9. Cave canem

24. února 2011 v 1:13 | Lilly Evenová |  Animas fidelium


Nechajte kúsok bielej čokolády s malinami na vankúšiku , alebo komentár pod článkom, ako odmenu autorke :) Ďakujem predom!

9. Cave canem


Sirius zúril. Díval sa na vysmiatu tvár Severusa Snapa a veľmi hlasne škrípal zubami.
,,Ako si to ten idiot mohol dovoliť?!" opakoval stále dookola a dlaňou prechádzal po milencových pričarovaných vlčích ušiach.
,,To mu nedarujem!"
,,Sirius upokoj sa, je to Snape, dorazíme ho dnes večer," James mu zmierlivo položil dlaň na jeho ruku, no Sirius ucukol a primkol sa viac k Remusovi. Ten ho automaticky objal okolo krku. Vrásky na jeho čele sa vyhladili, keď mu bol jeho osobný strážny pes trochu bližšie.
,,Mám to!" zvýskla Lily, ktorá sa už hodnú chvíľu prehrabávala knihou zaklínadiel. Otvorila ju na príslušnej strane a namierila prútik proti Remusovi.
Predniesla zaklínadlo a sledovala, ako Remusove vlčie uši miznú.
,,No vidíš," usmial sa naňho Sirius a rukou mu pocuchal vlasy, z ktorých pred chvíľou trčali vkusné ušká. Remus prevrátil očami, to Sirius tu kvôli ušiam robil najväčší stres. Vraj keď ho odhalia, keď náhodou prídu na to, že je vlkolak!
Remus sa musel smiať, nikomu by to ani nenapadlo.
Cítil, ako sa Sirius k nemu spokojne pritúlil. Chytil jednu jeho ruku pod stolom a nechal ho, nech si oprie hlavu o jeho rameno. Štvorica Záškodníkov sedela v jedálni už iba z povinnosti, alebo skôr preto, že James so Siriusom si chceli počkať Snapa, inak už dojedli. James sa veselo rozprával s Lily, chválil ju, aká je skvelá čarodejnica, Sirius s Remusom sa k sebe túlili v rámci všetkej počestnosti a Peter sa ešte napchával zákuskami, aby z neho nebodaj neubudlo, keď toho zje menej.
,,Už ide!" zobudil ich Sirius po chvíli a v jeho očiach sa čosi zalesklo. Remusom prebehla triaška, keď videl ten lačný, pomstychtivý výraz. Až ho zamrzelo, že to všetko kvôli nemu.
,,Ideme!" zavelil James, keď bol Snape už pri dverách a trojica Záškodníkov sa zdvihla.
James so Siriusom sa potichu zakrádali za Snapom a Peter sa za nimi iba tak šuchtal, a tlačil ešte zbytok zákusku, ktorý mu ostal v ruke.
,,Pst, Peťo, nemľaskaj!" napomenul ho Sirius, keď zastali iba kúsok od Snapa, skrytý za rohom chodby. James namieril prútik na svoj cieľ a zašepkal zaklínadlo. Všetci traja sledovali, ako sa Snapov habit nafukuje a jeho smiešne zaoblené telo sa odliepa od zeme.
Snape teraz vyzeral ako prerastená lopta, bezmocne mával rukami a kopkal nohami, ktoré trčali z jeho enormne zväčšeného habitu a s hrôzou sledoval, ako sa odrazil od stropu, ako obrovská guma a začal skákať po chodbe. Jeho vystrašené pišťanie preťal Záškodnícky smiech.
,,Výborne, James!" Sirius si s ním spokojne tleskol a pridal svoje kúzlo. Sledoval, ako Snapov habit mení farbu na ružovú a tak isto jeho vlasy.
,,To bolo kruté, kamoško!" uznal James a mrkol naňho. Obaja chlapci si podali ruky, akoby si gratulovali a namierili si to preč. Už nesledovali rozzúreného Snapa, ako skacká po chodbe a kričí o pomoc, nevšimli si ani, že Peter sa za nimi vystrašene šuchce a stále sa obzerá. Dobrá nálada im vydržala až do klubovne.
~*~
Snapova pomsta na seba nenechala dlho čakať. Remus vedel, že ich malý vtip neostane bez trestu, no nečakal, že sa to až tak vymkne spod kontroly.
Bol večer, so Siriusom sa prechádzali popri pozemkoch Rokfortu a užívali si tak jednu zo vzácnych chvíľ, keď boli sami. Nebolo na tom nič nezvyčajné, že si vymenili pár vlhkých a tak vzácnych bozkov, ktoré si mohli dať iba v intimite nočnej oblohy a prázdnych pozemkov. Netušili však, že sú sledovaní.
Remus sa nakoniec posadil pod veľký dub, to oficiálne záškodnícke miesto, kde si tak často robili domáce úlohy alebo vymýšľali plány a Sirius sa vo svojej psej podobe prebehol okolo jazera.
Netrvalo dlho a bol na druhej strane, veselo štekal a naberal na ňufák sneh. Remus sedel pod ochranou ohrievacieho kúzla pod ich stromom a pri svetle z prútika dopisoval posledné slová do eseje z elixírov.
Zrazu ho ovial chlad a prestúpila ním triaška. Obzrel sa za Siriusom, ktorí sa bláznivo hádzal do snehových závejov a prinútilo ho to usmiať sa.
,,Expeliarmus!" ozval sa šepot spoza neho a prútik mu vyletel z ruky. Remus vystrašene zamrkal v tme a snažil sa zaostriť oči na tiene okolo. Jeho bystré zmysli ho okamžite vymrštili do stoja a prekvapene sa obzeral okolo seba.
,,Haló, je tu niekto?"
zvolal do tmy.
,,Ja som, čakáš niekoho iného?" ozval sa zlomyslený a tichý hlas Severusa Snapa. Remusom prestúpila triaška, obzrel sa smerom, odkiaľ počul hlas, no nič nevidel.
,,Čo po mne chceš!"
Odpovede sa nedočkal, iba ho oslepilo kúzlo a spadol na zem. Cítil tupý náraz hlavy o kmeň stromu a sneh, ktorý mu prenikal pod tenké nohavice, keďže ohrievacie kúzlo jeho prútiku už nefungovalo.
Chcel sa pohnúť, no zistil, že je spútaný. Chcel vykríknuť, no bolo naňho uvrhnuté silencio. Cítil, ako ním prechádzajú vlny strach. Snape! Snape, ktorý bol schopný všetkého! Ten Snape, ktorý sa niekedy v tomto čase pridal k... nemu!
Studené prsty sa ho dotkli na tvári. Roztriasol sa.
,,Len sa boj, máš prečo!" prehlásil kruto Snape a namieril naňho prútik. Vtom sa ozval prudký štekot
a Remus v tej tme rozoznal čiernu škvrnu, ktorá vyskočila na Snapa a zvalila ho k zemi. Počul prudké vrčanie, štekot a potom už iba výkrik. Triasol sa zimou na studenej zemi, no o chvíľu povrazy povolili a ktosi mu pomáhal na nohy.
,,Si v poriadku?" počul Siriusov starostlivý hlas a teplé náručie si ho pritiahlo do svojich osídiel.
,,Uhm..." šepol prestrašene a natiahol sa za svojím prútikom, ktorý ležal pohodený na zemi. Jednoduchým Lumos rozsvietil a zadíval sa do čiernych, bezmocných očí Severusa Snapa.
,,Bastard!" uľavil si Sirius a zlostne kopol do tela zviazaného na zemi. Remus si všimol, že má na ruke hlboký kúsanec.
,,To si urobil ty?" spýtal sa Remus prestrašene.
,,Koledoval si o to!" bránil sa hneď Sirius a díval sa na Snapa ,,Mal som ho nechať ti ublížiť?!"
,,On by mi neublížil," zaklamal Remus, no tras jeho tela ho prezradil. Sirius si ho pritiahol bližšie a pevne ho chytil za boky.
,,Vráť mu to!" šepol mu do ucha. Remus privrel oči, keď zacítil Siriusov horúci dych na svojom spánku.
,,Prečo?" spýtal sa prakticky a s úsmevom sa naňho otočil. Zrazu zatúžil byť v klubovni, v posteli, pod jednou dekou so Siriusom, tisnúc sa naňho celú noc a môcť iba tak počúvať jeho pokojný dych, keď spal.
,,Je to bastard, musí dostať príučku..." šepkal.
,,Netrep, ja nie som ako on, nemusím mu to vrátiť." Remus ho nenápadne pohladil po líci a otočil sa na Snapa. Čierne hĺbky boli plné nenávisti, pohŕdania, vzdoru ale aj strachu, ktorý sa odzrkadľoval v celej jeho tvári.
,,Vypadni Snape, teraz sme si kvit," Remus mávol prútikom a povrazy zmizli. Snape sa neveriacky díval na svoje končatiny, ktoré boli zrazu voľné a nedokázal sa pohnúť.
,,Povedal som vypadni!" Remus zvýšil hlas. Cítil, ako Sirius zlostne zaryl nechty do jeho bokov.
Snape sa pozbieral zo zeme a utiekol skôr, než by Remus povedal vlkolak. Zlostne sa za ním díval, no vedel, že tak je to lepšie. V tej ďalekej budúcnosti ho ešte niekto bude istotne potrebovať. Dumbledore určite.
Zradca utiekol. A Remus ho musel nechať, pretože vedel, že už nemôže nič zmeniť. Príliš sa bál, že by sa z tohto krásneho sna zobudil.
Siriusove dlane ho však vrátili späť k momentálnej snovej prítomnosti. Aj keď si bol istý, že toto všetko nemôže byť tak celkom skutočné, prial si, aby tomu bolo inak.
Dlaň ho opatrne pohladila po bruchu a vkĺzla pod bundu. Remus sa zozadu pritisol viac k Siriusovi a položil hlavu na jeho plece. Zacítil cudzie pery na svojej sánke.
,,Si v poriadku?" spýtal sa Sirius nežne a neprestával ho hladiť po hrudi a bruchu. Remus jasne cítil, aké má studené prsty a predsa mu to nebolo nepríjemné.
,,Som, nič sa nestalo," zaklamal a odtiahol jeho ruku. Cítil, ako sa mu do líc hrnie červeň, oči mal plné žiadostivosti.
,,Poďme do hradu, je mi zima..." šepol. Cítil, ako sa Sirius vystrel pri tých slovách, akoby aj on mal presne tak neslušné myšlienky ako on. Myšlienky o zahrievaní sa pod jednou dekou, telo na telo a o nádhere chlapčenského tela.
Sirius ho okamžite schmatol za ruku a ťahal k hradu. Náhlivo a žiadostivo.
 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Achája Eressiel Achája Eressiel | Web | 24. února 2011 v 21:30 | Reagovat

Tedy ten Snape... Těším se na věci pod jednou dekou:)

2 Zero Zero | 25. února 2011 v 18:24 | Reagovat

som zvedava či dalšia čast bude o tom zahrievaní pod dekou :-D

3 Traja Loozri Traja Loozri | Web | 25. února 2011 v 18:49 | Reagovat

Mám veľmi rada tvoje príbehy, nechcela by si spriateliť blogy?? :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.