3. kapitola- Domček číslo 213

6. července 2011 v 11:35 | Lilly Evenová |  Family
So... ďalšia kapitola. Prezradila Quinn všetkým čo sa deje? A o čo vlastne ide? A akú rolu v tomto príbehu bude zohrávať detský domček pre bábiky?

3. kapitola- Domček číslo 213


Quinn sedela na starom gauči, ktorý po Rachelinom generálnom vysávaní všetkých jeho častí vyzeral o niečo lepšie. V roztrasených rukách zvierala šálku horúce čaju a občas z neho usrkla a prerušila tak nastolené ticho. Rachel sedela vedľa nej, ruky zložené na kolenách a pohľad upretý do prázdna.
,,Neverím tomu," ozvala sa po chvíl a začala sa pohrávať s čipkou svojho trička, aby sa nemusela dívať na tie vykoľajené, súcitiace tváre svojich kamarátov. Jediná, na koho sa dokázala pozrieť bola Q: ,,Moja mama?" uprela k nej prosebný pohľad, aby poprela všetko, čo zo seba pred chvíľou histericky vysypala.
,,A moja dcéra," Quinn pokývala hlavou na znak súhlasu a Rachel pocítila, ako jej po líci steká osamotená slza. Ruka blondínky sa obkrútila okolo jej zápästia. Nepokúšala sa ju utešiť, iba tam bola. Akoby jej Quinn chcela naznačiť, že ju chápe, že sú v tom spolu. Rachel sa pristihla, že jej je za to na malý moment vďačná.
,,Kedy ti to chcela oznámiť?" spýtal sa Blaine strategicky, aby prelomil ticho.
,,Ona jej to nemusela oznamovať. Beth oficialne s Quinn nemá nič spoločné," zamiešal sa do toho Kurt a vzal Quinn s ruky prázdnu šálku.
,,Nie, ona... chcela mi to povedať. Vraj pátrala po mojom čísle," Quinn sa motal jazyk. Pritisla sa k brunete po svojom boku. Kurt s Blainom si vymenili prekvapené pohľady.
,,Ona chce, aby si Beth vychovávala ty?" Kurt už naozaj ničomu nerozumel.
,,Povedala iba, že nechce, aby malá ostala bez matky," Q sklonila hlavu pred tým zvedavým, modrookým pohľadom. Cítila sa ako na výsluchu. Netušila, čo bude ďalej a oni sa jej pýtali tak praktické otázky. Vedela iba jediné, z tejto situácie nevidela východisko. Keď ju Shelby požiada, aby Beth vychovávala, nezaváha.
,,Čo- čo ti ešte vravela?" otočila sa na ňu Rachel a v duchu si priala, aby jej Quinn povedala, že ju aspoň nejako okrajovo zmienila, že na ňu nezabudla.
,,Vlastne nič. Potom do toho vletela Beth, že je unavená a chce ísť domov, tak ju Shelby vzala a dala mi toto!" Quinn vytiahla z vrecka nohavíc malú kartičku a podala ju Rachel do rúk. Bola to vizitka:
Shelby Corcoran
učiteľka hudby a spevu
Pod tým bola adresa a telefónny kontakt.
,,Tak to si to dopracovala, mami! Od vedúcej zboru k učiteľke spevu..." zašepkala Rachel sklamane a študovala adresu na vizitke.
~*~
Rachel zastavila autom pred domom číslo 213, vypla motor, no ostala sedieť. Dívala sa na veľký dom so záhradou, broskyňovou fasádou a červenou škridlovou strechov, ako z reklamného plagátu. Veľké drevené okná boli pootvárané dokorán a na vchodových dverách viseli pripevnené baletné črievičky. Ako symbol. Rachel sa muselal usmiať, jej mama mala vždy zmysel pre symboliku jej vlastnú.
Vystúpila z auta, opatrne otvorila kovovú, ozdobnú bránku a prešla popri kamennom chodníčku lemovanom kvetmi, k dverám. Zdvihla ruku, aby zaklopala, no dvere sa otvorili skôr, ako sa ich dotkla. Zrak jej skĺzol nižšie, do pozorných a vystrašených olivových očí malého dievčatka.
,,Ahoj, máš doma mamičku?" sklonila sa k nej Rachel s úsmevom a študovala tie povedomé oči.
,,Uhm," prikývlo dievčatko a odbehlo od dvier. Rachel ju sledovala, ako mizne za rohom chodby, no jej detské kroky sa ozývali ešte dlho potom, než pravdepodobne zapadla v nejakej izbe.
Po chvíli sa ozvali kroky iné, ženskejšie a Rachel zbadala Shelby, ako sa k nej pomaly blíži a v rýchlosti si uväzuje na hlave šatku.
,,To som si mohla myslieť, že tu si aj ty," prehovorila po chvíli a gestom ju vyzvala, aby vstúpila. Rachel pozorne študovala jej vychudnutú tvár, keď ju viedla smerom, kde predtým zmizla Beth. Obe sa posadili v obývačke na gauč a Shelby jej ponúkla čaj a kávu, akoby sa nič nedialo a Rachel bola bežný hosť na bežnej návšteve.
,,Nie, ďakujem," zdvorilo odmietla, stále nespúšťajúc oči zo svojej matky.
,,Tak čo ťa sem privádza?" Shelby sa na ňu otočila s naozaj nezvyčajnou otázkou. Rachel strnula v pohybe a zvláštne sa na ňu zadívala.
,,Ty vieš, čo ma sem privádza," oponovala jej.
,,Naozaj netuším!"
Rachel sa na ňu neveriacky pozrela a spoznala, že to myslí smrteľne vážne.
,,Mami, ja..."
,,Nie som tvoja matka, Rachel. Nikdy som nebola."
Rachel oduto zmĺkla a obzerala sa po intieriéri domu. Obývačka bola dômyselne zladená v bordových a čiernych tónoch s veľkým francúzskym oknom vedúcim na záhradu, ktorý dnu vpúšťal dostatok svetla a Shelby mala tak výhľad na detské pieskovisko, hojdačku a veľký trávnik, po ktorom sa povaľovali najrôznejšie hračky.
,,Tak?" ozvala sa po chvíli Shelby netrpezlivo.
,,Naozaj... si chorá?" Rachel nemohla uveriť, že to zo seba vytisla. A ešte k tomu tak surovo! Mala to povedať inak. Oveľa, oveľa dramatickejšie.
,,Nie som chorá, zomieram... na rakovinu. Ale to ti predsa Quinn stihla prezradiť, nie?"
Rachel pokrčila plecia: ,,Bolo ťažké s ňou hovoriť. Keď prišla, vyzerala otrasená. Kým nám prezradila, čo sa deje, zamkla sa v kúpeľni a plakala"
,,Prečo by plakala kvôli mne?"
,,Kvôli Beth. Má o ňu starosť, bojí sa, ako to zvládne, prísť o mamu," vysvetlila Rachel rýchlo.
,,V tom prípade to chápem. Prísť o mamu je vždy ťažké-"
Shelby sa zarazila, keď zdvihla oči k Rachel a uvidela v jej očiach slzy. Natiahla ruku, aby ju pohladila po vlasoch, ale ona sa uhla a potriasla hlavou.
,,Ja... nechcem prísť o mamu!" prehovorila po chvíli.
Shelby iba vzdychla: ,,Nie som tvoja mama, Rachel, nebudem to viac krát opakovať"
,,A čo potom si?!" Rachel na ňu bojovne pozrela. Čosi v jej vnútri jej nedovolilo túto osobu zo svojho života vytesniť. Bola to jej krv, preboha!
,,Žena, čo ťa porodila? Neviem!" Shelby iba pokrčila plecia. Cítila sa ako v zlej telenovele, v ktorej matka s dcérou nájdu k sebe cestičku až potom, čo matka zistí, že umiera. Ale toto nebol ich prípad. Shelby sa nechystala Rachel k sebe pustiť bližšie. Iba by ju to viac zranilo.
,,Aj napriek tomu... niečo predsa len si, nie?" Rachel k nej zdvihla oči v nádeji, že sa dočká nejakej emócie z jej strany, no Shelby iba sedela, s rukami bezmocne zloženými v lone a mlčala.
Ticho prerušili až unáhlené detské kroky a malá Beth, ktorá sa odrazila od podlahy a pristála Shelby v lone, obtáčajúc ruky okolo jej krku, v tvári zdesený výraz.
,,Mamí, ja mám pod posteľou dinosaura!"
,,Dinosaura?" podivila sa Shelby a všimla si, ako Rachel pobavene, možno trochu dojato sleduje celú túto scénku.
,,Áno. Veľkého, óbrovského dinosaura!" Beth rozhodila rukami, aby predviedla, ako veľký ten dinosaurus môže byť ,,On ma chce zjesť!"
,,Ty si si zasa pozerala tú encyklopédiu, čo som ti zakázala, však? Nič v tvojej izbe ťa istotne nechce zjesť, Bethy, ale tak poď, pozrieme sa!"
Shelby sa zdvihla z kresla s malou v náručí a Rachel ju nasledovala. Vyšli dlhým, leštením schodiskom na druhé poschodie a Shelby jednou voľnou rukou otvorila dvere presne naproti schodom. Ocitli sa vo veľkej, priestrannej detskej izbe, namaľovanej na ružovo. Izbe kraľovala posteľ s nebesami a veľké, vysoké okná olemované ružovými závesmi. Mäkký a huňatý koberec pod nohami, na ktorý Rachel stúpila, pripomínal ako na pohľad, tak na dotyk cukrovú vatu. Pri stene a na poličkách bolo množstvo plyšových zvieratiek rôznych veľkostí, od obrovského medveďa, ktorý bol väčší ako samotná Rachel, až po množstvo maličkých, roztomilých stvorení naukladaných na písacom stole hneď vedľa rozsypaných pasteliek. Čo však Rachel zaujalo najviac, bolo detské piano v strede izby a veľký domček pre bábiky hneď vedľa neho. Taký ten drevený, s množstvom miestností a príslušenstvom. Presne taký, aký si priala ona celý život.
,,Ty sa teraz budeš so mnou hrať?" otočila sa na ňu malá Beth múdro, keď videla jej zaujatý pohľad smerujúci k domčeku. Rachel tá otázka zrazila a prekvapene pozrela na Shelby. Tá sa na ňu iba schvaľujúco usmiala a tak Rachel prikývla. Beth sa rozžiarili očká a zdalo sa, že strach z príšer a encyklopédií bol zažehnaný.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Aniš Aniš | 6. července 2011 v 11:47 | Reagovat

:-x  :-x  :-x

Ah... No... :-x

2 Lilly Evenová Lilly Evenová | Web | 6. července 2011 v 12:58 | Reagovat

Lás, ja som ti to vravela :D

3 tokiohotellacka tokiohotellacka | 7. července 2011 v 12:54 | Reagovat

Postieľka s nebesami :D ty musíš toho Haryho Pottera neznesiteľne milovať, čo? :D ale pekná poviedka, fakt :)

4 Lilly Evenová Lilly Evenová | Web | 7. července 2011 v 16:39 | Reagovat

tokiohotellacka : Nieeeeeeeeeee, vôbec O:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.