Belle

21. února 2013 v 10:52 | Lilly Evenová |  Jednorázovky
Tak som sa rozhodla, že vás s poslednou kapitolou TIGH ešte vydusím. Nebojte sa, pribudne niekedy v priebehu budúceho týždňa. Teraz tu však mám čosi pre priaznivcov Once Upon a Time a femeslashu. Neviem čo to do mňa vošlo zraazu písať femeslash. A je to iba taký jemný feme, takže sa nemusíte báť a pokojne si to môžte prečítať všetci.
Akékoľvek reakcie a kritika vítané v komentároch.

Belle



Jej meno bolo Belle.
Milovala to meno. Nie tak obyčajne, ako milujete meno, ktoré chcete dať svojmu budúcemu dieťaťu. Alebo sa vám páči ako znie a želáte si, aby ste sa tak volali. Ona to meno naozaj milovala. Každú slabiku, hlásku, súzvuk tých písmen, zvuk, keď ho niekto vyslovil... To meno ju rozochvelo vždy, keď ho počula. Nútilo ju dotýkať sa samej seba, stenať do vlastného vankúša, kričať ho na úplnom vrchole a potom zahanbene zaspávať so slzami na lícach. Nútilo ju písať ho stále a stále dookola na okraje zápisníkov a starých blokov, ktoré sa povaľovali po bistre, skicovať ho po papieri a pri tom si obhrýzať nechty.
To meno, tak ako jeho nositeľka, bolo nádherné. Spájalo sa jej s dlhými, gaštanovými lokňami spadajúcimi na alabastrové plecia s pokožkou tak jemnou, že sa jej nikdy neodvažovala hrubo dotknúť. Často krát si predstavovala, ako po tých ramenách prechádza perami a pomaly skĺza nižšie, bozkáva končeky jej prstov a dlaň. Nikdy sa neodvážila myslieť na to, aké by to bolo dotknúť sa jej prstami. Príliš sa bála, že by jej tým dotykom ublížila, tak veľmi jemne tá pokožka vyzerala.
Spájalo sa jej s pastelovým rúžom na nádherne krojených perách. Na perách, ktoré toľko krát vo svojich snoch bozkávala, hrýzla a stenala do nich. Toľko krát o nich snívala. Toľko krát na ne myslela a potom nešikovne rozliala kávu alebo otĺkla šálky. Toľko krát ich pozorovala a v skutočnosti ani neregistrovala, čo jej tá druhá osoba hovorí. Iba pozorovala pohyb tých nádherných pier, privierala viečka a spontánne sa nahýňala dopredu, akoby ju chcela pobozkať. Nikdy to neurobila.
Meno Belle sa jej spájalo so všetkým krásnym. S nebovo modrými laními očami, ktoré boli tak hlboké, že sa v nich často krát topila, keď si dovolila pohliadnuť na ňu priamo, s osím pásom, za ktorý by ju zovrela a pritiahla k sebe a s vôňou kníh a ženskosti. Belle jej vždy voňala sexom. Možno si to v svojej hlave iba predstavovala, že to v nej vyvalí city k nej, alebo naozaj v sebe mala čosi neodolateľného, no vždy, keď ju zacítila, vzrušilo ju to. A to bol problém, pretože ju cítila po celom meste. Aj v noci, keď vybehla do lesa, všade naokolo bola jej šialená vôňa a ona frustrovane vyla na mesiac. Belle voňala ako milovanie a staré knihy.
Bola si istá, že to, čo k nej cíti, je láska. Nie taká rozprávková, o akej čítavala v rozprávkových knihách a stretávala sa s nimi, keď bola malá. Ale taká ozajstná, dospelá láska, ktorej sa nedá zbaviť, pretože vás zahalí ako cigaretový dym a vy ju potom nemôžte zo seba striasť, nech idete kamkoľvek. Usadí sa vám na pľúcach a srdci, prenikne do vlasov, očí, úst, zaplní každučký pór tela a nasiakne do vášho vnútra. A vždy viac a viac, keď sa tá osoba objaví vo vašej prítomnosti. Belle bola v jej prítomnosti stále a ona ju nemohla prestaň na sebe cítiť. Jej dotyky, úsmevy, pohľady a vôňu. Bláznila z toho, snívala o nej, dokonca si začala aj obhrýzať nechty. Nemohla si pomôcť, Belle bola v jej hlave, cítila ju na svojom tele a v sebe. Mala ju všade a všetko ju pripomínalo. Belle. Tak nádherné meno.
Niekedy pomáhala studená sprcha. Niekedy nie. Vtedy si vodu zmenila na teplejšiu, oprela sa o chladné kachličky sprchového kúta a rukou zablúdila medzi svoje nohy, predstavujúc si, že sa tak dotýka jej a ona jej to opláca. Zvyčajne to netrvalo dlho dosiahnuť uspokojenie, aj keď niečo vždy chýbalo. Belle a jej vláčne, postené telo, ktoré by sa k nej pritislo. Pot by jej stekal po spánkoch, odkiaľ by ho mohla jednoducho zbozkávať a potom po krku až pomedzi prsia a odtiaľ by ho zlízala jazykom.
Belle mala krásne prsia. Pevné a okrúhle ako herečky v jej zakázaných filmoch, ktoré pozerávala zavretá v svojej izbe a hrýzla do vankúsa, aby nevzdychala jej meno príliš hlasno. Vždy si predstavovala seba a Belle. Iba ich dve a obrovskú posteľ s baldachýnom. Belle by voňala ako sex a ona by sa jej dotýkala všade, kam by dočiahla, ochutnala by ju na každulinkom mieste a bola by k nej nežná a neúprosná zároveň. Donútila by ju stenať jej meno a nechala by ju vyvrcholiť s tým menom na perách.
Belle by kričala Ruby.
Pretože jej meno bolo Ruby.
A bola nekonečne, neskutočne a nenapraviteľne zamilovaná.
Zamilovaná do dievčaťa.
Jej meno bolo Belle.
(A ona ju nemilovala späť.)


A/N: Do komentáru by ste mi mohli tiež napísať aký fandom/pairing preferujete. Chystám niečo pre Merlin fanúšikov ale rada by som sa pustila do niečoho nového. Takže akékoľvek nápady sem, pokúsim sa ich zrealizovať ak bude dosť času :)
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Lucy Lucy | 21. února 2013 v 15:48 | Reagovat

Ach! Konečne niečo po všetkom Sterek prišiel rad aj na moju Belle :-) čo ma úprimne teší. Poviedka je fajn napísaná, len je trošku problém keď si pri nej začnem niekoho predstavovať aj ja všakže :-D O:)... Ale to sa spraví ;-) a na pairing.... Prosím zostaňme pri týchto dvoch, pekne prosííím... Prípadne niečo so Santanou... Či už Sebtanu, Brittanu... alebo aj Quinntanu :-?

2 rachel22 rachel22 | 22. února 2013 v 20:39 | Reagovat

poslednou kapitolou? Prosím, ž to neznamená, že Blaine umře??

3 Karin Karin | 16. února 2017 v 21:02 | Reagovat

Krásné. :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.