2. kapitola- Nečakané stretnutie

5. července 2011 v 10:33 | Lilly Evenová |  Family
Jeden útek pred povinnosťami, jedna rozrušená Quinn a jedno nečakané stretnutie. Čo všetko spôsobí?
Ps: komentáre :) Prosím! Gracias

2. kapitola- Nečakané stretnutie


Quinn nemotorne kľúčom otvorila dvere. Ruky sa jej podivne triasli a v hlave jej hučalo. Zhodila drahú kabelku na priamo na zaprášenú podlahu, nohou pribuchla dvere a spravila pár krokov.
,,Preboha, Q!" počula výkrik a zdvihla oči pred seba. Stála pred ňou Rachel, ruky navlečené v čudných, gumových rukaviciach, v jednej handra, v druhej čistiaci prostriedok. Dívala sa na jej mŕtvolne bledú tvár a zvláštne sklenené oči. Quinn naozaj vyzerala akoby videla ducha. Možno ho aj videla...
,,Čo sa stalo?" Vo dverách sa zjavil Kurt. Vo vlasoch mal chumáčiky prachu a na sebe staré tričko. Bolo nezvyčajné ho tak vidieť.
,,Nechajte ma!" Quinn sa pokúsila popri nich prekĺznuť na balkón, vo vrecku ju totiž pálili cigarety, no cestu jej Kurt šikovne zatarasil. Bezmocne sa okolo seba obzrela, ako vystrašené zviera zahnané do pasce. Jej oči padli na dvere kúpeľne a rýchlo sa k nim rozbehla. Rachel sa za ňou vrhla, pokúšajúc sa ju zastaviť, no Q bola rýchlejšia. Zapadla dnu a zamkla za sebou kľúčom, ktorý bol v zámke. S výdychom sa oprela o dvere, zavrela oči a snažila sa prepočuť búchanie a Kurtov krik, aby otvorila. Po chvíli klopanie bezmocne ustalo, ona sa s úľavou presunula k umývadlu a oboma rukami sa ho chytila. Cítil vo svojom vnútri absolútne prázdno, zdvíhal sa jej žalúdok a štípali ju oči. Rukami si objala brucho a konečne sa rozplakala. Sledovala ako čierne, ťažké kvapky jej sĺz zmiešaných so špirálou dopadajú na biele umývadlo a stekajú do odtoku, tvoriac tmavé, slané cestičky. Čosi v jej vnútri kričalo, že New York bude jej prekliatím.

~flashback~
Sedela na zmrzline, užívajúc si svoj prvý, newyorský zážitok ako obyvateľka tohto mesta. Hoci už bolo chladnejšie, ľudia vyťahovali svetri a tričká s dlhým rukávom, ona si chcela užiť svoju prvú newyorskú slasť a zmrzlinu milovala v akomkoľvek počasí.
A tak tam sedela, pomaly vyjedala pistáciovú zmrzlinu so svojho pohára, keď započula detský smiech. Bol prenikavý a veselý, znel trošičku ako strieborná zvonkohra v letnom vánku. Otočila sa a jej oči sa stretli s navlas rovnakými.
,,Preboha, Beth, nechaj tetu!" Elegantná žena v obrovskom klobúku dobehla k dievčatku a čapla ju za ruku. Potom zdvihla hlavu ku Quinn s úmyslom ospravedlniť sa jej, no keď sa na ňu zahľadela, prekvapene sa zarazila.
,,Pomenovali ste ju Beth?" Q presunula svoj pohľad z dievčatka na neistú Shelby Corcoránovú. Obe ženy vyzerali zarazene. Quinn sa trochu triasla, možno strachom, možno zimou alebo emóciami.
,,Tak si to chcela, nie?" odpovedala Shelby a sklonila sa k malej, ktorá sa skrývala pred Quinniným upreným pohľadom za Shelbyinu dlhú, ľanovú sukňu a ručičkami ušpinenými od čokoládovej zmrzlinu ju patlala kam dočiahla. Zdvihla ju do výšky, podávajúc jej obrúsok, ktorým si malá nemotorne utrela ústa aj obe ruky. Quinn ten výjav so záujmom pozorovala. Beth bola to najkrajšie dieťa, ktoré kedy videla, s jej dvoma copíkmi, svetlými vláskami a očami žiariacimi detským šťastným, olivovej farby.
,,A pôjdeme na preliezky, mami?" spýtalo sa po chvíli Beth, ktorá v Shelbyinom náručí znova ožila, stratila zvyšok strachu z neznámej osoby a začala sa neposedne vrtieť, vyhŕňajúc si dlhú, ružovú sukňu až k brade.
,,Pôjdeme, zlatko!" odpovedala jej Shelby starostlivo, popravila jej sukňu a postavila ju na zem.
,,Pôjdeš s nami?" otočila sa po chvíli na Quinn, ktorá stále pozorovala malú Beth, ako sa obtáča okolo Shelbyinej nohy, krúti zadkom a ťahá dlhú sukňu.
,,M-môžem?" vykoktala zaskočená Quinn,
,,Poď!" mykla Shelby plecom, vzala malú za ruku a ťahala ju od zmrzlinárne, cez ulicu až k blízkemu parku. Q ich neisto nasledovala, rozmýšľajúc či je toto správne a či je to vôbec zákonné. Ona sa svojej dcéry pred rokmi vzdala, čo to robí?
Lenže malá cupkajúca Beth, púliaca svoje veľké oči na všetko vo svojom dohľade, no predovšetkým na Quinn, ju akosi automaticky hnala ďalej. Zabočili do útrob parku, malá Beth si vymanila ruku z tej Shelbiinej a rozbehla sa k pieskovisku.
,,Pomaly, nespadni!" skríkla za ňou ešte Shelby, no malá už bola v pieskovisku, v tých pekných šatách sa posadila priamo do stredu, naberala do maličkých dlaní piesok a dôležito ho vykladala na múrik pred sebou.
Obe ženy sa posadili na lavičku pri pieskovisku
,,Čo tu robíš?" Bola Shelbyina prvá otázka, bez nejakých úvodných obligácií.
,,Študujem!" odpovedala pokojne Q, aj keď jej vnútro bolo ako na vode.
,,Prečo New York?" Spýtala sa Shelby pomaly, akoby ju podozrievala, že Quinn ju vystopovala.
,,Dostala som štipendium," vysvetlila jednoducho a rýchlo, aby poprela akékoľvek obvinenia, ktoré na ňu mohli padnúť: ,,Ale čo tu robíte vy?"
Shelby sa iba usmiala: ,,Vždy to bol môj sen, bývať v NewYorku s mojou dcérou!"
Quinn uprela pohľad na malú Beth, ktorá sa práve šplhala na blízku preliezku. Dcéra. Bola to predsa jej dcérá, nie?
,,Chýba ti," nebola to otázka. Shelby konštatovala.
,,Každý jeden deň som premýšľala nad tým kde je, čo robí, či veľmi vyrástla..." hlas sa jej zlomil. Odvrátila tvár od svojej malej dcérky, ktorá jej vlastne už nepatrila a dívala sa do zeme. Pod jej teniskami chrúpal piesok, ako keď sa lámu veľké, polystyrénové dosky. Presne taký zvuk to bol. Miesil sa so smiechom detí, s kázaniami ich mám aj so štebotom vtákov. Na detskom ihrisku vládol pokoj, no v Quinn sa všetko čudne zdvíhalo a neposedne vrtelo. Celé jej vnútro sa búrilo.
,,Už ju tu máš," povedala Shelby hlasom bez emócií. Quinn konečne zdvihla hlavu a prekvapene na ňu pozrela. Za tmavou clonou jej očí sa odohrával pre Quinn neznámy boj. Mala v očiach obavy, strach, lásku k malému dievčatku a aj akúsi nechuť, akoby sa jej bridila celá táto situácia. Jej tvár však nič z toho neodzrkadľovala. Bola chladná a vystretá, ako tvár mramorovej sochy. Možno trochu sinavá, neprimerane skrytá za veľkým, slameným klobúkom, no istotne bola chladná.
,,Je vaša, mňa nepozná!" Q sa zaleskli v očiach slzy.
,,Spozná," povedala Shelby pomaly: ,,Bude musieť!"
Quinn prekvapila jej vstriecnosť. Ona im dovolí stretávať sa? Ale čo Beth, ako to zoberie? Najväčšiu starosť mala o tú malú. Prirodzene, bola to jej dcéra!
,,Musíš to s ňou skúsiť, bude ťa potrebovať. Chceš svoju dcéru späť, či nie?"
Q jej slová prekvapili možno viac, ako celá táto situácia. Otvárala ústa, aby položila otázky, ktoré ju pálili na jazyku, no Shelby ju predbehla: ,,Nie, nechcem sa jej vzdať, ak sa chceš spýtať. Nie dobrovoľne," Potom si siahla na hlavu a zložila z nej veľký, slamený klobúk. Quinn sa oči rozšírili poznaním a strachom...

,,Otvor!" ozval sa spoza dvier kúpeľne autoritatívny ženský hlas. Quinn sa snažila zastaviť tečúce slzy. Pustila z kohútika prúd ľadovej vody a opláchla si tvár. Oči mala podliate krvou a pod nimi veľké, čierne kruhy od špirály. Napriek tomu však odomkla dvere a zničene sa posadila na pračku.
,,Panebože, Quinn, čo sa deje?" Dnu sa vrútila Rachel, sklonila sa k nej a blondínka zaborila tvár do jej vlasov.
,,Moja dcérka!" vzlykla tichučko, až si nebola istá, či ju Rachel počula. Lenže brunetka ju k sebe pevnejšie pritisla a Quinn sa opäť rozplakala.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Aniš Aniš | 5. července 2011 v 10:49 | Reagovat

:D Ty sa tak triafaš! Malé bábo a NY :prečotuskaraniejesrdiečko?: :srdiečko: :D :-*

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.