2. kapitola: Once and future

18. března 2013 v 18:50 | Lilly Evenová |  This is my kingdom come
2. kapitola: Once and future

"Gwaine, tvoja fixácia na jogurty musí prestať!" prehlásil Merlin, keď zdvíhal zo zeme už šiesty prázdny teglík a hádzal ho do veľkého vreca na odpadky, ktoré ťahal po izbe. Dnes ráno nariadil generálne upratovanie izby. V praxi to znamenalo, že Merlin upratal celú ich izbu, Gwaine si potom zaumienil, že chce niečo jesť, narobil s tým neporiadok a Merlin za ním chodil a zbieral natrúsené kúsky keksíkov a teglíky od jogurtu.


,,Ale keď sú tak dobré!" zapišťal Gwaine a pritiahol si rozjedený jogurt bližšie k hrudi, akoby ho chcel chrániť vlastným telom.
,,Naša chladnička sa skladá z tridsiatich jogurtov, dvoch plechoviek piva a nedopitej fľaše vodky, z ktorej si tajne ulievaš a myslíš si, že o tom neviem!" Merlin zaviazal vrece a prekrížil ruky na hrudi.
,,ČO?! Už je ich iba tridsať?!" Gwaine sa okamžite vzpriamil na posteli a vyprskol trocha jogurtu na koberec, ktorý si Merlin zúfalo vydobyl, aby na ňom s Gwen mohli hrávať Twister a nezranili sa pri tom.
,,Ješ dnes ôsmy jogurt, včera si ich zjedol dvanásť a predvčerom iba päť, pretože si dospával opicu. Myslím, že je načase naučiť ťa jesť aj niečo iné!"
,,Ja nič iné k životu nepotrebujem!" bránil sa Gwaine a labužnícky zhltol ešte za lyžičku jogurtu.
,,Budeš to potrebovať ak chceš, aby ti mozog fungoval. Kedy ti vlastne začínajú prednášky?" Merlin zúfalo drhol škvrnu z koberca.
,,Hm... o pol hodinu!" Gwaine mrkol na hodinky a rýchlo do seba začal hádzať jogurt.
,,Tak to aby si si pohol," zavrčal Merlin a vytrhol mu teglík z ruky skôr, ako by ho Gwaine položil na práve vyleštený povrch svojho nočného stolíka.
,,Nedurdi sa toľko, ostane ti to!" Gwaine ho pobavene štipol do líca a tľapol po zadku. Merlin rozpačito ostal stáť v prostriedku izby s vrecom plným odpadkov v rukách a s červenými lícami.
,,Fajn, červenáš sa, to sme to dopracovali..." zavrčal Gwaine, pozbieral svoje veci, ktoré mal rozťahané po izbe, nahádzal ich všetky do svojej tašky a zamieril k dverám.
,,Dúfam, že budeš doma, keď prídem, miláčik!" zašvitoril sladkým hlasom a Merlin naňho nebezpečne zagánil.
,,Neflirtuj so mnou, ty hovado!"
,,Neflirtuj so mnou, ty hovado!" napodobnil ho Gwaine so smiechom, poslal mu vzdušný bozk a zabuchol za sebou dvere. Merlin zaškrípal zubami. Cítil ako mu končeky uší horeli červeňou. Zaviazal veľké odpadkové vrece, aby z neho nič nevypadlo, postavil ho k dverám a hodil sa na svoju posteľ. Jeho lekcie začínali až zajtra a on sa ich už nemohol dočkať. Prakticky celý týždeň nerobil nič, iba behal po workshopoch, záujmových skupinách, baroch a Gwen za sukňou. Už ochutnal pivo v každej krčme v dosahu pešej chôdze od areálu školy a konečne sa prestal strácať medzi budovami fakúlt, ktoré boli skoro navlas rovnaké.
,,Preto sa tomu vraví zoznamovací víkend, ty idiot," vravel si sám pre seba a sledoval biely plafón, rozmýšľajúc nad tým, či by Gwainovi veľmi prekážalo, keby vymaľoval. Bol si istý, že nie, no nezhodli by sa na farbe. Gwaine by chcel určite tmavomodrú, tmavozelenú alebo inú tmavú farbu. Možno dokonca jogurtovú. Merlin by si predstavoval skôr niečo tlmené a pastelové a hádka by bola na svete.
,,Bože, sme spolubývajúci iba týždeň a už sa správame ako starí manželia," zapišťal Merlin, neuvedomujúc si, že to vyslovil nahlas a prevalil sa na posteli, tlačiac svoju hlavu do vankúša, akoby sa chcel udusiť. Najhoršie na tom bolo, že Gwaine ho vôbec nepriťahoval. Bol skvelý kamarát, to áno. Merlin sa s ním za ten týždeň ani chvíľočku nenudil. Ale iskrenie a sexuálna príťažlivosť sa nekonala. Merlin nevedel, či zisťovať, čo je s ním zle, keď ho mimoriadne atraktívny muž, ktorý s ním flirtuje a vidí ho polonahého každý deň, keď vylieza zo sprchy a nepovažuje za potrebné obliecť sa, nepriťahuje alebo byť rád, pretože Gwaine bol na 99 percent úplne heterosexuálny. Merlin to vedel, pretože väčšinu času, ktorú Gwen strávila v jeho prítomnosti, Gwaine visel pohľadom na jej prsiach a párkrát sa jej už pýtal, či si ich môže ohmatať, aby si overil, či sú pravé. Prvýkrát si vyslúžil facku. Potom to Gwen už prechádzala s úsmevom.
,,Ok, nebudem premýšľať o Gwen a jej prsiach, musím na vzduch!" povedal sám sebe, keď už sa pár minút v svojej hlave zapodieval spôsobom, akým Gwen každý deň narve svoje prednosti do tak tesných podprseniek a ešte tesnejších šiat. Zdalo sa, že prítomnosť dobre vyvinutých žien, ktoré sa to neboja ukázať, môže byť veľmi traumatizujúca pre mladého homosexuála.
Merlin a vyštveral na nohy, chytil vrece s odpadkami a zaumienil si, že ich aspoň odnesie dole ku kontajnerom, keď už nič iné. Keď však vyšiel z dvier, oľutoval svoje rozhodnutie. Narazil totiž priamo na blondiaka, ktorý práve zatváral dvere oproti tým jeho. Ich oči sa stretli.
,,Tak sa zasa stretávame," prehodil nezáväzne a snažil sa usmievať. Nešlo mu to.
,,Uhm," ozval sa blondiak vedľa neho nezúčastnene a kráčal po chodbe tým istým smerom ako Merlin.
,,Prepáč za ten minulý incident, trochu sa nám to vymklo z rúk, nabudúce si zavrieme dvere," snažil sa Merlin udržať konverzáciu. Blondiak mlčal.
,,Mimochodom, nikdy sme sa vzájomne nepredstavili. Som Merlin. Môj spolubývajúci je Gwaine."
,,Hm..." Blondiak stále nevyzeral, že by stál o konverzáciu. Merlin si však všimol jemného úsmevu v jeho kútikoch. Bol si istý, že za to môže jeho krstné meno.
,,Neprezradíš mi svoje meno?" spýtal sa, keď prišli ku schodisku. Keďže ich izby bolo na úplnom konci chodby, trvalo im to dosť dlho.
,,Načo?" spýtal sa jednoslovne blondiak.
,,Slušnosť a výchova?"
Blondiak si vzdychol: ,,Arthur. A nesmej sa!"
Merlin sa na chvíľu zastavil v polovici schodiska a neveriacky sa naňho díval: ,,Ar...thur? To si si práve vymyslel, nie?"
,,Chceš snáď vidieť občiansky?" Arthur vyzeral byť vcelku nazúrený.
,,No to ma podrž, Arthur a Merlin!" Merlin si nemohol pomôcť a začal sa smiať na celé kolo. Po schodoch sa mu zrazu kráčalo ľahšie a bol si istý, že ten prihlúply úsmev mu vydrží celý deň.
,,Fajn, tak sme sa pobavili..." zavrčal Arthur.
,,Prepáč, nesmejem sa, pozri, to ty by si sa mal smiať!" Merlin sa snažil udržať vážnu tvár. Moc sa mu to nedarilo.
,,Vôbec to nie je vtipné," prehodil Arthur podráždene.
,,Máš pravdu, nie je to vtipné. Možno je to osud?" Merlin sa snažil neobratne začať flirtovať. Iba to jemne skúšal, snažiac sa zistiť, na čom je. Arthur sa zastavil na schodoch a oprel sa o zábradlie.
,,Osud?!" zdvihol obočie, akoby neveril vlastným ušiam. Merlin nervózne prestúpil.
,,Veď poznáš tie legendy, kráľ Arthur a jeho čarodejník Merlin, Excalibur, Camelot! Preboha, veď toto miesto sa volá Camelot!"
,,Máš ty vôbec predstavu koľko Arthurov behá po svete?" Arthur znova zostupoval po schodoch a snažil sa tváriť nezúčastnene. Merlin ho však prekukol. Videl ten pohyb, ako mu zakaždým šklblo kútikom, keď naňho bokom pozrel.
,,To áno, ale koľko ich je v Camelote? A koľko z nich pozná nejakého Merlina?" uškŕňal sa Merlin a sledoval, ako Arthur povoľuje svoju obranu. Konečne sa usmieval.
,,Som si istý, že ty si vážne originál!" prehlásil Arthur s úsmevom. Merlinovi napadlo, že by ho chcel rozosmievať častejšie. Snažil sa tej myšlienky zbaviť, no nedarilo sa mu to.
Keď obaja zoskočili z posledného schodu, ich oči sa stretli. Merlin zastal a díval sa na Arthura akoby ho videl prvýkrát. Teraz sa mu páčil ešte viac.
,,Idem na prednášku, tak sa maj, čarodejník Merlin!"
,,Môj pane," Merlin sa hlboko uklonil, čo Arthura znova rozosmialo. Očarene sa naňho pozeral, ako vychádza z dverí internátu. Nedokázal sa pohnúť z miesta. V jeho vnútri sa čosi prebúdzalo. Čosi, čo spalo dlhú dobu, no teraz prichádzal správny čas. Arthur sa mu zdal taký známy, akoby Merlin poznal každý jeho pohyb, každé gesto, záchvev svalu, úsmev, dokonca jemné odtiene jeho očí.
,,Toto musí prestať!" povedal si po chvíli a pohol sa z miesta. Nemôže sa zamilovať do úplne neznámeho človeka hneď prvý mesiac na vysokej. A už vôbec nie do chlapa ako je Arthur. Určite nie je gay a určite by oňho nemal záujem. Arthur vyzeral na jedného z tých chlapov, ktorí mali kohokoľvek si práve zaumienili. A Merlin si bol istý, že nespadá do kategórie "ktokoľvek, koho by Arthur chcel, či už by bol gay alebo nie".
~*~
,,Ako tvoja poradkyňa v sexy zadkoch a veciach s tým súvisiacich ti radím, choď doňho, ty tiger!" Freya ho so smiechom chcela drgnúť do ramena, no netrafila sa a skoro prevrátila svoje pivo. Merlin opito škúlil na svoj miešaný drink, ktorý držal v oboch dlaniach, akoby sa k nemu modlil a snažil sa v ňom duševne utopiť. Nebol to jeho prvý drink za túto noc a rozhodne nie posledný. Chvíľu dokonca premýšľal o tom, že to topenie nebude iba psychické, pretože začínal pochybovať o svojom racionálnom uvažovaní, keď povedal Freyi o Arthurovi, osude, Merlinoch, Camelote a čarodejníkoch. Mal tušiť, že to dopadne takto nejako, Freya ho bude nahovárať, aby ho skúsil niekam pozvať a keď to nevyjde, aby jej ho dohodil.
,,To sa nestane, Freya, prestaň," zavrčal na ňu Merlin a dokončil svoj drink na jeden šup.
,,Ešte raz to isté!" kývla Freya na čašníka a ten iba pokrútil hlavou. Obaja už boli pekne zriadení. Kým opúšťali bar, niečo po jednej v noci, Merlin ledva stál na svojich nohách a Freya ho držala za ruku ako malé dieťa a viedla k internátu. Pri vchode do budovy sa rozdelili a zamierili každý na inú stranu k svojim izbám. Počas tej úmornej cesty hore schodmi na najvyššie poschodie a ešte potkýnaním sa až na koniec chodby k posledným dverám, sa Merlin pristihol ako prvýkrát nadáva na umiestnenie svojej izby. Keď konečne dorazil na miesto určenia, zmätene sa okolo seba poobzeral, párkrát sa otočil, potom zavrel oči a zabúchal na prvé dvere, na ktoré mu padla päsť. Nanešťastie, neboli to tie jeho.
,,Kto to sakra..." Arthur otvoril dvere s prudkým trhnutím a Merlin, ktorý sa práve o ne opieral, sa mu skoro zosypal do náručia.
,,Ahoj... Ar-thur! To som ja - vieš, Merlin. Pamätáš si ma, som tvoj čarodejník!" tá veta z neznámych príčin Merlina rozosmiala. Arthur ho chytil za boky, aby ho udržal na nohách a Merlin sa k nemu naklonil.
,,Pekne voniaš..." zamumlal mu do ucha.
,,Ty si sa teda pekne zriadil," zavrčal Arthur a snažil sa Merlina oprieť o zárubňu dverí, aby si uvoľnil aspoň jednu ruku, ktorou by zaklopal na protiľahlé dvere. Merlin sa však obtáčal okolo jeho tela ako háďa.
,,Vieš, rozmýšľal som..." začal Merlin po chvíli a spustil ruky okolo tela, takže Arthur bol konečne voľný. Jeho ruky však ostali z neznámych príčin položené na Merlinovom páse.
,,Tak to muselo v tomto stave bolieť!" poznamenal Arthur ironicky.
,,Nie, nie... počúvaj ma! Ty ma nepočúvaš, princ Arthur!"
,,Počúvam ťa," vyjachtal Arthur, zadúšajúci sa smiechom nad tým oslovením.
,,No, ja som premýšľal-"
,,Myslím, že tam sme už boli," podotkol Arthur uštipačne.
,,Áno, správne. No tak teda... vieš, že či... nechceš ísť niekedysomnounakávu?" Merlin tie posledné slová vypľul tak rýchlo, že mu Arthur nerozumel ani slovo.
,,Čo prosím?"
,,Či... nechceš... vieš, že by sme šli niekedy spolu na kávu, alebo tak? Nič o tebe neviem a..."
,,Merlin, tu ťa zastavím," Arthur položil Merlinovi prst na pery a to sa zdá, že ho zaujalo na dostatočne dlhú dobu, aby si Arthur premyslel, čo chce vlastne povedať.
,,Takže..." začal neisto Arthur, sledujúc Merlina, ktorý sa snažil doškúliť na prekážku na svojich perách. Vystrčil špičku jazyka a skusmo mu ten prst oblizol. Arthur ho však neodtiahol.
,,Takže..." začal znova, no tento krát pomerne neistejšie.
,,To si už vravel," zašepkal Merlin medovým hlasom a na jeho tvári sa usadil hlúpy, pripitý úsmev.
,,Fajn. Takže myslím si, že nie si v stave so mnou dnes večer viesť rozhovor. Preto ťa proste bezpečne dopravím do tvojej izby, dobre?"
Merlin hlúpučko prikývol. Ešte stále bol prikvačený medzi Arthurom a jeho zárubňou, pomaly sa posúvajúc stále bližšie k Arthurovi.
,,Fajn, tak poď," Athur ho chcel chytiť okolo pása a prehodiť si jeho ruku cez ramená, no Merlin obkrútil ruky okolo jeho krku a jemu neostávalo nič iné, iba pomaly cúvať k dverám susednej izby, ako pomaly ustupoval pred Merlinovou váhou.
,,Ešte si mi stále nedal odpoveď, Arrrthur," Merlin jeho meno čudesne zavrnel, čo spôsobilo, že Arthurovi naskočili zimomriavky.
,,Zvyčajne pozývaš opitý neznámych chlapov na rande?" spýtal sa.
,,No... vlastne nie," zašepkal Merlin zahanbene.
,,Tak vidíš!" Arthur voľnou rukou zabúchal na dvere. Druhou tisol Merlina k svojej hrudi, aby sa nezrúbal na zem.
,,Ale ty nie si cudzí, Arrrthur," opäť to čudesné zavrčanie. ,,Teba poznám. Bývaš oproti mne a si taký znááááámy..." Merlin zaboril hlavu do ohybu jeho krku.
,,Prepáč, Merlin, toto naozaj nie je moja parketa," šepol mu Arthur ospravedlňujúco do ucha, keď sa dvere pred nimi otvorili a v nich stál zmätený, rozospatý Gwaine.
,,Myslím, že toto patrí tebe," Arthur chytil Merlina za lem jeho košele a odtiahol ho od seba ako malé mača.
,,Čudoval som sa, kde mu je dnes večer koniec..." Gwaine prekvapene tikal pohľadom medzi Arthurom a Merlinom a premýšľal, čo to vlastne znamená.
,,Na mňa nepozeraj, kamarát, ja som ho iba našiel škriabať na moje dvere," obraňoval sa Arthur rýchlo, keď videl Gwainov podozrievavý pohľad.
,,Kúpim lepšiu vôdzku a náhubok, sľubujem," uškrnul sa Gwaine a prebral od Arthura kymácajúceho sa Merlina. Ten sa mu zosypal do náručia a pritúlil sa k jeho hrudi.
,,Verím, že tým je moja povinnosť u konca, dobrú noc," prehodil Arthur naoko otrávene a mieril k svojim dverám.
,,Brú..." zamrmlal Merlin z Gwainovho náručia. Gwaine kývol hlavou na pozdrav a zavrel za nimi dvere. Opatrne niesol Merlina k posteli, položil ho na vankúš a snažil sa mu aspoň vyzuť topánky.
,,Čo si si, sakra, myslel, Merlin?" mrmlal si pod nos, neočakávajúc od polospiaceho Merlina žiadnu odpoveď. Ten sa iba prevaľoval v perinách ako obrovské dieťa a zabáral hlavu do vankúšu.
,,On tak krásne vonia, Gwaine..." brblal v opitom polospánku, keď mu Gwaine vyzliekal košeľu a červenú arafatku.
,,Som si istý, že určite vonia po nejakom drahom parfume, ale na to si tu ty expert. A teraz už spi, Merlin!" uškrnul sa Gwaine a zhasol lampičku pri Merlinovej posteli, čím ponoril celú izbu do tmy. Merlin v okamihu zaspal.
Keď sa v to ráno zobudil, nečakalo ho zrovna filmové ráno so spievajúcimi vtáčikmi za oknom, raňajkami do postele a slnkom, ktoré by ho zobudilo hladením po tvári. Miesto toho vstal na vrieskanie budíku, ktorý naštvane skopol z nočného stolíku a ignoroval fakt, že to bol tretí budík, ktorý schytal jeho ranné vstávanie.
,,Vstávame, spiaca princezná, istotne sme po včerajšej noci doružova vyspinkaní!" prehodil Gwaine nepríjemne ironicky a položil vedľa neho na vankúš papierový pohár s čerstvou rannou kávou z kaviarne.
,,Čo si, dobrá víla?" spýtal sa Merlin s nádejou, keďže vôňa kávy ho o čosi prebrala.
,,Tak nejako, čo by si robil bezo mňa, hm?" uškrnul sa Gwaine a zmizol v kúpeľni. Merlin sa posadil na posteli, s kelímkom kávy v dlaniach a zistil, že na sebe má tie isté nohavice, ktoré mal včera a zvyšok oblečenia sa povaľuje na zemi vedľa jeho postele. V ústach cítil neskutočne odpornú chuť, v hlave mu búšilo a spomienky zo včerajšej noci sa k nemu pomaly vracali, ako chlípal svoju rannú kávu.
,,Bože, ja som debil," zavyl hlasno, keď si spomenul na tú časť s Arthurom a zaboril tvár do prikrývky, na ktorej ležal. To bola ďalšia vec, ktorá ho trápila. Ako ho Gwaine odtrhol od Arthura, dotiahol do postele a prečo ho, sakra, uložil opačne.
,,Nespi, Ruženka, na to bude času dosť, dnes más prvú prednášku!" Gwaine sa vynoril z kúpeľne, osprchovaný, s uterákom obtočeným okolo bokov a hodil po ňom svoje tričko v ktorom spal. Merlinovi pristálo priamo pri nose a na chvíľu sa mu zdvihol žalúdok, ako zacítil ten smrad.
,,Tebe sa to povie. Ja tú Freyu zabijem, keď sa mi dostane do rúk," zamrmlal Merlin prispato a hodil tričko späť na Gwaina.
,,Fuj, čo v tomto zdochlo! To mal byť atentát? Kde ostala vďačnosť, že som zachránil tvoj krásny zadok skôr, než si sa vrhol tamto na princa Krasoňa a celého ho poslintal?!" Gwaine hodil tričko na zem a vydal sa ku skrini hľadať nejaké čisté zvršky.
,,Ty si to hodil na mňa a neskoro, ja som ho už celého poslintal, než ty si sa objavil!" Merlin opäť zaboril hlavu do vankúša a cítil, ako mu líca spolu s končekmi uší očerveneli.
,,To fakt?" Gwaine sa hlasno rozrehotal, ako lovil v skrini aspoň jedno čisté tričko.
,,Asi hej. Pozval som ho na rande," prehlásil Merlin s hlavou stále zaborenou vo vankúši, takže mu Gwaine rozumel každé tretie slovo.
,,A čo odpovedal?"
,,Čo myslíš? Poslal ma do kelu, čo by odpovedal každý heterák, keby ho na mol ožratý homosexuál pozýval na kávu rovno pred vchodom do jeho izby?!" Merlin naštvane škrípal zubami.
,,Ja by som šiel," bránil sa Gwaine.
,,To iste!"
,,Naozaj!"
Merlin prekvapene zdvihol hlavu z vankúša.
,,Vždy ma zaujímalo, aké baliace techniky má homosexuál. Zdá sa, že vás majú dievčatá radšej, tak by som sa aspoň čosi nové naučil!" Gwaine sa len-tak-tak vyhol letiacemu vankúšu. Merlin sledoval, ako vankúš mieri priamo do jeho hlavy. V poslednej sekunde akoby magicky zmenil smer a trafil Gwaina priamo medzi nohy
,,Auch," uľavil si Gwaine.
,,To máš za to, že by si chcel zneužiť naše gay superschopnosti na balenie báb!" prehlásil Merlin odhodlane. Jeho oči boli medovo zlaté, no to Gwaine už nevidel.
,,Prepáč, och, vševeľký Merlin Homosexuál, už nikdy nebudem mať také hlúpe a sebecké nápady!" vykríkol Gwaine trošičku tenším hlasom a vrhol sa na zem, predstierajúc hlboké úklony pri Merlinových nohách.
,,Myslím, že by si sa mal dať liečiť," poznamenal Merlin neveriacky a Gwaine sa začal tak veľmi smiať, že sa na zemi skrútil do guličky a nemohol sa nadýchnuť.
,,Zdá sa mi to alebo je lekárska marihuana oproti tým tvojim jogurtom šuvix?" Merlin nemohol uveriť svojim očami. Gwaine sa smial, až sa za brucho chytal a krútil sa pri Merlinovej posteli ako ryba na suchu.
,,A hlavne! Jogurty sú lacnejšie!"
,,Samozrejme, že sú..."
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Lucy Lucy | 18. března 2013 v 23:34 | Reagovat

To bolo totálne super! Len jedna výčitka, Merlin nepije! xD Ale predstava opitého Merlina vysiaceho na Arthurovi... :3
Super, chcem už ďalšiu O:)

2 ada ada | 19. března 2013 v 17:29 | Reagovat

Bude šťastný koniec ?

3 Lilly Even Lilly Even | 19. března 2013 v 20:08 | Reagovat

Ada: Haha, ako pre koho :D

4 Nade Nade | Web | 17. října 2013 v 11:30 | Reagovat

Jujka! Kde jsem byla celou dobu? Namazaný Merlin je strašně roztomilý. A moc se mi líbí Gwaine, je správně praštěný. :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.