6. Your finest hour won't be wasted

25. února 2012 v 15:22 | Lilly Evenová |  This is gonna hurt
Tento krát kapitola z Kurtovho uhlu pohľadu a žiadne dopisy. Niekto sa rozhodne konať. Ako to nakoniec všetko dopadne?

Pesnička, ktorú Blaine spieva (a ktorou je celá poviedka inšpirovaná):

Za beta read ďakujem Aniš :)
Komentáre veľmi pomôžu v písaní ďalšej kapitoly!

6. Your finest hour won't be wasted



Nemohol sa sústrediť na prácu. Prsty sa mu triasli, keď pripevňoval jednej z modeliek do vlasov klobúk a skoro jej pocuchal systematicky vytvorený účes. Bolo mu na odpadnutie a ruky sa mu potili.
Za jeho chrbtom sa mu ozývala hudba. V tom rozruchu zachytil každý tretí tón, ale to stačilo, pretože tie pesničky poznal naspamäť. CDčko, z ktorého boli, mu permanentne hralo v izbe, keď mu bolo najhoršie, aby mu zlepšilo náladu. Alebo aj vtedy, keď mu bolo najlepšie, aby mu pripomenulo, že nič netrvá večne. Ani šťastie.
,,Čo ti je, prosím ťa?" spýtala sa ho Silvia, jeho spolupracovníčka, keď konečne pripevnil klobúk na svoje miesto, prichytil ho pár sponkami a vlasy ešte raz prešiel lakom. Muselo to byť perfektné!
,,Nič," vytisol zo seba ťažko. Silvia ho prešla hodnotivým pohľadom.
,,Si biely ako stena a na čele máš pot. Si si istý, že si v poriadku?"
Iba prikývol, v hrdle cítil guču, keď rozoznal tóny ďalšej piesne.
,,Musí to byť dokonalé, Kurt! Je to naša veľká šanca, tá kolekcia je úžasná, máme tu kopu ľudí, pozri! Vieš čo, choď si radšej niekam sadnúť, ja to už dorobím!" Silvia mu vytrhla z rúk sponky a lak na vlasy. Kurt jej bol za to neskonale vďačný. Nedokázal sa sústrediť.
Prešiel cez celé zákulisie až k miestu, ktorým budú o malú chvíľu vychádzať modelky. Ako sa približoval bližšie k pódiu, vyschlo mu v ústach. Bolo tam množstvo prominentných ľudí, no jeho zaujímala jediná osoba.
To on navrhol, aby tu dnes zaspieval. Želal si, aby sa jeho návrh dostal až k organizátorom a to sa naozaj stalo. A teraz tu bol, sedel za prenosným piánom, otočený k nemu chrbtom a Kurt mohol vidieť iba jeho zátylok a vlasy skrotené gélom, z ktorých sa pár kudrlín uvoľnilo a neposlušne odstávalo. Blaine. Sedel priamo pred ním a neotočil sa. Nevedel o ňom.
Zdalo sa to ako geniálny plán. Blaine spievajúci na ich prehliadke. Po predstavení pôjde do šatne a Kurt si počká na svoju príležitosť a vyrazí za ním. Lenže čo potom? Čo sa stane, keď zaklope na šatňové dvere s jeho menom a Blaine mu otvorí? Ich oči sa po rokoch stretnú, Kurt ho po prvýkrát uvidí aj inak, ako v televízií. Všetko sa zmení!
Triasol sa na celom tele. Ďalšia pesnička skončila. Videl, ako si Blaine siahol rukou na zátylok a zotrel si pár kvapiek potu z čela. Kurtovi v tej chvíli vyschlo v ústach. Jednou rukou zovrel operadlo stoličky, na ktorej sedel, pretože sa potreboval niečoho držať. Blaine sa opäť zhrbil nad klavír, priblížil svoje pery k mikrofónu a niečo hovoril. Kurt nedokázal vnímať jeho slová. Potom Blaine položil svoje prsty na klavír a opäť sa ozvala melódia. Tento krát pomalšia. Kurt sa pristihol, ako premýšľa, že tie prsty, ktoré občas zazrel, ako sa pohybujú po klávesoch, by presne tak mohli behať po jeho tele.

Feels like your life is over,
Feels like your hope is gone,
You kiss it all away,
Maybe, Maybe...

Kurt poznal tú pesničku. Jeho obľúbená z toho albumu. Ale počuť ju naživo? To mu privodilo zimomriavky. Očarene sa díval na Blaina, ktorý sa hrbil nad piánom a jeho hlas sa ozýval stíchnutou sálou.

This is a second coming,
This is a call to arms,
You'll find us now and we'll be
Wasted, wasted

Očarene ho počúval. Cítil sa tak neprístojne, že sedí ako prikovaný na stoličke a s otvorenými ústami sa pozerá na svojho bývalého milenca. Lenže jeho hlasom sa cítil tak zhypnotizovaný, že sa nedokázal pohnúť. Zrazu ho opustila odvaha urobiť čokoľvek. Chcel tam iba sedieť a počúvať ho.

Hey, hell is what you make,
Rise against your faith,
Nothing's gonna keep you down,
Even if it's killing you,
Because you know it's true

,,Kurt, hey, Kurt?"
Ten hlas prišiel úplne nečakane. Prudko ním myklo a otočil sa. Videl Silviu, ako sa k nemu ponáhľa.

Let it out, let it out,
You can scream and you can shout,
Keep your secrets in the shadows
And you'll be sorry

,,Čo sa stalo?" spýtal sa prekvapene.
,,Bože, ty vyzeráš, si v poriadku?" Silvia sa nežne dotkla jeho čela. Kurt sa jej snažil vytrhnúť.
,,Stalo sa niečo?" Spýtal sa znova prísnejším tónom. Silvia sa zarazene odtiahla.
,,Potrebujem pomôcť s tými hnedými šatami, pomôžeš mi, prosím ťa?" tvárila sa bezmocne. Kurt hlasno vzdychol a prikývol. Koniec koncov, bola to jeho práca!
Poslednýkrát sa obzrel na Blaina. Stále sa skláňal nad klavírom, ponorený do svojej pesničky.

You say it's all a crisis,
You say it's all a blur,
There comes a time, you gotta
Face it, face it...

~*~

A bolo po všetkom. Kurt sa cítil tak zvláštne opantaný atmosférou celej prehliadky, že na chvíľu zabudol na svoj plán. Keď sa však posledná modelka otočila na móle bez najmenšieho zakymácania, ráznym krokom mierila priamo k nemu do zákulisia a tesne pred tým, než vošla za oponu, ešte sa naňho veselo usmiala, Kurt znova pocítil ťažobu. Bolo to teraz, alebo nikdy. Vedel, že prehliadka sa chýli ku koncu. Opustil svoje miesto za oponou, odkiaľ bezpečne pozoroval dianie na scéne a zamieril smerom, kde sa skrývali prezliekarne a šatne. Vedel, že tie skoro na konci chodby sú Blainove. Rázne zamieril k nim.
Na jeho prekvapenie boli pootvorené. Prekvapene ich kúsok odchýlil a nazrel dnu.
Šatňa bola prázdna. Dnu ostal iba papierový teglík od kávy a vo vzduchu omamná vôňa pánskej voňavky. Kurt s prekvapenými ústami ostal stáť pred dverami.
,,Pán Anderson pred chvíľou odišiel, ale ešte je pri aute, možno to stihnete," povedal mu akoby mimochodom SBSkár, ktorý prechádzal okolo. Kurt na nič nečakal a vytrielil k východu. Bežal tak rýchlo, až mal pocit, že mu sa mu do pľúc nedostáva vzduch.
Po chvíli bol konečne pri jednom zo zadných východov, kde vedel, že Blainov bodyguard parkuje limuzínu. Na jeho prekvapenie, keď dvere otvoril, uvidel iba zástup ľudí. Boli tam fanúšikovia s fotoaparátmi, ale aj pár novinárov. A v tej zmäti tiel a bleskov foťákov uvidel Blaina, ktorý si skrýval tvár obrovskými slnečnými okuliarmi a jeho bodyguarda, ktorý okolo neho obtáčal ruku a viedol ho k autu.
Kurt sa hodil priamo do davu. Snažil sa predierať pomedzi ľudí, aby sa dostal bližšie, ale zdalo sa, že všetci sa chcú dotknúť hviezdy.
,,Blaine! BLAINE!" skúsil kričať, ale jeho hlas sa miesil z hlasmi ostatných ľudí, ktorý kričali jeho meno. Kurt bezmocne pozeral na smer, ktorým mizne jeho jediná nádej. Už boli skoro pri aute. SBSkár siahal po kľučke.
,,BLAINE WARBLER!" skúsil to z plných pľúc jedinou prezývkou, ktorú nikto nekričal. Pretože tak ho nikto nepoznal. Bolo to príliš osobné.
Blaine sa neotočil. Zdalo sa, že ho nepočul. Kurt stojaci na špičkách videl, ako bodyguard otvoril dvere na aute a Blaine nastúpil. Potom si prisadol k nemu a auto sa pohlo. Chcel sa k nemu rozbehnúť, no niekto ho sotil a on stratil rovnováhu. Z posledných síl sa zachytil saka niekoho, kto stál vedľa neho a to ho udržalo na nohách. Sledoval, ako sa čierna limuzína vzďaľuje. A s ňou odchádzala aj nádej. Jediná šanca bola premrhaná.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Aniš Aniš | 25. února 2012 v 15:25 | Reagovat

Odzačiatku som čakala, že čo sa tam budú rozprávať, keď sa stretnú a oni niiiiiiiič! Méééé :-(

2 Rossi Rossi | 26. února 2012 v 15:17 | Reagovat

Chjo, dosť ma mrzí, že sa nestretli ...  :-( Dúfam, že sa to v budúcej kapitole zmení ;-)

3 Domík Domík | Web | 27. února 2012 v 1:19 | Reagovat

Tak jsem se konečně dostala i k téhle povídce. Super nápad, jsem zvědavá, jak se to bude vyvíjet dál.

4 Karin Karin | 14. února 2017 v 13:27 | Reagovat

Krásna kapitolka ale já myslela že se setkají. ???

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.