Prologue alebo o kávovom papieri a atramente

25. ledna 2012 v 14:52 | Lilly Evenová |  This is gonna hurt
Blaine dostane nezvyčajný fanúšikovský dopis a tým to všetko začína...

Prologue alebo o kávovom papieri a atramente



Blaine ležal na posteli, ruky za hlavou, hľadel do stropu. Na nohách mal ešte stále obuté topánky, na sebe prepotené tričko a príliš úzke jeansy. To bola teraz maličkosť. Oči mal otvorené, hľadel na bielu stenu a počítal sekundy, minúty, hodiny...
,,Pán Anderson!" klopanie na dvere jeho hotelovej izby ho prebudilo. Chrbtom ruky si zotrel pár zblúdilých sĺz, ktoré rozmazali jemný, javiskový make-up a nechali za sebou tmavý, čierny fľak. Bolo načase sa pozbierať. Pracovať!
Znechutene vstal z postele. Naozaj nepredstaviteľne smrdel. Mal by si hodiť sprchu. Skopol zo seba čierne lakované topánky, ako mieril k dverám, cez hlavu si vyzliekol polo-rozopnutú košeľu a konečne otvoril dvere.
,,Pán A-" mladá dievčina pred dverami skamenela a zdalo sa, že na chvíľu stratila svoju profesionalitu, keď si s otvorenými ústami obzerala jeho obnaženú hruď.
,,Čo chceš, Andrea?!" Už si zvykol na svoju asistentku aj na jej prístup a zbožňované uctievanie jeho osoby. Aj na to, že mu stále vykala. Po roku a početných pretiahnutiach, keď bol opitý, mu stále vykala. To dievča sa mu snáď iba snívalo!
,,Pán Anderson, pán Bruckley si prial, aby som vám toto predala!" Podala mu do rúk množstvo fanúšikovskej pošty previazanej jednoduchým špagátom.
,,A čo ja s tým? Nie je tvoja práca odpovedať fanúšikom a posielať im moju obligátne podpísanú fotku?!" Blaine s ňou strácal trpezlivosť. Andrea si nervózne zastrčila blonďavý prameň dlhých vlasov za ucho a popravila svoje retro okuliare s hrubým čiernym rámom, akoby naberala silu na protiútok.
,,Ale pán Bruckley vravel..."
,,Je mi úplne u riti, čo ten starý blázon znova vymyslel. Pozriem sa na ne, teraz mi daj pokoj!" Blaine zabuchol dvere, o ktoré sa už hodnú chvíľu opieral, blondínke rovno pred nosom. Dotackal sa do kúpeľne, množstvo pošty, ktorú dostal, hodil na okraj vane a začal sa vyzliekať. Ruky sa mu triasli, nemal náladu na gombíky na jeansoch, tak ich iba roztrhol, aj tak mu jeho hlúpy manažér kúpi nové. Alebo ich dostane zadarmo, ak bude propagovať značku. Ešte sa uvidí.
Pustil kohútik a vliezol do veľkej vane. Pohodlne sa uvelebil na jej okraji, oprel si hlavu a zavrel oči. Počul šumenie vody a to ho upokojovalo. Cítil, ako sa mu svaly uvoľňujú.
'Čo si to spravil, Blaine?' Hlások v jeho hlave sa zjavil znenazdajky , až Blainom myklo.
'Čo si to urobil?' Bolo neskoro vyhovárať sa, keď svedomie začalo pracovať. Znechutene zaťal päste. Tomuto rozhovoru samého so sebou sa chcel silou-mocou vyhnúť.
"Musel som..." povedal sám sebe na hlas.
'A to je tvoje ospravedlnenie?'
V Blainovi sa hromadial zlosť. Na seba, na svoj život, na celý svet.
,,Obmädzoval ma!" Zopakoval si to ešte tri krát. Len aby tomu sám uveril.
'Miloval ťa!' ozval sa opäť ten hlas niekde v jeho podvedomí 'On ťa tak miloval a ty si ho iba využíval! A keď už bol využitý dostatočne, zamietol si s ním, ako s handrou. Nepotrebnou handrou! Lebo tým sa pre teba stal. Nie je to pravda, Blaine?'
,,TAK DOSŤ!" Blaine so skríkol tak hlasno, že si bol istý, že to bolo počuť aj vo vedľajšej izbe. A možno aj v tej za ňou. Nepotreboval aby sa niečo dozvedeli novinári. Ešte nie. Znechutene sa díval na tečúcu vodu, ktorá dopadom na hladinu vytvárala hustú penu. Voňala kávovo. Blaine mal tú vôňu rád, ešte od strednej školy a Andrea vždy vedela, akú vôňu mu kúpiť. Alebo sa to vedelo všeobecne, už v tom strácal prehľad.
Netušil, kedy sa jeho súkromie stalo top témou ranného, denného aj večerného spravodajstva a ešte k tomu najrôznejších magazínov. Netušil to, prišlo to zo dňa na deň. Zrazu bol všade. Písalo sa o ňom ako o objave roka, o mladom talente, okúzľujúcom mladom mužovi. Lichotilo mu to. Vtedy ešte nemohol vedieť do čoho sa to dostal!
Zastavil vodu a natiahol sa po listoch, ktoré mierne premáčane ležali na boku vane. Mokrými prstami ich nedbalo preberal. Ružové obálky mu boli nechutné, rovno ich hádzal na zem, na snehobiely koberček pri vani. Pohladnice s roztomilými šteniatkami a vyznaniami lásky leteli rovno za nimi. A na toto má fanúšikom poodpisovať? Boli to sračky.
Po chvíli narazil na jednu obálku, ktorá ho zaujala. Mala bledokávovú farbu a aj voňala ako káva. Ako latté. Rukopis mu čosi pripomínal, nemohol si spomenúť čo. Premočenými prstami ju roztvoril a vybral z nej list na rovnakom kávovom papieri. Bol drsný na dotyk.
'Drahý B.' začínal ten dopis a Blaine si bol v tej chvíli istý, že tú osobu pozná. Ten rukopis! Ale netušil odkiaľ by mu mal byť známy. Na chvíľu sa začítal do riadkov, no nestihol sa dočítať na koniec, pretože mu dopis vypadol z rúk a ostal sa jemnučko vznášať na obláčiku peny, ktorá zahaľovala jeho telo. Atrament na ňom sa pomaly rozpíjal...
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Aniš Aniš | 25. ledna 2012 v 15:05 | Reagovat

Začína to zaujímavo, len si asi budem musieť zvyknúť, že je Blaine taký... Hm... Hnusný... :-| Teda ak taký ostane... :-D

2 Brea Brea | 25. ledna 2012 v 16:24 | Reagovat

Presne si viem predstaviť takého Blaina, zlého, opitého... ;-) no vidím to na ďalšiu moju závislosť :-)

3 Jamie-Emm Criss Jamie-Emm Criss | 25. ledna 2012 v 20:37 | Reagovat

Lilla super nápad, teraz ťa stále budem otravovať nech pridáš ďalšiu kapitolu O:) :D
PS ako to to vyzerá s tou Paralelou? :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.