4. You can be whoever you want... with a song

3. dubna 2011 v 20:30 | Lilly Evenová |  Singing is not a crime!
Takže zopakujme si o čom bude dnešná kapitola: Zaspieva vám Kurt, Blaine pomôže Brittany naučiť sa niečo o tom, prečo je zem guľatá, pozrieme sa Davovi Karofskemu trochu do hlavy a jeho izby, no a možno sa dočkáme aj trochu Lime obsahu, takže táto kapitola je 15+ a neodporúčam ju čítať homofobikom :) Príjemnú zábavu a keď sa vám kapitola páčila, nechajte komentár!

4. You can be whoever you want... with a song


I have a dream, a song to sing
To help me cope with anything
If you see the wonder of a fairy tale
You can take the future even if you fail
I believe in angels
Something good in everything I see
I believe in angels
When I know the time is right for me
I'll cross the stream - I have a dream

Kurtov hlas sa ozýval po plnom ihrisku. Hlavy trénujúcich chlapcov sa otočili jeho smerom a šokovane naňho civeli. Kurt Hummel, v dlhom, tmavomodrom kabáte a leštených topánkach, sa prechádzal po ich ihrisku a spieval si. Neskutočné!
Zo štadiónových reprákov sa ozývala hudba, ktorú pravdepodobne niekto púšťal z cédečka, no Kurt spieval naživo, v rukách zvieral mikrofón a kráčal dosť neisto. Pozerali sa na nich úplne všetci. Väčšina sa tvárila nepriateľsky, iba trénerka Ozrutná sa naňho povzbudzujúco usmievala.

I have a dream, a fantasy
To help me through reality
And my destination makes it worth the while
Pushing through the darkness still another mile
I believe in angels
Something good in everything I see
I believe in angels
When I know the time is right for me
I'll cross the stream - I have a dream
I'll cross the stream - I have a dream

K jeho jemnému, dievčenskému hlasu sa pridali ďalšie. Z tribúny zišla partia dievčat. Mercedes Jonesová, Brittany Piercová, Tina Cohen-Changová a Quinn Fabrayová. Dievčatá, spievajúce vokály, vošli pomedzi futbalistov a v rukách držali množstvo farebných pamfletov. Chlapci sa spočiatku ošívali, no keď ich trénerka počastovala nebezpečným pohľadom, dobrovoľne si vzali letáky. Jeden taký pamflet strčila Quinn Fabrayová do rúk aj Davidovi Karofskému. Najprv ho chcel znechutene pokrčiť pred očami všetkých, no nik mu už nevenoval pozornosť. Všetci sa sústredili na Kurta a dievčatá, ktoré ho dotiahli k hŕstke furbalistov. Kurt neisto spieval, no jeho hlas bol stále dostatočne silný a pieseň sa stávala precítenejšou. Dievčatá zmĺkli a nechali Kurta dospievať posledné slová. Mal zatvorené oči, čelo skrčené sústredením a vyzeral ako bábika. Keď sa jeho modré, jasné oči opäť otvorili s posledným tónom pesničky, pozrel sa priamo na Dava. A ten tam stál, neschopný slova, úplne paralyzovaný, v ruke zvierajúc fialový pamflet tak silne, až ho krčil. Okolo Kurta sa vznášala zvláštna aura, ktorá ho magicky priťahovala. Ako anjel - magická bytosť, ktorá nebola z tohto sveta.
Odvrátil zrak.
Kurt prešiel pár krokov dopredu, hlboko sa uklonil a prekvapilo ho, že sa stretol s nesmelým potleskom. Najviac samozrejme tlieskala trénerka Ozrutná, no futbalisti sa k nej poslušne pridali.
,,Dokonalé!" zakričala Ozrutná dojato. Kurt sa na ňu jemne usmial a s tým úsmevom, doprevádzaný pohľadmi futbalistov, ktorý mali prvý zo svojich tréningov po vytrvalých dažďoch, odchádzal smerom k tribúnam, kam sa aj s dievčatami usadil.
Dave ho pozoroval tiež, až kým sa neposadil na tribúnu a trénerka neodpískala prestávku. Dave sa hrnul k svojmu vaku, aby doňho schoval fialový pamflet s kresleným obrázkom Eminema a napil sa vody. Zrak mu padol na veľký, výrazný nápis na letáku: YOU CAN BE WHOEVER YOU WANT... WITH A SONG!

~*~

,,Brittany!" Blaine mávol na blondínku, ktorá sedela v školskej knižnici už asi hodinu, stále civiac na jednu a tú istú stranu knižky a cmúľajúc vrchnák od pera.
,,Ahoj..." Brittany sa naňho čudne zadívala, keď si prisadol a prstami vkĺzla do jeho vlasov: ,,Máš naozaj super účes. Ono je to také... kučeravé!"
,,Ja viem," zasmial sa Blaine ,,Kurt ma kvôli tomu volá plyšový macík!"
Brittany stiahla ruku a podivne naňho zazrela: ,,Nechápem!" *
,,To nevadí!" mávol nad tým Blaine rukou a zasmial sa. Pozrel sa do jej knihy, aby vedel, čo sa učí.
,,Prečo je zem guľatá?" spýtal sa prekvapene, keď videl nadpis kapitoly a pozrel na ňu, či to myslí naozaj vážne.
,,Uhm... už hodinu pozerám na tú stránku, no skončila som pri slove ekliptika. Neviem čo to znamená a to ma štve!"
,,Ukáž, pomôžem ti s tým!" Blaine jej s úškrnom vzal knihu a v rýchlosti si prebehol jednoduchý text písaný ako pre malé deti.
,,Ďakujem, si super! Zvyčajne mi s takýmito vecami pomáha Santana, ale teraz..." Brittany sa radšej odmlčala
,,Teraz čo?" Blaine zbystril pozornosť, keď sa konečne dostali ku téme, ktorú s ňou chcel preberať.
,,Teraz je na mňa naštvaná!"
,,A prečo?" Blaine sa k nej prisunul bližšie a nahodil veľmi empatický a chápajúci pohľad.
,,Pohádali sme sa."
,,Prečo?"
Brittany zaváhala a nahlas vzdychla: ,,Ale nepovieš to nikomu, že?"
,,Sľubujem!" Blaine na ňu spiklenecky mrkol a nadšene počúval.
,,No ona si myslí, že je do mňa možno zamilovaná. A aj ja ju mám rada, ale mám rada aj Artieho!"
Blaine chápavo prikývol a pohladil ju po vlasoch.
,,Neboj sa, my vás dáme opäť dokopy!" usmial sa na ňu a Brittany mu svoj úsmev opätovala.

~*~

Spokojný sám so sebou a s tým, ako vyzerá, ešte posledný krát prehrabol vlasy, dívajúc sa do veľkého zrkadla, ktoré mal zavesené v skrinke, a potom ju zavrel. S úsmevom si to namieril do skúšobne, aj keď mal ešte chvílu čas. Bol si však istý, že Blaine tam už bude. Nevedel sa dočkať, kedy ho bude môcť v súkromí poriadne objať.
Kurtove kroky viedli popri šatniach hokejového a futbalového mužstva. Tušiac nebezpečenstvo pridal do kroku. Počul odtiaľ hlasy, viaceré sa prekrikovali. Tréning futbalistov práve skončil.
Kurt premýšľal, či nepočká na Finna alebo iného člena Glee klubu, pretože sa necítil zrovna bezpečne sám, na chodbe pred šatňou futbalistou. Ibaže vedel, že chlapci si budú dávať ešte sprchu a jeho túžba vidieť Blaina bola silnejšia.
Opäť sa rozbehol k skúšobni, tentokrát rýchlejšie ako predtým, no vedel, že niekto za ním kráča. Bál sa obzrieť, aj keď si bol istý, že to môže byť iba niekto z Glee klubu. Ale to by naňho už zakričal, nie?
Kroky sa približovali a Kurt sa strachom natlačil na roh chodby, dúfajúc, že si ho tam dotyčná osoba nevšimne. Okolo neho prešiel jeden z futbalistou. Prekvapene naňho pozrel, zdvihol ruku, akoby ho zdravil a potom mu zmizol z dohladu v jednej z chodieb. Kurt zarazene stál na mieste a premýšľal nad tým výjavom.
A vtedy sa to stalo. čiasi ruka ho schmatla za krk a prudko prirazila o stenu. Kurt od ľaku pustil texty piesní, ktoré držal pod pazuchou a roztriasol sa. Díval sa do tváre Davovi Karofskemu, ktorý sa naňho mračil.
,,Špicluješ pri chlapčenských šatniach, Hummel?" zavrčal naňho zlostne. Kurt sa pod zovretím ruky nedokázal nadýchnuť a jeho telo bolo paralyzované strachom. Chcel niečo povedať, alebo spraviť, brániť sa, ale nedokázal.
Karofsky ho pustil a poodstúpil. Díval sa naňho zlostne, akoby iba Kurtov zjav bol preňho červenou v oku býka.
Zahnal sa a prudko ho sotil do skrinky. So zadosťučinením sa díval, ako Kurt naráža na kovovú skrinku, zavije bolesťou a zrúti sa k zemi. V očiach menšieho chlapca sa zjavili slzy.
Dave si k nemu čupol a uškŕňal sa. V tvári mal čosi, čo pripomínalo výraz psychicky labilného vraha, bažiaceho po ďalšej obeti.
,,Nešpicluj, áno?"
,,To by bolo to posledné, čo by som robil..." vydýchol Kurt prudko a zistil, že má rozbolavený chrbát a pravé koleno. Posadil sa na zemi, pretože vstať nedokázal.
,,Prosím?" podivil sa Karofsky.
,,To robíš ty, nie ja! Ja nepotrebujem špehovať chlapcov v sprchách!"
Karofskeho päsť vyletela skôr, než si vlastne stihol uvedomiť, čo robí. Presne zasiahla Kurtovu tvár a potom sa rýchlo odtiahla. Dave prudko vstal.
,,Zapamätaj si, že ak niečo také ešte niekedy povieš, tak si to odskáčeš! zavrčal zlostne a díval sa na bezmocného Kurta. Chlapec si pritískal dlaň na ľavú pravú polovicu tváre, ktorá ho neskutočne bolela a po jeho líci sa kotúľali slzy. Karofsky sa chcel otočiť a rozbehnúť sa preč, keď sa z konca chodby začali ozývať kroky.
Otočil sa teda na druhú stranu a chcel rýchlo zmiznúť, no práve vtedy sa spoza rohu vynoril Blaine Anderson. Jeho pohľad preletel z plačúceho Kurta na Dava a okamžite sa rozbehol. Dave šokom nemohol ani prehovoriť, keď bol prirazený prudko ku skrinke a tvrdá päsť sa mu zarazila do spodnej sánky.
,,Čo si mu urobil?!" vrieskal naňho ako zmyslov zbavený. Dave sa ho snažil odstotiť, chytal jeho ruky, ktoré ho udierali hlava nehlava, no márne. Bol ako pomätený.
,,Už nikdy, nikdy sa nedotkneš môjho priateľa, rozumieš!" Blaine mu jednu zlostne vrazil priamo do zubov. Potom akoby sa Karofsky konečne spamätal zo svojho šoku, chytil jeho ruky a vykrútil mu ich za chrbát.
,,Nechaj ho!" zvreskol Kurt afektovane a v odraze jeho hlasu od stien bolo toľko strachu, až sa Davovi rozochveli kolená. On sa nebál o seba, viac sa bál o Blaina. To poznanie ho rozzúrilo. Tak jemu je jedno, či ho dokope k smrti, len aby nechal jeho priateľa napokoji?!
,,Hej!" rázny hlas trénerky Sylvesterovej preťal rozruch na chodbe. Jej kroky okamžite smerovali ku Kurtovi, ktorý sa stále chúlil na zemi. Dave pustil Blaina a ten sa k nemu tiež rozbehol, jemne ho k sebe priťahujúc, bozkávajúc ho na čelo a na nos.
,,Čo sa stalo?" Sue vyzerala otrasená. Jemne hladila Porcelánika po vlasoch a pozorne si prezerala jeho napuchnuté pravé oko.
,,To on!" Blaine ukázal Karofskeho smerom. Ten tam iba bezmocne stál, neschopný slova.
,,Potrebuje ošetriť. Nejaky ľad na to oko by pomohol!" premietala Sue a stále jemne hladila zraneného Kurta, na tvári ustarostený, materinský výraz, ktorý ho upokojoval a zároveň v ňom spôsoboval niečo zvláštne. Búrku pocitov, ktorá mu bolestivo pripomínala jeho vlastnú mamu.
,,Zanesiem ho ku školskej sestre!" ponúkol sa Blaine rýchlo, no Sue pokrútila hlavou: ,,Už odišla. Doprevaď ho domov. Ja vybavým ostatné veci!"
Blaine prikývol, sklonil sa ku Kurtovy a nechal sa objať okolo krku. Potom ho nežne zdvihol zo zeme a na rukách s ním prešiel pár krokov, otáčajúc sa ešte na trénerku Sylvesterovú. Vďačne sa na ňu usmial a zmizol za rohom, nesúc svojho priateľa v náručí.
,,A ty so mnou do riaditeľne!" zvreskla Sue zlostne, keď dvojica zmizla v chodbe a chytila Dava za rozgajdanú futbalistickú mikinu, nevšímajúc si, že aj Davove oko parádne napuchlo.
~*~
Posledných pár metrov k domu Kurt prekrýval, opierajúc sa o Blainove rameno. Jeho priateľ bol až príliš starostlivý. Na rukách ho odniesol od až na zastávku autobusu. Potom však Kurt trval na tom, že dokáže chodiť aj sám. Ako sa presvedčil, nešlo to bez cudzej pomoci, pretože narazené koleno bolelo.
,,Budeš v poriadku!" upokojoval ho Blaine a trasúcimi rukami odomykal dvere ich domu, kým sa Kurt opieral o stenu a premýšlal, či tie slová hovorí sebe alebo jemu. Blaine vyzeral viac ostrasený, ako Kurt.
,,Budem!" pritakal a vstúpil dnu, pretože Blainovi sa konečne podarilo otvoriť dvere. Dom bol prázdny, Carol aj Burt boli ešte v práci a Finn na nácviku zboru.
Vošiel do predsiene, opierajúc sa o stenu a tam hodil školskú tašku aj s vetrovkou na zem. Potom sťažka prikryvkal až do obývačky, kde sa zvalil na gauč a zavyl bolesťou, keď si ľahol na chrbát.
,,Si v poriadku?" Blaine prestrašene nakukol dnu z predsiene, kde zavesoval ich bundy a zrovnával skopnuté topánky.
Kurt so slzami v očiach prikyvoval a ďakoval bohu, že mu zoslal Blaina. Bol si istý, že bez neho by to teraz nezvládal tak hrdinsky.
Blaine drzo vošiel do kuchyne, v mrazáku našiel ľadové kocky a vysypal ich do utierky. Potom z chladničky ešte vybral Kurtov obľúbený ríbezľový džús a dva poháre. To všetko položil na striebornú tácku a niesol do obývačky. Poháre položil na blízky konferenčný stolík a utierku, previazanú na uzlík, nežne priložil Kurtovi na opuchnuté oko, ktoré za tú chvílu, než prišli domov, kúsok zmodralo.
,,Budem s tým extravagantným očným tieňom vyzerať ako Adam Lambert!" zavrčal Kurt naštvane a pritlačil si obklad bližšie k bolestivému miestu. Jeho dlaň prekryla tú Blainovu a on pocítil jemné motýliky, ktoré sa mu obtierali o žalúdok a spôsobovali zvláštny pocit.
,,Bude to vyzerať sexy a drsne!" vyhlásil Blaine a obaja sa na tom zasmiali.
Blaine sa nervózne natiahol po svoj džús a pomaly odpíjal. Nastalo medzi nimi ticho. Kurt premýšľal nad tým, čo práve zažil, srdce mu prudko búšilo a zrazu chcel byť sám, schúliť sa niekam pod deku a ostať tam v bezpečí navždy. Bál sa, teraz viac ako predtým, ale dúfal, že to trénerka Sylvesterová nejako vyrieši. Síce netušil, čo robila na tej chodbe zrovna vtedy, kedže roztlieskavačky boli rozpustené, ale bol rád, že tam bola.
,,Zlato?" ozval sa Blaine zrazu a nesmelo sa naňho pozrel. Kurt sa naňho zadíval a odložil utierku s ľadom, ktory sa už skoro roztopyl, na tácku.
Blaine sa k nemu pritisol a pevne ho objal, no dával pozor, aby ho nestisol príliš a Kurtove rozbolované telo šetril, akoby to bol najväčší poklad v jeho rukách. Spojil ich pery. Naliehavo to potreboval. Potreboval cítiť, že ho ešte stále má, že ho neopúšťa a zároveň ho chcel utešiť, dať mu všetko, čo bude potrebovať. Akurát nevedel, čo...
Obaja chlapci sa na seba živočíšne pritisli. Akoby tým vášnivým bozkom chceli vyjadriť všetok strach, ktorý o seba mali navzájom. Kurt jemne odtisol Blainove dlane so svojich bokov a obkročmo sa naňho posadil, dávajúc tak svojmu priateľovi možnosť, objímať ho pevnejšie. Jeho ruky sa obkrútili okolo Blainovho krku, zašli do kučeravých vlasov a pritisli si ho ešte bližšie, že by teraz medzi ich telami neprekĺzla ani myš.
Blaine to nevydržal a zašiel rukami pod jeho tričko. Hladil ho po brušku a hrudi, prechádzal cez boky a vychutnával si Kurtovu reakciu, keď mu na pokožke naskočila husia koža.
Kurt sa od neho odtiahol a nesmelo sa usmial. Dýchal rýchlejšie, oči mal tmavé a veľké, plné plachého citu a strachu z neznámeho. No Blainove nežné dotyky a starostlivosť v jeho pohľade ten strach zaháňali. Vyhrnul mu tričko a nesmelo pobozkal modrinu, ktorá sa pomaly začala vytvárať na boku. Tak pomaly pokračoval až hore, kde sa ich pery opäť stretli. Bozk bol jemnejší a nežnejší. Hra sa stávala upokojujúcejšou. Blainove hladenie v Kurtovi zaháňalo všetky spomienky na to zlé a po pár minútach sladkého láskania si ani nespomenul na to, čo dnes prežil. Láska bola naozaj najlepšia medicína.
Blainove ruky sa rozbehli po jeho stehnách a jeho dych sa zrýchlil. Kurt, ktorý sa vzrušene vrtel na jeho lone, ho privádzal do šialenstva.
,,Láska," šepkal mu do ucha sladko a nenápadne sa snažil prstami rozopnúť gombík jeho nohavíc. Kurt si bol až príliš dobre vedomí toho, čo robí. Trochu znervoznel, no nie natoľko, aby ho zastavil. Netušil, kam chce až zájsť. Možno až úplne najďalej.
,,Blainey," šepol mu do ucha vzrušene. Keď Blaine počul vyslovenie svojho mena takým tónom, cítil ako sa úplne zježil. Každý Kurtov dotyk ho teraz burcoval viac.
Jemne svojho priateľa položil na gauč. Zrazu Kurtovi nevadilo, že leží na chrbáte. Bolo mu to úplne jedno, pretože Blaine sa položil naňho, on ho mohol nohami objať okolo bokov a jemne bozkávať. Páčilo sa mu také láskanie a jemné vzdychy, ktoré pri tom jeho priateľ vydával.
,,Milujem ťa!" vzdychol mu Blaine do ucha a pozoroval, ako sa na Kurtovej tvári rozlial jemný úsmev a líca sčerveňali. To bolo prvý krát, čo sa to odvážil vysloviť. No bola to čistá pravda.
,,Tiež ťa milujem!" zaúpel Kurt a v jeho očiach sa objavili malé plamienky šťastia, ktoré tancovali okolo jeho zreničiek. Blaine ho pobozkal na opuchnuté, zmodralé viečko a ten dotyk pier Kurta rozochvel. Bolo to tak nesmelé a krásne, až to bolo to najvyzývavejšie, čo Blaine kedy urobil.
Ešte chvílu ležali a vzájomne sa láskali. Ich túžba sa stupňovala, no obaja vedeli, že majú všetko čas sveta. Blaine jemne hladil Kurta vo vlasoch a Kurt ho bozkával na krk, pričom Blaine vydával neskutočne rozkošné zvuky.
A potom zazvonil telefón. Kurt ospravedlňujúco posledný krát pobozkal Blaina na pery a potom ho zdvihol. Volal mu otec, ktorý sa zo školy dozvedel, čo sa stalo a mieril domov. Keď počul svojho syna v poriadku, dokonca s dobrou náladou, odľahlo mu. Nemohol vedieť, že Kurt práve leží na gauči vo vyzývavej polohy, nohy má obkrútené okolo bokov svojho priateľa, jednou rukou ho zviera okolo krku, druhou pridržiava mobil a Blaine mu nosom jazdí po tričku a ticho sa na tom chichoce. To naozaj tušiť nemohol, pretože to bola scéna určená iba pre Kurtove oči a bolo iba na ňom, aby roztomilosť svojho priateľa patrične ocenil.

~*~

Tichá izba zahalená v šere, závesy zatiahnuté, dvere zamknuté. Chlapec ležiaci na posteli, hlava zaborená vo vankúši, snaží sa tak tlmiť svoje vzlyky, aby ho nepočul otec. Všade je temno. V jeho izbe, v jeho duši, srdci.
Cíti sa tak špinavý a zlý. Prevaľuje sa na posteli, nevládze vstať. Chcel by vrátiť čas.
Sú to snáď výčitky svedomia? -pýta sa sám seba. Odpoveď neprichádza. Zotiera si z tváre, snaží sa zrovnať si myšlienky. Ako to mohol tak pohnojiť?
Dave Karofsky sa posadí na posteli. V ruke zviera zmuchlaný fialový leták. Pracne ho vyrovnáva, vstáva a ide k nástenke, ktorá sa tiahne cez polovicu steny nad jeho písacím stolom. Medzi množstvo výstrižkov z magazínov o športe, fotky slávnych spevákov a tanečníkov a fotografie seba a svojich kamarátov, pripína aj pamflet detí z Glee klubu. Vie, že si to pokašlal, už u nich nemá šancu.
Obzrie sa po izbe. Všetko dokonale upratané, rybičky v akváriu sa lenivo naháňajú. Akoby bol úplne obyčajný deň.
Z rádia na jeho stole sa pomaly ozýva hudba. Dave otáča uslzenú tvár tým smerom a započúva sa do pesničky. Tá pieseň by bola ideálna. Keby ju tak mohol zaspievať!

I can't tell you what it really is
I can only tell you what it feels like
And right now there's a steel knife
In my windpipe
I can't breathe
But I still fight
A/N: A o čom to bude nabudúce?
Brittany a Santana si spolu zaspievajú duet, Artiemu niekto zlomí srdce, dozviete sa aký trest dostane Dave a Rachel sa znova zamiluje! Nenechajte si to újsť, budem vás informovať na Facebook stránke
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Peťa Peťa | Web | 3. dubna 2011 v 20:59 | Reagovat

toto sa mi páči :)
zaujímavé písanie a hlavne super fantázia :)

2 sluzy sluzy | 3. dubna 2011 v 21:40 | Reagovat

och to bolo krásne :D absolútne úžasné :D a ta scéna gauči...cítim sa ako zmrzlina :D roztečená zmrzlina:D

3 Lilly Evenová Lilly Evenová | 3. dubna 2011 v 22:01 | Reagovat

Jahodová zmrzlina by bolo výstižnejšie O:) *wicked*

4 Chris Chris | Web | 4. dubna 2011 v 18:20 | Reagovat

tá gaučová scéna! ou! píšeš úžasne!

5 Zero Zero | 4. dubna 2011 v 21:15 | Reagovat

úžasné neviem sa dočkat dalšej časti :D

6 Aniš Aniš | 5. dubna 2011 v 12:20 | Reagovat

Lillááá :D

7 Lilly Evenová Lilly Evenová | 5. dubna 2011 v 13:52 | Reagovat

Áno drahý? :D Máš nejaký problém? Teraz neviem, či ťa pobúril fakt, že som v tejto poviedke mierne zvrhlá, alebo fakt, že sa inšpirujem udalosťami z vášnivého facebookového života nás dvoch <3 :) :-D  :-D  :-D

8 Aniš Aniš | 5. dubna 2011 v 14:17 | Reagovat

:-D  Niéé, mňa nič nepobúrilo (vlastne David hej, ale ten ma poburuje vždy a všade o.O)... Super to bolo :-D :D

9 Lilly Evenová Lilly Evenová | 5. dubna 2011 v 14:29 | Reagovat

:-* veď za to (Tíško o Davovi... však ti budeš oči púliť pri Born this way! Tá pesnička bude EPIC!)

10 Aniš Aniš | 5. dubna 2011 v 18:36 | Reagovat

Bože, ale keď ja ho TAAAAAAAAK neznáááááááášam... Som dnes pozerala ten diel, kde bol Thriller a ja by som mu odtrhla hlavu! :D

11 Lilly Evenová Lilly Evenová | 5. dubna 2011 v 19:21 | Reagovat

V Shuffli bol náhodou super, tam som ho zbožňovala! :)

12 Aniš Aniš | 5. dubna 2011 v 21:06 | Reagovat

Tam bol otrasnýýýýýýýýýýý, celý doondený z toho, že by mi náhodou ešte niekedy hodil do ksichtu drť, pritom on to robi stále! :D A nedebatujme radšej na túto tému xD

13 Lilly Evenová Lilly Evenová | 5. dubna 2011 v 22:06 | Reagovat

Ok, lebo ešte sa pohádame a prenesie sa to do nášho partnerského života... to by bolo veľmi zlé... :D

14 Foxie sa topí na mieste! Foxie sa topí na mieste! | 10. dubna 2011 v 17:26 | Reagovat

:D (prepáč, že sa tlemím...ešte furt...to kvôli segre-mladšej...ale to nič) Ja toho Dava tak neznášam! Blewh. Aspoňže to je vykompenzované Blaineyho bleskovou akčnosťou! A hej - Kurt to má vykompenzované! O:)

15 Karin Karin | 15. února 2017 v 16:43 | Reagovat

Moc moc krásné.*** :-P

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.