Môžem byť tvoj hrdina

4. března 2011 v 15:33 | Lilly Evenová |  Jednorázovky
Ďalšia Glee jednorázovka. Odohráva sa kdesi po diely 214. Aká môže byť Blainova reakcia na Kurtove priznanie, že ho berie ako svojho hrdinu a vzhliada k nemu? Ako podá svoje ospravedlnenie? Tí, ktorý ste labilnejší a ľahko sa dojmete, pripravte si kapesníčky, pretože Blaine tento krát svoje ospravedlnenie zaspieva.

Songfic na pesničku Enrique Iglesiasa- Hero (aj tak sa mi páči viac tá španielska verzia!) Preklad je môj a veľmi voľný, iba podľa pesníčky, ak som niekde zamenila slovíčka, tak prepáčte... :)

Môžem byť tvoj hrdina


Kurt nechápavo otvoril dvere posluchárne, v ktorej sa dnes mal s Blainom stretnúť. Chodba školy bola prázdna, zdalo sa, že všetci dávno odišli a ostatné triedy, či salóniky, boli zamknuté. Tak prečo tu a teraz? Srdce mu tĺklo až v krku. Videl pred sebou milióny scenárov, čo sa bude diať. V miestnosti bolo šero a ticho. Kurt sa vrátil, aby skontroloval číslo dvier. Nie, nepomýlil sa, naozaj bol správne. Veď sa ani nemohol pomýliť, všetky ostatné miestnosti boli zamknuté. Prečo tu však nik nebol. Zabudol Blaine na ich schôdzku? V smske písal, že sa s ním potrebuje nutne rozprávať, ako by mohol zabudnúť! To hrobové ticho však Kurta desilo.
Zrazu sa za jeho chrbtom ozval šramot a ktosi stisol vypínač. Žiarovka v starom a honosnom lustri najprv pár krát blikla a potom sa rozsvietila na stálo.
,,Blaine!" otočil sa Kurt s trochu vyrazeným dychom ,,vystrašil si ma!"
,,Prepáč!" Blaine trochu previnilo sklopil hlavu, no usmieval sa.
..Prečo si ma sem zavolal? Stalo sa niečo?" spýtal sa Kurt starostlivo a pozrel na veľké nástenné hodiny za Blainom. Bolo pol siedmej. Slnko za oknom pomaly zapadalo.
,,Chcem... vlastne ti chcem niečo predviesť!" spamätal sa Blaine ihneď a snažil sa, aby jeho nervozita nebola tak viditeľná.
,,Našiel si snáď pesničku od Katy Perry, ktorú si ešte nespieval?" spýtal sa Kurt s iróniou v hlase, keď Blaine strnulo kráčal k magnetofónu, ktorý bol položený na stolíku. V vyčítavo sa naňho pozrel a Kurt pochopil, že by mal byť radšej ticho. Oprel sa o čelo koženého gauča a zložil si naňho tašku.
Ozvali sa prvé tóny skladby. Kurt ju poznal. Cítil, ako mu naskočila husia koža.
,,Tancoval by si so mnou, keby som ťa požiadal o tanec?" zanôtil Blaine prvé slová textu a Kurtove srdce vynechalo úder. Prekvapene sa naňho díval a nenachádzal slov. Blaine ich mal však dostatok: ,,Alebo by si predo mnou utiekol a nikdy by si sa neotočil späť?"
Kurt otváral ústa, aby sa nadychoval k tomu, aby čosi povedal, ale Blaine pokrútil hlavou a spieval ďalej. Vedel, že mu to musí dnes povedať. Toto bola jediná cesta!
,,Plakal by si, keby si videl plakať mňa? Mohol by si dnes v noci zachrániť moju dušu?"
Kurt zacítil, že ho v očiach zaštípali slzy. Nevedel, či je to dojatie, alebo proste strach. Vedel iba, že keby sa nakoniec dozvedel, že Blaine to spieva iba preto, aby sa dozvedel jeho názor, zlomilo by mu to srdce.
,,Zachvel by si sa, keby som sa dotkol tvojich pier? Smial by si sa? Prosím prezraď mi to!"
Kurt sa podvedome bruškami prstov dotkol svojich pier. Blaine sa na ne díval. Priamo na ne.
,,Dokázal by si teraz zomrieť pre niekoho, koho miluješ?"
Blaine vykročil k nemu. Kurt cítil, ako sa zachvel. Odvrátil tvár, aby skryl červeň na svojich lícach.
,,Prosím, dnes v noci ma drž v náručí!"
Zastavil sa kúsok od neho. Dívali sa na seba. Kurt sa chvel. Už vedel, čo príde v refréne.
,,Môžem byť tvojím hrdinom, bejby! Môžem sa pokúsiť zbozkávať tvoju bolesť. Môžem s tebou byť už navždy. Ty, čo mi dokážeš vziať dych!"
Kurt netušil, čo sa to s ním deje. Triasol sa tak silno, že sa musel držať pohovky, aby to nebolo viditeľné. Z ničoho nič otvoril ústa a začal spievať. Tú slohu poznal, musel sa to spýtať, aj keď iba v pesničke:
,,Prisaháš, že navždy budeš môj? Alebo mi budeš klamať? Mohol by si mi utiecť a skryť sa? Som v tom príliš hlboko, stratil som rozum? Nezaujíma ma to, dnes v noci si tu ty!" Odlepil sa od pohovky a priblížil sa k nemu. Cítil, že sa jeho dych zrýchľuje. Mal sklenené oči. Blaine na tom však nebol o nič lepšie. Červeň sa mu nahrnula do tváre, ako nesmelo chytil Kurta za ruku a tú si položil na hruď.
,,Môžem byť tvojím hrdinom, bejby. Môžem zbozkávať tvoju bolesť. Môžem byť s tebou už navždy. Ty si ten, čo mi berie dych!"
Ich oči sa stretli. Nezábudkovo modrý pohľad sa zakliesnil do toho zeleného. Blainove oči, ktoré sa večne menili podľa jeho nálad, boli teraz jasne zelené a leskli sa čímsi, čo by sa pokojne mohlo nazvať dojatie. Blaine ho opatrne chytil okolo pása a priblížil k sebe. Oprel si čelo to jeho, chytil jeho ruku svojou a spravil prvý krok. Kurt sa automaticky pridal a nechal sa viesť Blainovým inštinktom. Ich tanečný krok sa dokonale zladil a Kurt sa v jeho náručí nežne vznášal. Čelo mal stále opreté o to Blainove a zelené oči boli nežne privreté. Po chvíli sa zastavili a Blainove ruka pomaly skĺzla pozdĺž jeho tela a chytila ho za bok. Pevne ho tak držal a jeho ústa sa opäť otvorili. Bol dokonalý, keď spieval tých pár slov...
,,Chcem ťa iba držať, proste ťa iba držať! Som v tom príliš hlboko? Stratil som naozaj rozum? Nezaujíma ma to! Dnes v noci si tu ty."
Blaine pomaly otvoril oči. Kurtová tvár bola tak blízučko, až sa mu pred očami rozmazávala. Cítil, ako sa mu prudko rozbúšilo srdce. Rýchlo od neho odstúpil pár krokov a díval sa do zeme. Zrazu bol vzor koberca zaujímavejší, ako samotný Kurt.
,,Chcem byť tvoj hrdina, bejby. Chcem zbozkávať tvoju bolesť. Môžem s tebou byť už navždy. S tebou, čo mi berieš dych."
Konečne sa naňho pozrel.
,,Chcem byť tvoj hrdina!!! " skríkol a musel si zahryznúť do pery, aby mohol dospievať zvyšok pesničky. Jeho telom lomcovali pocity. Hanbil sa, bál sa, mal pocit, že celé toto divadlo nestojí za nič a pohľad na červenajúceho sa Kurta ho roznežnil tak, že si už prial, aby bol koniec, aby ho mohol objať.
,,Môžem zbozkávať všetku tvoju bolesť!"
Spravil jeden krok smerom k nemu.
,, Zostanem s tebou navždy!"
Kurt sa pousmial. Ešte nikdy nepočul Blana takto spievať. Nie takúto pesničku. Nie takéto vyznanie. Spravil krok k nemu.
,, Ty mi môžeš vziať dych. Ty jediný mi smieš vziať dych!"
Blaine urobil ešte jeden krok a ich nosy sa skoro zrazili. Bol tak blízučko, ostávala posledná veta, posledné vyznanie.
,, Môžem byť tvoj hrdina..." Tóny piesne zanikli spoločne s Blainovým šepkaním. Slovíčko hrdina sa skoro stratilo kdesi medzi poslednými slnečnými lúčmi, ktoré si našli cestičku cez okno posluchárne. Ale Kurt ich počul. Cítil svoje vlastné srdce, ktoré bilo príliš rýchlo, že to možno ani nebolo normálne. Lenže Blainove paže sa omotali okolo jeho pliec a jeho dych ho šteklil na perách. Zrazu akési abnormálne bijúce srdce nebolo dôležité. Dôležitý bol iba chlapec, ktorý ho zvieral v náručí.
,,Tak?" spýtal sa Blaine, celý nesvoj: ,,Aké to bolo?"
,,Naozaj v tomto nie si dobrý, Blaine!" ohradil sa Kurt a prinútil tak Blaina porazene vzdychnúť.
,,Vieš prečo, Blainey?" oslovil ho roztomilou zdrobneninou. Blainovo obočie prekvapene vyletelo nahor.
,,No hovor, prečo?" dožadoval sa odpovede.
,,Nevieš veci dotiahnuť do konca!" uškrnul sa Kurt a skôr, ako stihol Blaine čosi namietať, natiahol jednu ruku, chytil ho vzadu za zátylok a pritiahol si ho k bozku. Ich pery do seba konečne narazili. Kurt cítil, ako sa tlkot jeho srdca ešte zrýchlil. Bol si istý, že čosi takéto ešte nezažil. Presne toto bol ten záver, dokonalá bodka za dnešným dňom. Čo iné si žiadala táto pieseň?
Blainove paže ho k sebe pevnejšie pritisli. Kurt sa strácal v jeho objatí a jednou rukou odvážne vošiel do jeho vlasov. Bozk sa prehĺbil, stal sa naliehavejším a objatie zmazalo aj poslednú medzeru medzi ich telami. Kurt spokojne zapriadol. Prečo im to trvalo tak dlho?

I can be your hero, baby.
I can kiss away the pain.
I will stand by your forever.
You can take my breath away...
 

7 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Chris Chris | Web | 5. března 2011 v 10:48 | Reagovat

kráásne :-) milujem Kurta a Blaina

2 Zero Zero | 6. března 2011 v 21:27 | Reagovat

nádherné :D neviem čo viac k tomu dodat

3 Dadushka Dadushka | E-mail | Web | 17. května 2011 v 9:02 | Reagovat

Oh môj bože
Okej, prvá vec: Vybrala si skvelú pesničku! Naozaj! Do poslednej kvapky to sedelo! Ešte stále som z toho trochu v šoku, ako nenormálne sa Hero na celú tú situáciu hodil.
Lebo vážne, už strašne dlho sa odhodlávam nejaký Klaine napísať a jediné, čo mi stojí v ceste je dáka pesnička!

A keď Kurt spieval tú druhú strofu! Aaaaaaaach, už som bola mimo.

Bolo to krásne krásne KRÁSNE a dočerta, takmer som toho Blaina zaškrtila keď Kurta na konci nepobozkal, Kurtova poznámka na to bola dokonalá :D som rada, že tu prevzal iniciatívu, lebo ak by sa nepobozkali, tak ma asi drbne :-D

Mimo to, teraz sa už na Original Songs nebudem môcť pozerať ako pred tým, lebo toto bolo proste... ja si to úplne viem predstaviť, že by to tam bolo! Som až tak od veci? :D Ale naozaj, tak perfektne sedelo  aj s tou pesničkou a dočerta Evenová mala si to poslať Ryanovi, aby tým ten 14. diel naozaj ukončil :D :D

4 Dorea Dorea | Web | 10. června 2011 v 22:18 | Reagovat

roztékám se :-D tyhle tvoje fluffíky mě budou stát můj zdravej rozum a že už mi ho Drarry sežralo a teď ještě Klaine chjo :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.