12. Úspech

8. září 2011 v 16:32 | Lilly Evenová |  Family
Ďalšia kapitola, ku ktorej si prosím komentáre a iné úžasné veci, ktoré mi zlepšujú moju zlú náladu spôsobenú školou a maturantským ročníkom.
Neviem, ako budem mať tento rok čas s písaním, takže poviedky budú pravdepodobne pribúdať pomalšie. Ale môžme spraviť dohodu, že čím viac komentárov sa tu nazbiera, tým viac sa začnem snažiť všetko postíhať, ok? :)

12. Úspech



Zima prišla v ten rok akosi skoro. Bol koniec októbra a ľudia na uliciach chodili zababušený v hrubých bundách s čiapkami. Newyorský vzduch bol nasýtený chladom, ktorý sa každým nádychom zarezával do pľúc ako bodajúce nože. Presne takým počasím kráčala Rachel Berryová, zabalená v obrovitánskom kabáte, ktorý si kŕčovito pritískala k telu. Na rukách obrovské, huňaté rukavice s hviezdičkami a okolo krku taký istý huňatý šál s veľkou, zlatou hviezdou na jeho konci. Bol to jej šťastný šál a ako sa zdalo, dnes jej naozaj doprial šťastia. Spod huňatej čiapky trčali iba dlhé vlasy, veselé oči a nos, nič iné cez vrstvy oblečenia nebolo vidieť a predsa na prvý pohľad ľudia, prechadzajúci okolo nej videli, že je šťastná. Líca mala zčerveňalé jemným rumencom, ktorý netvoril mráz, skôr Rachelin opojný pocit víťazstva a oči jej priam žiarili.
Pod pazuchou mala tašku, tak akurát veľkú, aby sa jej tam zmestil notebook, skriptá a scenár, ktorý so sebou dnes do školy neťahala náhodou.
Prednedávnom sa od jednej svojej spolužiačky vypočula fámu, že priamo na Broadwayi hľadajú akúsi náhradníčku, náhradníčky do jej vysnívanej hry a vraj budú na konkurz pozvaný hlavne žiaci miestnej školy. Považovala to za hlúpu ohováračku, akú roľu by mohli hľadať tu, keď sa im na Broadway denne hlásilo toľko ľudí, že nikdy by už nemuseli robiť nábor a aj napriek tomu by mali dostatok hercov, aby hrali všetky momentálne inscenácie súčasne? Bola to však pravda, Rachel sa o tom sama presvedčila, keď sa v budove jej školy začali objavovať jedovato zelené letáčiky, ktoré pozývali žiakov, aby skúsili svoje šťastie v najúspešnejšej hre za posledných pár rokov: Wicked. Rachel vzrušená týmto podnetom a cťou si zohnala kópiu originálneho scenára a naučila sa všetky ženské role pomerne naspamäť. Všetky okrem Glindy, pretože odmietala nosiť blond parochňu.
Ako sa neskôr dozvedela na prvom konkurze, jednalo sa o malú roľu v zbore. Boli tri voľné miesta a stovky záujemcov.
Keď ju pozvali na druhý konkurz, potešila sa. Bolo ich údajne už iba 50, ktorý boli pozvaný do druhého kola. Keď teraz veselo poskakovala po cestičke k svojmu bytu, na toto všetko spomínala, prehrávala si v hlave jej vystúpenie na druhom konkurze a pieseň, ktorú zaspievala. Defying Gravity. Opäť raz bez chyby, nacvičovali ju s Kurtom celý týždeň, každú možnú minútu. Dotiahli to až tak ďaleko, že sa Quinn zbalila a prehlásila, že kým sa toto šialenstvo neskončí a ona si neprestane spievať tú pesničku každú sekundu, dokonca ešte aj zo spánku, tak ostáva u Shelby. Príprava priniesla svoje ovocie, Rachel zvládla aj veľké sito druhého kola a dnes sa vracala z tretieho. Ostali desiati, čo dnes vystupovali. Ona medzi nimi, nemohla tomu uveriť. Vedela, že kto si počká, ten sa dočká. Ona sa dočkala. Dnes, keď dokázala roztlieskať ešte aj svojich súperov a súperky, ktorý boli voči sebe počas celého konkurzu odmeraný a nepríjemný, dnes, keď ju pochválila samotná porota, keď sa uklonila cez žiarivý reflektor na Broadwayskej scéne a nevidela nič, iba svoju vlastnú predstavu plného hľadiska v standing ovation, ktoré im oduševnene tlieskajú počas Rachelinho prvého predstavenia. To si predstavovala, kým tam stála, už nespievala, nehovorila, lebo všetko už bolo povedané, iba čakala na výsledok.
Povedali jej, že je stvorená pre toto pódium a že sa uvidia vo štvrtok na skúške. Bol piatok, vonku začínalo prituhovať a v Rachel sa niečo silne rozhorelo. Bol to plamienok nádeje, splnenie sna. S úsmevom otvorila dvere do ich bytovky a plachtila po schodoch, pretože sa jej nechcelo čakať na výťah. Zrazu mala príliš veľa energie.
Odomkla dvere do bytu a vkĺzla dnu. Vyzliekla sa z prebytočných vrstiev oblečenia, usadila sa pred televíziu a naladila hudobný kanál. Zdalo sa, že v byte nikto nie je, čo jej dovoľovalo tancovať po gauči, skákať a blázniť sa, pričom spievala známe melódie spolu s televíziou, kde práve vysielali hudobnú Top 20.
,,Fajn, takže to bude asi dobré znamenie," ozvalo sa odo dvier do kuchyne, Rachel sa strhla v pohybe, zakopla o vlastnú nohu a zrútila sa na gauč. Rýchlo dýchala a mala rozcuchané vlasy.
Vo dverách do kuchyne stála Quinn, usmievala sa a niečo miešala v obrovskej miske. Vyzerala ako tie modelky z časopisov, čo propagujú, že pečenie je stále sexy, pretože Quinn rozhodne vyzerala viac na zožratie, než hmota, ktorú pracne miesila.
,,Čo bude dobrého?" Rachel k nej prisupitala a namočila drzo ukazovák do tmavej, kakaovej hmoty, znalecky ho oblízla a zamlaskala. V poslednej dobe sa nielenže naučila oceňovať Quinninu vášeň pre pečenie, ktorú v sebe zrazu našla, ale aj rozoznávať jej recepty, ktorých stále pribúdalo. Shelby ju učila rôzne veci a toto bola jedna z tých najlepších. Každý deň, keď sa vrátila do bytu prevoňaného čerstvým koláčom, mala náladu oveľa lepšiu. Možno to bolo tým, že nič podobné, ako domáci koláč nikdy necítila. Jej otcovia nevedeli piecť a aj jedlo si väčšinou objednávali z blízkej thajskej alebo talianskej reštaurácie. Toto bolo niečo celkom nové a príjemné.
,,Hm, brownies!" predniesla Rachel znalecky a namočil prst do cesta ešte raz, no rýchlo ho vytiahla a strčila si ho maškrtnícky do pusy, aby ju Quinn nestihla klepnúť vareškou.
,,Aspoň počkaj, kým to poriadne vymiešam!" smiala sa Quinn a opäť sa pustila do miešania. Rachel napadlo, že jej musí kúpiť poriadny mixér.
,,Načo miešať, dobré je to aj takto!" Rachel opäť drzo ukradla kúsok cesta, ktoré vyšplechlo úplne na okraj misy skôr, než sa Quinn otočila a pochodovala späť do kuchyne.
,,Pozri, ja viem, že ty by si to pokojne zjedla celé aj bez toho, že by som to strčila do trúby, ale sľúbila som Kurtovi, že spravím brownies, tak buď tak láskavá a daj tie svoje ruky šmátralky preč z môjho cesta!"
Rachel sa uškrnula a zasadla na stoličku za kuchynským stolom, kde mala Quinn rozložené všetky prísady, ktoré používala. Cítila príležitosť na flirt a nechcela si ju nechať ujsť.
,,A kam presne by som tie svoje ruky mala presunúť?" spýtala sa a pobavene a pritiahla si k sebe dózičku z vanilkovým cukrom, aby ho aspoň ovoňala, keď jej Quinn tak rázne zarazila ochutnávanie.
,,Hocikam, keď nebudú v ceste," Quinn udýchane položila misu na stôl a krútila boľavou rukou. Bolo vcelku náročné miesiť tak tuhé cesto.
,,V ceste čomu?" spýtala sa Rachel provokatívne a Quinn vyprskla smiechom. Vzala zo stola malú lyžičku a milostivo jej ju podala. Rachel zažiarili oči, rýchlo jej vytrhla lyžičku a nabrala si trochu vanilkového cukru. Ten milovala.
,,Fajn a teraz mi prezraď, čo si dnes robila ty?" nadhodila Quinn tému, pretože v skutočnosti umierala zvedavosťou. Celý čas, ako prišla zo školy, na sporák postavila večeru a začala miesiť koláč, bola duchom úplne inde, pri Rachel. Hoci jej liezlo na nervy je večné pospevovanie si a pedantná príprava, priala jej to. Rachel mala obrovský potenciál.
Rachel sa zadívala na Quinn a oči jej prudko zaiskrili. Quinn ani nepotrebovala počuť, čo jej povie, vedela to. Rachel sa vznášala a žiarila. Bola šťastná.
,,VZALI MA!" nevydržala to nakoniec a vyhŕkla, čo mala na jazyku odkedy prekročila prah dvier. Nadšene vyskočila a vrhla sa Quinn do náruče. Blondínka ju zovrela v objatí a chvíľu tak obe stáli.
V tom sa ozval kuchynský budík a cinknutím pripomínal ryžu, ktorá stála na sporáku. Quinn pustila Rachel, akoby sa popálila a rýchlo sa otočila k hrncu, aby jej nemusela pozerať do očí. Vedela, čo by v nich našla. Bolo to tam vždy. Sklamanie. Aj Quinn ho cítila a všetkým možným v sebe sa ho snažila potlačiť. Sklamanie, že končí fyzická blízkosť, že tie dve sa musia od seba vzdialiť. Také isté sklamanie, ktorým Rachel končila každé ich objatie. Bolo to tak očividné, až si Quinn priala, aby bola radšej slepá. Toto nebolo správne!
Zliala ryžu a nechala ju vo veľkom hrnci. Skontrolovala ešte mäso, aby sa nemusela tak skoro otočiť k Rachel, ktorá stále stála pri kuchynskom stole a v ruke zvierala lyžičku.
Nakoniec to bolo nevyhnutné. Quinn sa zhlboka nadýchla, aby si dodala odvahu jej čeliť. Obe sa na seba dívali, ani jedna neprehovorila. Bolo to tak zmätené. A dialo sa to stále, hoci to obe popierali. Tie svetlé momenty, keď si boli bližšie, než si kedy pomysleli, že budú.
,,Pozri ja..." začala Quinn, no prerušil ju Rachelin široký úsmev.
,,Pomôžeš mi skúšať?!"
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Aniš Aniš | 8. září 2011 v 16:46 | Reagovat

Neviem, či som tie zimomriavky mala z toho, že mi je zima alebo z toho, že to bolo tak krásne... Ale asi z toho druhého... Tie niektoré vety... :-x
Dostávaš ma, lás <3

2 Nina Nina | 8. září 2011 v 18:19 | Reagovat

Som zvedava ktora z nich urobi konecne prvy krok :-)

3 tokiohotellacka tokiohotellacka | 8. září 2011 v 19:18 | Reagovat

Krásne, ale...kde je Klaine? :D :D
Ináč, super poviedka...ako vždy ;-)

4 Chris Chris | 10. září 2011 v 19:26 | Reagovat

Chýbali mi Kurt a Blain :D Ale inak pekná kapčia

5 evelin686 evelin686 | Web | 14. září 2011 v 19:22 | Reagovat

kedy bude nova kapitola? :D a tie dve by sa uz mohli dat dokopy :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.