17. Domov Rachel Berryovej

31. května 2012 v 15:36 | Lilly Evenová |  Family
Neveríte?! Neverte! Ale je tu nová kapitola Family. Naposledy som skončila cliffhangerom, ktorý si asi nikto z vás už nepamätá, takže vám odporúčam prečítať si aj predchádzajúcu kapitolu, kedže naväzujú. A samozrejme, očakávam komentáre! Príjemné čítanie...

17. Domov Rachel Berryovej



,,Ja.. ja som nebol tvoj prvý, však?" Kurt konečne pozbieral kúsočky roztrieštenej odvahy. Sledoval Blainov šťastný pohľad, ktorý sa s pochopením významu tej otázky okamžite zatiahol, ako mračná nad Ohiom. Atmosféra ochladla. Kurt netušil, prečo vždy musí položiť tú najnevhodnejšiu otázku v najnevhodnejšom čase.
,,Nie," odpovedal Blaine, v hlase mal podivný chlad, akoby svoje rozhodnutie nečakať ľutoval.
Kurt sa trochu odtiahol z Blainovej náruče. Schúlil sa na svojej strane postele a rukou vyhľadal prikrývku. Stále sa díval do Blainových očí, v ktorých bolo ospravedlnenie. Netušil, čo ho na tom zrazu tak mrzelo. Vždy chcel vedieť pravdu, ale dnes zrazu... Možno by bolo lepšie, keby smel vrátiť čas.
,,A... kto?" hlas sa mu podivne zatriasol. Premýšľal, či nezachádza priďaleko. Nemal to Blainovi vyčítať, mal plné právo za ten takmer rok, ktorý spolu nechodili, robiť čo chcel. Aj tak to podivne bolelo. Fakt, že on počkal...
,,Jeff," Blaine konečne odvrátil pohľad od Kurtových sliedivých očí. Cítil sa naozaj mizerne.
Kurt v mysli pátral a snažil sa spojiť meno s tvárou. Prekvapene vydýchol, keď si konečne spomenul na blonďavého Slávika s účesom sčesaným na stranu, s ktorým bol sám párkrát na obede. Bol to už dlhý čas, čo opustil Dalton a stýkal sa iba s malou hŕstkou z nich. Hlavne preto, že väčšina chlapcov z Daltonu nebola zrovna najšťastnejšia, keď sa Blaine rozhodol prestúpiť na McKinleyho. Mal však tých chlapcov rád, ponúkli mu domov v čase, keď potreboval ochranu a útočisko. Nikdy by si nepomyslel, že k jednému z nich pocíti tak silnú nenávisť. Jeff. Človek s ktorým sa nikdy poriadne nerozprával, no aj tak sa práve stal jeho nepriateľom číslo jedna.
Bol Jeff lepší, ako on? Mal viac skúseností? - napadlo ho v zápätí a aj keď si bol vedomý toho, ako sú takéto myšlienky v ich veku smiešne, nemohol si pomôcť. Cítil sa ako malý chlapec uväznený všetkými tými emóciami.
,,Nepôjdeme už spať?" spýtal sa Blaine opatrne a Kurt sa zmohol iba na nemé, bezmocné prikývnutie. Blaine sa natiahol, zhasol lampičku nad nočným stolíkom a prekvapivo sa otočil ku Kurtovi chrbtom, obtočiac si svoju perinu okolo seba ako úkryt. Kurt chvíľu bezmocne pozeral do tmy, kde tušil Blainov chrbát, potom odovzdane položil hlavu na guličku, ktorú Blaine vytvoril zo svojho schúleného tela a periny a v duchu sa modlil, aby ho Blaine aspoň objal. Nestalo sa tak a on vyčerpane zaspal so slzami na krajíčku. Tento krát to však boli slzy smútku.

~*~

Quinn položila na konferenčný stolík šálku s pariacim sa čajom a prisadla si k Rachel, ktorá už hodnú chvíľu pohľadom prezerala fotky nad krbovou rímsou. Vyzerala unavená.
,,Si v poriadku?" Quinn sa jej pomaly dotkla ramena a Rachel sa strhla. Quinn ju jemne pohladila po líci a cítila, ako sa Rachel prisunula bližšie k tomu dotyku.
,,Máš kruhy pod očami!" odvážila sa nakoniec Quinn vysloviť a prešla bruškami prstov okolo jej očí.
,,Dlho som sa poriadne nevyspala," priznala Rachel a skusla si dolnú peru. Pohľadom zalietavala všade inde, len nie ku nej.
,,Mala by si spať!" Quinn na ňu karhavo pozrela, no jej oči jej nedokázali nič vyčítať. Bola v nich iba detská radosť, že tu je.
,,Veľa cvičíme. Ja sa snažím, ale skúšky sú ťažšie, ako som predpokladala," po tých slovách tiahlo zívla, akoby chcela toto tvrdenie iba zvýrazniť.
,,Nechceš ísť spať?" spýtala sa jej Quinn nežne. Rachel sa na ňu usmiala, no pokrútila hlavou a natiahla sa za prepínatkom. Po chvíli v televízii našla nejaký film, ktorý vyzeral aspoň trochu k svetu a natiahla sa na gauči, nohy na jednu stranu a hlavu si položila Quinn na stehno, akoby chcela demonštrovať, že je povinná s ňou pozerať až kým naozaj nezaspí.
Quinn to nevadilo, natiahla sa za šálkou čaju, ktorú položila na stôl, jednou rukou popíjala čaj a druhú zaborila Rachel do vlasov. Jemne po nich prechádzala, zastrkávala jej pramene za ucho a hladila ju po nich.
,,Vieš, vždy som si takto nejako predstavovala domov," zamrmlala Rachel, ktorú ruka jemne hladiaca jej vlasy čoraz väčšmi uspávala.
,,Ako to myslíš?" spýtala sa Quinn so širokým úsmevom zaboreným do šálky s čajom.
,,Keď budem mať rodinu, dom, kariéru a svoj vysnívaný život v New Yorku. Takto som si ho predstavovala. Skúšky, divadlo a... niekto," posledné slovo zašepkala skoro nezrozumiteľne. Quinn ho predsa len zachytila. Niekto. Bola ona ten niekto? Významný niekto v Racheliných predstavách? Jej hruďou sa zrazu šírilo podivné teplo, ktoré však nemalo čo do činenia s čajom, ktorý popíjala. Bolo to úplne iný druh tepla. Také, ktoré hreje, no nepopáli. Aspoň zatiaľ nie.
Rachel sa, akoby chcela potvrdiť jej myšlienky, zahniezdila Quinn na kolenách a tuho ich objala oboma rukami. Potom otočila hlavu hore, k tvári dievčaťa, ktoré zrazu zastúpilo úlohu dokonalej budúcnosti vo všetkých jej predstavách. Cítila, ako ju Quinn prestala hladiť po vlasoch. Jej drobné prsty teraz prechádzali po jej ramene a chrbte, kreslili doňho vzorce a možno aj slová a vyznania, ktoré však Rachel nemala energiu lúštiť.
,,Čo sa tak pozeráš?" spýtala sa Quinn po chvíli, keď na ňu Rachel iba bezslovne hľadela.
,,Premýšľam," usmiala sa nežne, no unavene. Quinn bruškom prsta prešla po tmavom kruhu pod jej okom, akoby ho chcela zotrieť.
,,Dokedy máš voľno?" spýtala sa prísne, možno až matersky.
,,Celý víkend, prečo?" Rachel pokrčila plecami.
,,Fajn, ostávaš tu, potrebuješ sa vyspať. Budeš v posteli a budem ťa rozmaznávať a variť ti, pretože myslím, že si celý týždeň nejedla nič iné, iba tie brečky z bistra za divadlom, nemám pravdu?"
Rachel neodpovedala, iba sa jemne usmiala.
,,A teraz do postele!" zavelila Quinn a na podčiarknutie svojich slov položila prázdnu šálku na stolík.
,,Ale film ešte neskončil!" odporovala Rachel, hoci už padala únavou. Chcela ešte chvíľu ostať s Quinn.
,,Nie, pyžamová párty skončila. Do postele a spať a to hneď!" Rachel si na chvíľu pomyslela, že Quinn sa do role mamy príliš vžila. Nie, že by jej to vadilo, užívala si takéto chvíle, keď sa Quinn o ňu starala, na čele sa jej zjavila tá maličká vráska presne v strede nosu, akú mal aj jeden z jej otcov, keď mal o ňu starosti a hlavne, Rachel mohla byť v jej prítomnosti ako dlho chcela. Bohužiaľ, takýchto chvíľ bolo stále menej.
,,No poďme!" Quinn vypla televízor a chytila Rachel za ruku. Tá sa poslušne nechala zaviesť do hosťovskej izby aj uložiť do prikrývok. Quinn s úsmevom vkĺzla do postele vedľa nej. Rachel na chvíľu prekvapene zamrkala do tmy, či vidí správne, no neodvážila sa povedať ani slovo. Nechala Quinn, aby ju jemne prikryla, ešte pohladila po vlasoch a potom už naozaj zavrela oči a snažila sa nemyslieť na fakt, že Quinn leží hneď vedľa nej v hosťovskej posteli, hoci hore má celú izbu iba pre seba.

~*~

Keď sa v to ráno Rachel zobudila a prevalila na posteli, chvíľu jej trvalo prísť na to, ako sa do nej vlastne dostala. Posledné, čo si pamätala, bolo, že sa s Quinn uvelebili na gauči pred televízorom a ona bola strašne ospalá, pretože dva dni predtým mali skúšky do noci.
Keď sa jej po chvíli začali vracať fakty z cesty do postele, dokonca aj z toho všetkého, čo predtým povedala, trochu sa obávala chvíle, keď bude musieť Quinn pozrieť do očí. Pamätala si však ešte niečo, hoci si nebola istá, či to bol iba sen. Spomínala si na Quinn zaspávajúcu s ňou v jednej posteli, na horúce telo ku ktorému sa v noci pritisla a obkrútila sa okolo neho ako háďa a na čosi, čo mohol byť pokojne bozk na čelo, alebo iba výplod jej bujnej fantázie. Posteľ však teraz bola prázdna, tým si bola istá. Ešte raz otvorila oči a premerala izbu pohľadom. Závesy boli zatiahnuté, hoci aj cez tie malé škárky dnu prenikalo svetlo, čo znamenalo, že je už jasný deň. Prikrývka vedľa nej bola poskladaná, akoby nebola ani použitá a vankúš bol tiež narovnaný. Na nočnom stolíku trónila šálka, no keď sa Rachel nadvihla, zistila, že je dopitá. Hodiny na stene oproti nej ukazovali pol dvanástej.
,,Ježiši, to je toľko!" Rachel opäť klesla do perín a zaborila tvár do vankúšu na vedľajšej časti postele. Hoci bol šikovne upravený, akoby nepoužitý, jasne z neho cítila Quinninu vôňu.
Takže tu musela spať, pomyslela si a usmiala sa, bojujúc sama so sebou, aby tú hlavu z vankúša odlepila. Mala by vstať, ísť aspoň do sprchy, možno si dať rannú, alebo v tomto prípade pred-obedovú rozcvičku, spraviť si nejaké raňajky alebo obed a potom ísť do bytu cvičiť tú novú choreografiu.
Nech však bojovala sama so sebou akokoľvek, jej telo sa odmietalo pohnúť. Rachel vydala frustrovaný zvuk a objala vankúš rukami, stále doňho tisnúc svoju tvár. Tá vôňa sa jej páčila, mohla by ju dýchať celý deň. Prečo nie? Stráviť celý deň v posteli. To nebola najhoršia predstava. Bohužiaľ, v živote Rachel Berry dosť nereálna.
,,Spachtoš sa nám zobudil!" ozvalo sa od dverí a niečo pristálo vedľa nej na paplóne. Rachel chtiac-nechtiac musela zdvihnúť hlavu, pretože to niečo do nej začalo štuchať svojím malým prstíkom a pýtať sa jej, či je mŕtva.
,,Beth, nechaj ju, je iba unavená!" ozval sa od dverí vľúdny hlas a Rachel teraz naozaj zdvihla hlavu poriadne a otočila ju k dverám. Stála tam Quinn natiahnutá v najohyzdnejšej teplákovej súprave, akú kedy Rachel videla, s rukami v bok a v jednej držala varešku. Ako vystrihnutý obrázok hospodiňky z 50. rokov.
,,Dobré ráno," usmiala sa na Rachel a prešla k závesom, aby ich odtiahla. Rachel nesúhlasne zamraučala a odvrátila tvár od prudkého svetla.
,,Beth sa ma už dve hodiny vkuse pýta, či si zomrela, keď spíš tak dlho. Ale aspoň si sa vyspala po dlhej dobe, no nie? Obed bude o hodinu, ešte chvíľu môžeš stráviť v posteli, ak chceš!" vychŕlila na ňu Quinn. Rachel chvíľu trvalo, kým jej slová spracovala.
,,V žiadnom prípade, už aj tak som vylihovala dosť dlho. Je načase niečo spraviť," zamumlala Rachel rozospato, hoci sa snažila znieť aspoň trochu rozhodne.
,,No to vidím. Poďme, čert, kto nebude poslúchať, nedostane koláč!" Quinn ukázala Beth varechou smer dvere a malá okamžite trielila tým smerom.
,,Ja poslúcham!" skríkla za sebou ešte, než sa jej kroky ozvali na schodoch, smerom do jej izby.
,,Si v pohode?" Quinnin tón sa zrazu zmenil, keď sa detské kroky stratili v hornej časti domu. Celý jej výraz znežnel a hlas zjemnel. Zrazu nevyzerala ako sexy vrchný generál. Už iba sexy. (A Rachel aj napadlo na čo to, sakra, v tej chvíli myslí, ale bolo jej to akosi jedno.)
,,Prečo by som nemala byť?" Rachel sa posadila na posteli a aby svoje slová potvrdila, tiahlo zívla.
,,Včera si vyzerala ako na pokraji fyzického zrútenia. Ak sa budeš takto ničiť, nikam sa nedostaneš, lebo sa vyčerpáš skôr, než príde tvoj veľký moment. Mala by si spomaliť!" Quinn sa na čele objavila opäť tá roztomilá vráska.
,,Som v poriadku, všetko je ok. Len som potrebovala spánok, to je všetko," bránila sa Rachel a na chvíľu si pripadala naozaj hlúpo, že sa tak prepína iba kvôli obyčajnej role v zbore. Ale mala na výber? Ona potrebovala zažiariť!
,,No tak to by si mala byť, robím špeciálne pre teba a Kurta cheescake a ten by si si predsa nenechala ujsť, no nie?"
Rachel sa usmiala a Quinn jej ľahký úsmev opätovala, než sa stratila vo dverách s ospravedlnením, že jej už určite niečo horí a ak to nehorí, tak aspoň dymí. Rachel sa smiala a ešte chvíľu predsa len ostala v posteli, než sa rozhodla vstať, osprchovať a vynechať dnes rozcvičku aj osobný tréning a proste sa iba pofľakovať po dome, pozerať televízor a hrať sa s Beth a plyšovými zvieratkami.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Brea Brea | 31. května 2012 v 17:25 | Reagovat

Zaujímavá kapitola :-) Rozmýšľam nad Kurtovým správaním, ale nedokážem ho pochopiť... chvíľu som myslela, že Blaine povie Sebastiana, pretože narozdiel od Jeffa, viem kto to je ;-) A Quinn ako z 50. rokov sa mi hneď v mysli spojila s tým dievčaťom zo Zápisník jednej lásky:) teším sa na pokračovanie :)

2 Aniš Aniš | 31. května 2012 v 23:22 | Reagovat

Konečne, lás, konečne! :-)

3 mia mia | 31. května 2012 v 23:58 | Reagovat

Supis uz sa tesim na dalsiuuu :)

4 mia mia | 1. června 2012 v 11:32 | Reagovat

Inac ako casto asi budes pridavat kapitoly??? diki za odpoved :)

5 Lilly Evenová Lilly Evenová | 1. června 2012 v 15:57 | Reagovat

Mia: Tak to je fakt vo hviezdach :D Podľa nálady a chuti písať

6 Lenka Lenka | E-mail | Web | 3. června 2012 v 21:21 | Reagovat

ahoj. Milujem Slash poviedky. tiež píšem slash poviedky. nájdete ich na mojom blogu. ale prosím hlásnite za mňa tomto blogu : http://triplej.blog.cz/1206/sonff-1-kolo#add-comment som hneď prvá. veľmi pekne vám ďakujem. a Ospravedlňujem sa za reklamu. :-D

7 evelin686 evelin686 | 16. června 2012 v 10:27 | Reagovat

bude v najblizsej dobe dalsia kapitola? ???

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.