Poviedka bez názvu a bez autora, alebo vitajte na gay-miss Rokfort 1987 (2/2)

17. března 2011 v 3:32 | autorka neznáma, glosuje L.A.E.E. (Los Angeles Erotic Escort) |  Glosy
Opäť raz kapacita blogu :) Prvá časť pod týmto článkom!
Poviedka bez názvu a bez autora, alebo vitajte na gay-miss Rokfort 1987 (2/2)


Rema neprechádzala blbá autorka po chrbte kombajnom nálada ani po pár dňoch. Teraz mu ticho sám stál v Astronomickej veži a pozoroval hviezdy. Venčil si ho? to je štýlové!
"Á, tu si!" ozval sa hlas spoza jeho chrbta. "Hľadal som ťa." Prišiel Filch. Zistil, že mačky a vlkolaci sú príbuzný a Norissová mu už nestačí!

Nemusel sa obzerať, aby vedel kto za ním stojí. Istotne to bol Fich "Prečo si ma hľadal, Sirius?"
On nehladal jeho, ale poklad! Išiel za červeným X, na ktorom Remus práve stál. A ten klavír sa mu húpal nad hlavou naozaj iba náhodou!
"Tichošľap." opravil ho animágus. Tak animágus, Filch, Sirius alebo Tichošlap? Možno ešte tí dalmatinci "Choval si sa čudne. Posledných pár dní. Dúfal som, že mi povieš, čo ťa trápi." Šeherezáda povstala! 1001 nocí sa choval/a divne a tak si Sirius zmyslel, že ju niečo trápi!
Námesačník si vzdychol, "Nič." Odpovedal. "Nechcem o tom hovoriť. Šeherezáda mi zakázala!"
"Čo tu vlastne robíš?" spýtal sa Tichošľap ďalej a nazrel mu cez plece. Stál teraz tesne Removi za chrbtom a obzeral si jeho juniora. Za takého by sa ani Filch nemusel hanbiť!
"Počítam koľko by ma vyšla letenka do Ameriky na koncert Justina Biebera. Beriem so sebou aj Šeherezádu, 101 dalmatincov a možno aj Severusa, keď bude dobrý a nechá sa dnes večer zviazať (hviezdy,) Chceš sa pridať?" odvetil Remus a Sirius postrehol stopu obrovskej laby tyranosaura irónie v kamarátovom mozgu hlase.
"Hej, nerob si srandu z tyranosaurou (počítania hviezd)! Náhodou sú to veľmi inteligentné zvieratá so zmyslom pre humor!" zvolal a oprel sa o okraj múru vedľa Rema. "Je to celkom upokojujúce (kľudňujúce) si iba tak vetrať bimbasa. Aj ja to občas robím."
"Naozaj?" spýtal sa Remus prekvapene. Siriózne? Blackiózne? Vážne? Fakt?
"A prečo nie?"
"Nevedel som, že máš na to potrebné orgány! vieš počítať."
"Hej!" Sirius sa po ňom zahnal vlastným orgánom, ale netrafil, pretože vlkolak sa rýchlo uhol. A Remus sa v tej chvíli do Siriusa zamiloval, lebo zistil, že je predsalen chlapec! Obaja vyprskli. Otázka znie čo tak horečne prskali!
"To je moja hviezda." ozval sa zrazu Sirius, prst zdvihnutý k oblohe. Ten stredný!
"Viem," prikývol Remus, <----- ideme sa kúpať v čiarkach? ----> "Ukazoval si nám ho ju toľkokrát, že sa to nedá zabudnúť."
"Je to moja obľúbená hviezda." On vlastní totižto viac hviezd!
"Je to jediná hviezda, ktorú viem s istotou nájsť." uškrnul sa Remus. Eh, nerada ti to vravím, Remy, ale to, na čo už dobrých pár minút pozeráte, nie je hviezda, ale mesiac! *a je po romantike*
Obaja sa opäť rozosmiali. "No vidíš, už sa zase smeješ. Nech ťa trápi čokoľvek, snáď to nie je také zlé. Ideme dnu?"
Na chodbe už nie veľmi ďaleko od portrétu ich zastavil typicky uštipačný hlas profesorky Verbenovej (To niesu tie cukríky?), dočasnej zástupkyne profesora elixírov. A čiarky umreli strachom.
"Ale, ale... Čo robia študenti o tomto čase v Astronomickej veži aj s vrecom ukradnutých čiarok?" Žeby predchodca Snapa?
"Počítali sme hviezdy." vyhŕkol Sirius, pozrel kútikom oka na Rema a obaja sa rozbehli do klubovne ostro vyberajúc zákruty. A zrazu BUM! a Sirius sa krásne rozčapil na jednej zo stien.Bola všeobecne známa klebeta, že dotyčná profesorka je upírka a že ak niekoho v noci chytí, má utekať ako len vládze. Cullenovci na Rokforte, juchú!
Za nimi ešte doliehal hlas prof. Verbenovej: "Obaja strácate po desiatich čiarkách bodoch za potulovanie sa po škole, ďalších desať za útek a Black desať za drzosť!"


Snape, Snape, Severus Snape!
Zastavili sa až pri portréte Tučnej pani. "Stratili sme len 50 bodov a nedostali sme trest!" povedal veselo Sirius. Poďme to osláviť!
"Radšej nechcem vedieť, čo si myslela, že sme robili." odpovedal Remus. Ale Reminko nesnaž sa to poprieť, ešte stále si si nezapol ten poklopec!
Pozreli na seba a vyprskli. Zasa? Opäť sa nepozastavujem nad tým čo... alebo? O:)
So zväčšujúcou sa únavou a stresom z blížiacich sa skúšok sa zhoršovali aj nočné mory.
"Niiééé!"
Zasééé? Ďalšia hovadina?!
Teraz nevstal. Slzy mu tiekli po tvári a premáhali ho vzlyky. Cítil sa ako idiot. Prečo ako? Mal sedemnásť a reval ako malé decko.
"Remus?" ozvalo sa tiché zašepkanie. "Remus si v poriadku?"
Toto sa môže spýtať iba TOTÁLNY debil!
Cudzia ruka našla jeho ...ehm? O.o plece a niekto mu pomohol posadiť sa. "Zase tie nočné mory?" Nie, veveričky! Alebo dalmatinci?
Remus prikývol a ukryl vzlykajúcu tvár v pyžamovej košeli druhého chlapca.
"Bol to len sen. Len zlý sen."<---Čiarka, malé písmeno---> Šepkal tichý, pokojný hlas, nezvyklý pre človeka, ktorému patril a mocné ramená sa pevnejšie ovinuli okolo Removi pliec. Koho? Removi... Komu? Removi Čo? Removi...
"Vieš, že ti nedovolíme nikomu ublížiť. Ani ja, ani James a ani Peter. Vieš to, však?"
"Áno..." Removi <---Nevravím? sa podarilo zastaviť slzy. "Sirius... Ty si nevieš predstaviť aké je to ťažké... Viac ako 35 centimetrov! Vieš aká je to váha? Na, skús..."
"Ale áno, viem." Odpovedal Sirius, "Aj ja také mám (problémy) a pár by sa ich mohlo vyrovnať tomu tvojmu." Sirius ich má totižto viac! Aj odopínacie si kúpil. Rôzne dĺžky, hrúbky, veľkosti...
Remus zdvihol hlavu, keď zavetril príležitosť obzrieť si Siriusovu zbierku robertkov. Potom ju zasa sklamane zvesil, keď zistil, že mu nič neukáže, kedže mu ich zabavil Filch, lebo pani Norrisová sa už nemala s čím hrať- Siriova košeľa bola neuveriteľne premočená a on romanticky smrdel ako mokrý pes - a pozrel mu do očí. Z očí usúdil, že je košela premočená. On je vážne asi kúzelník! Boli vážne dosť veľke a krásne tvarované (podotýkam, že ešte stále hovoríme o očiach, vy úchyláci!). Nezvyčajne vážne veľké a krásne tvarované (toto už o očiach nie je!). "Je ťažké uveriť, že Sirius Black má veľké a krásne tvarované polky problémy." Poznamenal.
"Viem." Odpovedal Tichošľap. "Ale v tomto čase má veľké a krásne tvarované polky (problémy) každý. Vieš, madam Pomfreyová si v nemocničnom krídle otvorila nové oddelenie. Robí plastiky. Už som tam poslal aj Snapa s tým jeho nosom a Peter spomínal niečo o operačnom odstránení svojích pŕs. Ja hneď niekoľko. Po prvé: Skúšky. Z gramatiky! Autorka by neprešla! Určite nespravím elixíri a potom nebudem môcť byť aut(r)or tejto poviedky. Po druhé: Môj pôvod. Vieš aký vzťah mám k svojej rodine. Neviem čo je horšie - byť Black alebo byť totálne tupý vlkolak. Po tretie: Voldemort. Vieš, o chvíľu nebudem môcť ani vyslovovať jeho meno. A sám dobre vieš, aký dobrý vzťah sme kedysi s Tomom mali. Ako malého ma aj s Bellatrix brávali na prechádzky, na zmrzlinu a do zoo. Toho sa bojíme všetci (že by ich Voldy chcel znova zobrať do zoo) a navyše väčšina ľudí, na ktorých mi záleží nie je normálna čistokrvná. Po štvrté..." zarazil sa a odvrátil hlavu. A vyvrátil včerajší obed! Remus cítil ako zovretie jeho rúk trochu povolilo. Ako si som nepostrehla, že by sa nejaké zovretie rúk vôbec udialo. Mne ešte nezovrela ani len voda na kávu! Hm... asi si idem dať kávu, keď tak nad tým premýšľam!
"Čo je po štvrté?" spýtal sa.
"Nechaj to plávať. Stále plávať, stále plávať, stále plávať..." Povedala Dory a Sirius išiel zatiaľ vyvenčiť tých dalmatincov, kedže im ocikávali koberec a rozžúvávali použité prezervatívy, ktoré pod tým kobercom našli (a opäť obrátil tvár k Removi). "Nie si o nič horší ako ktokoľvek iný. Si inteligentný, vtipný a máš dobré srdce. Som si istý že Záškodníci nie sú jediní, komu nevadí, čo si." Čiarková invázia! Hjustn máme priblém, náklad čiarok dopadol nesprávne! Opakujem: náklad dopadol nesprávne!
Remus si zrazu uvedomil pozíciu, v ktorej sa nachádzali. 69! Sedeli na jeho posteli, Siriove ruky pevne ovinuté okolo jeho pliec. Svoje ruky našiel zovreté do pästí a pohodené o pár metrov ďalej, kde sa ich dalmatinci snažili zakopať pod koberec pritisnuté k svojej hrudi. A k Siriovej z druhej strany. Removo srdce nebolo jediné, ktoré bilo ako pojašené. Tváre mali vzdialené len pár centimetrov od seba.
Zrazu tá vzdialenosť akosi zmizla, ktosi mávol prútikom a vyparila sa aj šeherezáda z našich obrazoviek a on ucítil Siriove pery na svojich polkach. Po pár sekundách prekvakania začal bozkávať späť. *Kvak kvak! Lilly listuje slovníkom cudzích slov. Autorka má prvú mínusku za tento patvor!*
Odtiahli sa od seba, lapajúc po pointe tejto poviedky dychu.
"Prečo Remus si len Remus. Zapri svoje meno a aj svoj pôvod a poďme spolu v budúcnosti bývať do Azkabanu! Môžme si založiť malú dementoriu škôlku a dovolím ti zo sebou zobrať aj tých dalmatincov... Ako sa to stalo?" spýtal sa Sirius užasnuto.
"Neviem. Ty si začal." Povedal Remus zastretým závesom hlasom.
"A ty si ma pobozkal späť," poznamenal Tichošľap.
Remus mu pozrel do očí, v ktorých sa zrkadlilo všetko, čo sám cítil. Zmätok, prekvapenie, ale aj radosť, nádej a ... debilita láska. Bolo to naozaj tak alebo to bolo len jeho želanie? Vážne bol až taký debil, alebo sa na to iba hral?
"Nie som si istý, prečo si to urobil ty," povedal potichu, "ale myslím, že svoje dôvody poznám. Ako malý som totiž rád ožužlával starých, plyšových vlkolakov a asi ma to stále ešte nepustilo"
"Áno?"
Bola to naozaj nádej, čo zaznelo v animágovom hlase?
Bola to naozaj debilná otázka, ktorú teraz položil?
"Ja.... Myslím... Myslím, že ťa asi zabijem, lebo kokceš milujem." Zašepkal.
"Skutočne?" spýtal sa Sirius veselo. Smrť mu vždy vedela spraviť náladu. Či tá vlastná, alebo cudzia...
Remus prikývol. Sirius ho opäť objal pevnejšie. "Aj ja teba." povedal a potom dodal, že naozaj nevie používať tie čiarky, ale on sa to istotne naučí, kým Remus vyvenčí všetkých 101 dalmatincov a jedného besa "Môžem si vyškrtnúť jeden problém zo zoznamu, venčiť dnes budeš ty a tie rozyspané zbytočné bodky si tiež pozbieraš...."
***
Remus Lupin vstal a obrátil sa v hrobe k odchodu. Pár na fotografii ani fotku samotnú si nevšímal, pretože naozaj nevedel formulovať vety tak, aby dávali zmysel. Vedel, že to už nikdy nebude natoľko dávať zmysel, aby Lilly pochopila, čo chcela autorka povedať touto vetou. Sirius bol mŕtvy a s ním odišlo aj tomu, čomu sa hovorí šťastie... Takźe z toho vyplýva, že na Lillino nešťastie, na svete je ešte veľa takýchto zlých poviedok, ktoré si bude musieť vziať na paškál!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Chris Chris | Web | 18. března 2011 v 19:35 | Reagovat

:D :D :D zabité :D

2 Chris Chris | Web | 18. března 2011 v 19:36 | Reagovat

môj koment bol vyhodený ako spam :-) tak ak chceš zverejni ho

3 Wish* Wish* | Web | 15. června 2011 v 0:23 | Reagovat

Dosť drsné :D pozícia... 69! Jáááaj na toto budem dlho spomínať :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.