The Promise (2/2)

1. března 2012 v 17:48 | Lilly Evenová |  Jednorázovky

Rozdelené na polovicu kvôli blogovému obmedzeniu, sorry :)



,,Potrebujem s tebou nutne hovoriť!" Puck hodil školskú tašku do kúta svojej izby a prísne sa zadíval na Finna, ktorý ležal natiahnutý cez polovicu jeho postele a sledoval televíziu.
,,O čom?" ozval sa Finn nezúčastnene a ani k nemu nezdvihol oči. Od ich poslednej hádky kvôli pomáhaniu Rachel sa spolu veľmi nerozprávali.
,,O Quinn?! O čom asi? Myslel si si, že sa to nedozviem?" Puck naštvane vypol televíziu a postavil sa pred Finna s rukami preloženými cez prsia.
,,A čo s Quinn?"
,,Ak to má byť pomsta, tak si zašiel príliš ďaleko!"
,,Prečo by to mala byť pomsta, preboha?" Finn konečne zdvihol k Puckovi oči.
,,Prečo? Premýšľaj! Najprv sa tváriš, ako veľmi miluješ Rachel. Vaša svadba nevypáli zrovna úžasne kvôli nehode tvojej bývalky, potom sa pohádaš s rodičmi, ktorí celé to divadielko neschvaľujú a nakoniec ti Rachel povie, že váš vzťah nikam nevedie a mali by ste sa rozísť. A čo urobíš ty? Začneš si s tou bývalkou, aby si svojej ex-snúbenici ukázal, aký si frajer, alebo čo?!" V Puckovi to vrelo. Zatínal päste pripravený Finna udrieť.
,,Nie."
,,Tak prečo potom?!" Puck naštvane kopol do nohy postele a tá sa zakývala.
,,Rovnováha!"
,,ČO?!" Puck neveril vlastným ušiam. Čo to, dopekla, trepal?!
,,Rovnováha. Viem, už som si raz vybral Rachel miesto Quinn. A teraz si Quinn vybrala mňa miesto nej! Je to iba čistá rovnováha v prírode!"
,,Ty si sa pomiatol?! Prečo by si mala Quinn vyberať medzi tebou a Rachel?!" Puck chodil po izbe ako nervózny lev v klietke. Ešte viac ho znervózňoval Finn, ktorý sedel na posteli, akoby sa nič nedialo.
,,Pretože! Chceš mi nahovoriť, že si nevidel tie pohľady, ktorými sa na ňu Rachel díva? Nikdy sa na mňa tak nepozrela, ani raz! Bol som pre ňu iba obyčajný chlap. S Quinn to bude iné," Finnov hlas však neznel tak sebaisto, ako by chcel.
,,Aha, tak nie len pomsta, ty potrebuješ sám sebe dokázať, že nie si k ničomu, čo?" Puck naňho vrhol pohŕdavý pohľad: ,,Fajn, tak mám pre teba novinku, ty si k ničomu!" a s tými slovami za sebou zabuchol dvere izby mieriac von, aby sa upokojil.
~*~
,,Ukáž!" Rachel jej vytrhla pero z ruky a sklonila sa k príkladu, ktorý spolu počítali. Quinn pozorne sledovala, čo robí na papieri a počúvala jej výklad. Doučovanie s Rachel jej išlo ako po masle a po čase začala chápať vzorcom aj vzťahom medzi nimi.
,,Tak a teraz to tu vynásobíš..." Quinn sa pristihla, že už nedáva pozor na to, čo jej Rachel hovorí. Jej mozog začínal byť unavený a tak sa sústredil na iné veci. Napríklad na to, ako sa Rachel napla blúzka na prsiach, keď vystrela ruku, aby dopísala osmičku na druhú stranu rovnice, alebo ako si vrchom pera prešla po perách, keď premýšľala, čo ďalej. Sledovala, ako si zastrčila prameň zblúdilých vlasov za ucho, vnímala jej vôňu, ktorá bola zmesou citrusovej voňavky a čohosi osobitého, čo mohlo patriť iba Rachel a voňalo to sladko, trošičku ako maliny alebo iné chutné ovocie. A potom sa zadívala na jej nohy, vystreté na jej posteli, zdvihnuté do vzduchu, keď ležala natiahnutá na bruchu a skláňala sa k príkladu. Quinn vedľa nej sedela v tureckom sede, dotýkala sa kolenom jej ramena a nemohla sa vynadívať.
,,Počúvaš ma?" Rachel položila pero na zošit a zaklapla knihu: ,,Chceš pauzu?"
,,Prepáč, asi som sa stratila, možno by to na dnes stačilo," Quinn sa na ňu ospravedlňujúco usmiala a sklonila sa k nej, aby sa pozrela na výsledok príkladu. Pramienok vlasov sa jej uvoľnil z čelenky a skĺzol do tváre. Rachel sa rýchlo natiahla, aby jej ho vrátila na miesto. Neuvedomila si, ako sa Quinn mykne, keď sa jej dotkne.
,,Prepáč," ospravedlňovala sa rýchlo a stiahla ruku.
,,Nie, nie, to len... bolo to nečakané," Quinn sa na ňu jemne usmiala ,,Myslím tým, že je to v pohode, asi... asi sme si boli dosť blízke a zvykli sme robiť tieto veci, nie?"
Na zdôraznenie svojich slov sa k nej prisunula ešte o milimeter a jej kolená teraz dokonale lícovali s Rachelinými ramenami.
,,H-hej," Rachel sa zachvela, keď si uvedomila tú blízkosť. Zdvihla hlavu hore ku Quinn a dívala sa, ako jej úsmev odhalil rad malých, bielych zubov, ktoré boli vedľa seba poukladané v dokonalom slede, ako perly vo výklade klenotníctva. Ten úsmev ju na chvíľu očaroval.
,,Asi by som mala ísť!" spamätala sa po chvíli upreného pohľadu na Quinn a chcela sa odsunúť. Quinn ju však chytila za zápästie, aby ju zadržala. Rachel skamenela na posteli, keď ju Quinn pohladila po predlaktí, aby predĺžila ten dotyk čo najviac a nakoniec ruku pomaly odtiahla. ,,Zostaň!"
,,Dobre," Rachel sa usmiala a podoprela si hlavu dlaňou, pozerajúc uprene na Quinn. Bola tak krásna, hoci mala na tvári ešte pár pomaly miznúcich jaziev a oderkov.
,,Pozrieme si film?" navrhla Quinn placho.
,,Ak ma nedonútiš pozerať znova Step Up!"
,,Ako si vedela?!"
Rachel sa hlasno rozosmiala: ,,Preboha, Q, pozerali sme ten film spolu asi stokrát!"
,,Och," uniklo Quinn smutne, keď pochopila, že to je ďalšia z pekných spomienok, ktoré už možno nikdy nedostane späť.
~*~
,,Quinnie?" jej mama zaklopala opatrne na dvere a vošla dnu. Quinn ležala na posteli, zahrabaná vo fotkách, ktoré dostala od Glee clubu a dokumentovali posledné dva roky, na ktoré si nespomínala. Vyberala tie s Rachel a ukladala ich za sebou ako išli podľa dátumov. Čím bližšie bola ku dňu nehody, tým bolo fotiek viac a obe dievčatá na nich boli vysmiatejšie. Dokonca našla aj jednu spoločnú z plesu!
,,Áno, mami?" Quinn dvihla oči od svojej práce a všimla si kartónovú krabicu, ktorú jej mama držala v rukách.
,,Toto práve priniesol otec, je to z vraku tvojho auta, možno by si niečo z toho ešte mohla chcieť," Quinnina mama položila krabicu na dlážku vedľa Quinn a usmiala sa na ňu: ,,Keby si niečo potrebovala som dole, dobre zlatíčko?"
Quinn iba prikývla, sledujúc ju, ako zatvára dvere.
Chvíľu ešte rozkladala fotky na posteľ pred sebou a prezerala si ich, hoci už každú z nich poznala do detailu. Ale spomienky na to nemala žiadne. Akoby sa dívala na cudzieho človeka, čo vyzeral náhodou ako ona.
Nakoniec sa zhlboka nadýchla a sklonila sa ku krabici. Mala strach. Čo v tej krabici nájde? Čo ak tam bude niečo strašné?
Vo vnútri ležal jej mobil. Nefungoval, mal puknutý displej a vyrazených pár tlačidiel. Potom tam ležali ešte kľúče, poškriabané CDčko, pár polámaných pier a nakoniec zápisník. Bol trocha dotrhaný a skrčený, no nakoniec sa jej ho podarilo vyrovnať. Otvorila ho a prechádzala cez stránky. Boli všetky zaplnené jej drobným písmom, no nepamätala sa, že by niečo z toho písala. Boli to však dosť dlhé texty. Prevažne úvahy alebo kratšie príbehy.
A potom z neho vypadla jedna vytrhnutá strana. Bola mierne pokrčená a natrhnutá, no keď ju Quinn vyrovnala, dala sa prečítať.
Drahá Rachel,
ak čítaš tieto riadky, znamená to, že som to nezvládla, utiekla a nechala ťa stáť pred oltárom iba s týmto listom. Ak som to urobila, tak mi naozaj prepáč, že som ti tieto slová nedokázala povedať do očí, ale rozhodla som sa urobiť to takto.
Vieš, že som bola od začiatku proti tejto svadbe. Za prvé, myslím si, že ste obaja príliš mladí na takéto rozhodnutie. Áno, viem, že som ti to hovorila, ale musíš chápať, že nie ste dostatočne zrelí znášať útrapy spoločného života. Nemáte dostatok financií ani guráže osamostatniť sa ešte od rodičov a Finn by určite nebol schopný zabezpečiť ťa. Ver mi, vravím z vlastnej skúsenosti.
Za druhé, ty si zaslúžiš niečo lepšie! Máš pred sebou celý svet, Rachel. Prečo sa silou-mocou chceš pripútať k jednému miestu, k jednému mužovi? Čaká ťa kariéra a všetky tvoje sny. A nič mi nevyhovorí, že tvoje sny neprevyšujú Finnovu úroveň, lebo viem, že áno. Poznám ťa na to príliš dobre. Snívaš o hviezdach nad sebou a o tom, ako sa k nim pridáš. Snívaš o láske, ktorá prevyšuje všetko a nie o tej náhražke, ktorú ti Finn dáva, keď ťa používa ako odrazový mostík svojich sklamaní a náplasť na ne. Ty si zaslúžiš splnenie všetkých snov, nie len toho jedného! Na ten bude času dosť neskôr. Viem, že snívaš o veľkej svadbe a perfektných šatách od svetového dizajnéra. Viem to, pretože si mi to povedala a povedzme si otvorene, ktoré dievča o tom nesníva? Zaslúžiš si viac ako oddávanie na radnici s pár ľuďmi, ktorí síce sú tvoji najbližší, ale nie je to dosť. Zaslúžiš si princeznovský kočiar, ktorý ťa odvezie na medové týždne a nie ráno 'po', v ktoré budeš musieť ísť do školy.
Ty si možno nedokážeš predstaviť samú seba za 5 rokov, ale ja áno. A tvoja budúcnosť nie je po boku tvojho manžela v Lime. Ty patríš na veľké pódium, pred ľudí, ktorých dokážeš očarovať svojim talentom. Nevzdávaj sa sveta, keď sa ti sám ponúka iba preto, že vedľa jedného muža máš istotu a vziať si svet by znamenalo riskovať!
No a za tretie! Vieš, chcem aby si vedela, že tieto riadky sa mi budú písať asi najťažšie. Uh, takže za tretie...
Nemôžeš to spraviť z jedného jednoduchého dôvodu. Že ti to nedovolím. Pretože keď sa kňaz spýta, či má niekto námietku proti tomuto manželstvu, predstúpim pred neho a poviem: 'JA!' Poviem to pevným hlasom a bez zaváhania, budem sa pri tom pozerať na teba a ty zasa na mňa. Finn bude zmätene pohľadom tikať medzi nami. Spravím to preto, že viem, ako miluješ dramatické situácie a ešte z jedného dôvodu.
No a potom spolu utečieme. Vezmem ťa za ruku a budeme bežať z kostola. Finn za na mi možno skríkne 'Zastavte ich!', no my už budeme pri dverách, vybehneme von, otvorím ti dvere spolujazdca a nasadnem vedľa teba. A budeme spolu, auto sa bude rútiť po ceste a odídeme ďaleko.
Aspoň tak som si to predstavovala v mojich snoch, keď som o tebe snívala. Pretože viem, že by som ti nikdy neodpustila, keby si si vzala Finna. Nemohla by som odpustiť sebe, že som nič neurobila, že som sa ťa nepokúsila zastaviť a povedať ti to.
Povedať ti, že ťa asi milujem.
Lebo je to pravda. Šokujúca pravda. Je to zatiaľ dostatočne dramatické?
Áno, asi ťa milujem, ale nedokázala som ti to povedať skôr, príliš som sa bála tvojej reakcie, reakcie okolia, rodičov... Po tom, čím všetkým si museli prejsť Kurt, Blaine, Santana a Karofsky?
Dnes viem, že je to teraz alebo nikdy, pretože túto šancu už viac nedostanem. Preto som sa rozhodla hovoriť.
Milujem ťa, Rachel Berryová!
Nech je to akokoľvek hlúpe, milujem ťa. A nechcem, aby si si vzala Finna, pretože by mi to zlomilo srdce.
Sľubujem, že ak si vyberieš mňa, budem lepšia priateľka ako bol on.
Sľubujem, že budem tolerovať tvoje výstrelky.
Sľubujem, že budem dávať priestor tvojmu talentu a nebudem ho nijako obmedzovať.
Sľubujem, že vždy, keď budeš potrebovať rozveseliť, budem mať pre teba jednu obyčajnú bielu ružu, ktoré tak miluješ a Finn ti nikdy nedaroval ani jednu.
Sľubujem, že budem tvojou, budem pri tebe stáť v dobrom aj zlom, budem tvoj podporný stĺp aj náruč, ktorá ťa vždy zachytí, keď spadneš.
Sľubujem, že ťa budem milovať navždy a ozajstne.
...a tak k tebe prehováram teraz alebo mlčím naveky!
S láskou,
Quinn
Quinn šokovane prechádzala očami po dopise písanom jej vlastnou rukou a čítala ho ešte niekoľko krát, než jej plne dochádzal význam slov. Toto napísala? A mala to so sebou, keď mierila na tú svadbu? Vážne jej to chcela dať?
'Milujem ťa' - boli to tak silné slová. Necítila sa na to, že by ich mala niekedy vysloviť. Ale ten list vyznieval naliehavo a odhodlane. Akoby s tým bola stotožnená. Musela si byť stopercentne istá.
Snažila si utriediť myšlienky. V jej mysli sa vynárali stále nové a nové otázky. Dá sa zabudnúť na lásku? Môžete stratiť pamäť, to už vedela, ale platí amnézia aj na city?
Odpovede podvedome tušila. Vedela to, aj keď sa znova zahľadela na fotografie na posteli a donútilo ju to usmiať sa cez slzy, ktoré sa nevedno kedy objavili v jej očiach.
K Rachel niečo cítila. Alebo opäť začínala cítiť. Jej srdce si to pamätalo a jej telo reagovalo na jej prítomnosť. Cítila sa s ňou v bezpečí a šťastná, hoci sa poriadne vôbec nepoznali. Pamätala si o nej iba toľko, že jej chcela prebrať Finna a že ju považovala za škaredú. Ale ona vyrástla a zmenila sa. Tak ako Quinn. Rachel dnes bola úplne niekým iným. Ženou, do ktorej by sa Quinn mohla časom znova zamilovať.
Ale čo Rachel?
~*~
,,Hej, Q!" Finn ju zozadu chytil za pás a pritiahol k sebe. Quinn prekvapením pustila knihu, s ktorou práve mierila ku skrinke.
Finn sa k nej sklonil a chystal sa ju pobozkať. Rýchlo sa mu vzoprela a vymanila sa z jeho náručia.
,,Stalo sa niečo?" reagoval prekvapene, keď sa Quinn zohla po svoju knižku a vyhýbala sa jeho pohľadu.
,,Nie tu, Finn!" vzala knihu, pritisla si ju na prsia ako štít a mierila ku skrinke. Finn ju nasledoval.
,,Ako to myslíš, že nie tu? Kde potom? Vyhýbaš sa mi už týždeň, nemohol som prísť ani k tebe, pretože sa údajne učíš!"
,,Ja SA učím!" zvreskla naňho podráždene a musela sa chytiť za hlavu, pretože ju v ľavom spánku nepríjemne pichlo. Vedela, že by sa nemala rozčuľovať a kričať, stále nebola úplne v poriadku a migréna ju prepadávala posledné dni stále častejšie.
,,Hej, počul som. S Berryovou, že?!"
,,ODKEDY JE TO BERRYOVÁ?! Nie je to tak dávno, čo si si ju chcel vziať!" Quinn hodila knihu do skrinky a tresla dvierkami tak silno, až sa miesto zavretia odrazili od pántov a narobili pri tom rachot. Všetci ľudia na chodbe sa obzreli ich smerom.
,,Zrazu ju obhajuješ? Nebodaj sa z vás stali kamošky?" Finn naštvane dlaňou doklapol skrinku.
,,My SME BOLI kamošky! Iba sa snažím žiť tak, ako som žila predtým, pred nehodou. A ona mi pomohla tisíckrát viac ako ty!" Quinn sa naštvane a otočila sa na podpätku, mieriac na skúšku zboru.
,,Och, vážne? Myslel som, že máš amnéziu, ale viditeľne si všetko pamätáš príliš dobre!" zrúkol Finn a už sa prestával ovládať.
,,Mám amnéziu! A láskavo sa so mnou nerozprávaj týmto tónom, Hudson!" Quinn neverila, že sa k tomu znižuje a kričí po ňom rovnako vytočene, ako on po nej.
,,Ako asi s tebou mám hovoriť, keď sa vláčiš s mojou ex a ste viditeľne viac, ako iba veľmi dobré kamarátky?!" zvreskol Finn na celú chodbu a pár ľudí sa po nich prekvapene otočilo.
Quinn zamrzla na mieste s otvorenými ústami. Naozaj to práve vykričal na celú chodbu? Keby to nebola alebo bola čistá pravda, možno by ju to tak netrápilo. Lenže to bola iba čiastočná pravda. Áno, Quinn vedela, že niečo cíti k malej brunetke. Prepadla jej kúzlu a vedela, že to asi nebude náhoda, keďže našla dôkaz aj o svojich predošlých citoch k nej. Ale čo Rachel? Bola by schopná sa do Quinn zamilovať?
Quinn sa v citoch svojej hnedovlasej priateľky nevedela vyznať. Pravdou bolo, že ju nepoznala natoľko dobre, aby vedela analyzovať jej pocity, úsmevy a výrazy tváre. Všetko, čo pred tým Quinn možno vedela vyčítať iba z pohľadu jej očí, bolo teraz novým a ešte nepreskúmaným územím.
,,Vieš čo? Skončila som s tebou! Nikdy som ti nemala dávať šancu, bola to chyba," ozvala sa Quinn už pokojným, no pevným hlasom, keď sa z toho šoku spamätala: ,,Puck mal pravdu, stal sa z teba chrapúň, čo myslí iba na seba."
Keby v tej chvíli Finn chcel aj niečo povedať, nedokázal otvoriť ústa. Díval sa na chrbát blondínky, ktorá sa od neho pomaly vzďaľovala a vedel, že to pokašlal.
~*~
,,Prečo si ma pozvala?"
Quinn sa iba tajomne usmiala na dievča pred sebou. Rachel žiarila ako slniečko od momentu, čo ju Quinn trochu ostýchavo po skúške pozvala na kávu. O rande nepadlo ani slovo, ale Rachel sa cítila... no, pri najmenšom zvláštne. V bruchu mala tie povestné motýle, ktoré otierali svoje drobučké krídelká o jej vnútro a rozochvievali jej žalúdok a srdce jej splašene bilo.
Quinn obom zaplatila kávy a usadili sa do najvzdialenejšieho rohu na spoločný červený gauč, ktorý tam bol umiestnený miesto stoličiek.
,,Potrebuješ niečo, keď si ma sem pozvala?" spýtala sa Rachel, aby prelomila ticho, ktoré medzi nimi nastalo.
,,Nie. Vlastne nie. Chcela som s tebou vlastne iba stráviť nejaký čas aj inde, než len nad knihami alebo v škole," Quinn sa snažila vyhýbať jej upretému pohľadu. Nervózne sa pohrávala s uškom šálky. Mala Rachel vedľa seba, vedela, čo chce povedať, ale... kde začať?
,,Aha," Rachel sa jemne usmiala: ,,Máš na to nejaký konkrétny dôvod?"
Quinn sa zarazila a prudko otočila hrnčekom s kávou. Pár kvapiek vyšplechlo na stôl.
,,Nemehlo!" neodpustila si Rachel so smiechom a natiahla sa po servítke v tej istej sekunde ako Quinn. Ich prsty sa dotkli. Obe sa v tej chvíli rozosmiali a s ešte stále prepletenými prstami poutierali rozliatu kávu.
,,Tak," Quinn sa oprela do sedačky a otočila sa tvárou k Rachel. Tá jej príklad nasledovala a obe sa na seba chvíľu iba dívali, jemne sa usmievajúc.
Quinn natiahla ruku a jemne sa dotkla tej Rachelinej, ktorú mala položenú vedľa seba. Zovrela ju v dlani a bruškom palca ju pohladila po chrbte ruky.
,,Tak?" Rachel sa nežne usmiala, natiahla druhú ruku a zaborila ju Quinn do vlasov. Jemne sa preberala jej pramienkami, natáčala si ich na prst a stále sa jej dívala do očí.
Quinn si po chvíli dodala odvahy a nahla sa. Rachel sa zatajil dych a privrela viečka. Ich pery sa stretli.
Nežne sa ochutnali po prvýkrát. Rachel po chvíli otvorila ústa a vpustila Quinn dnu. Ich jazyky sa stretli. Quinn sa nahla viac k Rachel a preplietla ich prsty, Rachel si ju za zátylok pritiahla ešte bližšie. Bolo to úžasné. Quinn sa musela veľmi ovládať, aby ju nezovrela v náručí a neudusila svojimi bozkami hneď na mieste. Bolo to dokonca lepšie, než ako si to predstavovala!
Po chvíli sa od seba odtiahli. Rachel si s úsmevom oblízla pery a Quinn sa na ňu usmiala.
,,Je toto rande, Fabrayová?" spýtala sa po chvíli Rachel so širokým úsmevom a musela sa premáhať, aby nepišťala radosťou.
,,Možno. Bozkávaš sa na prvom rande, Berryová?"
,,Iba raz!" uškrnula sa Rachel.
,,Výborne, tak v tom prípade je toto prvé a potom ideme ešte do kina a to považuj za druhé!"
,,Fandíš si, Q!"
,,Som zvyknutá dostať, čo chcem!"
Obe sa bláznivo rozosmiali a smiali sa ešte dlho po tom, čo dopili kávu a v stmavnutom kine si vymenili ešte pár bozkov a sľub. Sľub, že od teraz už budú spolu. Ani jedna nesmela tú druhú opustiť.
Quinn sa pamäť nikdy nevrátila, ale to nevadilo, pretože mala Rachel, ktorá jej občas s úsmevom rozprávala všetky ich spoločné príhody, ktoré si Quinn nepamätala, ich bitky o chlapov, spoločné slzy, smiech aj hádky. A postupne si tvorila nové spomienky. Tie, v ktorých bola Rachel hlavnou hviezdou jej show a žiarila najjasnejšie ešte dlho po tom, čo opustili školu a začali spoločný život.
Pretože sľuby by sa nemali porušovať. A Quinn už raz sľúbila, že ju bude vždy tolerovať, chrániť, podporovať a milovať. Navždy a ozajstne. Hoci si nikdy nespomenula na to, čo sa preháňalo jej hlavou, keď písala ten osudný list, vedela, že slová, ktoré napísala, boli myslené vážne. Pretože na city sa nedá zabudnúť, vždy vás raz dobehnú.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Aniš Aniš | 1. března 2012 v 17:58 | Reagovat

How come that you are so fuckin' perfect? Wonderainbowful (špeciálne prídavné meno exkluzívne na tvoju poviedku :D )! Mala si to písať ako kapitolovku! :-D
Naozaj si neviem predstaviť, že by som stratila pamäť! To by bolo také... Čudné o.O ???
A ešte mať poblíž potom takého debila ako je Finn... Grrrr
Ale je to ňuňu, aj ten liist aj všetko :D Aj happy end! <3

2 Rossi Rossi | 2. března 2012 v 14:53 | Reagovat

Nááádhera!!! *rozpúšťa sa*
Viac vážne nemusím dodať, bolo to krásne :-)

3 Bulinek Bulinek | 2. března 2012 v 15:14 | Reagovat

Začnem zas a znova :-D Finn je takýýýýý kretén!!!! :-D To proste muselo byť :-D Snažil som sa predstaviť si v seriály Rachel a Quinn spolu, nešlo to 8-) Ale keď som čítal toto, tak akoby to bolo v scenári už dávno :-D Parádne to bolo, som čítal na INF-e aj, dočítaval som doma (pri hovore s Matejom, aspoň niečo ma zabávalo... [nepýtaj sa, prečo som s ním volal!!! :-D ])Ale mám pre teba prosbu, Lills... napíš niečo hetero pre mňa, takéto romantické, nech sa môžem roztopiť aj ja, nielen Aniš xDDDD
Celkovo je to parádne jednorázovka, sa mi to ani nezdalo, že to malo 12 A4 strán :D

4 Stano Stano | 2. března 2012 v 16:41 | Reagovat

Aaaaa!!!! :D :-) To bolo úplne geniálneeee, fakt perfektné, úplne si to viem všetko predstaviť :-) Ďakujem za happy end a aj za hnusného Finna, aspoň nebudem mať výčitky za neznášanie ho :D A ja dostanem vždy takú depku ked rozmýšľam ohľadom straty pamäte lebo aj keby mi niekto rozprával tak by som to bral ako predtým a vždy by mi to chýbalo ale tuto sa mi to páčilo, že aj napriek tomu to zostalo také ako predtým, ešte lepšie! :) A Puck bol supeer :D No naozaj úžasná poviedka :) Veru škoda, že z toho nie je kapitolovka ale aj ako jednorázovka to bolo úplne perfektné a zlaté :-) :-)

5 Romana Romana | 5. března 2012 v 19:58 | Reagovat

Drahá Lilly, keďže  som včera večer nestihla okomentovať tento príbeh, pretože ma mama hnala het z izby, dávam to sem teraz. Myslím, že príbeh nie je za potreby hodnotiť,, ty vieš že je úžasný. Finn sa tu správa ako totálny kokot ( pardón za debil). Puck je veľmi zlatý a vidno, že sa zmenil. Kurt ako dobrý kamarát pomáha a Rachel? Neviem nájsť správne slová? Je duchaplná, alebo ako to mám nazvať. Je proste dokonalá, ak nie je s Finnom, vždy bude dokonalá. Takžééééé ešte raz: DOKONALOSŤ!!!!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.