Valerie

16. dubna 2011 v 14:58 | Lilly Evenová |  Jednorázovky
Konečnie niečo HP! Songfic na pesníčku Valerie (pôvodne od Amy Winehouse, ja som však použila prerábku od Glee), 18+ a prosím si komentáre, ako sa vám to páčilo :)

Valerie


Cos since I've come on home,
Well my body's been a mess
And I've missed your ginger hair
And the way you like to dress
Won't you come on over
Stop making a fool out of me
Why won't you come on over Valerie?



Noc sa pomaly blížila a svojím kúzlom, ktoré prinášala už dlhé roky, prebúdzala všetky stvorenia, ktoré mali byť v túto zvláštnu hodinu prebudené a uspávala všetky nežné, detské tváre, aby ešte nespoznali zvrhlosť ľudských duší.
Draco Malfoy však už vo svojej dávnej podstate nebol dieťaťom, nech by si každý tvrdil, čo chcel. Hoci svoju detskú dušu ukrýval za jemné strnisko na tvári a pohŕdavý úškľabok, ktorý skopíroval od svojho otca, mnohí ho stále brali ako mladšieho Malfoya, dieťa Narcissi a Luciusa, ktoré ešte nedospelo. Jeho rodičia, dnes uznávaný vysokopostavený úradníci, mali vo svete meno a postavenie. On ako Malfoy ešte nemal nič, toto všetko mal v budúcnosti zdediť, len čo sa ožení, splodí potomka a prevezme honosné Malfoyovské sídlo so všetkou jeho slávou a poctami. Len tá žena a dieťa do toho Dracovi akosi nezapadali. Už si zvykol, že ešte nenašiel vo svete ženu, ktorá by sa mu mohla rovnať, alebo by aspoň dosahovala takú úroveň, akú potreboval, aby z nej smel spraviť svoju prvú dámu.
Dúfal, že aspoň v tento nudní večer nájde prvú dámu Halloweenskej noci, keď už nie budúcu pani Malfoyovú. Jeho telo si žiadalo trochu povyrazenia a myseľ žiadala o rozptýlenie. Po dôležitých sedeniach so svojím obchodným partnerom, ktorého mozog sa rovnal veľkosti uschnutých škriatkovských výkalov a podpisovaní zmlúv o predaji, či kúpe magických pozemkov, bol úplne vyšťavený a syndróm vyhoretia, aj napriek faktu, že si odmietal pripustiť, že ho nejaký syndróm vôbec postihol, sa dostavil okamžite.
Upravil si ešte zložitý límec na svojom kostýme a posunul nenápadnú, no pracne vyhotovenú striebornú korunku na svojej hlave tak, aby bola neprehliadnuteľná a pripomínala kým tento vznešený aristokrat v minulosti bol. Nebola náhoda, že si na maškarný ples v priestoroch Rokfortskej strednej školy čarodejníckej zvolil práve tento kostým. Nenápadná korunka, ako symbol kráľovskej moci, neúprosne upozorňovala na bývalí post princa slizolinskej koľaje a nenútený dobový kostým zdobený drahými onyxmi, topásmi a smaragdami, ktorý mu naozaj padol ako uliaty, tento fakt iba podčiarkoval.
Spokojný so svojím vzhľadom, snažiac sa zbytočne neušpiniť drahú látku vstúpil do krbu, v dlani pár zrniek letaxu, ktoré mali zabezpečiť jeho bezpečnú prepravu na hrad. Odhodlane ich vhodil do horiacich plameňov a skríkol názov svojej bývalej školy, pričom ho zelené plamene neľútostne pohltili a o malú chvíľu sa už ocitol v centre zábavy.
Keďže bolo zlatým pravidlom, že Malfoy chodí neskoro, ako to bolo v móde medzi množstvom celebrít, zábava bola v plnom prúde a príchod nového hosťa vzbudil všeobecný rozruch. Otočilo sa za ním množstvo hláv, prevažne teda ženské publikum a jeho sebavedomie vystrelilo do výšok, ktoré sa istotne na normálnej stupnici nedajú namerať, pretože tak obrovská jednotka prosto neexistuje. Vedel, že si dnes dal záležať na svojom vzhľade, keďže sa na zámok vracal po dlhých rokoch a tušil, že tu stretne všetky tie skrachované individuá, ktoré sa kedysi nazývali jeho spolužiakmi.
Na prvý pohľad ho však upútala skupinka dobre vyzerajúcich hostí, ktorý veselo konverzovali pri jednom z dlhých stolov s punčom a Halloweenskov výzdobou. Spoznal iba Grangerovú, ktorá pôsobivo zvolila kostým Brigity Bifľomorovej, pričom nie až tak zlé, žlté šaty dokonale obkreslovali ženské krivky a kožušina jazveca splývala na jej pleciach tak ladne, až to na chvíľu pritiahlo Dracov zrak, aby sa mohol pokochať porcelánovou pokožkou. Keby to nebola Grangerová, istotne by sa díval aj dlhšie, možno by sa odvážil prehodiť s dotyčnou pár slov, ale takto to nešlo. Nie s humusáčkou, aspoň nie v spoločnosti, kde ich každý poznal. Chýri o najžiadanejších starých mládencoch sa šírili príliš rýchlo a tak on, Weasley a množstvo ďalších mediálne známych osobností, nemalo ani chvíľu pokoja. Nie že by sa hádzal do jedného koša s Weasleym, ale v rebríčku Top 100 bohatých, krásnych a slávnych skončili tesne pri sebe. Draco na zarážajúcom šiestom mieste a Weasley o dve priečky nižšie, predbehol ho iba ten somár Oliver Wood, ktorý bol teraz kapitánom Hollyheadských Harpyjí.
Vedľa Grangerovej, v urážlivom kostýme gorily z filmu King-kong (nie, Draco nebol až taký nevzdelanec v oblasti muklovskej kinematografie, akoby sa mohlo zdať), chichotajúc sa ako pako stál istotne Potter. Spoznal to aj podľa guľatých okuliarov, dômyselne (alebo skôr slabomyseľne) nasadených na obrovskom gorilom nose a prehnanej gestikulácie, na ktorú si už čarodejnícky svet pomaly zvykal. Vedľa Pottera, v prehnane krátkej sukni, obtiahnutom tričku na ramienka, s fúzami, dvoma ušami a chvostíkom, ktorý necudne vykúkal spod okraju sukničky, stála jeho manželka, podľa jedného nemenované mesačníčka najšťastnejšia deva pod slnkom, samotná Ginevra Weasleyová, dnes už Potterová. Ako si Draco mohol všimnúť, vôbec sa nezmenila. Ešte na škole bola známa ako dievča pre všetko a na všetko. Aj teraz jej zrak odvážne blúdil po mužoch v miestnosti a nevyhol sa ani Dracovi, ktorého si pozorne premerala, koketne sa usmiala a človek nemusel byť génius a dokonca ani vedieť čítať myšlienky, aby vedel, čo ju v tej chvíli napadlo. Bola jasné, že bývalí slizolinský princ a dedič milionového impéria by bol dokonalý klenot do jej zbierky.
Draco radšej rýchlo odvrátil zrak, lebo uprený pohľad momentálne pani Potterovej sa naozaj nedal dlho znášať. Prechádzal ešte pohľadom známe tváre a priateľov známej Rokfortskej svätej trojice, ktorej jedinou úlohou bolo spasiť tento svet a teraz, keď už to mali dávno za sebou, si mohli užívať, pokiaľ im stačil žalúdok. Luna Lovegoodová a ten tupec Neville Longbottom (z ktorého bol teraz dostatočne šarmantný a pohladný muž, čo Draca neuveriteľne rozčuľovalo) sa bavili s dvojičkami Pattilovými, ktoré prišli v neoriginálnom kostýme dvojhlavého Draca a tak boli nútené chodiť stále spolu. Lavander Brownová diskutovala na nejakú nudnú tému s Katie Bellovou, Cormacom McLaggenom a dvojičkami Weasleyovími, ktorý sa jej snažili do vlasov zapliesť chrobáka tak, aby si to nevšimla. Nič nové, napadlo Draca v momente a táto skutočnosť ho donútila sa pousmiať. Začínal sa vžívať do svojej role, ktorá ho vracal roky dozadu, keď vládol týmto miestam. Prešiel povýšeným pohľadom ešte po pár známych tvárach a zastavil sa na jednej, ktorú nedokázal identifikovať. Ryšavá žena vo vznešených, nariasených dobových šatách sa rozprávala s jedným s Harryho bývalích spolužiakov, na čomsi sa smiala, občas sa ho dotkla na zápästí alebo ramene, nežne s ním flirtujúc. Na hlavne jej trónila zlatá korunka, podtrhujúca jej kráľovskú vznešenosť a eleganciu. Draco musel priznať, že bol očarený, hoci za zlatou škraboškou zdobenou rubínami, nevidel jej tvár. Čosi v jej vystupovaní ho však upútalo. Spôsob, akým húpala bokmi a vlasy sa jej pri každom pohybe vlnili po chrbáte, bol proste nedolateľný. Jej jemné gestá a mimika spôsobili, že čosi sa v ňom rozochvelo. A tak ju našiel, jeho dnešnú obeť večera, jedinú princeznú v tejto sále, ktorá stála za pozornosť Malfoya.
Keď sa však rozohrala hudba a ten hlupák Finnigan, alebo ako sa volal (tam už Dracova pamäť nesiahala), ju vyzval do tanca, zmocnila sa ho zlosť. Ako si taká spodina dovolí ukradnúť jeho vyvolenú?
Z baru si namosúrene vzal pohár šampanského a vydal sa hľadať slizolinské osadenstvo, stále nespúšťajúc pohľad z neznámej krásky, ktorá ho upútala.

O pár hodín a niekoľko pohárov sektu, ale aj silnejšieho alkoholu neskôr, sa neznáma žena konečne vymanila zo zovretia svojho milenca (Draco si bol istý, že to bol milenec, dáma totiž nemala na ruke žiadny prsteň, no vymenili si pár bozkov, ktoré musel Draco spoločne s prehrou spláchnuť tvrdým alkoholom) a podišla sa osviežiť k stolu, neďaleko od neho. Draco neváhal a jal sa využiť príležitosť, ktorá sa mu naskytla. Neodradil ho ani fakt, že krásavicu videl baviť sa s Grangerovou a Potterom, dokonca vtipkovať s Weasley-Potterovou. Počas hodín čakania a vyčkávania na svoju korisť sa ňou stal tak posadnutý, že by mu neprekážalo, keby sa spod masky naňho nakoniec vyškierala zohavená obluda. Chcel ju tak veľmi, že neexistovala prekážka. Možno to bolo spôsobené aj množstvom alkoholu v jeho krvi, alebo nedostatkom dámskej spoločnosti za posledných pár dní, keď uzavieral dôležitý obchod s prenájmom pozemku na organizovanie Majstovstiev sveta v Metlobale a na zábavu nebol čas. Každopádne, keby sa mu v tej chvíli, ako sa hnal k svojej vysnenej dáme, postavil do cesty samotný minister a chcel si od neho prenajať kuticu na metly, istotne by ho odbil, že nemá čas.
,,Smiem prosiť?" konečne sa trocha zadýchane a nešarmantne pristavil pri svojej ryšavej múze a ponúkol jej dlaň s vyzvaním na ďalší tanec, pričom ju iba o fúz vyfúkol Finniganovi, ktorý sa vracal aj s dvoma pohármi sektu v rukách.
V skrytej tvári ženy sa mihlo čosi ako údiv zmiešaný s výsmechom a všetko sa to odzrkadlilo v jej očiach farby mliečnej čokolády. Dracove srdce strachom vynechalo úder a všetka jeho rozhodnosť a samoľúbosť boli tatam pri vidine, že by sa mohol stretnúť s odmietnutím. Dievčina však predčila všetky jeho očakávania, vložila svoju dlaň do Dracovej a nechala sa odviesť na parket s čímsi, čo pripomínalo až príliš samoľúbi úsmev. Draco periférne zachytil, ako ich pozoruje Finnigan, červený zlosťou a potom aj Potter s Weasleyovou, na čomsi sa dobre baviac a ukazujúc ich smerom.
Nevenoval im príliš pozornosti. Dôležitejší bol úzky pás dievčaťa, ktoré sa naňho lepilo pri naozaj pomalom a vábivom tanci a jeho nohy, ktoré sa snažil udržať v potrebnom kroku valčíka, ktorý sa pomaly menil na čosi iné.
,,Môžem sa drzo spýtať na vaše ctené meno, madam? Pretože na túto školu som chodil, no istotne niečo tak okúzlujúce ako vy, by som tam v tých časoch nenašiel," usmial sa na ňu jedným zo svojich cvičených úsmevov, ktorý zatiaľ fungoval na každú ženu. Zdalo sa, že aj teraz zafungoval, keď mu ho jemne oplatila a okolo očí sa jej vytvorili jemné vejáriky smiechu, ako nakrčila nos a poodhalila bledé a rovné zuby.
,,Volajte ma Valerie!" prehlásila s eleganciou a Dracovi sa pri prednesení toho mena roztriasli nohy. Valerie! Ako nádherne to znelo! Valerie! Valerie Malfoyová!
Draco nerozumel, ako sa čosi také, ako táto myšlienka, v jeho hlave vôbec objavilo, no zrazu to tam bolo a nevedel to dostať preč.
,,A priezvisko?" spýtal sa s notnou dávkou zvedavosti, ktorú zrazu nedokázal krotiť.
,,To zatiaľ istotne nebude potrebné," usmiala sa naňho a ďalej mlčala. Draco dúfal, že sa ho spýta na jeho meno, že nadviažu konverzáciu, zistia, že si dokonale rozumejú, nakoniec sa vezmú a budú mať množstvo malých Malfoyov. Možno za tie čudné myšlienky v jeho hlave mohol alkohol, sám to nevedel, ale tušil, že pieseň, ktorú mu Valerie celú venovala, aby sa mohol hriať v jej spoločnosti, pomaly ale isto končí. Jej jemný, no pevný stisk zvieral jeho dlaň a on v svojej okúzlenosti jej nadpozemskou eleganciou a silou osobnosti, ktorá z nej vyžarovala, zabudol viesť jej kroky a tak sa ich úlohy prestriedali. A Valerie viedla naozaj dobre, prinútila dokonca Draca spraviť pár pôsobivých otočiek a pritiahla tak pozornosť celého sálu. Bola síce vyššia ako on o dobrých pár centimetrov a vysoké opätky tento dojem ešte umocňovali, čo bolo dosť netradičné, mala trochu hrubší pás, ako Draco očakával a rysy jej tváre boli ostrejšie, alebo sa pod maskou aspoň tak javili, úplne si ho získala. Keď hudba dohrala, Valerie ho šarmantne pustila, ešte sa mu zdvorilo uklonila, ako to bývalo zvykom kedysi v dávnych dobách a zmizla v dave, mieriac k svojím priateľom. Venovala Finniganovi jeden bozk na líce a čosi mu záľudne šepkala, na čo sa on zasmial, vynútil si od nej ešte jeden bozk, tento krát na pery a už ju ťahal na parket. Draco opäť skončil so svojím verným spoločníkom- pohárom, ktorý sa plnil a následne vyprázdňoval po každej pesničke, ktorú spolu tí dvaja odtancovali.
Ubehla dobrá hodina, než sa Valerie od Finnigana odpojila a tajomne mierila von, pričom sa pozorne obzerala, aby ju nik nevidel. Draco ju však predsa len zbadal, vlastne ju pozoroval od chvíle, ako sa ich dlane odpojili tam na parkete. Dopil posledný pohár a zisťujúc, že udržať sa na nohách je ťažšie, než si myslel, vykročil. Sťažka našľapoval a nadával na Malfoyovskú intoleranciu alkoholu, ktorá mu sťažovala život, aj keď množstvo alkoholu, ktoré za tento večer vypil, by skolila nejedného ťažšieho alkoholika.
Videl, ako ryšavý prízrak všetkých jeho neslušných predstáv zmizol v dverách toalety. Neváhal ani chvíľku a podnapito sa dotackal k dverám, ktoré odchýlil. Toaleta bola prázdna, iba z jednej kabínky sa ozýval zvuk šušťania látky.
Pridržal sa blízkeho umývadla a pokúšal sa zaostriť na svoj odraz v zrkadle. Jeho vlasy boli mierne rozcuchané a korunka, ktorá bola síce pripevnená kúzlom, predsa len skĺzla kúsok do boku. Slizolinský princ teraz vyzeral ako značne spoločensky unavený slizolinský princ. Kruhy pod krvou zaliatymi očami tento dojem iba podčiarkli.
Dvere kabínky sa otvorili a ozvalo sa splachovanie záchoda. Osoba, ktorá odtiaľ vyšla, zalapala po dychu.
,,Malfoy!" Znelo to v skutočnosti ako nadávka, ale vyslovenie toho mena jej ústami prišlo Dracovi ako rajská hudba. Snažil sa na ňu zaostriť. Videl, ako si rýchlo nasadila masku a pristúpila pár krokov k nemu. Pevne ho chytila za obe paže a vytiahla na nohy, keďže sa umývadla už hodnú chvíľu nepridržoval, ale šmýkal sa po jeho línii dolu na kachličky.
,,Ako si sa mohol takto doriadiť?"
,,Ja... som sa nedoriadil! Ja som sa naparádil!" vyhlásil Draco, akoby práve hrdo odmietol poskytovanie zbraní hromadného ničenia Nemcom a mal za to dostať prinajmenšom Merlinov rád prvého stupňa. Cítil, že Valeriine svalnaté paže sú to jediné, čo ho drží na nohách a ďakoval bohu, že tá žena má tak neľudskú silu. V hlave sa mu to motalo a tak si ani nevšimol, že tu niečo nesedí, keď ho dokázalo to žieňa udržať na nohách.
,,Malfoy, vnímaš ma?" Jedna dobre mierená facka pristála na jeho líci a to ho vrátilo kúsok do reality. Priložil si však ruku k ústam v domnienke, že ho nevidí a odvrátil tvár, ako ho v tej chvíli naplo. Valerie reagovala rýchlo, odvrátila jeho tvár k umývadlu, pustila studenú vodu, ktorá spláchla obsah Dracovho žalúdku, ktorý sa tam v stotine sekundy objavil a pridržala mu dlhé vlasy.
Draco sa držal umývadla, akoby ho to jediné malo zachrániť, cítil, že mu po lícach stekajú slzy a pravidelne ho napína. Valerie stála pri ňom, pridržovala jeho blonďaté vlasy a kráľovskú korunku, hladila ho po chrbte a šepkala mu, že to bude dobré. Po chvíli Draco cítil, že je jeho žalúdok úplne prázdny, odvrátil sa od umývadla a strašlivo sa rozkašlal.
,,Počkaj!" Valerie ho pevne chytila, nabrala do dlane ľadovú vodu a opláchla mu tvár. To Draca prebralo. Vypláchol si vodou aj ústa a zadíval sa do zrkadla. Vyzeral naozaj úboho. Ona však stála pri ňom, stále ho ustarane pridržovala nad umývadlom a upravovala mu vo vlasoch striebornú korunku. Draco v nohaviciach našmátral prútik a kúzlom si upravil vlasy a osviežil dych. Cítil sa akoby ho práve prežúvalo a následne vypľulo nejaké obrovské zviera.
,,Myslím, že by si sa mal ísť domov vyspať," doporučila mu a jej jemný úsmev jej opäť rozžiaril oči. Draco sa na ňu zničene pozrel: ,,Nie skôr, ako mi povieš svoje priezvisko!"
,,Keď vytriezvieš, tak ti to všetko dvôjde, Draco, neboj sa!" upokojila ho s úšklabom a prehrabla si dlhé, ryšavé vlasy.
,,Nechcem to vedieť potom, ale hneď!" vykríkol a načiahol sa po nej. Zovrel však v dlani iba prázdno, lebo Valerie šikovne uhla a pridržala si pri tvári škrabošku, ktorú sa jej práve snažil strhnúť. Draco v sebe nabral posledné zvyšky síl a donútil svoje telo, aby sa pohlo smerom k nej. Valerie už-už chcela uhnúť, keď opitý slizolinčan zakopol a zrútil sa na ňu celou váhou. Ona ho však zachytila do náručia a spravila s ním pár krokov, až narazila do blízkej steny. Telo Draca Malfoya sa na ňu natislo.
Draco nervózne prehltol. Bol jej tak blízko. Díval sa do jej čokoládových očí a bol si istý, že ten pohľad odniekiaľ pozná. Oči orámované iba čiernou ceruzkou zvýraznené zlatým líčením naňho zvodne mrkali. Privrel viečka a rozhodol sa urobiť najväčšiu trúfalosť, ktorá ho v tom momente napadla. Kúsok sa nahol a pritisol svoje horúce pery, na tie Valeriine, ktoré boli chladné a stuhnuté šokom. Draco sa snažil dobyť tepla jej úst a horkosti slín, no chladná linka jej úst ostávala zatvorená. Sklamane sa odtiahol a previnilo sa zadíval do jej očí, ktoré akoby sa mu vysmievali. Potom ho Valerie jemne chytila za zápästia a jeho dlane si položila na svoj pás. Draco ju pohladil po rovnom a príťažlivom páse, jeho ruky automaticky skĺzli na zadok. Mala ho pevný a guľatý, v Dracovi čosi prebúdzal, akúsi nevysvetliteľnú túžbu.
,,Pobozkaj ma ešte raz!" prikázala mu.
,,Čože?" spýtal sa Draco dezorientovane, opojený faktom, že sa jej môže drzo dotýkať a zmätený tým, že on má byť ten, čo bude vydávať príkazy. Ale poslúchol. Ešte raz pritisol svoje žiadostivé pery na tie jej a tento krát sa mu brána nevídanej rozkoše otvorila, Valerie mu oplatila bozk s rovnakou žiadostivosťou a drzosťou, s akou sa ju dnes večer Draco snažil zviesť.
Všetká frustrácia posledných dní sa preniesla do dravosti, s ktorou Draco ničil Valeriinu citlivú pokožku. Zarýval nechty do jej bokov, kúsal spodnú peru a opájal sa jaj bozkom, keď nič iné mu nezostávalo. Bol ako v siedmom nebi, alebo trinástom pekle. Sám nevedel, čo skôr bola jeho vyvolená, či sám diabol, alebo anjel. Keď ho však silou obrátila a zatlačila na chladné kachličky, preberajúc iniciatívu, odpoveď zrazu poznal. Prišla v podobe plameňov, ktoré ho olizovali a spaľovali posledné zvyšky súdnosti.
Našiel v sebe poslednú triezvu myšlienku, jeho ruka rozhodne vyrazila pred, zaplietla sa do Valeriiných jemných vlasov a vzal jej škrabošku, ktorá skrývala jej tvár. Draco otvoril oči.

Valerie sa zmetene otočila, snažiac sa zakryť svoju tvár, no už bolo neskoro. Dracove oceľové oči sa do nej opreli a zbadali jej pravú tvár aj s množstvom pieh a nedokonalostí, ktoré boli jej skazou.
Chvíľu ani jeden z nich nedýchal. Valerie sa odvážila pozrieť mu do očí a nenašla v nich nič, boli prázdne ako dve hlboké vyhasnuté sopky.
Napäté ticho sa dalo krájať. Valeriine krásne, dlhé, ryšavé vlasy lemovali jej tvár, ktorá sa jej mala stať osudnou. Cítila vzrušenie pri pohľade na Malfoya a cítila sa chcená a milovaná. Tak milovaná, ako ešte nijakým mužom. Ani Seamus v nej nedokázal prebudiť to, čo dokázal Draco Malfoy v pár minútach.
,,To má byť vtip?" vytisol zo seba nakoniec dedič Malfoyovského impéria sťažka. Valerie sklopila zrak a zrazu sa necítila tak sebeistá ako pred chvíľou.
,,Kurva, do Merlina!" zaklial slizolinčan a šokom pustil škrabošku na zem. Valerie sa po ňu sklonila, no jej ruku zastavil Malfoy, ktorý ju chytil za zápästie a vytiahol nahor. Díval sa jej do tváre a skoro nedýchal.
,,Prečo si to urobil?" zavrčal výhražne.
,,Prečo?! Má to byť hlúpy vtip? Alebo pokus pokoriť Malfoya? V tom prípade blahoźelám, asi máte čo ste chceli, tak prečo nebežíš a neoznámiš to svojím verným kamarátom?! Ha, Weasley?!" Draco naňho nebezpečne zvyšoval hlas. Stále nemohol uveriť tomu, čo vidí. Tvár, ktorú očakával, pod škraboškou nenašiel. Miesto toho sa naňho spod záplavy hustých, ryšavých vlasov škerila tvár Ronalda Weasleyho, ktorý vyzeral asi rovnako vykoľajený ako Malfoy a vystrašene cúval od neho preč. Narazil však na umývadlo, ktoré mu znemožnilo ďalej unikať a tak ostal napospas Malfoyovej šialenosti. Vyzeral naozaj ako blázon, keď sa mu vlasy ježili okolo tváre a strieborná korunka sa nebezpečne hompáľala na jeho hlave.
,,Je to maškarný bál, Malfoy, to znamená, že každý príde za niečo prezlečený," upozornil ho inteligentne, no asi to nestačilo.
Malfoy nevraživo vytiahol prútik: ,,To si odskáčeš, Weasley!"
Skôr však, ako stihol vysloviť hocijaké kúzlo, Ron šikovne chytil jeho ruky, skrútil mu ich za chrbtom a prútik sa skotúľal pod umývadlo. Potom ho prehol cez umývadlo, ešte stále väzniac jeho ruky za chrbtom a natisol sa k nemu z druhej strany. Jeho erekcia sa bolestivo hlásila o slovo a keď sa tenká látka Ronových šiat dotkla Dracovho zadku, donútilo ho to zaskučať túžbou. Hoci stále bojoval s Ronovým pevným zovretím, už o poznanie menej, skôr sa iba krútil v jeho náručí, aby sa viac trel o jeho telo a nútil tak mladého Weasleyho vydávať tie rozkošné zvuky. Jeho erekcia pritom narážala o chlad mramorového umývadla, no vôbec mu to nevadilo.
Cítil, ako sa horúca dlaň dotkla jeho zadku. Ktosi ho hravo tľapol a následne pohladil. Draco zaskučal a vyrazil proti tej ruke, pričom zasa narazil na Ronove prudko sa vydúvajúce šaty.
,,Zamkni!" zachrapčal vzrušeným hlasom, keď sa chtivá ruka prebojovala do dômyselných dobových nohavíc a snažila sa zdolať aj historické spodné prádlo, ktoré bolo oveľa nepraktickejšie, než to dnešné.
Odpoveďou mu bol iba tichý smiech a letmý bozk na spánok.
,,To som dávno urobil, ty hlupák!" šepol mu do ucha a dlhé, ryšavé vlasy Draca pošteklili na líci. Ruka konečne našla jeho polky a chtivý prst vnikol dnu. Draco prirazil, no čoskoro zistil, že to nemal robiť, lebo následná bolesť ho ochromila. Ron sa iba ticho zasmial a zašepkal formulku, ktorá uľavila od bolesti a navlhčila jeho otvor. Ronov ukazovák sa v ňom hladko kĺzal a dráždil ho. Draco si jednou rukou rozopínal množstvo gombíkov na nohaviciach, druhou sa pridržoval o umývadlo, pretože Ronove dráždenie bolo neúnosné a pri tom nezabúdal kliať na historických výrobcov oblečenia, ktorý čosi také vyrobili v záujme zachovania celibátu, pretože kým sa človek dopracoval k nahej pokožke, všetko vzrušenie opadlo.
Ron nakoniec stratil trpezlivosť a pomocou ďalšej formulky nohavice odčaroval. Draco sa teraz pred ním ocitol od pása dole úplne nahý a po prvý krát za svoj život pocítil hanbu. Stojí nahý pred najlepším priateľom svojho najväčšieho nepriateľa. Zajtra to istotne bude vedieť celá Potterova banda!
Ron ho však bez rozpakov chytil za boky a otočil, aby mal teraz Dracovu tvár oproti tej svojej. Dravo sa vpil do jeho pier a jeho ruka pritom skĺzla do jeho lona, hladiac jeho napätý penis. Draco divoko vzdychal a prirážal proti jeho ruke. To však nebolo nič v porovnaní s tým, keď si Weasley pred neho kľakol, chytil koreň jeho penisu do ruky a zvyšok sa stratil v jeho ústach. Draco sa pridržoval umývadla za sebou, privieral oči, aby nemusel vidieť tú dlhú, ryšavú hrivu, ktorá sa hýbala v jeho lone, pretože ho to ešte viac vzrušovalo a neovládateľne vzdychal. Netrvalo dlho, než sa celé jeho telo naplo a on cítil, ako vyvrcholil priamo Weasleymu do úst s výkrikom jediného mena: ,,Valerie!"
Cítil, ako jeho teplá tekutina, ktorú Weasley nestihol prehltnúť, stekala po tvári a Draco prudko otvoril oči, aby si ten výjav nenechal újsť. Rozmazal kvapku, ktorá vystrekla Ronovi až na čelo, po nose až dolu a vzápätí si ho pritiahol na bozk, pričom zlízol zvyšok vlastného spermatu z jeho pier, brady a čeľuste.
Tým však jeho jazda vôbec neskončila. Ron ho odhodlane pretočil tak, aby Draco skončil natisnutý nosom na zrkadle a mohol tak sledovať jeho počínanie. Weasley sa s tým očividne nemaznal. Jedným kúzlom Draca dokonale navlhčil, vyhrnul si dlhú sukňu a prudkým prírazom vnikol do jeho tela. V Dracových očiach sa objavili slzy bolesti a cítil, ako mu do hrdla steká čosi kovové, čo chutilo ako krv z práve prehryznutej pery. Každý Weasleyho pohyb bolel a ukladal sa mu hlboko v mozgu a každý jeho vzdych sa mu zarýval do kože, ako horúce železo, ktorým si majiteľ označkováva svoje stádo. Dracove telo tepalo horkom. Cítil, že jeho penis znova nabieha a prírazy sa stávajú znesiteľnejšie. Ron za ním stenal, zarýval svoje nechty do jeho bokov a volal jeho meno. Stačila chvíľa a vyvrcholil priamo hlboko v jeho tele, dýchajúc mu do vlasov a sťažka oddychujúc. Draco sa od neho zmožene odtiahol, vzal svoje nohavice zo zeme, rýchlo si ich natiahol a bežal k dverám. Videl iba Weasleyho zaujatý pohľad a akýsi smútok v jeho očiach, ako sťažka oddychoval čelom natisnutý na umývadlo a pozoroval celý jeho odchod.
Draco sa okamžite odletaxoval domov a zvalil sa do svojej postele s myšlienkou na ňu, alebo vlastne naňho, ako tam tak stál a smutne sa za ním díval.

Už tretí týždeň ubiehal, čo sa Draco budil sám a podráždený. Vždy siahol na prázdne miesto vedľa seba, zistil, že je studené a prázdne a nesúhlasne zavrčal. Presne v tej chvíli sa mu, ako už pravidelne, vybavila jeho tvár, čokoládové oči a pohľad, ktorý naňho uprel, keď ho videl naposledy.
,,Ach, Valerie!" zašepkal do šera izby, pretočil sa na druhý bok a spal ďalej spánkom nespokojných, túžiacich po láske
~*~
A tak sa už tretí týždeň Ronald Weasley budil po boku svojho dlhoročného priateľa, díval sa na to, ako pokojne oddychuje a zakazoval si myšlienky naňho, na anjela jeho skazy, ktorý sa mu tajne vkrádal do snov. Posadil sa na posteli, vzal do rúk zlatú škrabošku, ktorá už dlho trónila na jeho nočnom stolíku, pohladil jej vypracované detaily a vrátil ju späť, ako spomienku na nádherný večer, ktorý sa už istotne nezopakuje. Potom si ľahol späť do svojej posteli, objal telo svojho milenca a zaboril tvár do jeho vlasov.
,,Ach, Seamus," vzdychol do šera izby a spal ďalej, objímajúc spokojne svojho priateľa s myšlienkou na jeden jediný hriech, ktorý si počas svojho života doprial.
 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 sluzy sluzy | 16. dubna 2011 v 15:18 | Reagovat

Lilly si genius :D bolo to absolutne ze uzasne a dokonale :D

2 Zero Zero | 19. dubna 2011 v 13:13 | Reagovat

Tak to som vážne nečakala ale bolo to skvele :D úžasné

3 Jamie-Emm Smith Jamie-Emm Smith | Web | 21. dubna 2011 v 23:06 | Reagovat

Veľmi pekný príbeh :-) ale keď som si predstavila jak to Broňa číta musela som sa smiať :D

4 Lilly Evenová Lilly Evenová | 22. dubna 2011 v 12:01 | Reagovat

Emm... sme dve :D :D :D :D

5 cincina cincina | Web | 15. prosince 2011 v 19:07 | Reagovat

Geniální! :D I když větší slabost mám pro Drarry no :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.