8. Da mihi basia mille

16. února 2011 v 22:17 | Lilly Evenová |  Animas fidelium
8
Komentárom a milému slovu sa poteším :)


8. Da mihi basia mille


Ako si Remus pamätal, víkendy boli práve tie dni, ktoré záškodníci zbožňovali. Iba tak celé dni ležať a na nič nemyslieť. Toto bol práve jeden z tých vzácnych dní, keď sa štvorica záškodníkov natiahla ä v klubovni a drzo zabrala jednu celú pohovku a tri kresielka pri rachotiacej sedme.
James, natiahnutý cez dve kreslá lenivo hádzal karty na stolík pred Siriusa a Remusa, ktorý sa veselo prekárali spolu na pohovke, kopali sa a sácali v snahe ukoristiť si trochu miesta v pletenci ich tiel. Iba Peter mĺkvo sedel, díval sa na hru a nervózne si obhrýzal nechty.
,,Peťko, čo ti je?" zapriadol James sladko a naklonil sa nad jeho karty, tajne ich kontrolujúc.
,,Nič, nič..." Peter sa rýchlo odvrátil, očami prechádzajúc po Síriusovi, ktorý práve tajne sunul ruku po Remusovom kolene. Vlkolak ho rýchlo zhodil.
,,Nedáme niečo iné?" spýtal sa Sirius zrazu a zložil karty.
,,A čo by si chcel robiť, Tichošľap?" spýtal sa James.
Siriusov pohľad nenápadne zablúdil k Remusovi, jeho líca sa sfarbili jemným rumencom.
,,Nejdeme von?" navrhol Remus rýchlo, aby skryl trápnu chvíľku.
,,Nie, prší!" Sirius tiahlo zívol a uvelebil sa Remusovi na hrudi. Ten ho rukami pevne objal okolo pása a tiež privrel oči.
,,Alebo by sme mohli skočiť do Rokwillu," navrhol tiež zívajúc, ale teplo Siriusovho tela pritisnutého k jeho vlastnému a teplo klubovne ho uspávali.
,,Zasa?" James zaskučal a stúlil sa hlbšie do kresla. Možno by tak nakoniec aj zaspali, keby sa zrazu Paroháč nevymrštil z kresla a neupriamil svoj pohľad ku východu. Nik sa nemusel ani obzrieť, aby vedel, že vošla Lily, ten pohľad dôverne poznali.
,,Tak čaute zatiaľ, chalani!" a už ho nebolo. Sirius s Remom si vymenili vše vraviace pohľady.
,,Čo keby sme aj my vypadli?" šepol zrazu Sirius do Removho ucha a pevne zovrel jeho ruku v svojej.
,,Poďme!" uškrnul sa a nechal sa Siriom rýchlo vytiahnuť z pohovky. Utekali ako malé deti, smejúc sa po chodbe, kde sa každý ich krok ozýval tisíc krát.
,,Kam chceš ísť," spýtal sa veselý Remus, keď už boli dostatočne ďaleko.
,,Nikam!" dve pevné dlane ho šikovne chytili za boky a šetrne pritisli o blízku chladnú stenu. Siriusove ústa sa pritisli na tie jeho a ten pocit sladkej bezmocnosti Remusa na chvíľu vyviedol z miery.
,,Počkaj..." vlkolak ho rozšafne odtisol a chytil jeho ruky do svojich ,,Poďme niekam, kde to bude bezpečnejšie!"
,,Remus, kde ostal tvoj zmysel pre dobrodružstvo?" Sirius sa zasmial a rozšafne ho pobozkal na pootvorené ústa.
Remus sa po chvíli odtiahol, ťahajúc ho hlbšie do hradu.
,,Kto bude posledný, je šteňa!" skríkol zrazu Sirius a rozbehol sa. Remus sa nechal ťahať, zvierajúc stále Siriusovu ruku v svojej dlani. Obaja bežali chodbou ako deti hrajúce sa na naháňačku, smiali sa, až im slzy tiekli a vôbec nevedeli, kam utekali. Zastavila ich až postava na opačnom konci chodby.
,,Aha..." dievčina zaspätkovala, jej veľké oči skĺzli po vysmiatych tvárach oboch chlapcov a zaleskli sa slzami. ,,Aha," zopakovala znova, pohľadom zakotvila na ich spojených dlaniach a rozbehla sa preč.
,,Sakra, PATTY, POČKAJ!" Remus pustil Siriovu ruku a rozbehol sa za ňou. Videl, ako sa Sirius ponáhľa za ním.
,,Patrícia!" Remus ju dobehol už na druhej chodbe pri schodoch a bolestivo chytil za ruku. Hnedovláska sa naňho otočila v strachom v očiach: ,,Nechaj ma!"
,,Patrícia, veď počkaj, neplač," Remus ju nemotorne objal a pohladil po vlasoch ,,Nemôžeš mu zazlievať, že sa baví..."
,,Ako vieš, že mu to zazlievam?" spýtala sa ho jedovato a trochu sa odtiahla ,,Čo ty o tom vlastne vieš, Lupin?"
,,Iba toľko, že to musel urobiť!"
Patrícia sa mu pátravo zahľadela do dobrosrdečných, hnedých očí.
Sirius ich dobehol a zadýchane sa oprel o zábradlie schodiska: ,,Patty," jeho pozorné oči zhodnotili situáciu pred sebou a trochu vyčítavo sa zastavili na Removi.
,,Čo mi chceš?"
,,Prepáč!" Siriusove pery a skrútili do bolestivej grimasy. Remus opatrne odstúpil od hnedovlásky, no tá ho pevne chytila za ruku.
,,Čo ti mám prepáčiť, Black?"
,,To, že som urobil chybu, keď som sa si s tebou začal," hanblivo sa zadíval na topánky.
,,Prečo chybu?"
Sirius zdvihol hlavu a ich oči sa bojovne stretli. Patrícia pevne stisla Removu ruku, že mu skoro drvila kosti v prstoch.
,,Pretože ľúbim niekoho iného!"
Vo veľkých, dievčenských očiach sa objavili slzy: ,,A prečo potom ja?"
,,Pretože som bol hlupák!"
,,Ale prečo?"
,,Lebo som si myslel, že u tej osoby nemám šancu!"
Uhla zrakom smerom na Remusa a trochu sa k nemu pritisla, akoby práve on ju mal utešiť.
,,A máš snáď?"
Siriove oči sa zabodli do Remusa. Jeho kútiky sa trochu placho roztiahli do nepatrného úsmevu.
,,Nikdy nesmieme strácať nádej," šepol s úsmevom vlkolak a vzal ju za ruku ,,A teraz, ak dovolíš, pozývame ťa na trocha ďatelinového piva!"
Patty sa naňho vďačne usmiala ,,A kde ho zoberieš, ty mudrc?"
,,Nechaj sa prekvapiť!"
Sirius sa usmial a priskočil k Remusovi z druhej strany: ,,Tak ideme?"
Zvláštna trojica vykročila k soche jednookej čarodejnice, ktorá sa pred nimi otvorila. Patty vyzerala trochu vystrašene, no keď ju Remus trochu popohnal do úzkej chodby za sochou, predsa len nabrala odvahu vkĺznuť dnu. Potichu prekĺzli cez medové labky priamo na ulicu Rokwillu, mieriac k trom metlám. Patty na čele, Sirius s Remusom za ňou, vymieňajúc si dôležité pohľady.
,,Prečo si to urobil?" spýtal sa Sirius zrazu. Odpoveďou mu bol iba Remusov úsmev a ľahké obtretie pier o jeho líce.
U troch metiel bolo teplo a dusno, stoly boli plné, iba dva voľné sa ponúkali pre novom prídených hostí. Jeden taký, úplne v rohu skrytý od ľudí si vybrali oni, objednávajúc si tri ďatelinové pivá.
,,Remus, prečo pozývaš vlastne dámy na pivo?" spýtal sa Sirius so stopou žiarlivosti v hlase.
,,Pozývam kamarátku, ktorá potrebuje zapiť žiaľ," uškrnul sa nad jeho roztomilým žiarlením Remus. Cítil, ako jeho ruku pod stolom uchopili Siriusove spotené prsty. Upokojujúco ho bruškom prsta pohladil po kolene.
,,A čo tým sleduješ?" sykol nepríjemne. Patrícia sa naňho pátravo zadívala: ,,Keď sa ti nepáči, môžeš odísť!"
,,Prestaňte vy dvaja!" Remus trochu prudšie položil pohár na stôl ,,Možno iba to, aby ste sa vy dvaja uzmierili, keď Lily a James teraz-"
,,Čo ma po nich?" skočil mu do reči Sirius.
,,Je to tvoj najlepší kamarát," upozornil ho Remus láskavo. V jeho hlase bola stopa po kázaní, aké kedysi dával neposlušným študentom.
,,Kde sa to v tebe berie, Remus?" spýtal sa Sirius naštvane.
,,Prestaň mi niečo vyčítať!"
,,Môžeš za to ty!" Siriove šedé oči ho prepichli. Remusove viečka prekvapivo mrkli.
,,Obviňuješ ma z niečoho?"
Sirius sa ľútostivo pozrel na Patríciu.
,,Neviem o čo vám dvom ide," šepla Patty zmetene a zmočila pery v tekutine.
,,O nič, mne o nič..." Sirius naštvane zažmúril na vlkolaka. Jeho ruka pustila Removu dlaň a to zabolelo viac, ako ktorákoľvek zrada, ktorú Sirius kedy urobil.
Remus sa už nadychoval k nejakej štipľavej poznámke, keď sa ho nežne dotkla Patríciina ruka. Pohladila ho po ramene a skĺzla k jeho dlani.
,,Patty, prepáč, ale-" Remus sa k nej súcitne otočil.
,,Aha," zmätene sa odtiahla a naštvane žmúrila na Siriusa, ktorý vyprskol smiechom.
,,Je snáď niečo vtipné, Black?"
,,Možno," pripustil s úsmevom čiernovlasý čarodejník.
,,Áno?" Patty sa naštvane zdvihla. Remus ju nešetrne stiahol späť na stoličku ,,Toto asi nemá budúcnosť, iba som chcel, aby ste vy dvaja spolu vychádzali!"
,,Nestojím o tom," Patrícia naštvane zmraštila čelo ,,Aj tak si iba ignorant a alibista, Black, len to priznaj, nie si zamilovaný, ty nie si z tých, čo sa zamilovávajú. Len mi povedz, to som bola až tak nudná?"
,,Patty, prestaň robiť scény!" naštvane sykol Sirius a ešte raz sa napil.
,,Neprestanem, pochop to, ja takéto veci neprejdem z úsmevom. Vy dvaja sa už zobuďte, toto je ozajstný svet, nie hra, takže by bolo načase správať sa trochu ako dospelí, hlavne v týchto nepríjemných časoch. Nebudete navždy mladí!"
S tresknutím dvier krčmy sa Remus akoby prebudil s tranzu. Ostali iba oni dvaja, Remus sa k nemu kúsok pritisol a stolička nepríjemne vrzla.
,,Mala asi pravdu, že?" spýtal sa Sirius smutne a položil hlavu na jeho plece.
,,Netráp sa tým," Remus ho nežne pobozkal do vlasov ,,Nevie čo vraví, ty taký nie si!"
,,Som, nesnaž sa ma ospravedlniť," Sirius sa pritúlil viac k Remusovmu habitu.
,,Prestaň!" Remus naoko naštvane zdvihol jeho hlavu k svojím perám ,,Ty budeš proste vždy Sirius Black a k tomu... detstvo by sme si mali užiť kým ho máme, pretože potom bude už neskoro!"
,,Možno máš pravdu," Sirius sa nežne usmial ,,Ale ty mi to nevyčítaš, však?"
,,Nie," Remus mu úsmev rovnako srdečne oplatil a spojil ich pery. Sirius v jeho náručí sa celkom poddal tomu bozku.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Chris Chris | Web | 17. února 2011 v 20:37 | Reagovat

no tak zvláštna skupinka boli na tom pive :D :D ale tak pekná kapitola a ten záver :-) ach jaj

2 Zero Zero | 18. února 2011 v 15:05 | Reagovat

Pekná kapitola :D

3 Achája Eressiel Achája Eressiel | Web | 23. února 2011 v 10:27 | Reagovat

Přečetla jsem celou povídku, a je to krásné musím říct:) Na Siria a Rema v mladých letech si potrpím. Vůbec netuším, co se teď může být se starým Remem a doufám, že aspoň pro ně dva to dopadne jak nejlépe to jde:)
Úplně mě to celé rozněžnilo:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.