13. Nadobro zmenená

15. září 2011 v 18:32 | Lilly Evenová |  Family
A je to tu, to na čo asi veľa z vás čakalo. Všetko sa to mení. Alebo... nie?

13. Nadobro zmenená


Rachel o to pôvodne chcela poprosiť Kurta, aby jej pomohol dokonale nacvičiť rolu Elphaby, no osud chcel, aby sa jej do cesty priplietla Quinn. Snívala o tom tak dlho a teraz nechcela dovoliť, aby jej ten sen niekto vzal. Konečne sa dostala tam, kde chcela byť celý svoj život - na Brodwayské pódium. Vedela, že ak zažiari, je to iba kúsok k vysnívanej role a ona nechcela ostať nepripravená na túto veľkú úlohu. O Elphabe snívala celé roky a teraz ju mala na dosah, aspoň ona si to myslela. Bola pripravená urobiť preto čokoľvek a hoci texty už poznala naspamäť, stále považovala za potrebné cvičiť.
Bol neskorý večer a ona s Quinn popresúvali nábytok v Shelbyinej obývačke presne tak, aby vytvoril dostatok voľného priestoru, ktorý predstavoval scénu. Nechala naboku iba jednu taburetku, ktorá mala predstavovať vežičku.
,,Tu máš, zober si to!" prehovorila Rachel hlasom podfarbeným emóciami. Quinn ju už hodnú chvíľu očarene pozorovala, v rukách držala scenár a sledovala, ako jej Rachel podáva knihu, ktorú vytiahla zo Shelbyinej knižnice. Bola to najväčšia a najhrubšia kniha, ktorú tam našla, aby sa aspoň sčasti podobala knihe kúziel. Quinn rapotala svoj text, na ktorý sa vôbec nesústredila. Viac ju zaujímala Rachel a jej jemné gestá. Pripadala jej tak čarovná.
,,Teraz je to na tebe..." zanôtila Rachel a Quinn sa nechala strhnúť slovami tej piesne. Posadila sa na blízky gauč, ktorý bol teraz odsunutý úplne pri stene, aby nezaberal miesto a sledovala ju.
,,Elphie," usmiala sa Quinn na ňu dojato. Túto časť mala zo všetkých najradšej. To jedno slovo, pri ktorom sa mohla na Rachel pozrieť tým verným pohľadom. Vedela, že sa blíži jej čas. Ešte jedna replika, kúsok hovoreného slova a príde to.
Rachel chytila malý ovládač, ktorý bol položený vedľa Quinn na gauči a spustila hudbu. Hľadela na blondínku, ako sa elegantne postavila a začala potichu spievať:

I've heard it said
That people come into our lives for a reason
Bringing something we must learn
And we are led
To those who help us most to grow
If we let them
And we help them in return
Well, I don't know if I believe that's true
But I know I'm who I am today
Because I knew you

Like a comet pulled from orbit
As it passes a sun
Like a stream that meets a boulder
Halfway through the wood
Who can say if I've been changed for the better?
But because I knew you
I have been changed for good

Quinn dokončila svoju slohu a položila text na gauč. Rachel ju chytila za ruku a cítila silný elektrický výboj, ktorý prešiel jej telom, keď sa ich prsty preplietli. Teraz bol rad na nej:

It well may be
That we will never meet again
In this lifetime
So let me say before we part
So much of me
Is made of what I learned from you
You'll be with me
Like a handprint on my heart
And now whatever way our stories end
I know you have re-written mine
By being my friend...

Like a ship blown from its mooring
By a wind off the sea
Like a seed dropped by a skybird
In a distant wood
Who can say if I've been changed for the better?
But because I knew you

Quinn sa jej dívala do očí a videla v nich pokoj. Usmiala sa a potichu, úplne potichučky odspievala svoju časť textu: ,,Because I knew you.."
,,I have been changed for good!" dokončili obe skoro bez dychu a nevládali spievať ďalej. Dívali sa iba na seba, v hlave prázdno. Rachel ku Quinn spravila ešte krok, no bála sa pokračovať. Quinn prekvapene zamrkala, sila toho okamžiku ich k sebe tiahla. Nahla sa, zavrela oči a pritisla svoje pery na tie Racheline. Menšia brunetka pod tým dotykom na chvíľu zmrzla na mieste. Quinn sa už chcela odtiahnuť, na jazyku mala ospravedlnenia a všetky možné aj nemožné vysvetlenia, no vtedy Rachel otvorila ústa, aby ju vpustila dnu, natiahla ruky a obtočila jej ich okolo krku, aby ju mala bližšie. Quinn sa blažene vpila do jej pier. Trvalo to iba chvíľku, no po tom okamžiku ostali obe ako bez dychu. Chvíľu sa na seba dívali, omámené tým momentom.
,,Bože, čo som to spravila!" Quinn sa prudko vytrhla Racheliným dotykom a cúvla o pár krokom dozadu. Nanešťastie jej pohovka podrazila nohy a ona na nej ostala porazenecky sedieť.
,,Prepáč, ja..." Rachel sa snažila zachraňovať situáciu, aj keď netušila ako.
,,Nie, to ja som to spravila. Prepáč, netuším, čo to so mnou je... ja netuším... prepáč! Bola to chyba! Obrovská chyba!" Quinn zmätene rapotala a Rachel sa snažila nedať na sebe znať, ako veľmi ju to zasiahlo. Prikývla akože rozumie, vyhovorila sa na spánok a pobrala sa do hosťovskej, zatvárajúc za sebou dvere, aby dala Quinn najavo, že dnes nechce, aby spolu spali v jednej posteli. Tvárila sa, že spí, keď ju nežná blondínka prišla skontrolovať, ale v skutočnosti nemohla zaspať ani na minútu.
~*~
Ráno si Quinn pripadalo ako v zlom sne. Rachel ju okázalo ignorovala, zhltla svoje raňajky a ponáhľala sa na prednášku. Beth bola tiež divná, smutne sa prehrabovala v raňajkách, dokonca Rachel ani neodzdravila, keď odchádzala a Quinn odmietla povedať, čo sa stalo. Vedela, že bude potrebovať posily. Vychystala malú do škôlky, aby aj ona mohla ísť na svoje prednášky a po ceste zavolala Blainovi, či sa nemôžu poobede stretnúť u Shelby. Blaine súhlasil okamžite, netušiac o probléme, ktorému bude musieť čeliť.
Poobede, tesne po škole, Blaine vyzdvihol Beth zo škôlky a boli doma skôr, ako Quinn. Beth urazene odpochodovala do svojej izby s tým, že sa ide hrať a na Blaina poriadne ani nepozrela. Nekonalo sa žiadne radostné zvítanie.
,,Beth?" oslovil ju jemne Blaine a nakukol do jej izby. Malá sedela na zemi, kde mala rozložený svoj domček pre bábiky.
,,Hm?"
,,Nechceš mi niečo povedať?" spýtal sa Blaine milo. Beth naňho otočila svoje veľké oči.
,,Nemám ju rada!"
,,Koho?"
Malá blondínka sa otočila späť ku domčeku pre bábiky a vytiahla odtiaľ jednu z hnedými vlasmi a posadila ju znechutene pred seba.
,,Rachel, nemám ju rada!"
,,Och..." Blaine porazenecky vzdychol ,,Čo sa stalo, Beth?"
Malá neodpovedala hneď, snažila sa z bábiky zorvať šaty, ktoré na sebe mala. Až potom sa ozvala
,,Včera večer ma zobudili, keď spievali. A videla som ako sa pusinkujú!"
,,Čo sa?!" Blaine primrzol na mieste.
,,Pusinkujú! Mama pusinkovala Rachel!" Beth vyskočila zo zeme a nechala polozvlečenú bábiku iba tak ležať na zemi. Naštvane dupala po miestnosti.
,,Beth, počkaj, prečo by sa Quinn a Rachel pusinkovali?" Blaine stále ohromene sedel na zemi.
,,Pusinkovali sa, pusinkovali! Naozaj!" Beth naštvane poskakovala.
Blaine sa zozbieral zo zeme a posadil sa k Beth na postel. Poklopal dlaňou po mieste vedľa seba, aby Beth naznačil, že si má prisadnúťˇ.
,,Ale ja nechcem dve maminky," Beth sa smutne posadila na svoju ružovú posteľ s nebesami a zdvihla svoje oči plné sĺz k Blainovi.
,,Ale prečo nie, Beth, veď som ti hovoril, že dve maminky a dvaja ockovia sú rovnako dobrí ako ocko a mama, nie?"
Beth pomaly, smutne prikývla a privinula k sebe svojho plyšového psíka Hrozienku, ktorý mal ešte stále okolo krku obviazanú modro-červenú mašľu, ktorú Blaine kedysi vyrobil zo svojej starej, školskej kravaty.
,,Ale keby som mala dve maminky..." začala pomaly a pri tom hlasne smrkla ,,Znamenalo by to, že nemôžem mať ocka. A ja chcem za ocka teba!"
Blaine sa prekvapene díval na dievčatko, ktoré sa teraz naňho pozeral s nevyslovenou úctou a láskou. V očiach ho zaštípali slzy.
,,Och, Beth," opatrne k sebe malú privinul a objal ju. Ona obtočila ruky okolo jeho krku a objatie mu nemotorne oplatila spoločne s Hrozienkou, ktorú stále zvierala v ruke.
,,Ja budem vždy tvoj ocko, dobre?" usmial sa na ňu Blaine a chytil ju za ruku, aby si vynútil jej plnú pozornosť ,,Ja a Kurt budeme tvoji ockovia a Quinn a Rachel budú vždy tvoje maminky, áno? Budeme spolu veľká rodina, dobre?"
Beth sa usmiala kútikom úst, ale iba na chvíľu. Zdalo sa, že ju trápi ešte niečo.
,,Ale Rachel asi nebude moja mamina," ozvala sa Beth po chvíli a nakrčila čelo. Zdalo sa, že o niečom premýšľa.
,,Prečo myslíš?"
Beth sa naňho otočila a posadila sa do tureckého sedu: ,,No.. mama Quinn bola veľmi smutná po tom, čo si dávali pusinu. Vravela, že to bola chyba!" v detských očiach bolo veľa otázok.
,,Aha... vieš, to dospelý občas hovoria. Neboj sa, bude to v poriadku!"
,,Zariadiš to?" spýtala sa ho Beth s nádejou.
,,Samozrejme, že to zariadim!" usmial sa Blaine a nechal sa pevne objať. Vedel, že sa musí s niekým porozprávať. Čo najrýchlejšie a čo najvážnejšie.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Aniš Aniš | 15. září 2011 v 18:45 | Reagovat

Keď raz budem veľká, tak budem mať také úžasné bábo ako je Beth a keď sa bude pýtať, z čoho som ju stvorila, tak poviem, že z jednej poviedky O:)

2 Nina Nina | 15. září 2011 v 19:35 | Reagovat

Uz sa tesim na dalsie Faberry :D dokonale :-)

3 Andromedka Andromedka | 24. září 2011 v 11:05 | Reagovat

Videla som len pár častí glee, ale i tak sa mi to zdá ako zvláštna kombinácia, ale neprekáža mi :P :D

4 misha misha | 28. září 2011 v 23:41 | Reagovat

skvela kapitola,neviem sa dockat dalsej :)

5 evelin686 evelin686 | Web | 29. září 2011 v 19:15 | Reagovat

pekne prosíme o ďalšiu kapitolku, Quinnie a Rachel :D :D

6 Nina Nina | 2. října 2011 v 13:19 | Reagovat

Uz by to chcelo novu kapitolu :D

7 Nikki Nikki | 2. října 2011 v 20:30 | Reagovat

Normálne sa hanbím, že som sem ešte nenapísala komentár, lebo ja som tvoja fangirl. :-D
Fakt zbožňujem tvoje poviedky, hlavne túto... No jasné, shippujem Klaine a Faberry, ako aj inak? :D
A tiež milujem poviedky, kde sú malé deti... Neviem prečo, ale tie deti sú vždy také milučké, keď sú v poviedke... Chcela by som takú malú Beth... ;-)
Každopádne sa klaniam a pripájam sa s prosbou o novú kapču. :)
P.S.: Tiež sa mi strašne páčila poviedka Stratení, ale akosi ju nepridávaš... Plánuješ ešte pokračovať? Lebo ak by si to ukončila takto, bola by to veľká škoda... :-?

Tak držím palce a čo najskôr nás poteš novou kapitolou... ;-)

8 misha misha | 20. října 2011 v 15:10 | Reagovat

bude este pokracovanie?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.