The Promise (1/2)

1. března 2012 v 17:45 | Lilly Evenová |  Jednorázovky
Už sľubovaná faberry poviedka zľahka inšpirovaná filmom The Vow, ako som sľubovala! Aspoň vidíte, čo robím miesto učenia na maturity, píšem 12-stranové poviedky! *le lama Lilla*

Môžete stratiť spomienky, ale platí amnézia aj na city?
Quinn po svojej autonehode stratí pamäť a nespomína si na posledné dva roky svojho života. Pomaly sa oboznamuje s dôležitými skutočnostami, ktoré sa v jej živote udiali a zisťuje, že dávno nechodí s populárnym futbalistom a nie je najobletovanejšie dievča na škole. Všetko sa okolo nej mení a ona si neželá nič iné, iba zorientovať sa vo svojom novom svete.
Varovanie: Ľahší femeslash, fluff, trochu angst a douchebag!Finn (ale to on je stále)
Za beta-read opäť ďakujem Aniš!
PS: Tú narážku z Mean Girls som si proste nemohla odpustiť! :D

The Promise



Rachel placho otvorila sklenené dvere nemocničnej izby a vošla dnu. Pach dezinfekcie jej okamžite udrel do nosa spoločne s vôňou čerstvých kvetov, ktoré ležali na malom stolíku vedľa postele, na ktorom ležala útla blondína. Strácala sa medzi bielym posteľným prádlom, keďže sama bola bledá ako stena, iba kde-tu sa črtala fialová modrina alebo škrabanec. Väčšina rán však bola previazaná bielym obväzom tak, ako celá jej hlava.
,,Q?" ozvala sa Rachel nežne a sklonila sa k jej posteli.
Blondínka pomaly otvorila oči a zadívala sa na ňu. V jej olivových hĺbkach sa na chvíľu mihlo zmätenie.
Rachel jej zľahka položila ruku na vlasy a pohladila ju po bielom obväze, ktorý jej lemoval čelo.
,,Bála som sa o teba!"
,,Ty tu čo robíš?" vytisla zo seba Quinn pomaly a samú ju prekvapilo, ako čudne jej hlas znel.
,,Musela som ťa vidieť! Po tom všetkom, čo sa stalo, keď si neprišla na svadbu a tvoj telefón bol vypnutý a ja... Bože, tak som sa bála!" Rachel sa po líci skotúľala malá slza. Quinn sa na ňu prekvapene pozerala a s každým jej slovom vyzerala zmätenejšie.
,,Svadba...?" to bolo jediné slovo, na ktoré sa zmohla. Rachel ju stále hladila po vlasoch a jej to už začínalo byť nepríjemné. Keď to však vyslovila, ustala a ruku odtiahla.
,,Svadba. Povedala si, že tam budeš, sľúbila si, že tam budeš a ja... ja som to nemohla spraviť bez teba!" slzy teraz z Racheliných očí tiekli prúdom. Vzala Quinn za ruku a pevne ju zovrela. Možno sa chystala vysloviť to, na čo nikdy nenabrala odvahu a možno nie. No v tom sa jej Quinn vytrhla. Prudko a naštvane. Sykla pri tom bolesťou, ale nezastavilo ju to v pohybe.
,,Quinn?" Rachel prekvapene zamrkala.
,,Kto ti dovolil sa ma dotýkať, mužatka?! Za to, že sme spolu v zbore, nie sme ešte kamarátky!" vmietla jej Quinn do tváre a Rachel ostala stáť s otvorenými ústami a mokrými lícami. Nezmohla sa na slovo, iba na svoju kamarátku prekvapene pozerala.
,,Quinn, prosím, povedz mi, že si pamätáš, kam si šla, keď sa stala tá nehoda!" vyhŕklo z nej rýchlejšie, než si uvedomila, čo vlastne hovorí.
,,Samozrejme, šla som na tréning roztlieskavačiek!" Quinn ohrnula nos, akoby chcela Rachel ukázať, že absolútne pohŕda jej myšlienkou, že by si tak dôležitú vec nepamätala.
,,Tré... tréning roztlie-ska-vačiek..." vykoktala Rachel zmätene a sťažka dosadla na kovovú stoličku vedľa Quinninej postele. Jej tvár bola zrazu bledá a bez výrazu.
,,Áno, mala som mať snáď lepší plán?" Quinn znova nakrčila nos a Rachel nenachádzala slov. Správala sa zrazu tak arogantne, aj keď ležala na nemocničnom lôžku.
,,Čo tak na moju svadbu?" neudržala sa.
Teraz bola na rade Quinn, aby vyzerala zmätene. Ale iba na chvíľu.
,,Svadbu?! Je ti šestnásť! A kto by si ťa už len tak vzal?! Majiteľ zoo, aby ťa mohol vystavovať ako exponát?!"
,,Šest...násť," Racheline oči sa nebezpečne zväčšili poznaním, keď sa na Quinn znova zadívala. Blondínka na ňu iba chladne pozerala, akoby si neuvedomovala, čo sa deje. Vlastne, asi si to ani neuvedomovala.
,,Quinn, my už dávno nemáme šestnásť!"
Quinn sa zastavila v pohybe. Ruka, ktorou si chcela upraviť prikrývku, zamrzla vo vzduchu a jej oči sa zadívali priamo na Rachel. Doslova ju prevŕtali pohľadom.
,,Koľko...?"
,,Osemnásť," odpovedala skôr, než sa Quinn stihla spýtať.
,,ČO?!" jej hlas bol zrazu neskutočne vysoký. Sprudka sa nadýchla a vydýchla. Každý nádych ju bolel.
,,Máme osemnásť rokov, Quinn. Sme kamarátky, tesne pred tou nehodou sme vyhrali Regionálky a ty si bola na ceste na moju svadbu s Finnom. Posielala si mi ešte SMS, že sa ponáhľaš a potom..." Rachel sa celou silou snažila zadržať slzy. Quinn vyzerala každým jej slovom zmätenejšia.
,,S FINNOM?! S MOJÍM FINNOM?" vyšlo z nej nakoniec.
Rachel si chrbtom ruky zotrela zblúdilé slzy a ľútostivo na ňu pozrela. ,,To je to jediné, čo sa ma po tom všetkom spýtaš?" vytisla zo seba.
,,Vzali ste sa?"
Rachel mlčala. Toto jej chcela oznámiť inak. Úplne, úplne inak.
,,Nie. Ja... ja som nemohla!"
,,Vedela som to, on je môj!" vyhlásila Quinn povýšene a Rachel to nevydržala. Vyletela zo stoličky, na ktorej sedela, priamo k dverám, zatiaľ čo prepukla v hysterický plač.
~*~
,,Kurt, ja to nezvládnem! Ona si nič nepamätá. Nič, absolútne nič. Nevie, že ju vzali na Yale, že má krásnu dcéru, že sme kamarátky, vôbec nič... Kurt!"
,,Rachel, upokoj sa! Prosím ťa. Ja to chápem, je to hrozné, ale možno to bude iba dočasné a pamäť sa jej nakoniec vráti!"
,,Ale prečo práve teraz? Prečo vo chvíli, keď som jej to všetko konečne chcela povedať?! Je to znamenie, že to nemám robiť? Mám byť ticho?!"
,,Rachel, prestaň byť hysterická, pamäť sa jej určite vráti, uvidíš. Nie, nie je to znamenie, máš jej to povedať, buď fér, Rachel!"
,,Ale ona... Kurt! Bože, ja ju nechcem stratiť. Nie takto!" obrovské slzy sa kotúľali po jej tvári, keď mierila k domu Hummel-Hudsonových s telefónom pevne pritisnutým k uchu. Cítila, ako sa jej trasú ruky, keď chcela zaklopať na dvere, no tie sa pred ňou otvorili skôr, ako to stihla urobiť.
Kurt zložil telefón a kriticky sa na ňu zadíval: ,,Vyzeráš hrozne!"
,,Môžem dnu?" spýtala sa Rachel ustráchane. Nebola tu od toho incidentu so svadbou.
,,Pokojne poď, Finn tu nie je a asi sa tu ešte dlho neukáže. Po hádke s Carol si zbalil veci a teraz prespáva u Pucka."
,,Kurt!" zakvílila Rachel a hodila sa mu okolo krku. Vedela, že mu asi obtláča rozmazanú špirálu na belasú košeľu, ktorú mal práve na sebe, ale bolo jej to jedno. Potrebovala sa iba niečoho držať, záchytného bodu.
,,To bude dobré. Bude to dobré, uvidíš!" Kurt ju nežne hladil po vlasoch a už aj jemu sa lámal hlas.
,,Prečo sa to všetko muselo stať? Prečo práve vo chvíli, keď som nečakala na nič iné, iba aby sa objavila. Tak veľmi som potrebovala, aby sa tam objavila. Vedela som, že ak uvidím jej tvár v tej chvíli, tak to neurobím. Pretože nebudem chcieť nič iné na svete, len ju! A tak veľmi som jej to chcela povedať. Chcela som to urobiť dnes, ale ona si na nič nespomína. Nevie, že šoférovala na moju svadbu. Nevie, že jej povinnosťou bolo zastaviť ma od tej šialenosti. Nepamätá si vôbec nič z toho, čo sme spolu prežili a všetko sa to deje od začiatku a ja to nezvládnem! Nemôžem takto ďalej trpieť, ja ju asi milujem, Kurt!"
Kurtovi chvíľu trvalo, než dokázal niečo vydedukovať z toho zmätku viet, ktoré zo seba Rachel v svojom hysterickom záchvate plaču vychŕlila.
,,Povedala si práve, že miluješ Quinn Fabrayovú, Rachel?" spýtal sa po chvíli opatrne a viedol ju do obývačky, kde ju posadil na gauč a prisadol si vedľa.
Rachel iba zmierlivo prikývla. Celá sa triasla.
,,Kedy sa to stalo?"
,,Ja... neviem," priznala a prekvapene zamrkala nad tým, že to vôbec vyslovila a následne sa to ani nepokúša poprieť: ,,Asi... som si to uvedomila niekedy počas toho, ako som sa obliekala do svadobných šiat a potom... som jej písala tie sms a... v tej chvíli som vedela, že ak sa Quinn objaví, tak si nevezmem Finna. Stačil by mi jeden pohľad do jej tváre, aby som si potvrdila svoje city a odvolala by som svadbu. Ale... stalo sa, čo sa stalo, Quinn nedvíhala telefón a ja som sa rozbehla von a vtedy som videla prechádzať okolo sanitku a..." Rachel znova prepukla v plač. Kurt si ju jemne pritiahol do náručia a hompáľal sa s ňou dopredu a dozadu ako blázon.
,,Pšt, už je to dobré, Quinn je živá..."
,,Ale ja... keď som ju dnes uvidela ležať na tej posteli... presne to bola tá chvíľa, ten jeden posledný pohľad, ktorý ti povie, že tú osobu zbožňuješ a chceš byť s ňou. Chcela som jej to v tej chvíli všetko vyklopiť. A ona potom otvorila oči, vyzerala tak zmätená a správala sa ku mne tak povýšenecky..."
Kurt ju pohladil po vlasoch a Rachel sa k nemu pritisla bližšie. Chcela sa rozplynúť v jeho náručí.
~*~
,,Je mi cťou privítať späť našu starú členku Quinn Fabray!" Will Shuester pobehoval po triede ako splašený, keď Quinn vošla dnu a prekvapene sa ohliadla. Bolo tu oveľa viac ľudí, než si pamätala. Všetci stáli a tlieskali jej a ona v tej zmäti tvárí hľadala aspoň jednu známu.
Najprv sa jej pohľad zastavil na Rachel. Tá netlieskala, iba na ňu smutne pozerala. Rachel bola jediná, ktorá ju z jej spolužiakov bola navštíviť v nemocnici. Keď sa rozšírila tá správa o jej amnézii, jej matka nedovolila návštevy ostatných spolužiakov, aby ju to zbytočne nerozrušovalo. Doktorka jej však odporučila, aby sa vrátila do normálneho kolobehu života, aký žila tesne pred nehodou, že sa jej tam pamäť možno vráti. A tak čoskoro, ako náhle bola schopná znova sa postaviť na nohy a všetky jej zranenia sa pomaly zotavovali, vrátila sa znova do školy. A do zboru.
Pohľadom prešla na Pucka. Stál a usmieval sa na ňu, vedľa neho Kurt, akoby z nich boli najlepší kamaráti. Potom tam bolo pár ľudí, čo nepoznala, Mercedes, Artie a nakoniec Santana a Brittany. Obe sa na ňu usmievali, Brittany skôr ľútostivo. Smelo vykročila k nim.
,,Ahoj, Q, som rád, že si späť!" zatarasil jej cestu zvláštny chlapec s ešte zvláštnejším prízvukom.
,,A ty si?" Quinn prekvapene zdvihla obočie a o krok od neho ustúpila.
,,Rory!" vyhŕkol na ňu, akoby to bolo očividné. Quinn nakrčila obočie, nepamätala si ho.
,,Quinn!" ktosi ju pevne objal. Prekvapene zamrkala na nízkeho chalana s kučeravými vlasmi.
,,Nechaj ju, Blaine, vyzerá zmätene!" Kurt vzal toho chalana za ruku, ich prsty sa preplietli a ťahal ho preč.
,,Quinn, bože, ty vyzeráš! Ako keby si prešla pod kosačkou," vysmievalo sa jej chudé, afektujúce dievča obvešané najrôznejšími cetkami.
,,Preboha, Sugar, nemôžeš len tak hovoriť ľuďom, že vyzerajú, akoby prešli pod kosačkou!" zahriakol ju Mr. Shue.
,,Quinn, nepočúvaj ju, vyzeráš skvele!" ozval sa vedľa nej blonďavý chlapec s obrovskými perami. Quinn sa naňho prekvapene otočila a zistila, že ju neznámi ľudia obkolesili. V panike cúvla dozadu, no hlava sa jej zakrútila a cítila, ako sa jej podlomili kolená.
Ktosi ju zachytil za lakeť, aby znova nabrala stratenú rovnováhu.
,,Ustúpte od nej! Okamžite!!! Potrebuje priestor, nechajte ju, choďte si sadnúť na miesta!" počula panovačný hlas Rachel Berry, ktorá ju stále držala za ruku, aj keď už stála na vlastných nohách, no pred očami mala iba šmuhy.
,,Si v pohode?"
Quinn na ňu pomaly zaostrila a chcela niečo povedať, no nedokázala zo seba vytisnúť ani slovo.
,,Poď si sadnúť!" Rachel ju nežne manévrovala k jednej stoličke ďalej od ostatných, kam ju posadila a pritiahla si stoličku bližšie k nej.
,,Kto sú tí ľudia? A kde je Finn?" To boli jediné dve rozumné otázky, ktoré po chvíli dokázala sformulovať.
Rachel ju ľútostivo pohladila po vlasoch, no neodpovedala jej.
,,Kde je Finn?" zopakovala Quinn znova, tento krát naliehavejšie.
,,Odmietol sem prísť," priznala Rachel po chvíli.
Quinn prudko zavrela oči a odmietala ich otvoriť, pretože videla iba množstvo tvárí, ktoré na ňu civeli.
,,Bože, on ma musí nenávidieť!" vytisla zo seba sťažka.
,,Čože?" vyhŕkla Rachel prekvapene. ,,Quinn, to nie je pravda, on skôr nenávidí mňa, ja..."
,,Odíď!" prerušila ju Quinn rázne a konečne otvorila oči. Rachel sa ňu prekvapene pozrela.
,,Vypadni! Okamžite! Chcem byť sama!"
Rachel sa s povzdychom zdvihla a presadla si na stoličku vedľa Kurta. Uprela na Quinn ešte jeden pohľad a všetko, čo videla, bolo stratené smutné dievčatko, krčiace sa na kovovej stoličke.
~*~
Quinn prechádzala po chodbe a snažila sa držať vzpriamene. Občas ju prepadla slabosť, zatriasli sa jej kolená alebo pocítila bolesť v boku, ktorý mala škaredo narazený. Mix neznámych tvárí okolo nej tomu zrovna nepomáhal. Všetko okolo nej sa zmenilo. Zistila, že Santana - áno, presne tá Santana, ktorá si to veselo rozdávala s najrôznejšími chlapmi na ešte rôznejších miestach, včetne kostola a kolotoču - chodila s Brittany. A zdalo sa, že je to vážne. Aj Kurt mal vážny vzťah, z Mercedes dávno nebolo to milé dievča a veľa ľudí, čo poznala, už dávno nebolo na škole.
Otvárala práve svoju skrinku a snažila si rozpomenúť na nové heslo, keď sa vedľa nej ozval známy hlas.
,,Ahoj!" Finn na ňu uprel pohľad šteňaťa a Quinn sa musela usmiať.
,,Ahoj, kde si bol?" tá nevinná otázka spôsobila, že Finn na chvíľu zbledol.
,,Musel som... musel som si vybaviť nejaké veci!" vykoktal zo seba.
,,Ohľadne odvolania svadby?" Quinn vybrala zo skrinky veci na ďalšiu hodinu a zavrela ju za sebou. Nemala ani potuchy o čom je učivo, ktoré práve na jej predmetoch preberali, pretože si nepamätala vôbec nič, ale jej doktorka tvrdila, že je pre ňu dobré pomaly sa začleňovať do kolektívu.
,,Ako si sa dozvedela o svadbe?" vyhŕkol Finn prekvapene.
,,A ako si sa ty dozvedel o mojej amnézii?" vrátila mu to Quinn.
Finn pri nej chvíľu mlčky kráčal.
,,Tak Berryová, hm?" Quinn to nevydržala a prudko sa naňho otočila: ,,Ako veľmi divné to je?"
,,Čo presne?" Finn sa zmätene poškriabal na hlave.
,,Bozkávať sa s Berryovou predsa!"
Finn ohromene otvoril ústa a následne ich naprázdno zavrel.
,,No... je to... to je..." nenachádzal slov.
,,Lepšie? Je lepšia ako ja?"
,,Quinn, to..." Finn sa zmätene rozhliadol. Presne takýmto otázkam sa chcel vyhnúť.
,,Myslela som si to," usmiala sa naňho hravo a zmizla v triede matematiky skôr, ako Finn stihol vymyslieť uspokojivú odpoveď.
~*~
,,Kurt, ja to nezvládnem!" Rachel si nervózne kúsala spodnú peru. Mala tak blízko k tomu, aby sa na mieste psychicky zrútila. A napriek tomu stála v triede odhodlane, v rukách držala obrovský fotoalbum a premáhala samú seba, aby vykročila vpred.
,,Samozrejme, že to zvládneš, Rachel, si najlepšia! Kto iný jej môže pomôcť, ak nie ty?" Kurt ju pevne objal okolo ramien. Rachel sa k nemu pevne pritisla a pár krát sa zhlboka nadýchla vône jeho vlasov. Kurtova prítomnosť ju upokojovala. Používal ten istý šampón ako Quinn, čo bolo možno na prvé zamyslenie čudné, ale predsa len, bol to Kurt. Bol to jej najlepší kamarát a ona ho teraz potrebovala.
,,Tak už bež, nech na vás nečaká!" Kurt ju od seba jemne odtisol a povzbudzujúco sa na ňu usmial.
,,Ďakujem," Rachel mu úsmev oplatila a rozbehla sa k dverám, o ktoré sa už opieral Puck a tváril sa, že tam nie je. Videl, že potrebuje chvíľu priestoru s Kurtom a tak jej ho galantne nechával.
Rachel sa rútila chodbou a Puck sa za ňou ponáhľal, ledva jej stačil. Dohodli sa s Quinn na schôdzku v učebni dejepisu, ktorú im pán Shue požičal a už pár minút meškali.
Keď Rachel rozrazila dvere triedy, Quinn tam už bola. Sedela na lavici, ľavú nohu mala prehodenú cez pravú a elegantne ňou kývala vo vzduchu.
,,No konečne!" okamžite zoskočila z lavice, opatrne, pretože ľavú nohu mala ešte stále jemne pohmloždenú, ale odmietla nosiť sádru. Dlaňami si uhladila krémové šaty okolo bokov a na Pucka sa koketne usmiala. Rachel akoby si ani nevšimla. A to zabolelo.
,,Takže čo ste chceli?"
Puckovi stačil jediný pohľad na roztrasenú Rachel, aby prevzal iniciatívu. Jemne jej z rúk vzal veľký fotoalbum, no nezdalo sa, že by to nejako zaregistrovala. Pozerala sa na Quinn a v očiach mala bolesť.
,,Chceli sme ti ukázať toto!" Puck položil fotoalbum na lavicu vedľa Quinn a otvoril ho na prvej strane. Bolo tam množstvo fotiek jej a iných ľudí. Tie prvé boli ešte z obdobia, ktoré si pamätala.
,,Mysleli sme, že keď si nespomínaš, čo sme spolu prežili, môžeme ti to ukázať. Vyzbierali sme všetky fotografie z našich troch rokov, na ktorých si ty a vznikol tento album," Rachel sa konečne chopila iniciatívy a s úsmevom otočila stránku. Quinn oči padli na jej fotografiu s Finnom. Držali sa za ruky a prechádzali chodbou, vyzeralo to na milú momentku, ktorú niekto tajne cvakol.
,,Môžem?" Quinn jemne siahla na okraj albumu a zdvihla k nim oči s otázkou.
,,Je tvoj!" Rachel k nej jemne posunula album a posadila sa na lavicu. Quinn nasledovala jej príklad a vyhupsla sa oproti nej. Obe sa sklonili nad fotoalbum a Quinn placho otáčala stránky, akoby sa bála, čo nájde.
Postupne vo fotografiách strácala prehľad, prechádzala po nich zmätene pohľadom a kde-tu sa zastavila a niečo sa spýtala. Objavovali sa tam neznámi ľudia a miesta. Rachel s Puckom jej všetko trpezlivo vysvetľovali a ukazovali jej, že na každej fotke má vzadu napísané, kde a ako vznikla.
Quinn otočila album na poslednú stranu a oči jej padli na jednu z posledných fotografií. Bola na nej ona a Rachel. Iste, ich spoločných fotografií už videla v albume nespočetne, ale táto bola iná. Rachel ju držala okolo ramien a miesto do fotoaparátu, sa dívala priamo na ňu a na tvári mala nežný výraz. Quinn ju objímala oboma rukami okolo pása, bola k nej tesne pritisnutá a na niečom sa strašne smiala a nakláňala sa k Rachel tak, akoby chcela zaboriť tvár do ohybu jej krku.
Prstami prešla po tej momentke, akoby sa chcela presvedčiť, že je skutočná. Ani si neuvedomila, že sa červená, kým nezdvihla oči k Rachel a tá jej pohľad neoplatila plachým úsmevom.
,,Kde vznikla táto?"
,,Tohtoročná valentínska party. Pozri na tie srdiečka za nami! Sugar všade vláčila so sebou svoj foťák a fotila páriky. Bola si tam vtedy viac-menej sama a keď si sa opila, tak si sa chcela fotiť iba so mnou, pretože si všetkým tvrdila, že mňa v tej miestnosti miluješ najviac."
Rachel sa snažila zastaviť nostalgický úsmev, ktorý sa zrazu rozprestrel cez jej pery. Quinn sa znova zadívala na fotku, vytiahla ju z priečinku a otočila.
Valentínska "Sugar Shack" party v Breadstix, 14.2.2012, cca 01:30 AM
Quinn sa usmiala na popis napísaný Racheliným písmom a červeným perom, za ktorým bolo srdiečko. Neprikladala tomu veľkú váhu. Opäť fotku vložila na jej miesto a dívala sa na ňu. Vyzerala tam tak šťastná. Bolelo ju, že si na to nedokázala spomenúť.
,,Ďakujem," vytisla nakoniec zo seba, zavrela album a pritisla si ho na prsia. Puck ju objal a Rachel sa odvážila na ňu iba jemne usmiať. Zatiaľ to muselo stačiť.
~*~
,,Hej, Fabray!" Finn sa s úsmevom pristavil pri jej lavici. Quinn práve dokončovala úlohu, ktorú dostala na špeciálnom doučovaní. Ak chcela tento rok ukončiť, musela sa začať snažiť.
,,Ahoj," ani k nemu nezdvihla oči, snažila sa doriešiť matematický príklad. Po chvíli to však vzdala a predsa len sa naňho pozrela.
,,No dobre, čo chceš?" spýtala sa nevrlo.
Finn sa k nej kúsok sklonil, ako by jej chcel šepkať.
,,Rozmýšľal som. Vieš, ty a ja... možno... možno by sme mohli začať odznova?"
Quinn sa prekvapene zarazila. Jej oči sa opreli do Finnových a vybavili sa jej všetky tie spomienky, ktoré jej ostali. Prevažná väčšina bola s Finnom. Myšlienky sa jej začali zbesilo preháňať mysľou.
Možno jej život chce týmto dať druhú šancu, nie? Možno to bola ponuka na nový život, začať úplne od znova niečo, čo predtým tak strašne skazila!
Ale nerozišiel sa on s ňou náhodou? Puck to hovoril. A všetky tie fotky, vyzerala na nich tak šťastná, hoci Finn nebol po jej boku! Možno až na tie, kde mala ružové vlasy a vyzerala odpudzujúco. Ale tie ostatné boli určite šťastné spomienky, hoci si ich nepamätala. Hlavne tie s Rachel tak vyzerali. Mohla by jej to urobiť?
,,Si... si teraz voľný?" spýtala sa placho.
,,Rachel mi vrátila prstienok a povedala, že to asi nemá ďalej cenu, takže predpokladám, že... áno? Asi."
Quinn sa naňho sladko usmiala. Druhá šanca, nový život. Prečo to nevyužiť? Obišla lavicu a prešla k Finnovi, aby k nemu mala bližšie. Ten sa na ňu pozrel s očakávaním. Quinn si vstala na špičky, položila ruky na jeho ramená a pomaly spojila ich pery. Cítila, ako ju Finn objal okolo pása a ona si spomenula na tie posledné spomienky, ktoré ešte mala, keď boli spolu. To bolo to posledné, čo si pamätala, nič potom. Začínala tam, kde prestala. Možno bolo načase znova prežiť niektoré momenty, na ktoré si nemohla spomenúť.
~*~
,,Quinn?" Rachel ju dohnala na chodbe a chytila za rameno. Quinn sa ju pokúšala striasť. Celý deň sa jej vyhýbala, nedokázala sa jej pozrieť do očí po tom, čo včera pobozkala Finna.
,,Hm?" nervózne sa na ňu otočila a zovrela pevnejšie v rukách knihu, ktorú držala.
,,Prečo sa mi vyhýbaš?" Rachel ju prepálila pohľadom. Quinn stočila oči inam, nemohla zniesť výčitky na jej tvári.
,,Videla som ťa s Finnom dnes pri tých skrinkách, takže ak je to pre to, zabudni na to, mne je to jedno!" klamala jej do očí. Nebolo jej to jedno. Nezniesla, keď sa Quinn mohol niekto dotýkať tak, ako ona nemohla.
,,Myslela som, že medzi vami to skončilo a potrebujem si ujasniť nejaké veci a..."
,,Je to v pohode," Rachel nad tým mávla rukou a snažila sa na ňu usmievať: ,,Vždy tu budem pre teba a ak je toto to, čo vážne potrebuješ, tak len do toho. Ak ťa to vráti späť alebo ti to pomôže vyrovnať sa s tým, čo sa ti stalo, tak to skús!"
,,Ďakujem," Quinn jej ľahký úsmev oplatila.
,,Keby si niečo potrebovala, vieš kde ma hľadať. Sľubujem, že tu vždy pre teba budem Quinn, nech urobíš hocičo," znova sa na ňu usmiala a mierila na svoju hodinu.
,,Rachel?!" skríkla za ňou Quinn, keď už bola skoro na konci chodby a rýchlo mierila k nej skôr, než si to rozmyslí: ,,Vlastne by sa našlo niečo, s čím mi môžeš pomôcť."

 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Bulinek Bulinek | 2. března 2012 v 6:39 | Reagovat

Dobre, zvedavosť ma dohnala :-D Ja som si to proste prečítať MUSEL!!! :-P Už nech som doma zo školy a prečítam si druhú časť :-)
ALE TERAZ HODNOTENIE!!! Príbeh zaujímavý, odtrhol som sa od čítania len vtedy, keď Lily začala mňaukať pri dverách :-D Finn je totálny (ale fakt že TOTÁLNY) debil :-D Na Rachel by som to nikdy nepovedal, také cieľavedomé dievča, toto ešte dopadne :-D A keďže je pol 7, tak ti poviem len toto:...neskúšaj prestať písať!!! :-|  :-D

2 Romana Romana | 2. března 2012 v 8:52 | Reagovat

Drahá Lilly, keďže  som včera večer nestihla okomentovať tento príbeh, pretože ma mama hnala het z izby, dávam to sem teraz. Myslím, že príbeh nie je za potreby hodnotiť,, ty vieš že je úžasný. Finn sa tu správa ako totálny kokot ( pardón za debil). Puck je veľmi zlatý a vidno, že sa zmenil. Kurt ako dobrý kamarát pomáha a Rachel? Neviem nájsť správne slová? Je duchaplná, alebo ako to mám nazvať. Je proste dokonalá, ak nie je s Finnom, vždy bude dokonalá. Takžééééé ešte raz: DOKONALOSŤ!!!! ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.