Domov

31. března 2011 v 22:00 | Lilly Evenová |  Jednorázovky
5 krátkych Kurtových zamyslení o význame písmen presne na 100 slov. Nazvime ich, že drabbles.
Aké slovo môžu spoločne vytvoriť?

Domov

D ako Dalton Academy. Sem som prestúpil po tom, čo som bol na svojej starej škole šikanovaný.
D tiež ako Dave Karofsky, ktorý ma tak neúnavne šikanoval. A prečo vlastne? Pretože bol tiež skrytý homosexuál? Pretože bol do mňa tajne zamilovaný? Prečo sa to sakra muselo stať práve mne? Bol som výnimočný, bol som vyčnievajúci z radu! Dalton Academy ma zmenila. Prestúpil som sem, pretože je tu nulová tolerancia šikany. Čoskoro som však zistil, že tu sa netoleruje vôbec nič. Akýkoľvek prejav vlastného ja je ihneď zarazený. Ešte aj miestny zbor spieva ako podľa pravítka, usporiadaný do zaužívaných nudných formácii.

O ako ostať sám. Ja som ostal sám. Dnes, keď som prechádza po chodbe, nebol tu nikto, kto by ma zastavil, spýtal sa ma, ako sa mám, čo dnes robím, či neskočíme po škole pozerať filmy ku mne domov. Tu sa každý stará sám o seba. Tu ľudia nemajú existenčné problémy, nemusia sa potýkať s niečím tak ťažkým, ako je život na strednej. Je to ako raj na zemi. Ibaže tento raj má jednu závažnú chybu. Keď nie sú problémy, nemá čo ľudí na tejto škole spojiť. A tak sú chladný a sterilný, ako náčinie u doktora. Možno iba Blaine...

M ako McKinleyho stredná. Moja stará škola. Tam to bolo iné, lepšie. Predtým, než sa objavil Karofsky so svojou nevraživosťou k mojej osobe, alebo čo to vlastne malo byť, sme boli čosi ako ozajstná rodina. Pomáhali sme si, vždy sme sa podržali a hoci sme medzi sebou súperili a občas si robili naprieky a hádali sa, nevadilo to, tak to predsa v rodine chodí, nie?
A tiež M ako môj otec. Ten mi dal pocit bezpečia. Lenže McKinleyho stredná mi dala viac. Dala mi úplnú, veľkú rodinu. To by Dalton nikdy nedokázal! McKinleyho stredná mala čosi, čo Dalton nie. Srdce.

O ako odlišnosť. Presne týmto slovom by som vystihol svoju osobu. Som proste iný ako ostatný, odlišný. Aj keď na Daltone nás nútia nosiť tie otrasné uniformy, aby nik nevyčnieval z radu! Ja proste iný som, viem to od svojich troch rokov. Zmieril som sa s tým. Prečo sa s tým nemôže zmieriť svet a brať ma takého, akým som sa narodil? Sú naozaj potrebné tie pohľady, urážky a hádzanie do kontajnera? Asi áno, myslím.
A tiež dve O pre slovíčko sólo. Už som sa vzdal nádeje, že ho medzi Slávikmi niekedy dostanem. Som na nich príliš iný a odlišný.

V ako vrátiť sa. To by som naozaj chcel. Vrátiť sa na McKinleyho strednú. Ale nemôžem. Alebo áno? Pamätám si tie krásne časy, keď sme so zborom začínali. Moja prvá hádka s Mercedes, och môj bože, povedal som jej, že vyzerá ako zebra! Prvý boj o sólo s Rachel, pamätám sa, že som to schválne pokazil. Už by som to neurobil, vedel by som, že môj zbor by ma podržal. Ach, boli to tak krásne časy. Naozaj nesmiem vrátiť čas? Čo by bolo na tom zlé? Opustil by som Dalton... a aj Blaina. Možno by mi to za to stálo.

Blaine sa tichúčko ako myška zakrádal za Kurtovým chrbtom tak, aby si ho chlapec, čosi si čmárajúci do zošita, nezbadal. Zastavil sa tesne za ním a nakukol mu cez plece, aby videl na jedno jediné vyšrafované slovo, ktoré Kurt načarbal do zošita a obtiahol snáď milión krát. V jeho očiach sa mihlo čosi, ako pochopenie, nad tým smútkom v chlapcových očiach. Sklonil sa a tuho ho objal okolo krku.
,,Bože, zľakol som sa ťa!" uškrnul sa Kurt, keď ho Blainove objatie vyrušilo z rozjímania.
,,Domov?" zdvihol Blaine obočie nad slovom načarbaným v zošite. Kurt naštvane zavrel zošit, aby ho Blaine neprepichoval tak skúmavým pohľadom.
,,Áno domov, miesto, kde mám rodinu!" prikývol Kurt. Cítil sa mizerne, že ho Blaine pristihol premýšľať práve nad týmto.
,,Kde je tvoj domov, Kurt?" spýtal sa s úsmevom a horúci dych sa obtrel o jeho líce. Už otváral ústa, aby mu to povedal, ale v tom sa zarazil. Toto mu predsa nemôže povedať, alebo áno? Vždy si hovorili všetko, lenže toto bolo... ako zrada.
,,Hmm?" dobiedzal Blaine a stále ho pevne držal. Vedel, čo mu odpovie.
,,Asi... na McKinleyho strednej," vzdychol porazenecky. Blaine ho tuhšie objal a zaboril tvár do jeho vlasov. Kurt mal pocit, že sa v tej chvíli roztopí.
,,Možno by si sa potom mal vrátiť!" zašepkal trochu zničene. Kurt pokrútil hlavou.
,,Nemôžem!" bránil sa a otočil sa na Blaina. Ich pohľady sa stretli. ,,Bojím sa..."
,,Maj trocha guráže, Kurt." Zasmial sa Blaine a žďuchol doňho. Kurt však Blainovu ruku pevne zachytil a pritiahol ho k sebe.
,,Nemôžem sa vrátiť, pretože by som tu nechal teba," zašepkal. Blainove oči sa vpili do tých Kurtových, plných vyznaní a plachých citov. Sklonil sa a videl, ako Kurt očakávaním zavrel oči. Pobozkal ho však iba na čelo a pohladil po vlasoch.
,,Mňa nestratíš, zlatíčko..." šepol mu do ucha nežne.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Bilkis Bilkis | 1. dubna 2011 v 7:05 | Reagovat

Právě jsem se roztekla po podlaze... :D

2 sluzy sluzy | 1. dubna 2011 v 9:37 | Reagovat

ja takisto...to bolo tak zlateeee :D

3 Chris Chris | 1. dubna 2011 v 15:19 | Reagovat

krásne! naozaj! pridávam sa k roztopeným :D

4 Tina Tina | 1. dubna 2011 v 19:21 | Reagovat

Uuu :D To bolo krásne!♥

5 Foxie Foxie | 10. dubna 2011 v 18:32 | Reagovat

Áá! Keby som diabetik, tak ma ten cukor nadobro zloží! V dobrom! (:

6 Dadushka Dadushka | E-mail | Web | 17. května 2011 v 9:32 | Reagovat

fiha, no musela som sa zamyslieť, lebo pravda, tie Kurtove pocity ohľadom Daltonu boli ukazované, ale nie až do takejto hĺbky a je naozaj možné, že "mimo kameru" ho to trápilo omnoho viac. Nad tým som doteraz nikdy nerozmýšľala...

Neviem, asi mám už za sebou inak čokoládové veci, toto sa mi zas TAKÉ ohromne sladké nezdalo, podľa mňa to  bolo vcelku primerané situácii, no stále veľmi pekné a Blainove posledné slová... áááách *zamilovane pozerá do steny*

7 Dorea Dorea | Web | 10. června 2011 v 22:03 | Reagovat

to je perfektní nápad a perfektně zpracované ;-) ono to Kurta asi vážně hodně trápilo, no kdyby ne, tak by asi nepřešel pak zpátky, že jo? díky

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.