne vyvedený z miery.
"Eh... študujem?" uškrnul sa Arthur: "Ako druhák na medzinárodných vzťahoch mám v osnovách národnú históriu, tak som tu!"
Merlin pozdvihol obočie, striasol jeho ruku zo svojho ramena a zložil hlavu späť na lavicu.
"Merlin?" ozval sa Arthur za ním ticho.
"Daj mi pokoj, Arthur," zamrmlal rozospatý Merlin a napil sa zo svojej kávy.
"Prepáč..."šepol Arthur. Merlin sa prudko otočil, akoby zle počul.
"Ospravedlnenie sa nepríjma," zdelil mu chladne.
"Merlin," zapišťal Arthur naštvane práve vo chvíli, keď do miestnosti vstúpil ich vyučujúci. Bol to starý, prešedivený pán menom Gaius. Vyžadoval si oslovenie aj s titulom doktor Gaius a to študentov na chvíľu zaujalo. Merlin však nedával pozor, čo starý pán vraví. Nechtom ryl do papierového pohárika s kávou a snažil sa ignorovať Arthurove šuchotanie za ním. Nakoniec znova položil hlavu na lavicu a prestal vnímať svet.
Do reality ho prebudil dotyk na jeho chrbte. Arthur vzal pero a začal mu ním jazdiť pomedzi lopatky. Merlin musel uznať, že je to príjemné, no rozhodol sa mu to zaraziť. Prudko sa naňho otočil a stretol sa s Arthurovým zasneným úsmevom. Keby práve nesedel, istotne by sa mu podlomili nohy.
"Prestaneš prosím?" zašepkal naliehavo.
"Vypočuješ si ma?" spýtal sa ho Arthur prosebne.
"Nie!"
"Tak v tom prípade nie," pokrútil Arthur hlavou. Merlin sa naštvane otočil späť a zložil hlavu do dlaní. Snažil sa dávať aspoň z časti pozor a vnímať, čo profesor vraví o ranných dejinách Británie, no Arthur opäť začal brázdiť perom pomedzi jeho lopatky a to bolo tak neskutočne príjemné, že Merlin sa cítil ako vygumovaný. Poddajne prehol chrbát, ako mača, aby Arthur mal lepší prístup na miesta, kde to bolo najpríjemnejšie a blažene privrel viečka. Chvíľu sa nechal unášať tým pocitom a predstavou Arthurovho zasneného úsmevu, než sa konečne opäť spamätal, vyrovnal chrbát znova do pôvodnej polohy a tento krát sa naozaj snažil sústrediť na výklad.
"Merlin," ozval sa za ním znova Arthur.
"Čo chceš?" osopil sa naňho Merlin hlasnejšie, ako mal v pláne. Študenti okolo neho sa na nich prekvapene obzreli.
"S Morganou dnes ideme do Avalonu, ideš s nami?" spýtal sa Arthur, keď sa všetci znova otočili na svoje miesta.
"Keď poviem hej, budeš už konečne ticho?" spýtal sa Merlin nevrlo.
"Hej."
"V tom prípade dobre..." zašepkal Merlin. Arthur so spokojným úsmevom na tvári zložil hlavu na lavicu a na Merlina už neprehovoril.

Avalon bol študentský klub neďaleko internátov. Hrávala tam hlasná, moderná hudba a na tanečnom parkete sa to hemžilo telami osvetlenými iba diskotékovými svetlami. Merlin s Gwen sedeli pri bare na vysokých stoličkách a obaja usrkávali miešané drinky. Gwaine a Freya, ktorých Merlin priviedol ako posilu, v prípade jeho neschopnosti artikulovať, pri tom ako bude opitý nadávať Arthurovi. Či to už zaňho budú prekladať, alebo ho iba opitého odtiahnu späť na izbu, to je už na nich.
"Hej Merlin!" Z davu tiel vlniacich sa na parkete na odpornú, rádiovú odrhovačku sa vynoril Mordred. Ťahal za ruku Morganu, ktorá sa ešte stále veselo vlnila do rytmu a tanečným krokom sa vyšvihla na stoličku vedľa Merlina.
"Tak si predsa prišiel," uškrnula sa naňho.
"Prečo by som nemal prísť?" spýtal sa Merlin prekvapene.
"Lebo mi môj nepodarený braček rozprával, ako ťa pozýval."
Merlin iba pokrčil plecia a ďalej to nerozpytvával. Morgana si objednala drink a zatiaľ sa z davu konečne vynorili aj Gwaine s Freyou.
"Vy sa vlastne nepoznáte, že?" reagoval Merlin hneď, ako ich uvidel a rýchlo ich predstavil. Gwaine s Mordredom si podali ruky, Morgana flirtovne mrkla na Gwen a Freya natešene nechala Mordreda, aby ju pozval tancovať. Skôr, ako sa Merlin stihol spamätať, Mordred viedol Freyu na parket a Gwaine zasa Morganu. Merlin sa vrátil k svojmu drinku a chcel sa vrátiť k rozhovoru s Gwen, keď sa za ním opäť ozval Arthurov hlas a Merlin si bol istý, že s neho bude mať nočné mory (alebo erotické sny, to ešte nevedel).
"Nepredstavíš ma krásnej dáme, Merlin?" Arthur sa posadil na barovú stoličku vedľa Gwen a s úsmevom si ju obzeral. Prešiel pohľadom jej tvár, dlhé vlasy divoko rozpustené na plecia, prsia narvaté v tesnom, čiernom tope s flitrami a obtiahnuté, červené nohavice, ktoré jej zvýrazňovali pekné stehná a zadok. Merlin naštvane zaryl nechty do baru. Nanešťastie, ten bol plastový.
"Arthur, toto je Gwen. Gwen, Arthur," kývol obligátne hlavou a dopil svoj drink. Bolo načase prejsť na niečo silnejšie.
"Teší ma," Arthur chytil Gwen ruku a pobozkal jej ju. Merlin si objednal vodku s džúsom.
"Aj mňa," odpovedala Gwen so širokým úsmevom a párkrát flirtovne zamrkala. Merlinovi barman priniesol pitie.
"Nechceš ísť tancovať?" spýtal sa jej Arthur s úsmevom hodným reklamy na zubnú pastu. Merlin do seba obrátil obsah pohára.
"Som celá tvoja," odpovedala Gwen a zoskočila zo stoličky. Merlin si objednal druhú vodku.
"Tak poď," Arthur ju chytil za pás a obaja sa stratili v dave. Merlinovi priniesli druhú vodku a on ju do seba bez váhania kopol. Díval sa na spletenec tiel na parkete a naštvane škrípal zubami. Našiel Morganu, ktorá sa ovíjala striedavo okolo Gwaina a Freyi. Gwen s Arthurom už nevidel.
Kopol do seba ešte aspoň dva drinky, než sa rozhodol zamiešať do davu. Mieril práve k Freyi, keď ho niečie prsty chytili okolo pása a horúce telo sa pritislo k tomu jeho.
"Kam utekáš?" zavrnel mu Mordred do ucha flirtovným tónom. Merlin sa mu poddal a nechal sa zlákať rytmom jeho tela a hlasnej hudby. Práve hrala akási popová sračka a Mordred si ju nahlas spieval.
"Už nikam," uškrnul sa Merlin. Bol mierne pripitý, no zlá nálada z neho pomaly vyprchávala.
"Veď preto," zaškeril sa naňho Mordred a priblížil sa k nemu ešte na krok. Teraz tancovali skoro telo na telo a Merlin si bol istý, že všetky oči okolo sú zabodnuté do nich.
"Príliš to riešiš," šepol mu Mordred do ucha a ešte sa priblížil. Obkrútil mu ruky okolo krku a teraz už nebolo pochýb, že spolu tancujú na najhoršiu pesničku, akú Merlin kedy počul, v klube plnom ľudí.
"Uvoľni sa!" Mordred ho chytil za boky a začal nimi pohybovať. Merlin by sa mu najradšej vytrhol.
"Som uvoľnený," pretisol cez zaťaté zuby.
"Nie si. Môžem hádať, ešte si netancoval s chlapom na hetero diskotéke?" zdalo sa, že Mordred sa na to dosť baví.
"Nie, ešte som netancoval s chlapom," opravil ho Merlin a vzdal sa. Nechal sa Mordredom pritiahnuť a ponoril sa do víru hudby.
"Vôbec?" Mordred vytreštil oči.
"Doma nebolo zrovna príliš príležitostí," priznal Merlin trpko: "Idioti kam sa pozrieš..."
"To poznám. Ale nikdy si nešiel do žiadneho špeciálneho klubu?" Mordred predposledné slovo vyslovil s úškrnom na tvári.
"Malé mestečko, nič také v okruhu niekoľko kilometrov," zhodnotil Merlin.
"Tak ťa rád odpanním, Merlin Emrys!" zasmial sa Mordred, chytil ho nečakane za ruku a otočil. Merlin, prekvapený tým pohybom, mu pristál späť v náručí.
"Aha, naša malá kráľovná si našla svoju obeť, ako vidím," ozvala sa za nimi Morgana uštipačne a Merlin sa prudko otočil. Obe -Morgana a Freya- viseli na Gwainovi ako dve pijavice a ten už vyzeral zúfalo.
"Mlč, lesbička," schladil ju Mordred sucho a neprestával sa hýbať. Merlin zachytil Gwainov sklamaný pohľad, ktorý venoval Morganinmu poprsiu narvatému v tesnom tielku.
"Kam zmizol ten nepodarený genetický materiál podobný môjmu?" spýtala sa Morgana po chvíli Merlina.
"Šiel tancovať s Gwen," opáčil Merlin naštvanejším hlasom, ako v skutočnosti chcel.
"Čo sa ten debil snaží dokázať?" zavrčala Morgana ešte naštvanejšie ako Merlin a zamierila aj s Gwainom ku baru. Freya sa pridala k Mordredovmu tancovaniu a Merlin sa nakoniec rozhodol zanechať ich tam na pospas hudbe, ktorá trhala uši.
Keď Merlin pristál na barovej stoličke vedľa Morgany, podávala mu drink skôr, ako stihol otvoriť ústa. Merlin bez reptania do seba obrátil celý poldecák a otriasol sa, pretože mu podala whisky.
"A bez štrngnutia, ty barbar!" zavrčala naňho a obrátila do seba svoj pohár.
"Ako také sračky môžeš piť?" spýtal sa Merlin, ktorý na sebe začínal pociťovať účinky zmiešaného alkoholu.
"Ty máš teda odvahu, nazvať najdrahší alkohol sračkou," zasmiala sa nahlas Morgana a objednala ďalšiu rundu. Sebe a Gwainovi whisky, Merlinovi vodku.
"A teraz sa mi láskavo pozeraj do očí Emrys, keď s tebou chlastám!" prikázala mu Morgana, vypúlila svoje veľké, na čierno orámované oči a štrngla si s ním. Potom si s úsmevom štrngla s Gwainom, ktorý sedel po jej druhej ruke a obrátila do seba pohár. Merlin sa snažil nasledovať jej príklad, no jeho oči sa zastavili v dave. Našiel to, čo nechcel nájsť. Arthura. Pritisnutého na Gwen. Bozkávajúceho Gwen. Nevnímajúceho okolie.
Merlin zamrzol s pohárom pri ústach. Morgana sa naňho práve otáčala, aby mu čosi povedala, no keď si všimla jeho pohľad, okamžite pochopila na čo sa díva. Nemusela ani otáčať hlavu a aj tak ju otočila. Aby videla svojho brata prilepeného na ďalšej nešťastnici, ktorá to dnes večer schytá.
"Šibe mu?" zavrčala Morgana naštvane, vytrhla Merlinovi pohárik z ruky a obrátila ho do seba.
"Ďakujem, teraz by sa mi zrovna zišiel jeden," zavrčal na ňu Merlin nevrlo.
"Aj nabudúce," falošne sa naňho usmiala. Merlin ešte chvíľu prázdne pozeral do baru, nakoniec zoskočil zo stoličky a zamieril preč.
"Počkaj, čo blbneš?" zakričal za ním Gwaine prekvapene.
"Na toto nemám náladu, idem spať," povedal mu Merlin smutne a nechal ich tam vytancovať si dušu na prostriedku parketu.

~*~
Prebudilo ho klopanie. Ospalo sa dotackal k dverám a po ceste si všimol, že Gwainova posteľ je prázdna.
Bola to Freya. V rukách držala dva papierové poháriky s kávou. Aspoň jeden potešujúci fakt tohto ráno.
"Čau, je tu Gwen?" spýtala sa s úsmevom a snažila sa nakuknúť dnu. Na zemi ležali zvyšky Merlinovho oblečenia zo včera, ktoré páchli ako cigarety a rozliata vodka (prevrátil totiž na seba pohárik). Gwen tam nebola. Ani Gwaine nie.
"Čo by tu robila?" spýtal sa Merlin a pomaly sa mu začalo v hlave vyjasňovať. Freya mu vtlačila do rúk pohárik s kávou a pretlačila sa dnu. Merlin za nimi zavrel dvere a oprel sa o ne. Pamätal si Arthura tancujúceho s Gwen. Lepil sa na ňu, držal ju ako bábiku vo svojich rukách, čosi jej šepkal do ucha a potom sa sklonil, aby ju pobozkal. Tie spomienky ho zasiahli ako blesk a ruky sa mu tak roztriasli, že skoro pustil pohárik s kávou.
"Takže moja spolubývka a tvoj spolubývajúci sú nezvestný. O čom to asi značí..." Freya zbierala veci po zemi, akoby bola jeho matka, potom ich všetky hodila do veľkého koša pri kuchynke, ktorý bol preplnený špinavým prádlom. Teraz bol rad na Gwainovi, aby skočil do práčovne, ale toho sa Merlin asi nikdy nedožije.
"O ničom, Gwaine včera išiel po Morgane a Gwen sa... ona... No, skončila asi v Arthurovej izbe," oznámil jej Merlin a sklopil zrak.
"S... s tvojím Arthurom?" Freya zmrzla v pohybe a pustila Gwainove zmuchlané tričko na zem. Merlin prikývol.
"Och, zlatko..." Freya prešla k nemu a silno ho objala. Merlin sa snažil manévrovať, aby na ňu nerozlial kávu a popri tom sa neudusil v tom pevnom zovretí. Svetlé vlasy so zelenými končekmi ho šteklili v nose.
Na chodbe sa ozvalo hulákanie a smiech. Bolo to vcelku odvážne, keďže bol piatok skoro ráno a väčšina školy častokrát nemávala vyučovanie a dospávala štvrtkové divoké noci v Albione. Merlin však tie hlasy poznal.
Dvere za ním sa zrazu rozleteli a pred nimi stála Morgana, Gwaine, Mordred a Gwen s Arthurom vo veľmi dobrej nálade, s kávou v ruke. Gwaine si prekvapene premeral Freyu, ktorá stále objímala Merlina a potom sa popri nich pretlačil dnu.
"Kto tu sakra upratoval?!" začal vrieskať a položil svoju kávu na posteľ.
"Vidím, že toto sme kúpili zbytočne," prehlásila Gwen, ktorá držala ešte jednu kávu navyše a tiež vošla dnu. Merlin kútikom oka zachytil, ako sa Arthur otvára dvere svojej izby, aby sa nenápadne vyparil.
"Kde si sakra spala?! Vieš ako som sa bála?" začala Freya svoju mamičkovskú reč a vyrvala Gwen obe kávy z rúk, akoby ich plánovala po nej hodiť.
"Upokoj sa, boli sme u Morgany a Morgause doma. Majú špičkový byt!" Gwen sa na ňu zazubila a ukradla si svoju kávu späť. Morgana s Mordredom sa s nimi mávnutím rúk rozlúčili a čo najrýchlejšie sa pratali preč od toho zmätku.
"Tak ty si chlastáš po bytoch a mne nepošleš ani smsku, čo?" zavrčala Freya, keď sa dvere za Morganou zabuchli.
"Bože, si horšia ako môj foter!" zvreskla na ňu Gwen a mašírovala si to k dverám.
"POČKAJ, JA SOM S TEBOU EŠTE NESKONČILA!" zvreskla na ňu Freya a ktosi im začal trieskať na stenu pri Merlinovej posteli, aby stíchli.
Obe dievčatá sa vyrútili z dvier uväznené vo svete ich divokej hádky. Gwaine sa s povzdychom posadil na svoju posteľ.
"A čo ty, bál si sa o mňa?" zazubil sa na Merlina a naslineným prstom čistil kvapky kávy na svojom vankúši.
"Nevšimol som si to, až dneska ráno," priznal Merlin s úškrnom a rozhodol sa vyrabovať chladničku.
Keď stál v predklone a pátral v ich maličkej chladničke po niečom inom, ako po jogurtoch, pive a inom alkohole, ktosi mu položil ruku na nahé kríže, ktoré odhalovalo jeho vyhrnuté tričko. Merlin nadskočil a tresol si hlavu o vrchnú poličku chladničky.
"Čo sa ľakáš?" rozosmial sa Gwaine a stiahol mu tričko späť k bokom.
"Velice vtipné. To teraz pôjdeš po mne, keď si zistil, že Morgana je šťastne zadaná so ženou?" spýtal sa Merlin s pozdvihnutým obočím.
"Iba som chcel vedieť ako zareaguješ, tak sa toľko nepaprč!" Gwaine sa sklonil a pritlačil mu pery na líce. Merlin nepovedal ani slovo. Iba sledoval, ako si Gwaine skopol topánky, zaliezol do postele a pritiahol si paplón až k nosu. Potom pokrútil hlavou a vrátil sa späť k plánovaniu svojich raňajok. O pár minút, keď sa na starej, prepálenej panvici (pretože tú novú si Gwaine po sebe neumyl) snažil spraviť vajíčka, po celej izbe sa začalo ozývať hlasné chrápanie. Merlin si hlasno povzdychol, vypol plameň pod panvicou s nedorobenými vajíčkami, vzal zo stola nedopitú kávu, bundu a zamieril k dverám.

Ako prechádzal po prázdnom areále školy, ktorý bol v piatok ráno skoro vyľudnený, zamieril po cestičke, ktorá viedla smerom od mesta. Tam, za skromným lesíkom, viedla vydupaná, prašná cestička. Merlin pokračoval po cestičke až k jazeru, ktoré bolo známe hlavne tým, že študenti sa tam zvykli v teplom počasí kúpať. Najčastejšie nahí. Pomaly obchádzal jazero až k druhému koncu, kde už sa začínal črtať les. Odhodil pohárik z kávy do blízkeho smetného koša, ktorý bol prázdny, hoci odpadky boli všade okolo neho, len nie v ňom a posadil sa na kúsok zelene blízko vody. Hladina jazera bola ako zrkadlo, odrážajúce belasé oblaky rôznych tvarov a veľkostí nad ním. Iba kde-tu ju rozčerilo niekoľko kačiek, ktoré spokojne plávali smerom k Merlinovi. Možno dúfali, že im priniesol niečo na raňajky. Merlinovi bohužiaľ nenapadlo zobrať niečo pre seba, nie to ešte pre operence, ktoré teraz už boli úplne pri brehu a hlasno ho zdravili.
"Čo vy tu tak sám, mladý muž?" Ozval sa za ním čísi hlas a Merlin sa strhol z letargického premýšľania. Prudko sa otočil, aby videl starca, ktorý stál priamo za ním, opierajúc sa o strom. Bol to profesor z jeho včerajšej hodiny Britskej histórie. Na tvári mal jeden z tých úškrnov, ktorým sa starí, študovaní páni mohli chváliť, pretože neprezrádzal veľa toho, čo mali za ľubom, no dával najavo nadradenosť a pobavenosť nad mladou pochabosťou. Merlin nemal rád také úsmevy.
"Človek by si o vás myslel, pán Emrys, že keď už na mojej hodine tak hlasno diskutujete o tom, ako pôjdete s vašimi priateľmi na zábavu, budete to dnes ráno aspoň dospávať," prehlásil starý pán pobaveným tónom a posadil sa pod tieň stromu.
Merlin cítil, ako mu končeky uší sčervenali hanbou. Prekvapilo ho, že si starý pán pamätá jeho meno. Zrejme to bolo preto, že on a Arthur sa tak neukáznene správali na jeho hodine.
"Mrzí ma to, pán doktor, už sa to viac nestane," povedal zmierlivo a sklopil zrak.
"Nevyčítam vám to, ste mladý a tá úvodná hodina aj tak nebola priveľmi zaujímavá," mávol nad tým rukou doktor Gaius a zhovievavo sa usmial. Merlin mu poďakoval a zberal sa na odchod, keďže starec, sledujúci každý jeho pohyb spoza jeho chrbta ho znervózňoval.
"Už odchádzate, mladý Emrys? Myslel som, že vám ešte poviem kam by ste mal zavítať, ak ste dostatočne odvážny a šikovný," na tvári starého muža panoval lišiacky úsmev. Bol si istý, že na toto ho určite chytí.
Merlin zastavil a prekvapene naňho pozrel.
"Iba kúsok, v tomto lese, sotva sto krokov od jazera smerom do tmavých zákutí poza stromy je jaskyňa. Je ukrytá medzi zrúteným kamením, pod starým, vyvráteným dubom. No je tam otvor, ktorým sa dá prejsť dnu. Nebolo by to tak zaujímavé, keby to bola obyčajná jaskyňa. O tejto sa však vraví, že je zázračná a keď má človek dostatok viery a odvahy, nájde tam odpovede, ktoré hľadá. To iba tak, keby ste náhodou niekedy potrebovali správne odpovede na zápočty, tak viete, kde ich hľadať!" Starec sa neprestával usmievať. Jeho hruď sa zdvíhala pýchou, že spravil na konci vtip. Merlin ho s tým zanechal, poďakoval mu za radu a kráčal preč. Nešiel však späť, ako pôvodne zamýšľal, mieril k lesu, do temných zákutí a premýšľal nad slovami starého profesora.
Ako išiel, vyšliapané cestičky pod nohami sa mu pomaly začali meniť na zhnité lístie a mach. Prešiel ešte niekoľko krokov, než sa cesta začala zvažovať nadol. Pomaly zišiel dolu svahom. Na jeho pravej strane sa pomaly zdvíhal kamenný val, ktorý držali pokope konáre stromov, opletené okolo balvanov. Hoci sa kamene teraz nehýbali, niekoľko kusov skalísk, na ktoré narazil mu dávali jednoznačne najavo, že táto cesta nemusí byť práve šťastnou voľbou. Nasledoval však cestu lemovanú kamením ešte chvíľu, kým prišiel k starému vyvrátenému stromu, ktorý držal množstvo spadnutých kameňov. Tie zatarasovali cestu ďalej.
Merlin zastal a obzrel sa okolo. Mohol by sa vrátiť alebo pokračovať po svahu ešte nižšie. Ak sa však chcel presvedčiť o tom, čo mu tvrdil starý profesor, musel by preliezť nával kameňov. Upevnil si teda mikinu okolo pása, presvedčil sa, že mobil a kľúče od izby má bezpečne vo vrecku a vykročil. Pomaly začal šplhať po kameňoch dohora. Najprv mu to šlo dobre, nohy pokladal na pevne stojace balvany a už bol skoro za návalom, keď sa zachytil jedného z kameňov, ten sa pod jeho váhou uvoľnil a Merlin, aj so skalou v ruke, padol k zemi.
Drsne dopadol na chrbát a chvíľu ležal, snažiac sa chytiť dych. Kamene pred ním sa pomaly začali posúvať a niekoľko sa ich skotúľalo po svahu dole. Odhalila sa tak malá škára v kamennom návale, ktorá odhalila tmavú chodbu za sebou. Merlin sa pokúsil odvaliť ešte jeden kameň a spustil tak ďalšiu lavínu skalísk, ktoré sa kotúľali po prudkom kopci dole. Odhalil sa tak však priechod pre jedného, presne pod starým, vyvaleným dubom, ktorý teraz slúžil ako vstupná brána. Merlin chytil svoj mobil, vyhľadal aplikáciu, ktorá ho premenila na baterku a vstúpil dnu. V tmavej, úzkej chodbičke cítil vlhko a chlad kamenných stien. Dlhá chodba viedla niekoľko metrov rovno, potom sa skrútila prudko doľava a tam, už iba pár metrov pred ním sa rozprestierala veľká jaskynná sieň, plná najrôznejších kamenných tvarov a malého podzemného jazierka. Merlin opatrne vstúpil dnu, osvetľujúc vysoké steny okolo seba a strop, ktorý bol niekoľko metrov nad ním a zdalo sa, že sa tiahne do celej dĺžky kopca, na ktorom sa tento les rozprestieral. Merlin ešte chvíľu ohúrene pozeral na vysoký strop, cúvajúc dozadu, aby osvetlil čo najviac priestoru pred ním, no o čosi zakopol a ocitol sa na tvrdej, vlhkej zemi. Pozbieral sa na nohy a otočil sa, aby zistil, čo bolo príčinou jeho pádu. V tej chvíli na malú chvíľu nemohol uveriť svojím očiam.
Jeho telefón ožiaril čosi krásne.
Modrý záblesk.

A potom tma.
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Nade Nade | Web | 17. října 2013 v 20:10 | Reagovat

No tak návštěva bájného Albionu nedopadla moc dobře. Ale máme tu tajemnou jeskyni a v ní ... tmu. :-D
Tak šup na další díl. ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.