1. Kapitola: Camelot

12. března 2013 v 17:52 | Lilly Evenová |  This is my kingdom come
1. Kapitola: Camelot

Zobudil sa s myšlienkou na chlad, ktorý prenikal od nôh do celého jeho tela. Za oknom začínalo svitať, no izba bola ponorená v šere. Nesúhlasne zavrčal a pritiahol si nohy k telu. Večer nechal otvorené okno, no pozabudol, že leto sa končilo a dni sa pomaly stávali chladnejšími. Znechutene zazrel na škriekajúci budík a zahnal sa po ňom, aby ho vypol. Načrel do prázdna, no napriek tomu sa budík zatriasol, zletel zo stola a rozbil sa na márne kúsky.


,,Sakra!" zavrčal rozospato a posadil sa na posteli. Bolo chladné skoré ráno na začiatku septembra a čerstvý vzduch nadvihujúci závesy na jeho okne ho prinútil striasť sa. Chytil oba konce periny, prehodil si ju cez ramená a previazal ich. Perinu potom obtočil okolo celého svojho tela ako ťažký, neforemný plášť, bosými nohami vkĺzol do chlpatých, červených papúč, ktoré stáli pri jeho posteli a daroval mu ich jeho najlepší kamarát ako ironický žart a odšuchtal sa do kúpeľne. Chvíľu iba hľadel na odraz v zrkadle, lakťami sa opieral o umývadlo a snažil sa rozlúštiť obraz, ktorý mu ukazovalo. Bol v ňom vychudnutý, poblednutý chlapec s rozcuchanými vlasmi, odstávajúcimi ušami a tmavými kruhmi pod očami. Vedel, že si za ne môže sám, keďže ešte o tretej ráno mal zapnutý notebook a posadnuto doň trieskal, stratený v jeho obľúbenej online RPGčke. Bolo pol šiestej a vonku svitalo. A on sa cítil, akoby ho prešiel vlak.
Obradne zo seba zhodil perinu a narovnal chrbát, tiahlo zívol, vystrel ruky nad hlavu a potom sa znova otriasol zimou. Vyzliekol si aj tričko a pyžamového nohavice, všetko to hodil na jednu veľkú kopu na zemi aj s nevkusnými papučami a konečne vliezol do vytúženej sprchy.
~*~
Zobudil sa s myšlienkou na chlad. Naštvane zavrčal, keď vstával z novej postele a šuchtal sa neznámym priestorom, smerom odkiaľ jeho spánok budil až príliš čerstvý vzduch. Nakoniec sa mu úspešne podarilo prejsť až k oknu bez toho, aby sa zranil a zavrel ho. Zapol lampičku na stole pod oknom a s povzdychom sa posadil na kolieskovú stoličku. Mal unavené, krvou podliate oči a blonďavé vlasy rozcuchané do všetkých strán z nepokojného spánku. Snívalo sa mu stále o tom istom. O časoch kúziel a mýtov. O rytieroch, kráľoch a kráľovnách. A o láske. Láske, ktorá nemala tvár, no nepotrebovala ju, pretože bola mocnejšia ako čokoľvek iné. Nenaplnená láska. Všetky jeho sny končili rovnako. Zomrel a prebudil sa do reality.
Unavene zapol počítač. Za oknom práve svitalo a bolo pol šiestej ráno. Ešte pokojne mohol spať niekoľko hodín. Jemu sa však nechcelo. Odrazil sa kolenami od stola a na stoličke prefrčal cez polovicu izby, kým kolieska nenarazili na lem koberca. Nohami sa posunul ešte kúsok k posuvnej skrini, tú dobre miereným kopnutím otvoril a vybral z nej ponožky a sveter. Bezpečne zabalený v niekoľkých vrstvách látky sa znova vrátil k počítaču.
~*~
Hoci ho ranná sprcha a dve kávy dostatočne prebudili, keď vystupoval z vlaku, bol znova unavený a rozospatý. Tmavé vlasy sa mu prilepili o čelo a kruhy pod očami ešte o pár odtieňov stmavli. Šuchtal sa z vlakového nástupišťa k najbližšiemu stanovišťu taxíkov aj so svojím obrovským kufrom a dvoma príručnými vakmi, ktoré ledva udržal na svojom chrbte. Keď ho taxík konečne vysadil pred areálom Camelotu a on žmúril priamo do žiare obedného slnka, nemohol si pomôcť a premýšľal nad tým, ako má v tomto obrovskom komplexe nájsť svoj internát. Odhodlane zovrel v rukách rúčku kufru a ťahal ho po chodníku vykladanom mačacími hlavami. Pri každom náraze kufrových koliesok na výmoľ nahlas zaklial na výrobcov týchto nepraktických dlažieb a rozhliadal sa po komsi, kto by mu mohol pomôcť nájsť aspoň informačné stredisko. Areál univerzity však bol vyľudnený.
,,Hej, prepáč!" zvolal na dievča v krátkych letných šatách, ktoré sa jej vlnili okolo stehien a on nemohol myslieť na nič iné, iba na fakt, že jej musí byť naozaj zima.
,,Áno?" oslovená sa otočila a obdarila ho okúzľujúcim úsmevom. Mala pekný úsmev. Aj prsia, ktoré mu div nevypichli oči v tom hlbokom výstrihu a korzetovom zovretí. Nebola pekná, teda nie tak štandardne ako sa to chlapom páčilo, ale čosi v jej úsmeve, kučeravých vlasoch a snedej pokožke mohlo chlapov fascinovať.
,,Hľadám tunajší internát, nevieš mi poradiť?" snažil sa pohľad fixovať na jej tmavé, čokoládové oči a nevšímať si prsia, ktoré sa jej natriasali v úzkych, korzetových šatách. Naozaj jej muselo byť zima.
,,Och, tak to sme dvaja, na informáciách mi povedali, že za fakultou práva máme ísť doľava," opäť sa naňho usmiala tým hrejivým úsmevom a on premýšľal, čo mu na nej tak veľmi prekáža, či ten veľký nos alebo prosto tie prsia, ktoré mohol vidieť snáď každý už zo satelitnej snímky zeme.
,,Si si istá, že pri fakulte práva do ľava a nie pri fakulte ľava doprava?" stúpal s ňou po chodníku a sledoval ako bojuje s mačacou dlažbou vo vysokých opätkoch.
,,Vtipný, čo? Mimochodom, som Gwen," natiahla k nemu ruku a on si musel všimnúť, že nemá žiadne kufre, iba obrovskú kabelku prehodenú cez plece, narvanú na prasknutie.
,,Merlin," podal jej ľavú ruku, pretože v pravej držal všetky svoje veci.
,,To si robíš srandu, nie?" zamračila sa naňho, no v kútikoch úst jej pohrával úsmev.
,,Prisahám, je to moje meno!" bránil sa Merlin a musel sa usmievať. Už sa stretol s takouto reakciou.
,,Také mená sa dnes už nedávajú deťom," oponovala mu so širokým úsmevom a Merlin sledoval, že má čo robiť, aby sa nerozosmiala.
,,To vrav mojej matke!" zasmial sa, keď zahli na rohu fakulty práva. Gwen sa rozosmiala s ním a ako Merlin predpokladal, aj jej smiech bol rovnako príjemný ako jej úsmev.
,,Ty so sebou nemáš kufor?" spýtal sa Merlin, čo ho naozaj najviac trápilo odkedy toto netypické dievča uvidel prechádzať popri ňom.
,,Bývam v malej dedinke iba pár kilometrov odtiaľto a ráno som nechcela budiť našich, zvyšok vecí mi prinesú cez víkend," vysvetlila rýchlo: ,,Zato vidím, že ty nie si zrovna naľahko!"
,,Veľa vecí, dlhá cesta, nechce sa mi ísť domov. Predpokladám, že zvyšok mi mama donesie, keď príde na návštevu." Merlin ešte stále bojoval s mačacími hlavami na chodníku a svojím kufrom, ktorému sa tento terén proste nepozdával.
Išli ešte hodnú chvíľu rovno, skoro na okraj areálu, v zapálenom rozhovore o novej škole a očakávaniach, keď zbadali pred sebou obrovský komplex tiahnuci sa po celej západnej hranici univerzitného areálu. Ubytovňa bola obrovská, rozdelená na štyri časti, ktoré boli spojené iba dolnými poschodiami. Ako všetky budovy, aj ona bola vykladaná červenými pálenými tehlami a mala surrealisticky rozostavané komíny do tvaru vežičiek. Každá časť dve.
,,Vyzerá to ako zámok!" zvýskla Gwen nadšene a rozbehla sa k hlavnej bráne. Merlin sa s ňou snažil držať krok, ako sa obaja náhlili k recepcii. Už z diaľky ubytovňa pulzovala študentským životom, do ktorého mali čoskoro vstúpiť.
~*~
Merlin sa už začínal obávať, že svojho spolubývajúceho nikdy nestretne. Hneď ako dorazil na svoju izbu, všimol si rozhádzanú jednu z postelí a niekoľko zvrškov rozťahaných po izbe. Na nočnom stolíku sa kopili prázdne pivové plechovky, niekoľko téglikov od jogurtov a do toho všetkého nevypnutý notebook. V prvej chvíli sa Merlin pristihol, ako panikári, že jeho spolubývajúci bude bordelársky alkoholik so sklonmi vypariť sa v noci a prichádzať až v skorých ranných hodinách. Počas vybaľovania vecí do svojej skrine a udomácňovania sa na svojej strane izby sa mu podarilo upokojiť sa. Keď potom jeho spolubývajúci vpadol do izby tesne pred tým, ako sa Merlin rozhodoval, či sa pôjde poprechádzať po areáli alebo ešte počká, konečne si oddýchol, že chalan, ktorý s ním má zdieľať izbu, vyzeral ako úplne normálny človek. Mal síce dlhšie vlasy a zarastenú tvár v snahe hrať sa na drsniaka, no Merlinovi sa celkom pozdával.
,,Hej, čau!" vykríkol ako ho uvidel, hodil nákupnú tašku na posteľ a rozbehol sa priamo k nemu, podávajúc mu ruku: ,,Ty budeš môj drahocenný spoločník, čo? Tak vitaj, vitaj, myslel som, že prídeš už včera a dnes ráno som zabudol upratať, prepáč. Som Gwaine!"
Merlin niekoľko krát zmätene zamrkal, no prijal Gwainovu ruku a srdečne mu ňou potriasol: ,,Som Merlin!"
,,To si robíš prdel, nie?!" Gwaine sa začal nahlas rehotať a Merlin urazene cúvol dozadu.
,,Nie, nerob, žartujem. Merlin, to je to najpeckovejšie meno, aké som kedy počul!" smial sa ešte stále Gwaine.
,,Nebolo by ti to také vtipné, keby si s tým musel žiť," prehodil Merlin urazene a predstieral, že zrovnáva veci na svojom nočnom stolíku.
,,Prepáč, naozaj. Mne sa to meno náhodou páči!" uškŕňal sa Gwaine ďalej.
,,Chceš si ich vymeniť?" spýtal sa Merlin smrteľne vážnym hlasom, na čo sa obaja rozosmiali.
~*~
,,Bráň sa, ty biedny pes!"
,,Zomrieš mojou rukou!"
,,Veď počkaj!"
,,Čakám!"
Gwaine sa zo všetkých síl zahnal a hodil svoj vankúš smerom, kde stál Merlin. Nanešťastie ten sa zohol a vankúš vyletel otvorenými dverami.
,,Au!" ozvalo sa z chodby. Merlin s Gwainom okamžite vyštartovali na chodbu. Našli tam Gwainov vankúš ležať na zemi a veľmi rozčúlene vyzerajúceho blondiaka naň škaredo zazerať.
,,Keď sa vy dvaja snažíte zabiť a zruinovať polovicu školy, mohli by ste to robiť tak, aby ste neohrozovali ostatok študentov?" spýtal sa blondiak prísne a zdvihol vankúš zo zeme, hádžuc ho Merlinovovým smerom silnejšie, ako by bolo potrebné. Ten ho na jeho sklamanie však chytil.
,,Budeme sa o to snažiť, vaša výsosť," prehodil Gwaine nonšalantne a ironicky sa uklonil. Merlin prekvapene stál medzi Gwainom a rozhnevaným blondiakovým pohľadom a zabáral prsty do vankúša z toho, ako veľmi nepatrične sa cítil. Na chvíľu zdvihol oči zo zeme, do ktorej celý čas pozeral a zistil, že blondiak študuje jeho tvár. Ich oči sa na sekundu stretli.
,,Zavrite si dvere, keď rozbíjate svoj nábytok!" prehodil blondiak napokon a zmizol v dverách naproti Merlinovým a Gwainovým.
,,To je teda nafúkaný idiot!" zavrčal Gwaine smerom k susedným dverám a vrátil sa späť do izby. Merlin ho nasledoval a tento krát za nimi zavrel dvere. Zrazu nemal náladu ďalej pokračovať vo vankúšovej bitke.
,,Vyzeráš ako by ti uleteli včely Merlin. Nenechaj si takým zbohatlým idiotom pokaziť deň!" zasmial sa Gwaine a hodil po ňom kelímok z jogurtu. Merlin sa zhnusene otriasol.
,,Ako vieš, že je zbohatlík?" Delikátne sa nahol po kelímok a vyhodil ho do koša.
,,Videl som ho tu už, býva sám na izbe a jazdí v BMW-čku. Čo viac od neho čakať?"
Merlin pokrčil plecia. Naozaj sa mu nechcelo viesť tento rozhovor.
,,Idem dole do kaviarne, chceš niečo?" zdvihol sa zrazu. Cítil, že sa potrebuje vyvetrať.
,,Nie," usmial sa naňho Gwaine a vybral z chladničky ďalší jogurt. Merlin pokrútil hlavou.
Kráčal smerom ku kaviarni, ktorá bola kúsok od ubytovne a kopal do kamienkov, ktoré sa mu priplietli do cesty. Bol tu už štvrtý deň a celé toto malé mestečko mu pripadalo tak veľmi študentské. Za tých pár dní stretol zaujímavých ľudí. Hlavne Gwaine sa mu páčil, okamžite si padli do oka. Gwainovi nevadili Merlinove výstrelky, ani fakt, že vlastnil čiernu ceruzku na oči a trblietavý púder, nenamietal nič na štýl jeho hudby a tiež nemal rád ranné vstávanie presne ako Merlin. Zblížili sa a Merlin bol rád, že si tak rýchlo našiel aspoň jedného priateľa. Všetko išlo dobre, až do tohto momentu.
Merlin vedel, že má slabosť pre zlých chlapcov a arogantných faganov. Vedel to veľmi dobre. V momente ako uvidel na chodbe toho blonďavého chalana, vedel, že je v poriadnom probléme. Pretože bol naozaj príťažlivý. Nie, viac ako príťažlivý, vyzeral ako sex boh. No v momente, ako sa ich oči stretli na tú stotinu sekundy, čosi sa stalo. Merlin to nedokázal opísať, nevedel to pomenovať. Cítil iba, že končeky prstov mu brneli z toho pocit deja-vú, ktoré pocítil.
,,Čo to, sakra, robíš, Merlin?!" vravel sám sebe a stále kráčal. V polovici cesty sa zastavil a uvedomil si, že kaviareň dávno prešiel a potuluje sa iba uličkami pomedzi budovy školy. Všade bolo plno žiakov, ktorí pobehovali zo strany na stranu, no on si ich nevšímal.
,,Merlin, hej, Merlin!" ktosi mu poklopal po ramene a on sa prebudil zo sna.
,,Gwen!" potešilo ho, že vidí známu tvár.
,,Ahoj," Gwen ho silno objala a potom sa s úsmevom od neho odtiahla. Mala na sebe opäť jedny z letných šiat so šnurovačkou vpredu, ktorá musela byť uviazaná naozaj pevne. Aspoň tak Merlin usúdil podľa napätého výstrihu, ktorý mal prakticky niekoľko centimetrov od tváre, keď ho objímala.
,,Ideš na veľtrh študentských spolkov?" jej otázka ho vytrhla z myšlienok o jej odvážnom vystavovaní predností svetu.
,,To je už dnes?" spýtal sa prekvapene.
,,Jasné, poď! Bude tam aj Freya, moja spolubývka. Bude sa ti páčiť, je úplne perfektná! Študuje umenie ako ja a má tie najlepšie vlasy na svete. Momentálne ich má blond a na koncoch svetlo ružové, no premýšľa, že si ich dá na modro. Možno na cyklaménovo..."
Merlin sa nechal chytiť za lakeť a ťahať doprostred davu študentov, ktorý očividne mierili tým istým smerom ako oni. Gwen stále niečo mlela, no on ju prakticky už ani nepočúval.
Po chvíli dorazili na malé námestie pred hlavnou budovou univerzity, ktoré bolo celé pokryté najrôznejšími stánkami rôznych študentských spolkov. Gwen ho stále ťahala dopredu, od jedného stánku k druhému a Merlin si veľmi pozorne prezeral každý z nich. Väčšina z tých, ktoré prešli počas prvých pár minút boli umelecké spolky a asociácie, dokonca aj miestny spevácky zbor. Niekde medzi stánkom sochárov, ktorí prakticky vyzerali na mužov okolo 25 rokov s dlhými bradami a úchylkou na modelovanie sôch s bujným poprsím a šermiarskym stánkom, si Merlin všimol, že Gwen sa ho už nedrží a zmizla kdesi v dave.
,,No skvelé," mrmlal si pod nos ako mieril k stánku šermiarov, ktorý bol asi prvým stánkom, ktorý pritiahol Merlinovu pozornosť.
,,Vitaj, priateľu!" pozdravil ho tmavovlasý, snedý muž s prenikavými čiernymi očami, ktorý obsluhoval stánok a nedal sa popísať inak, ako veľmi príťažlivý a charizmatický. Bol oblečený v replike starého rytierskeho brnenia, za pásom mal zastrčený meč a v ruke držal džbán čohosi, čo voňalo už z diaľky. ,,Máš záujem sa k nám pridať? Som Lancelot, študujem tretí rok históriu a momentálne vediem tento šermiarsky spolok tu na Camelote. Vravíme si Rytieri guľatého stola."
,,Ja som Merlin, tiež história, prvák," vystrel k nemu natiahnutú ruku a Lancelot mu ňou srdečne potriasol, usmievajúc sa od ucha k uchu.
,,A skutočné meno?" spýtal sa Lancelot následne.
,,A tvoje?" provokoval Merlin.
,,Prisahám na svoju rytiersku česť, že to je skutočné meno. Väčšina ma však volá jednoducho Lance."
,,V tom prípade ja prisahám na svoju česť obyčajného Merlina, že sa tak naozaj volám!" rozosmial sa Merlin ešte viac, než predtým. Lancelot sa stále usmieval a jeho úsmev bol naozaj príťažlivý. Merlin sa pristihol ako sleduje jeho pery.
,,V tom prípade vitaj, mladý priateľ, nalejem ti niečo na privítanie. Percy, hoď mi sem jeden z tých hrnčekov. Statný chlap s odstávajúcimi ušami, ktorý doteraz sedel vzadu v stane a celý ich rozhovor pozoroval, sa zrazu zdvihol a vylovil kdesi z batohu starý, smaltovaný hrnček -presne taký, z akých sa pilo v minulosti - podávajúc ho Lancelotovi. Ten z džbánu, s ktorým sa stále oháňal naokolo, nalial do pohára trochu zlatistej tekutiny a podal ju Merlinov.
,,Čo to je?" Merlin ovoňal nápoj v hrnčeku. Bol horúci a voňal sladko po mede a bylinkách.
,,Medovina. Nápoj honosných rytierov a ich pánov. Napi sa, neublíži ti to, prinajhoršom ťa to dostane do dobrej nálady," uškrnul sa naňho Lancelot.
Merlin si nedôverčivo odpil. Naozaj to bolo dobré. Chutilo to po mede s jemným alkoholovým oparom.
,,Smiem poprosiť tvoj drahocenný autogram, čarodejník Merlin? Teda za predpokladu, že ti chutí naša medovina a máš rád chlapov v dobových kostýmoch, ktorí sa snažia pozabíjať kusmi otupeného kovu!"
Merlin s úškrnom napísal svoje meno a e-mail na listinu nováčikov. Boli tam pred ním zatiaľ iba dve mená.
,,Ďakujem, schádzame sa každý utorok o piatej večer v telocvični. V prípade zmeny ťa prosto budeme kontaktovať," odrecitoval Lancelot určite naučenú formulku.
,,Ja ďakujem za medovinu, drahocenní páni," Merlin vrátil hrnček a hrane sa uklonil. Lancelot s Percym úklon zopakovali a Merlin sa pobral k ďalším stánkom.
Po chvíle chodenia okolo ho upútal pestrofarebný stánok s dúhovou vlajkou miesto mena spolku. Za jeho čelom postávalo dievča vo vyťahanej bunde a domácky posprejovanom tričku s krátkymi ružovými vlasmi a vedľa nej chlap v obtiahnutom tričku so špagetovými ramienkami, pod ktorým sa mu rysovali pevné svaly. Merlin si oblizol pery a zamieril priamo k ich stánku.
,,Ahoj, sme LGBT asociácia na tejto škole, ja som Cindy, toto je Martin a sme tu pre každého a pre všetkých, ktorí potrebujú pomoc, chcú sa porozprávať alebo prosto hľadajú niekoho na šukanie. Ak máš záujem, pridaj svoj kontakt a meno na listinu, stretávame sa každý pondelok večer v blízkej krčme U červenej ruže," odrecitovalo dievča naučenú formulku a nezúčastnene si pri tom obzerala rukávy svojej vyťahanej bundy. Na Merlina ani nepozrela. Zato chalan stojaci vedľa nej mohol na Merlinovi oči nechať. Prehliadal si ho od hlavy po päty a nervózne pritom jazdil prstom po množstve prospektov a formulárov, ktoré mal na stole.
,,Ja som Merlin," Merlin k nemu vystrel ruku a snažil sa usmievať čo najzvodnejšie. Nebol zvyknutý takto verejne flirtovať. Kým bol ešte doma, nikdy by si nedovolil pristaviť sa pri LGBT stánku. Ale toto bola vysoká, nie? Šanca stretnúť nových ľudí a začať odznova.
,,Martin," usmial sa naňho nervózne hnedovlasý chalan.
,,Viem, tvoja kolegyňa mi to už stihla zdeliť," zasmial sa Merlin.
,,Uhm..." Martin vyzeral, že nevie čo s očami. Merlin by nikdy nepovedal na tak krásneho chlapa ako on, že bude hanblivý.
,,Och, preboha, necháte toho vy dvaja? Lebo vážne vyvraciam svoj obed," prerušila ich vojnu nesmelých pohľadov Cindy, ktorá si práve naprávala ružové vlasy a snažila sa im dať nejaký tvar, no vietor jej ich vždy rozfúkol presne na opačnú stranu.
,,Ty asi nebudeš moc pro-gay aktivistka, čo?" rýpol si Merlin.
,,Proti gayom nemám nič, iba nerozumiem tomu povyku okolo jedného vtáka," vrátila mu to. Merlin sa už-už nadychoval, aby na ňu vybafol nejakú múdru odpoveď, keď ho ktosi chytil za rameno a otočil na seba.
,,Tu si, stratil si sa mi pred pol hodinou a odvtedy tu chodím ako bludný duch. Aha, koho som našla, Merlin, to je Freya. Freya, Merlin," Gwen tých pár viet odrapotala tak rýchlo, že Merlinovi chvíľu trvalo spracovať, čo vlastne povedala. Stál teraz oproti dievčaťu s dlhými blond vlasmi, ktoré boli očividne odfarbené, vzhľadom na jej tmavé obočie. Konce jej vlasov a nadýchaná svetlá ofina boli zafarbené na bledučko ružovo a jej oči spod ružových koncov ofiny a veľmi hrubej čiernej linky zvodne mrkali.
,,Povedala si, že je zlatý, ale nepovedala si, že je sexy!" zasmiala sa Freya prekvapene.
,,Myslím, že ten je trošičku mimo obliga," uškrnula sa Cindy za jeho chrbtom a ukázala hore na dúhovú vlajku nad ich stánkom. Merlin stál priamo pod ňou.
,,Bože, prečo sú všetci pekní buď gay alebo dutí?" spýtala sa Freya ufrflane. Merlin sa zasmial, pokladajúc to za vtip, no jej varovný pohľad ho umlčal. Otočil sa k stánku, aby sa zapísal na listinu, keď si všimol Cindyin pohľad, ktorým skenovala Gwen. Prekvapene zdvihol obočie.
,,Vieš, nikdy som nechápal toľko povyku pre vagínu, ale poviem ti, že táto je mimo tvoju ligu," pošepkal jej tichúčky, keď jej podával späť pero, chytil Gwen pod pazuchu a s úškrnom kráčal preč od LGBT stánku. Ešte sa raz obzrel, aby videl Cindyin rozzúrený a šokovaný pohľad, než ho Gwen zatiahla k ďalšiemu z jej umeleckých stánkov. Bol si však istý, že na stretnutie LGBT spolku tak skoro nepôjde.

A/N: Však to poznáte... každý komentár poteší :) Kedže je to nová poviedka, váš názor ma zaujíma viac ako obyčajne, pretože ešte nie som vcelku zbehnutá v písaní Merlin fandomu.
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Lenny Lenny | Web | 12. března 2013 v 22:12 | Reagovat

To je tak užásné. :D Nádherně vystihnutý život Merlina a Artuše ve 21. století. :D
Při poznámce s Gweninými prsy, které jí skoro vylezály, jsem si vzpomněla na seriál, kde jsem se taky divila, že jí nevypadnou, to ty kostymérky trochu přeháněly. :D
Gwaine je naprosto zlatý a Lancelot, to byla moje seriálová láska:)
Skvělé, těším se na další díl:)

2 Sitara Sitara | 12. března 2013 v 23:45 | Reagovat

Jsem Merlin fandomem naprosto netknutá (jak už jsem se zmínila u prologu), ale zatím se mi Tvá povídka líbí :-) Jsem zvědavá na pokračování... :-D

3 Nade Nade | Web | 14. března 2013 v 17:09 | Reagovat

Taky jsem netknutá, i když klasiku znám. Jsem zvědavá, jak to bude pokračovat.
Jakpak se asi jmenuje ten mládenec, který bydlí proti nim? "řečnická otázka" :-D
Díky, těším se na další kapču. :-)

4 Lucy Lucy | 19. března 2013 v 11:12 | Reagovat

Lills zabudla som ti sem hodiť koment ja viem, nebi ma :-D
Teším sa veľmi na tento tvoj výmysel pretože... Pretože Merthur O:)
Lancelot je skvelý a Arthur sa správa trošičku ako ja 8-O

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.