3. kapitola: Knights of the Round Table

7. dubna 2013 v 21:50 | Lilly Evenová |  This is my kingdom come
3. kapitola: Knights of the Round Table

Merlin sa cítil akoby ho prešiel nákladný vlak, tri slony a ešte aj raketoplán pri štarte, keď bežal na svoju prvú prednášku v to ráno. Bol si vcelku istý, že už mešká, no stále sa pokúšal o chabú napodobeninu behu, i keď ho pri tom v tomto stave bolel každý centimeter tela.

Na svoju prvú hodinu histórie kultúr dorazil veľmi tesne. Väčšina žiakov už sedela v laviciach a on sa veľmi nenápadne prešmykol do zadnej lavice v kúte, kde si zložil veci a položil hlavu na tvrdú dosku. Gwainova ranná káva pomohla, no stále cítil akoby mu v hlave nacvičovala skupina skladajúca sa výhradne zo zlých bubeníkov.
Ešte ani nestihol vytiahnuť zošit a pero, keď do triedy napochodoval profesor. Bol neprirodzene vysoký s dlhým krkom a snedou pokožkou. Mal čierne vlasy zastrihnuté tesne pod bradu a prísne vyzerajúce tmavé oči. Merlin ho chvíľu zaujato pozoroval, ako kráčal k počítaču a premietačke a zapínal ju. Potom sa však profesorove oči upreli priamo naňho a on cítil, ako chce otočiť hlavu a pozrieť sa na bok, no nemohol. V profesorových očiach sa čosi zalesklo, čosi nebezpečné. Na chvíľu mal Merlin pocit, akoby sa naňho dívalo obrovské oko akéhosi plaza. V tej chvíli prudko odvrátil tvár a keď našiel odvahu pozrieť sa dopredu smerom k profesorskému stolu, projektor už bol zapnutý a profesor spúšťal powerpointovú prezentáciu.
,,Dobré ráno, som profesor Kilgara a odteraz sa budeme stretávať každý utorok ráno pri historickej kulturológii. Verím, že naše hodiny prebehnú v relatívne priateľskom ovzduší a všetci prejdete mojou skúškou," jeho oči sa znova zdvihli k Merlinovi a potom sa obrátili na monitor. Bola to dlhá, no zaujímavá prednáška a Merlin sa pristihol, ako si zapisuje pár vecí na okraj zošitu, ktoré si potom neskôr chcel sám vyhľadať a hlbšie naštudovať. Možno by sa na ne spýtal aj profesora, keby mu nepripadal tak veľmi desivý. Lenže on bol desivý a tak sa Merlin z jeho hodiny ponáhľal čo najskôr preč. Bola to pre dnešok jeho jediná prednáška a keď skončila, mieril rovno do kaviarne, kde si dohodol stretnutie s Gwen.
Prišla trochu neskôr, na sebe mala obtiahnuté šatočky, ktoré výrazne ukazovali jej dekolt a vo vlasoch mala povpletané farebné pramene. Objednala si kávu a koláč a vybozkávala Merlina na obe líca.
"Prešla si omylom pod škriatkami, ktorí práve farbili dúhu?" spýtal sa jej Merlin ironicky, keď sa konečne posadila.
"Och, kompliment, aké milé!" vrátila mu to s úškrnom a pustila sa do svojho koláča.
,,Raňajky?"
,,Uhm," pritakala mu s plnými ústami.
,,Takže čo je nové?" Merlin pozoroval, ako si do kávy dáva cukor a následne mlieko. Čo mali všetci na tejto škole so sladkou kávou?!
,,Okrem týchto úžasných vlasov, ktoré spáchala Freya a milujem to?" spýtala sa zasnene.
,,Toto ti urobila Freya? Bože, budem ju musieť zabiť!"
"Prestaň," Gwen ho štuchla lakťom do rebra: "Mne sa to páči!"
"Dobre, dobre!" Merlin zdvihol ruky pred seba, aby dal najavo, že sa vzdáva.
Gwen sa naňho okúzľujúco usmiala a odchlipla si zo svojej kávy. Merlin pomiešal tú svoju čiernu a chvíľu sa na ňu zasnene pozeral.
"A ty?" spýtala sa Gwen.
"Ja?" strhol sa Merlin z premýšľania.
"No čo nové predsa, nie?" zasmiala sa. "Vyzeráš nejaký zamilovaný."
Merlin sa začervenal. Rýchlo si odchlipol z kávy, aby si Gwen nevšimla jeho rozpaky.
,,Veľmi vtipné! Dnes sa chystám prvýkrát na ten šermiarsky krúžok. Lancelot mi o tom vypisuje smsky od včera!" Merlin vytiahol telefón a ukázal jej zaspamovanú schránku. Gwen sa zachichotala a tiež si odpila zo svojej kávy.
,,Ale Lanc by stál za hriech, nie?" vybafla naňho nakoniec.
,,Nič proti, Gwen, ale nemyslím si, že je gay," uškrnul sa Merlin ironicky.
,,Ale preboha, kto vraví o tebe!" hravo sa po ňom ohnala a Merlin sa začal smiať. Ešte chvíľu spolu sedeli a rozprávali sa o prvých dňoch na škole a potom Gwen musela na prednášku. Merlin za nich zaťahal účet, vzal si ešte jednu silnejšiu kávu so sebou a mieril na internáty. Gwaina našiel rozloženého na posteli tak, ako ho tam ráno nechal. Teda skoro. Tento krát mal obuté aj topánky a bundu.
,,Bol si vôbec na hodine?" zazubil sa naňho Merlin.
,,Ja stíham všetko, kamarát, nie ako ty," vrátil mu to Gwaine. Na jeho stole sa znova kopili tégliky od jogurtu a pod posteľou sa blyšťala zapadnutá lyžička.
,,Veď dobre, slečna netýkavá," zasmial sa Merlin a mieril do kúpeľne. Potreboval sprchu, keďže ju ráno nestíhal. Nutne!
~*~
Nájsť v celom areáli športovú fakultu bolo ťažšie, ako hľadať tučniakov v Afrike. Merlin, hoci bol na škole už niekoľko dní, ešte stále netrafil ďalej, než do dvoch budov, v ktorých mal prednášky, do najlacnejšej fastfood reštaurácie, kaviarne, blízkej krčmy a späť na internát. Športová budova bola úplne na opačnej strane ako internáty, dobrých tridsať minút chôdze od hlavnej budovy a keď Merlin konečne objavil do nej vchod (bola to obrovská budova s vchodom z opačnej strany, ako Merlin prišiel), zistil, že sa dnu nachádzajú štyri telocvične.
Po tom, čo sa pätnásť minút snažil prehovoriť na starého pána na vrátnici, ktorý bol k nemu otočený chrbtom a vyzeral, že je hluchý, pretože si nevšimol ani keď mu Merlin začal klopať na okienko, konečne sa dozvedel kadiaľ ísť.
Zamieril teda po chodbe, ktorú mu starý pán ukázal k prvým dverám naľavo. Keď vstúpil do telocvične, dnu už postávalo niekoľko ľudí. Boli tam Percival, Lancelot a ďalší dvaja chlapi v dobových kostýmoch so šermiarskymi prilbami na hlavách, tmavovlasý nízky chalan, ktorý vyzeral ešte mladší od Merlina a ešte ktosi, oblečený v prepychovom šermiarskom oblečku.
,,Merlin!" Lancelot sa k nemu rozbehol s otvorenou náručou. Sieťku na helme mal zdvihnutú dohora, aby mu Merlin videl do tváre a tak mohol vidieť jeho úškrn, keď Merlin k nemu priskočil, aby ho objal, no zabránila mu v tom rukoväť meča, ktorý mal Lancelot opásaný okolo pása.
,,Prepáč," uškrnul sa a viedol ho do davu ľudi. ,,Takže Percyho už poznáš. Ďalej toto je Leon..." Chlap vedľa Percivala si zdvihol sieťku na prilbe a Merlin mohol vidieť jeho široký úsmev a roztomilé bledohnedé kučeravé vlasy, ktoré sa mu vlnili popri tvári. Nebol celkom dohladka oholený, no vôbec nevyzeral drsne ani rytiersky.
,,A potom Morgause," pokračoval Lancelot v predstavovaní, keď si Merlin s Leonom podali ruky. Morgause, ktorú predtým Merlin považoval sa chlapa, sa k nemu otočila a zložila si prilbu. Na ramená sa jej zosypal príval dlhých, blonďavých vlasov a podala mu ruku. Oči mala orámované čiernou ceruzkou, čo ju robili o niekoľko rokov staršou, no aj tak vyzerala na najstaršiu členku. Mala široké plecia a trošku chlapskejšiu postavu. Aspoň tak si to Merlin najprv myslel. Až o niekoľko dní neskôr zistil, že Morgause iba rada skrývala svoje pekné ženské krivky za voľnými košeľami a hrubým rytierskym brnením.
,,Tak, to sú naši pôvodní členovia. Teraz nováčikovia. Môžem poprosiť všetkých sem ku mne!" začal Lancelot, keď bol Merlin s každým predstavený. Všetci sa zhromaždili okolo Lancelota, nakúkajúc mu cez rameno.
,,Takže, som rád, že vás môžem privítať tento rok v našom šermiarskom spolku. Ako vidíte, začali sme iba pred rokom a naše počty sú zatiaľ malé, no verím, že sa každým rokom budú zvyšovať. Rád by som teraz všetkým predstavil našich najnovších členov, než sa pustíme do preskúšania a zasvätenia nováčikov!"
Ozval sa potlesk od starších členov.
,,Takže, toto je Merlin, prvák, študuje históriu. Vítam ho do našich radov!"
Opäť sa ozval potlesk. Potom sa Lancelot načiahol k druhému nováčikovi, ktorý bol ako jediný oblečený v kompletnom šermiarskom komplete. Merlin si až teraz všimol, že má na hrudi zlatou niťou vyšité iniciály AP.
,,Náš druhý nováčik nie je tak celkom nováčik. Priznal sa mi, že šermuje od detstva, takže ja sám dúfam, že sa od neho čosi naučím. Je druhák, študuje medzinárodné vzťahy a jeho meno je Arthur!"
Ozval sa potlesk, no ten akoby Merlin nepočul. Na malú chvíľu sa mu zahmlilo pred očami, keď si Arthur zložil prilbu a zazubil sa naňho tým najvychcanejším úsmevom, aký kedy Merlin videl. Ich oči sa stretli a hodnú chvíľu ani jeden z nich neodvrátil zrak. Medzitým sa Lancelot presunul k predstaveniu ďalšieho nováčika. Merlin zachytil iba meno Mordred a fakultu prírodných vied, viac nebol schopný vnímať.
,,Teraz poprosím našich nováčikov, aby si obliekli zvyšné šermiarske brnenie a prilby, vyskúšame si ich," Lancelot Merlinovi podal jednoduchý postroj, ktorý sa obliekal cez ruky a mal brániť všetky potrebné časti tela a ťažkú, sieťovanú prilbu, ktorú mu nasadil na hlavu. Merlin sa chvíľu cítil naozaj neisto a pochyboval o svojom zdravom rozume, keď sa na to dal. Ani vo sne by ho nenapadlo, že na prvej hodine bude musieť naozaj šermovať, bez prípravy a proti skúsenému šermiarovi. Keď mu Lancelot vložil do rúk ťažký, kovový meč, skoro spanikáril.
,,Pripravený?" spýtal sa Lance veselo a pobúchal ho po ramene. Merlin prikývol, očakávajúc od Lancelota, že si na hlavu pripevní prilbu a postaví sa oproti nemu. Miesto toho sa Lancelot načiahol za Arthurom a postavil ho oproti Merlinovi. Arthur naňho okamžite tasil meč a Merlin by sa stavil, že sa za svojou sieťovanou helmou usmieval.
,,Pripravený?" spýtal sa Arthur medovým hlasom.
,,Tak ako len pripravený môžem byť ako úplný amatér oproti skúsenému šermiarovi..." odvetil Merlin prehnane ostro.
,,Neboj sa, budem ťa šetriť," zasmial sa Arthur falošne, ,,...možno!"
Merlin si hlasno vzdychol. Sledoval Lancelota, ktorý sa postavil oproti Mordredovi a Percival následne oznámil začiatok boja. Merlin sa ani nestihol spamätať, keď naňho Arthur prudko zaútočil. Ledva sa vyhol zásahu jeho meča, snažiac sa prinútiť ten svoj k pohybu. Arthur neúnavne útočil a Merlin sa mu snažil vyhýbať, ustupujúc pri tom dozadu. Kovový hrot meča mu švihal pred očami a on sa snažil brániť, no nikdy sa mu nepodarilo ani len zasiahnuť a odraziť Arthurov meč, nie to ho ešte dostať do pozície, že by sa on musel brániť. Arthur sa viditeľne dobre zabával. Počas série niekoľkých naozaj rýchlych švihov mu podrazil nohy a Merlin pristál na kolenách, kľačiac pred Arthurom ako pri modlitbe. Pozrel sa smerom hore a Arthur zo smiechom zdvihol sieťku na svojej helme.
,,Prvé pravidlo, Merlin, nikdy, ale nikdy sa nenechaj zraziť na kolená!" povedal mu už o čosi priateľskejšie a podal mu ruku. Merlin chvíľu zaváhal, no po zvážení faktu, že sa nachádza v naozaj kompromitujúcej pozícii s tonami ťažkého brnenia na sebe, sa nechal vytiahnuť na nohy. Arthur ho ľahučko zdvihol a opäť sa postavil do prípravnej pozície, spúšťajúc sieťku dole. Merlin, neistý čo vlastne robiť, zdvihol svoj meč oproti Arthurovmu a čakal na jeho výpad. Obaja sa chvíľu nehýbali, no potom Arthur švihol rukou a ich meče o seba narazili. Ozvalo sa rinčanie kovu.
,,Drž ten meč pevnejšie, lebo ti ho vyrazím z ruky a trochu sa rozkroč," poradil mu Arthur prísne, no Merlin ho poslúchol.
,,Teraz skús výpad vpred!"
Merlin ho poslúchol a Arthur sa jednoducho uhol.
,,Dobre, skús na mňa zaútočiť z boku..."
Merlin to skúsil. Arthur zastavil jeho meč svojím.
,,Fajn, teraz sa pokús brániť. Pomaly na teba spravím výpad z boku, skús ma odraziť mečom a zatlačiť preč," Arthur tak urobil a Merlinovi sa ho podarilo odraziť ho.
,,Veľmi dobre," pochválil ho Arthur a Merlin sa musel usmiať. Ešte chvíľu tak pokračovali a Arthur ho učil niekoľko jednoduchých výpadov, ktorými odraziť útok.
,,Prečo mi pomáhaš?" spýtal sa Merlin nakoniec. Všetci naokolo už prestali šermovať a pozorovali ich. Arthur s Merlinom spolu tanečným krokom šermovali v prostriedku telocvične.
,,Sme tu, aby sme sa naučili šermovať, nie? Tak sa bráň!" Arthur svoje útoky zrýchlil. Teraz, keď Merlin pochopil postoj a koncept, uhýbalo sa mu pred Arthurom o čosi lepšie a šikovnejšie. Po chvíli Arthur zatlačil Merlina až k rohu telocvične, kde bolo na sebe naskladaných niekoľko žineniek. Merlin na ne vyskočil, aby sa vyhol Arthurovmu útoku a Arthur ho nasledoval. Merlin opatrne našľapoval po vratkom, mäkkom povrchu a Arthur naňho stále neúnavne útočil. Merlin spravil krok dozadu, snažiac sa nespadnúť. V tej chvíli však Arthur stúpil na nerovný povrch, pošmykol sa a spadol rovno na zadok.
,,Ale, ale... ja na kolenách nesmiem kľačať , ale ty predo mnou na zadok padať môžeš?" Merlin si neuvedomil čo vyslovil, až kým nepočul sám seba vravieť tie slová. Na chvíľu sa zakymácal na mieste, ako sa mu zatriasli nohy a nakoniec klesol na kolená, rovno vedľa Arthura. Z druhého konca telocvične sa ozval postlesk.
Arthur si zložil prilbu a prehrabol si spotené vlasy. Líca mal červené a zhlboka dýchal.
,,Mal by som s tebou trénovať častejšie!"
,,To som až taký dobrý?" spýtal sa Merlin nebezpečným tónom a tiež sa snažil zložiť si prilbu.
,,Hej, dobrý pohyblivý terč!" uškrnul sa Arthur a zložil mu prilbu z hlavy. Merlin mal vlasy tiež rozcuchané a spotené. Cítil, ako mu horia líca a zrýchlene dýcha.
,,Dobré pohyby, Merlin!" objavil sa pri ňom Lancelot a vytiahol ho na nohy. Merlin sa iba zazubil, rozmýšľajúc nad vhodnou odpoveďou na ten kompliment.
,,Dobre, vážení, myslím, že môžeme pristúpiť k zasväteniu!" Lancelot sa otočil na Percivala a mávol rukou vo vzduchu, akoby mu dával znamenie. Svetlá v telocvični v tej chvíli zhasli a oni sa ocitli v úplnej tme. Merlin sa v panike snažil neublížiť si mečom, ktorý stále držal v ruke. Cítil, ako mu ktosi položil ruku na rameno a vtom sa vo vzdialenom kúte telocvične rozsvietilo svetielko. Najprv iba jedno malé, mihotajúce sa vo svetle. Potom druhé, tretie a štvrté. Morgause porozkladala okolo seba sviečky. Vytvárali nedokončený oblúk po jej pravej strane. Naľavo stáli ešte tri nerozsvietené sviečky a starý, ozdobný meč.
Lancelot potľapkal Merlina po ramene a vydal sa k Morgause. Zdvihol meč, ktorý jej ležal pri nohách, kývol pred ňou hlavou, akoby sa jej klaňal a postavil sa za sviečku, ktorá horela priamo v strede polkruhu. Morgause sa postavila po jeho lavici, vedľa nej Leon a Percival. Každý jeden z nich zastával miesto za sviečkou, ktorá osvetľovala zospodu celú ich postavu a kreslila im po tvárach čudesné ornamenty.
,,Pristúpte, vznešení páni," vyzval ich Lancelot pevným hlasom. Arthur, Merlin aj Mordred si zložili šermiarske prilby a postavili sa pred polkruh.
,,Teraz zložíte rytiersky sľub," oznámila im Morgause pohrebným hlasom. Všetci štyria rytieri stojaci za polkruhom sa tvárili až morbídne vážne a Merlin mal sto chutí sa rozosmiať.
,,Pristúp, Arthur Pendragon a pokľakni," vyzval Lancelot Arthura. Ten poslušne spravil niekoľko krokov do prostriedku kruhu a kľakol si na jedno koleno.
,,Sľubuješ ochranu Camelotu a jeho poddaným, budeš za nich ručiť vlastným životom a budeš lojálny a oddaný Rytierom guľatého stola, k tomu nech ti dopomáha Boh?" spýtal sa Lancelot a díval sa pri tom Arthurovi priamo do očí.
,,Sľubujem," odpovedal Arthur pevným hlasom.
Lancelot zdvihol meč nad jeho hlavu, dotkol sa ho ním najprv na ľavom, potom na pravom ramene a potom konečne povedal: ,,Povstaň, Sir Arthur, rytier Camelotu!"
Arthur sa postavil a kývol hlavou smerom k Lancelotovi a Morgause, akoby sa im klaňal. Potom vzal nezapálenú sviečku po Lancelotovej pravej ruke. Morgause zdvihla tú svoju do výšky očí a dovolila mu odpáliť si. Nakoniec Arthur položil sviečku späť tam, kde stála, prekročil jej horiaci plameň a postavil sa za ňu, sledujúc s kamennou tvárou ďalšie dianie.
To isté sa opakovalo aj s Merlinom. Lancelot mu pokynul, aby pred ním pokľakol, zarecitoval mu ten istý sľub a položil mu chladný, ťažký kov najprv na jedno rameno a potom na druhé. Nakoniec Merlin vzal sviečku po Arthurovej pravej ruke, Arthur zdvihol tú svoju do výšky očí a Merlin z nej odpálil vlastnú. Ich oči sa na chvíľu vo svetle oboch sviečok stretli a Merlinovi stiahlo hrdlo. Roztrasenými rukami položil sviečku späť k svojim nohám a celý Mordredov rituál sa díval do zeme. Keď prišiel moment, aby zdvihol svoju sviečku a dovolil Mordredovi odpáliť si z nej, na chvíľu sa pozabudol a Arthur ho musel štuchnúť do rebier, aby sa spamätal. Merlin nakoniec dokázal zdvihnúť svoju horiacu sviečku bez toho, aby na seba nevylial horúci vosk a znova ju položiť späť pred seba.
,,Gratulujem, úspešne ste sa stali Rytiermi guľatého stola. Myslím, že to môžeme osláviť!" vyhlásil Lancelot, len čo sa Mordredova sviečka dotkla zeme a on sa opäť vystrel.
Merlin sa už-už chystal pohnúť z miesta, keď Leon skríkol: "Počkajte!" a nevedno odkiaľ vytiahol statív aj so zrkadlovkou primontovanou na jeho boku.
,,Musíme mať predsa fotku zo zasvätenia, nie?" prehlásil rozhodne, keď postavil statív priamo pred nich a čosi nastavoval na fotoaparáte. Merlin si všimol, ako Percy prevracia očami.
,,Nevšímaj si ho, myslí si o sebe, že je Annie Leibovitz," uškrnul sa Lancelot ironicky.
Leon im potom každému podal meč, prinútil ich oprieť ho o zem a chytiť ho oboma rukami pred telom, potom sa on sám postavil medzi nich a na fotoaparáte sa zatiaľ začal odpočet.
,,A tvárte sa vážne!" stihol ešte zakričať, než ich fotoaparát cvakol. Merlin to v tej chvíli ešte nevedel, že tá fotka sa stane jeho najkrajšou spomienkou na prvý ročník. Mal ju doma zarámovanú na stole a vždy sa na ňu s úsmevom pozeral.
,,Fajn, paparazzi, môžeme už piť?" spýtal sa Percy s úškrnom.
,,Áno, vaša výsosť," mrkol naňho Leon.
,,Keď vy dve kráľovné spolu doflirtujete, môžete mi pomôcť toto zbaliť a hodiť do auta?" Lancelot si začal vyzliekať výzbroj.
,,To už končíme?" spýtal sa Mordred naivne.
,,Ale kdeže, chlapče, iba začíname!" zasmial sa Percival a hodil svoju krúžkovú košeľu na kopu mečov a heliem v prostriedku telocvične.
,,To sme si teda veľmi nezašermovali," prehodil Arthur sklamane.
,,Na to bude času dosť, teraz vás treba poriadne uviesť medzi rytierov, takže mierime ku guľatému stolu!" zubil sa Leon, ktorý skladal statív aj s fotoaparátom.
,,Nebolo toto uvedenie medzi rytierov?" spýtal sa Merlin nechápavo.
,,To bola iba predohra," mrkla naňho Morgause. Percy s Leonom sa nahlas zasmiali a Lancelot sa uškŕňal, ako skladal brnenia a meče na jednu kopu. Každý z chalanov vzal niečo, dokonca aj Mordred s Merlinom pomohli (Arthur niesol svoje veci) a Morgause za nimi zamkla telocvičnu. Po tom, čo všetky veci uložili k Lancelotovi do starého, rozheganého renaultu, Merlin s Arthurom nastúpil dnu a Mordred, Percy a Leon k Morgause. Zviezli ich skoro až k internátom. Odbočili však k mestu a zastavili pred starou, ošarpanou historickou budovou, ktorá mala dva vchody. Jeden moderný, so zvončekmi, ktorý viedol k obytným bytom na horné poschodia a druhé, veľké drevené dvere s drevenou ceduľou "U guľatého stola", ktorá sa hompáľala vo vetre.
,,Vitajte v našej krčme!" vyhlásil Lancelot slávnostne, keď im otvoril drevené dvere a viedol ich dnu. Ak to celé vyzeralo zvonku akoby sa ocitli o pár storočí dozadu, vnútrajšok tento dojem iba umocňoval. Podlaha, obloženie stien a všetky doplnky boli z masívneho, tmavého dreva. Stoly boli naozaj okrúhle, masívne a obrovské. Okolo každého sa zmestilo aspoň sedem stoličiek.
,,Povedz mi, že ste sa nepomenovali Rytieri guľatého stola podľa tohto miesta, prosím!" uškrnul sa Merlin.
"Bol to jeden z dôvodov, áno," usmial sa Lancelot a sebavedome vykročil ku stolu v rohu krčmy, pri malom okienku, na ktorom ležala ceduľa reserve. Všetci si poslušne posadali. Morgause s Lancelotom pri seba, vedľa nich Percival, Leon, potom Mordred a Arthur. Merlin a posadil na posledné voľné miesto medzi Arthura a Lanca. Jedno miesto pri stole, medzi Morgause a Percym bolo prázdne.
,,Fajn, tak čo to bude?" spýtala sa Morgause, ako sa naťahovala po ceduľku s nápisom reserve a vstávala od stola.
,,Dones dva džbány medoviny a osem pohárov," rozhodol Lancelot rázne, nenechávajúc ostatku priestor objednať si podľa seba.
,,Hneď som tu," usmiala sa na nich a mierila k baru.
,,Pracuje tu," odpovedal im Percival jednoducho na ich prekvapené pohľady. Merlin sledoval Morgause, ako sa krúti za barom, rozpráva sa so starším, šedivým krčmárom, na niečom sa smeje a potom berie z vešiakov nad svojou hlavou osem smaltových hrnčekov. Merlinove oči zatiaľ blúdili ďalej po miestnosti. Všetko okolo nich vyzeralo ako vytrhnuté z dobového obrázku, až na jednu jedinú vec; starý, červeno-modrý jukebox zo šesťdesiatych rokov.
Než sa nazdali, Morgause bola späť aj s obrovskou drevenou táckou, na ktorej niesla poháriky a dva keramické džbány s medovinou. Lancelot ju rozlial a predniesol dlhý prípitok o rytierstve.
,,Och, vy ste už začali bezo mňa?" ozval sa za nimi rázny, dievčenský hlas zrovna, keď sa všetci chystali napiť.
,,Čakáme iba na teba, sestrička!" ozval sa Arthur kyslo a ani sa neunúval otočiť hlavu. Zato všetci ostatní sa už pozerali na nízku, chudú ženu s dlhými, havraními vlasmi a rukami založenými vbok. Na tvári mala falošný prísny výraz a na sebe obtiahnuté nohavice, značkové tričko a čiernu, koženú bundu.
,,Ahoj zlato," Morgause roztiahla ruky a žena ju veselo objala. Merlin si nebol istý, no zdalo sa mu, že sa na krátku chvíľu aj pobozkali.
,,No to mi tu nikto nepredstaví mladé mäsko?" prehodila žena panovačne, keď sa konečne od seba s Morgause odtrhli.
,,Tak toto je Mordred, Arthur a Merlin!" predstavil ich Lancelot po rade ako sedeli.
,,Merlin, akože... Merlin? Ako TEN Merlin? Wow, to je cool, to ide na Tumblr!" vykoktala zo seba Morgana natešene, vytiahla z vrecka bundy telefón a začala doňho zaujato ťukať.
,,A to je moja nevlastná sestra Morgana, dámy a páni! Ako vždy sa dokáže chovať medzi ľuďmi. Hovorí sa teší ma!" poučoval ju Arthur nevrlo.
,,No ty si zrovna tiež nereagoval ako pravý gentlemen," schladil ho Merlin okamžite. Arthur sa naňho pozrel vražedným pohľadom a on si zrazu prial, aby radšej držal ústa.
,,Tak ale každopádne, na nás!" Lancelot znova pozdvihol svoj hrnček symbolicky do vzduchu a každý si konečne odpil.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lucy Lucy | 8. dubna 2013 v 0:02 | Reagovat

Merthuuuuur! Tie kapitoly sa mi páčia viac a viac. Morgana je správne trafená a chodí s Morgause, čo viac si moja maličká dušička môže želať? Ach už viem, pokračovanie! Inak môžem prosím dostať jej tumblr? O:)
Pokračuj v tejto poviedke prosím :-)

2 Aniš Aniš | 8. dubna 2013 v 17:33 | Reagovat

Lol, to by bolo zaujímavé, keby si spravila Morganin Tumblr k tejto poviedke xD :D

3 Lilly Even Lilly Even | 9. dubna 2013 v 16:06 | Reagovat

A viete, že ma to napadlo? :D

4 Damoniatko Damoniatko | 28. dubna 2013 v 15:25 | Reagovat

Super poviedka  rozhodne to chce pokračovanie ! 8-)

5 Nade Nade | Web | 17. října 2013 v 13:08 | Reagovat

Skoro to vypadá, že Arthur a Merlin nejsou jediné reinkarnace. Mordred taky není zrovna obvyklé jméno. :-D A není sám.
Zaujal mě pan profesor, předpokládám,že o něm ještě uslyšíme. ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.