4. kapitola: Fallin in love at a coffee shop

22. května 2013 v 21:06 | Lilly Evenová |  This is my kingdom come
4. kapitola: Fallin in love at a coffee shop

Merlin bol na škole iba niekoľko dní a už pochopil, že študentský život nebude tak ľahký, ako si ho predstavoval. Aspoň pre jeho vnútorné orgány nie. Bola iba streda ráno a on už mal druhú opicu. To určite nevplývalo blahodarne na jeho organizmus. Zato kríky pod internátom museli mať druhé Vianoce, keďže ich večer po ceste domov ošablil a zaistil im tak prísun živín na najbližšie dni.



Zo včerajšieho večera si nepamätal veľa. Vedel, že ich Lancelot na zasvätenie zobral do blízkej krčmy, kde Morgause pracovala a objednal na rozbeh asi liter medoviny. Potom pokračovali vodkou a pivom. Lancelot im rozprával, ako sa pred dvoma rokmi zoznámil s Morgause, ktorá už vtedy pracovala U guľatého stola a spoločne začali plánovať založenie rytierskeho rádu. Obaja prisahali, že vždy plánovali pri tom istom stole, kde v ten večer sedeli a zapíjali to vodkou s pivom. Merlin ich ani tak nepočúval, radšej sa sústredil na Arthura, ktorý celý večer vyzeral nesvoj. Leon pobehoval okolo a fotil, čo sa dalo, Percival mu pri tom vždy tajne ulial trochu viac vodky do piva, než by sa patrilo, až nakoniec jeho pohár bola samá vodka a trocha piva. Nezdalo sa však, že by si Leon niečo všimol. Morgause sa lepila na Morganu a ako večer pokročil, už nebolo pochýb o tom, že sú pár. Morgana jej roztopašne sedela na kolená a bozkávali sa snáď celú dobu, čo Morgana práve niečo neťukala do telefónu.
,,Je závislá na tom svojom blogu, ktorý má," ozval sa pri Merlinovom uchu Arthur, keď Merlin iba nechápavo sledoval, ako Morgana čosi zúrivo ťuká a Morgause sa snaží strhnúť jej pozornosť tým, že ju bozkáva na krk.
,,To som si všimol," uškrnul sa Merlin.
,,Určite už tam máme každý aspoň tri hlášky, ktoré sme za tento večer vypotili, jednu fotku a osobné názory na teba aj Mordreda," pokrčil Arthur ramená.
,,Čo so mnou?" ozval sa Mordred a prisadol si na voľnú stoličku vedľa Merlina. Lancelot sedel teraz tam, kde by normálne mala sedieť Morgana a snažil sa presvedčiť Leona o tom, že v jeho pohári je príliš vodky na to, aby ho mohol celý exnúť.
,,Reč je o Morgane," kývol Merlin smerom, kde sa Morgause a Morgana znova vykusovali.
,,Pekná, ale trochu pyšná a nespoločenská!"
,,Tak ďakujem za hodnotenie mojej drahej sestričky, ja radšej padám!" Arthur zobral svoj pohár s pivom a presunul sa k Percivalovi, ktorý sa schuti rehotal na Leonovej a Lancelotovej hádke.
,,Čo mu sadlo na nos?" spýtal sa Mordred prekvapene. Merlin si iba vzdychol a pokrčil plecia. ,,Neviem, asi ja."
,,Ako to myslíš?"
,,Asi mu vadím."
,,Neblázni, také zlatíčko ako ty nemôže nikomu vadiť," usmial sa naňho Mordred okúzľujúco a dolial mu vodku. Potom si obaja symbolicky pripili. To bol pre Merlina ten moment. Odvtedy sa jeho spomienky zlievali do jednej obrovskej šmuhy. Ani nevedel, ako vlastne prišiel domov. Iba to, že ovracal tie odporné kríky pred internátom. Fakt, že sa zobudil vôbec vo svojej posteli pripisoval Gwainovej duchaprítomnosti. Nikdy nemiloval toho chlapa viac, ako v to ráno. V hlave mu hučalo, no na stole stál veľký pohár vody s malým, nenápadným liekom na bolesť hlavy a nápisom:Napi sa vody, prekvapíš pečeň! -G.Možno by sa na tom aj zasmial, keby ho tak sakramentsky nebolela hlava. Okamžite zapil pilulku a položil hlavu späť na vankúš. Bolo niečo pred desiatou a tak ešte mal pár minút do zvonenia toho prekliateho budíka. Nikdy nerozmýšľal nad uliatím sa z hodiny viac, ako práve dnes ráno. Celé telo ho bolelo, bolo mu zle od žalúdku a nutne potreboval kávu. Nikdy sa však ešte z hodiny neulial. Na strednej bol viac ten poriadny chlapec, ktorý mal najlepšiu dochádzku z celej triedy a učitelia ho zbožňovali.
Nakoniec ho z postele vyhnala potreba osprchovať sa. Vypol budík, aby zbytočne nevrieskal, kým bude v sprche a zaliezol pod teplú vodu. Keď po pol hodine vyliezol z kúpeľne, cítil sa o niečo lepšie.
V skrini vyhrabal vínovo červené obtiahnuté gate a maslové tričko so stupídnym nápisom. Rýchlo sa obliekol, vzal si pero a zápisník, kľúče od izby, mobil narval do vrecka a zamieril k dverám.
Na jeho prekvapenie, dvere oproti tým jeho boli tiež otvorené. Arthur sa práve chystal zamknúť, keď si ho všimol. Ich oči sa na chvíľu stretli. Na Arthurovej bledej pokožke svietili kruhy pod očami ako svetlá na semafore. Fialové svetlá.
,,Bré ránko," pozdravil Merlin.
,,Bré," zahuhlal Arthur unavene.
Bez slova spolu išli po chodbe. Prešli dve poschodia, než to Arthur nevydržal:
,,Čo sme, do prdele, robili včera večer?!"
,,Úprimne? Netuším!" zasmial sa Merlin.
,,Nie, vážne... ja mám totálne okno. Čo nám tí sviniari do toho pitia primiešali?!" Arthur sa držal za hlavu a pomaly kráčal po posledných schodoch.
,,Podľa mňa kombinácia pivo-vodka spravila svoje sama o sebe," zasmial sa Merlin smutne.
,,Tiež pravda..." prikývol Arthur a pridržal mu dvere internátu, aby mohol prejsť. Merlin sa naňho prekvapene usmial na znak vďaky.
,,Aspoň nie som jediný, čo mal ťažkú noc."
,,Myslím, že by si bol jediný, keby si ju mal ľahkú," zasmial sa Arthur. ,,Nikdy som nemal takú chuť uliať sa ako dnes."
,,Tiež som nad tým premýšľal," priznal sa Merlin. Arthurovi sa v unavených očiach rozhoreli ohníčky.
,,Ideš do toho so mnou?" spýtal sa a mykol hlavou smerom ku kaviarni, čiže na opačnú stranu, na ktorú Merlin mieril. Ten chvíľu zaváhal. Pohľad do Arthurových očí ho však presvedčil. Možno bolo na čase začať porušovať pravidlá.
Spoločne vošli do kaviarne a Arthur zamieril k najodľahlejšiemu stolu v rohu. Merlin ho nasledoval. Položil si zápisník, ktorý so sebou ťahal nakoniec zbytočne na stôl a objednal si silnú kávu bez mlieka.
,,Piješ turka? To by som do teba nepovedal. Myslel som, že to tu pijú iba starší profesori," uškrnul sa Arthur, ktorý si objednal sladké karamelové latté so šľahačkou navrch.
,,No, a ja," usmial sa Merlin rozpačito. Sedel s Arthurom v kaviarni a až teraz si uvedomoval, aké komické to bolo. Pred pár dňami ho opitý pozval na rande do kaviarne a teraz tu s ním naozaj sedel. Ale toto nebolo rande. Samozrejme, že nie.
,,Čo si mal mať za prednášku?" spýtal sa Arthur, keď im konečne doniesli kávu.
,,Históriu. Ty?"
,,Španielčinu. Nie je náhodou história tvoj hlavný predmet?"
Merlin sa jemne začervenal. Hej, ulial sa prvýkrát v živote a hneď z hlavného predmetu. To to teda pekne začínalo!
,,Je to naša prvá hodina, nebudem im chýbať. Tie úvodné kecy mi môže zopakovať hocikto," mávol nad tým rukou, snažiac sa zachovať pokoj a nedať na sebe znať svoju nervozitu.
,,Tak to máš pravdu," usmial sa Arthur a odpil si z kávy. Jeho úsmev Merlina zahrial pri srdci.
,,A ty máš prečo španielčinu? Nemáš náhodou ako odbor medzinárodné vzťahy?" vyzvedal Merlin, miešajúc svoju kávu, hoci do nej nepridal nič, čo by potrebovalo rozmiešať.
,,Potrebujem aspoň dva svetové jazyky. Hovorím plynule francúzsky a nemecky, tak som si myslel, že sa naučím ešte španielsky."
,,Počkaj, ty vieš francúzsky?" uškrnul sa Merlin a jeho líca sa sfarbili do ružova.
,,Hej, čo je na tom vtipné?" spýtal sa Arthur prekvapene.
,,Nič, iba mám rád ten jazyk," usmial sa Merlin zasnene.
,,Otecko zo mňa chce mať politika ako je on, tak sa učím," mrkol naňho Arthur. Bol vo zvláštne dobrej nálade na to, že bolo ráno po tom, čo sa spili do nemoty.
,,Politik? Tak odtiaľ mi je to meno známe! Horná snemovňa, však?" spýtal sa Merlin zaujato.
,,Bingo. To je môj drahý tatko. Ako vždy najmúdrejší a najlepší!" uškrnul sa Arthur trpko.
,,Si naňho príliš tvrdý. Určite toho majú plné ruky, hlavne s momentálnou krízou a tak..." Merlin si odpil zo svojej čiernej kávy a oči mu žiarili. Arthur si toho všimol. Ešte nikdy ho nevidel tak veselého.
"Dobre, späť k predchádzajúcej téme, nech už bola akákoľvek, nemám teraz náladu baviť sa o svojom otcovi," Arthur odmietavo pokrútil hlavou, akoby sa chcel zbaviť myšlienky na svojho otca a všetko s ním spojené.
,,Téma bola francúzština, zdá sa mi?" Merlin sa oprel o svoje kreslo, zvedavý, ako sa tento rozhovor bude vyvíjať.
"Hej? Voulez-vous coucher avec moi ce soir?" vybalil naňho Arthur nečakane s perfektným prízvukom. Aspoň pre Merlina bol ten prízvuk perfektne sexy.
"To nie je fér, tú vetu viem povedať aj ja. Asi každý!" bránil sa Merlin naoko naštvane, no v skutočnosti sa vôbec nehneval. Arthur sa naňho jemne usmieval a na perách mal zbytky napeneného mlieka.
"Ľudia by mali prestať pozerať Moulin Rouge," pokrútil Arthur hlavou neveriacky. ,,Vieš, že tá veta nie je vôbec správne, že?"
"Som si toho vedomý," uškrnul sa Merlin.
"Fajn, lebo mal som kamaráta, čo to nevedel. Jedna francúzska ho nakopala do gulí potom, čo to na ňu vybalil."
"Chudák, prežil to?" zasmial sa Merlin.
"On áno, jeho viera v Paríž ako mesto lásky už ani nie," Arthur sa smial s ním. Mal pekný smiech. Taký, ktorý by Merlin vydržal počúvať hodiny.
"Est-ce que je peux t'inviter au café?" spýtal sa ho Arthur s nonšalantným úsmevom po tom, čo sa dosmial. Díval sa mu pri tom hlboko do očí a Merlin od neho nemohol odtrhnúť pohľad.
,,Netuším, čo si mi práve povedal, ale už to nerob..." odpovedal mu Merlin priškrteným hlasom. Arthur sa opäť zvonivo zasmial a narovnal sa na stoličke, akoby sa mu zrazu sedelo nepohodlne. Merlin nahol hlavu na bok a študoval ho pohľadom. Čosi bolo inak. Arthur sa mu pred pár sekundami zdal v jeho prítomnosti uvoľnený a dobre sa bavil. Teraz bol našponovaný, akoby naňho každú chvíľu mal niekto zaútočiť, svaly na ramenách sa mu napínali, ako zvieral ruky v päsť a díval sa do prázdna.
,,Povedal som niečo zle?" spýtal sa po chvíli.
,,Nie," odpovedal Arthur až príliš rýchlo a odpil si z kávy, aby skryl rozpaky. Opäť sa vrátil do pôvodnej uvoľnenosti ako mávnutím čarovného prútika.
,,Prečo tu vlastne so mnou sedíš? Mal som pocit, že ma nemáš príliš v láske," uškrnul sa naňho Merlin.
Arthurov výraz tváre stvrdol. Merlin si zahryzol do jazyka a napäto čakal na reakciu. Z jeho strany to bola iba nevinná provokácia, no Arthur ostal ako obarený.
,,To nie je pravda, že by som ťa-"
"Je to preto, že som gay?" skočil mu Merlin do reči.
,,Čo? Nie. NIE! Preboha, ja nie som homofób!"
,,Určite?" Merlin zdvihol obočie. Arthur sa mierne začervenal. Merlin by si to v prítmí kaviarne ani nevšimol, keby Arthur nesklopil pohľad a nedíval sa teraz na chladnúcu kávu vo svojej šálke. To upútalo Merlinovu pozornosť. Sledoval dlhé, bledé riasy ako sa chvejú, nevedno prečo, a Arthurove líca, ktoré sa pomaly farbili do ružova.
,,Pozri, Merlin..." Arthur k nemu prudko zdvihol pohľad a Merlin sa bál, že ho Arthur prichytil ako sa naňho díva a myslí pri tom na jeho pery.
,,Počúvam ťa," povedal Merlin pomaly.
,,Nie je to preto, že si... že si homosexuál," začal pomaly Arthur, akoby nevedel, čo chce povedať.
,,A potom?"
,,Ide o to, že... ide o to aký homosexuál si," vzdychol Arthur. Merlin chcel otvoriť ústa, aby mu na to niečo odvrkol, no Arthur pokračoval: "Si ten typ, ktorý vyzerá ženskejšie, oblieka sa ženskejšie, potrebuje to dávať najavo svetu okolo a priťahovať na seba pozornosť. To mi vadí, nie tvoja orientácia!"
Merlin chvíľu ostal bez slov. Pozeral na Arthura prázdnym pohľadom a mrkal. Keď sa konečne odhodlal niečo povedať, vyznelo to ostrejšie, ako pôvodne chcel: "Takže ty tvrdíš, že nie si homofób, ale vadia ti gayovia?!"
,,Nie gayovia, Merlin, preboha! Iba... keď to dávajú najavo!" obhajoval sa Arthur.
,,Myslím, že to sa všeobecne považuje za homofóbiu," zavrčal Merlin naštvane.
,,Nie. Bože, to vyznelo horšie než by malo. Iba nechcem... nechcem, aby ti niekto ublížil, oka?" Arthur vyzeral zúfalo.
"Myslíš chlapov ako ty? O mňa sa neboj, ja sa viem o seba postarať. Ak ti vadí, ako to dávam najavo, tak si ešte nevidel to najhoršie. Keď idem do klubu, zvyknem si dať aj ceruzku na oči!" prehlásil Merlin naštvane.
"Žartuješ, že?" spýtal sa Arhtur šokovane.
"Čo ak nie?" spýtal sa Merlin s kamennou tvárou. Jeho zlosť sa pomaly stávala hmatateľnou. Vzduch okolo nich zhustol. Hodnú chvíľu si obaja vymieňali naštvané pohľady, než Merlin prudko vstal od stola a stolička, ktorú odsunul, preťala hrobové ticho nepríjemným zvukom.
,,Asi by som mal ísť," prehlásil tvrdo a bral si svoje veci.
,,Počkaj!" Arthur sa za ním bezmocne natiahol a chytil ho za ruku. Merlin zdvihol oči k jeho tvári a ich pohľady sa stretli. Čosi v ňom bolestivo zavylo a on pocítil vo svojom vnútri chlad. Arthur v okamihu ruku odtiahol akoby sa popálil a ostal ticho sedieť, pozerajúc sa za odchádzajúcim Merlinom.
Sedel tam hodnú chvíľu, nevediac, čo robiť. Bez pohnutia. Keď sa konečne odhodlal postaviť a prešiel k baru, aby zaplatil kávu, čašníčka mu milo zdelila, že Merlin už zaplatil obe ich kávy pri svojom odchode. Arthur jej s povzdychom poďakoval a zamieril preč. V svojom vnútri cítil prázdny chlad.

~*~
Merlin sa opieral o tehlový múr ich internátu a fajčil cigaretu. Už pekne dlho si nezapálil, naposledy na ich stredoškolskej rozlúčke. Nemal dôvody a normálne fajčil iba opitý. Teraz sa mu však ruky triasli, ako si prikladal cigaretu k ústam, dlho si potiahol, chvíľu iba nehybne pozeral do diaľky a potom vyfúkol kúdol dymu priamo k oblakom. Pripadal si tak slabošsky, že si kúpil cigarety a zapálil si. Pravdou bolo, že fajčil už druhú a pomaly sa upokojoval. Tá obrovská, ľadová guča v jeho žalúdku mizla s každým potiahnutím a on si bol skoro istý, že potrebuje už iba jednu cigaretu naviac, aby zmizla úplne.
Stále to mal pred očami. Cítil sa, akoby sa díval na krvavú búračku v spomalenom zábere a nebol schopný nič spraviť. Videl Arthura. Uvoľneného, vysmiateho, so šálkou sladkej kávy v rukách a tými iskrami v očiach, ktoré Merlina nútili usmievať sa. A potom sa jeho výraz pomaly menil, slová ich rozhovoru mu hučali v hlave a on sa ich nemohol zbaviť. Vždy, keď mal pocit, že sa zblázni a začne kričať, si potiahol z cigarety a opäť sa upokojil. Čosi v ňom vyhasínalo. Iskra, ktorá sa rozhorela v prvom momente, ako Arthura uvidel, zhasla. Arthur ju udusil svojimi slovami a Merlin sa ju už nepokúšal rozdúchať. Jeho srdce sa pomaly lámalo na malinké časti. Ale ako to bolo možné? Po tak krátkej dobe sa tak veľmi pripútal k nejakému cudzincovi. Prečo?
"Niekto má zlý deň, ako vidím..." ozvalo sa pri ňom a Merlin poplašene pustil cigaretu do trávy. Stála pri ňom Freya. Vlasy mala tento krát na koncoch a ofine zelené a na očiach výrazné, tyrkysové linky.
,,Ahoj," pozdravil ju Merlin duto a nohou zahasil cigaretu.
,,Vystrašila som ťa?" spýtala sa s úškrnom.
,,Hej, nevidel som ťa ku mne prichádzať," priznal Merlin.
,,Dobre ti tak! Vyzeral si v takej depresii, že som mala strach sa ťa iba dotknúť."
Merlin sa na ňu iba zazubil, aby jej ukázal, že už je v poriadku.
,,Nehraj tu na mňa formu, čo sa stalo?" Freya ho výchovne štuchla do ramena a zabavila mu zapaľovač a krabičku cigariet. Merlin sledoval, ako si jednu z nich zapaľuje. Vedela robiť krúžky. To jemu nikdy nešlo.
,,Nemám dobrý deň," priznal Merlin.
"Ako môžeš mať zlý deň, keď si tu?" uškrnula sa a rozhliadala sa navôkol. Študenti polihovali na tráve, niektorí sa učili, iní to vzdali a užívali si niekoľko posledných slnečných dní. Jemný vietor šepotal v lístí tých pár stromov, ktoré lemovali chodník od internátu a vo vzduchu sa vznášala tá známa, vysokoškolská aróma. Cigarety, vôňa kníh a prichádzajúcej jesene.
,,Len sa na to pozri, Merlin. Nie je úžasné byť študentom? Myslím tým, pozri sa na nás! Sme naozaj študenti na vysokej, dokázali sme to, prežili sme peklo na strednej a sme tu!" Freya sršala nadšením.
,,Asi máš pravdu," priznal Merlin po chvíli a v kútikoch jeho úst sa usadil jemný úsmev.
,,Určite mám pravdu. Sme študenti. To znamená, že sa na nás nikto nebude odsudzujúco pozerať, že nemáme prácu, nebude im pripadať divné, že si v bare objednávame alkohol pred šiestou večer, ospravedlňuje nás to ovracať susedovho psa, ostávať v baroch do záverečnej, nosiť, čo sa nám zapáči, dokonca aj tú nemožnú baretku, čo som mala včera na sebe, jazdiť na rozheganom aute a stále sa cítiť cool a dokonca aj jesť vo fastfoodoch bez toho, aby sme na seba pútali pozornosť. Byť študentom je úžasné!"
,,Ty si dnes nejako zapálená do toho učenia," uškrnul sa Merlin.
,,Preboha, to nie je o učení. Vysoká škola nikdy nebola o učení! Je to o odložení starostí, predĺžení si detstva. Keď si študent, cítiš sa nezničiteľný, akoby si mal pred sebou zrazu celý život. Množstvo možností, rozhodnutí a ciest. Nič ti nebráni, žiadne záväzky, iba voľnosť! Sloboda!" Freya zo seba chŕlila slová akoby si to celé nacvičila. Merlin na ňu iba tupo hľadel.
,,Fajn, definitívne mi musíš dať číslo na svojho dílera!" prerušil ju nakoniec so smiechom. Freya sa nesmiala. Tvárila sa vážne. V tvári mala tú vážnosť s akou ženy dokážu prinútiť muža sklapnúť iba jediným pohľadom. Na Merlina to však neplatilo.
,,Ty si neskutočný, Merlin Emrys. Ja ti tu vylievam srdce a ty mi povieš, že som zhúlená?" ozvala sa varovne tichým hlasom.
,,A má to iné vysvetlenie?" spýtal sa jej Merlin s úškrnom. Freya ho znova udrela do ramena, tento krát silnejšie.
,,Žartujem, zlatíčko! Potreboval som si iba vylepšiť náladu!" upokojujúco jej položil ruky na ramená.
"Ale fungovalo to, nie?" spýtala sa ho s úsmevom. Merlin iba prikývol a pohladil ju po ramene. Sledoval, ako dofajčila, odhodila cigaretu do trávy vedľa tej jeho a potom sa oprela o múr internátu.
,,Vieš," začala zrazu a Merlin sa k nej zvedavo natočil: "premýšľala som nad tým, čo si mi naposledy povedal o tom tvojom kúzelnom princovi na bielom koni..."
"Arthurovi?" prerušil ju prekvapene a jeho tvár znova potemnela. "Kašli na to, to je už pasé!"
,,Vážne? Tak preto máš takú zlú náladu?" Freya ho pohladila po paži. Merlin neodpovedal.
"Čo sa stalo?" spýtala sa vzápätí.
"Pozval ma na kávu," priznal Merlin po chvíli ticha.
"To sa považuje za dobrú vec, nie?" Freya zmätene zamrkala.
,,Aby mi oznámil, že mu na mne vadí moja vytočená homosexualita," uškrnul sa Merlin horkosladko.
,,Och," povedala Freya a pritúlila sa k Merlinovi bližšie.
,,Tak nejak, och..." zopakoval po nej Merlin a oprel si hlavu o múr. Cítil sa znova pod psa.
,,Ale aspoň máš mňa!" prehlásila Freya s úškrnom a pevne ho objala okolo pása. Merlin ju k sebe pritiahol a pohladil po vlasoch. Voňala ako cigaretový dym a vanilka.

"Tak, a teraz by sme sa mohli ísť zhúliť, nie?" ozvala sa veselo, keď sa prestali objímať. Merlin sa na ňu vďačne usmial, pretože to zabralo. Zrazu už sa necítil tak pod psa.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Aniš Aniš | 22. května 2013 v 21:11 | Reagovat

Konečne si to sem dala! :33

2 Lucy Lucy | 23. května 2013 v 11:24 | Reagovat

Jeeeej kapitola :-)
Chudák Merlin :x
Dúfam, že nová kapitola bude skôr ako táto O:)

3 Aurora Aurora | Web | 27. května 2013 v 20:22 | Reagovat

toto sa mi páči :) hej, chudák Merlin, ten šerm ma dosť... pobavil :D a páči sa mi ten jeho spolubývajúci, ktorého meno si neviem zapamätať :D

4 Nade Nade | Web | 17. října 2013 v 19:49 | Reagovat

Jo, a zapomněla jsem říct, že jsem mrkla na ten seriál, ze kterého vycházíš. Sice jsem ho nedokoukala, protože mě děsně prudil král Uther, ale aspoň vím, jak vypadají hlavní postavy. Merlin je opravdu přímo k sežrání. :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.