5.Vade mecum

20. ledna 2011 v 23:12 | Lilly Evenová |  Animas fidelium
V prvom rade sa vám strašne ospravedlňujem! Mám momentálne problémy s počítačom, takže ak sa tu dlho nič neobjaví, tak nezúfajte, asi je to iba jedna z mnohých nálad môjho drahého notebooku, keď sa nechce zapnúť. Teraz zasa chvíľu funguje, tak vám zatiaľ prinášam kapitolu, než to zasa vzdá. Pevne dúfam, že mi zanecháte nejaký ten komentár na podporu :)
Čítaniu zdar...


5.Vade mecum


Sirius Remusa zatiahol až do Škriekajúcej búdy. Nič tu nebolo zmenené, všetko, ako si pamätal. Stará ošarpaná miestnosť ich lákala ju preskúmať.
,,Si v poriadku Remi?" spýtal sa Sirius jemne, keď sa Remus trochu vystrašene obzeral. Pamätal si to tu presne takto. Tu sa znovu po rokoch objali. A teraz bol mŕt.-... vlastne nebol. Remus stále nevedel uveriť, že to nie je sen. Sirius bol s ním. Stále tu pri ňom.
Teraz chytil jeho kabát a opatrne mu ho stiahol z ramien. ,,Si celý premočený a zablatený,"
,,Ja viem..." vzdychol Remus ako malé dieťa, ktoré môže za to, že sa hralo v daždi. ,,Ale aj ty!"
Sirius sa zasmial a zvliekol si kožennú bundu. S Jamesom si pred rokom v lete kúpili rovnaké a odvtedy ich nosili, občas dokonca aj pod habitom. Potom si vyzliekol aj mokré tričko a iba v nohaviciach sa rozvalil na zaprášenú posteľ. Zhodil s nej nejaké úlomky, asi od posledného splnu a ľahol si tak, že sa mu závoj havraních vlasov rozprestrel na vankúši oblečenom do otrasného kvetinkového povlečenia.
Búda bola opatrená kúzlom, aby v nej bolo vždy dostatočne teplo, lebo Remus sa často po premene cítil vyčerpaný a bol úplne nahý. Ležiaval vtedy na tej posteli, čakajúc na madam Pomfreyovú a Sirius tam vždy bol, aby ho chytil za ruku. V poslednom ročníku, ako si pamätal, premeny neboli tak hrozné a on mohol spokojne s nimi pobehovať po Zakázanom lese bez toho, aby im ublížil. A práve preto na svitaní mohol sám dojsť do nemocničného krídla a Sirius už nemusel sedieť pri posteli a držať ho za ruku ako malé decko. Removi to aj napriek tomu chýbalo.
,,Poď sem prosím ťa, si celý mokrý!" Sirius ho strhol zo sebou na posteľ a začal mu vlasy šúchať do periny. Remus sa ukrutne bránil, ale nepomohlo. Nakoniec sa zo smiechom obaja zvalili na posteľ.
,,Prestaň ma stále komandovať, mami!" zapišťal Remus tenulinkým hláskom. Sirius sa začal smiať, až sa zaštekával. Bol to taký jeho zvláštny spôsob smiechu, keď mu niečo prišlo naozaj vtipné. Niektorý ľudia krochkajú, no Sirius havkal. Boli to podivné zvuky, keď každý nádych znel ako vrčanie, alebo krátke psie šteknutie. Tento smiech vždy rozosmial aj Remusa a tak sa obaja válali po posteli smiechom a nemohli prestať.
Keď sa konečne upokojili, obaja zbesilo dychčali. Remus mal hlavu pri Siriusovej a obaja hľadeli dohora.
,,Nie je ti v tom mokrom chladno, Moony?" spýtal sa zrazu Sirius a šikovne sa prehúpol tak, aby mu dosadol obkročmo na stehná.
Jeho prsty sa rýchlo rozbehli po jeho bruchu. Remus sa rozosmial, lebo Sirius dobre vedel, kde je šteklivý a teraz toho nehanebne využíval.
Sirius sa začal smiať tiež, kým sa ho snažil vyzliecť z tlstého hnedého svetra.
Keď sa mu to konečne podarilo, zamával s ním nad hlavou a hodil ho do zaprášeného kúta. Prach sa naňho nalepil, až sveter vyzeral, že je šedý. To ich oboch znova rozosmialo.
Sirius skĺzol celou váhou na Remusa a teraz mu ležal na hrudi a stále sa pochechtával.
Remus sa ho tiež pokúšal štekliť, no Sirius sa veľmi rýchlo dostal z jeho brucha do obrannej pozície a zachytil jeho ruky svojou, pričom druhou ho šteklil sám. Chvíľu si ešte robili navzájom zle, pričom sa Remus snažil neúspešne vymaniť zo Siriovho zovretia, ale vôbec sa mu to nedarilo. Nakoniec Siriove šteklenie prešlo v hladenie. Sirius mu rukou prešiel po bruchu a zablúdil na nahý bok. Jeho prsty sa mu rozutekali po chrbte a po chvíli sa k nim pridala aj vystretá dlaň, ktorá študovala krivky Remusovho tela. Sirius jemne pustil jeho ruky a druhou rukou si podoprel hlavu, aby sa naňho smel dívať.
,,Čo robíš, Tichošlap?" spýtal sa Remus šepotom. Hlas sa mu neprirodzene zadrhával.
Sirius mu neodpovedal, iba ho pohladil po líci, poláskal bruškom prsta jednu jazvu na jeho brade a vzápetí sa pritisol na jeho pery. Všetko to trvalo iba malú chvíločku. Sirius iba vpálil do Removych pier otisk svojich a rýchlo sa odtiahol. Motýli bozk skončil. Remus po chvíli otvoril oči a zistil, že Sirius zbiera svoje veci a chystá sa na odchod.
,,Stalo sa niečo?"
,,Som hlupák!" zavrčal naštvane a prútikom sušil svoje tričko.
,,Prečo?"
,,Myslieť si, že..."
,,Čo?!" vyprskol naňho Remus. Očividne si Sirius myslel, že urobil chybu. Lenže on ho nenechá iba tak odísť. Už nie!
,,Myslieť si, že ty a ja... Mám proste blbé nápady, zabudneme na to, že Remi?" Sirius sa naňho otočil s prosbou v očiach. Remus sa zastavil v polovici pohybu. Jeho nohy viseli z postele a chystal sa z nej zliezť ,,Ale na toto sa nedá zabudnúť, Tichošlap."
,,Prosím!" Sirius prosi.
,,Nemôžem zabudnúť na ten najkrajší pocit v živote, Sirius." Zašepkal Remus a prešiel tých niekoľko krokov k nemu, v tej zúfalo malej miestnosti. Chytil ho oboma rukami za tvár, akoby si ho chcel pridržať a potom ho odhodlane pobozkal. Cítil, ako sa ohromený Sirius poddáva jeho bozku, pomaly obtočil ruky okolo jeho bokov a hladil ho po chrbte. Remus sa nechal unášať bozkom, jeho zuby sa jemne hrali zo Siriusovou spodnou perou a potom si jeho jazyk našiel cestu do Siriovych úst. Preskúmaval každé zákutie, sústredil sa iba na to, ako boli prepojený perami, ako do seba dokonale zapadli. Remus zašiel Siriovi do vlasov a trochu hrubo si ho pritiahol bližšie.
Po chvíli sa ich pery odpojili. Po tom bozku ostala vo vzduchu zvláštna vlna mágie inej, ako tá, ktorú poznali.
,,Myslíš to vážne?" spýtal sa Sirius nedôverčivo.
,,A ty to myslíš vážne?" oplatil mu Remus s uličníckym úsmevom.
,,Preboha Remi, veď som ťa pobozkal! Čo ešte mám urobiť? Pobehovať po celom Rokforte v dúhových trenkách s gay vlajočkou?!"
Remus sa začal smiať a pritiahol si ho ešte k jednému
rýchlemu bozku. Keď sa od seba po chvíli oddelili Remus si šikovne vysušil a vyčistil oblečenie a potom pomohol aj Siriusovi.
Obaha vyšli z búdy bok po boku a zistili, že zatiaľ napadol sneh. Na chodníkoch a tráve bol
iba tenký biely poprašok, no sneh neustále padal a po chvíli obom postriebril vlasy.
Sirius s úsmevom prehrabol tie Remove a striasol tak sneh, ktorý sa usadil na medových prameňoch. Remus mu to však neoplatil. Vyžíval sa v pohľade na Siriusa s bielymi vločkami na havraních vlasoch. Vyzeral tak čarovne, ako víla z rozprávky.
Sirius natiahol k Removi ruku. Moony sa naňho chvíľu díval trochu nedôverčivo.
,,Kráčaj somnou," vyzval ho Sirius a Remus nakoniec vďačne stisol jeho ruku.

Keby sme teraz boli v rozprávke, obaja by šťastne odkráčali spolu, pri padajúcich vločkách snehu do slnka, ktoré práve v tej chvíli zapadalo a oznamovalo koniec Rokfortskej večierky a návštevy Rokwillu. Lenže toto nie je rozprávka. 

5
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Zero Zero | 21. ledna 2011 v 18:47 | Reagovat

Juu zaujmave nevidi sa vela krat aby Remus robyl takýto krok :-D ale bolo to super :-D

2 Anulinka72 Anulinka72 | Web | 21. ledna 2011 v 19:11 | Reagovat

wow....ty jo..poslední 2 věty sem nepochopila a sou mi záhadou....už aby se ten tvůj noťas vzpamatoval a mohla si sem dát další kapitlou xD

3 Chris Chris | Web | 22. ledna 2011 v 12:30 | Reagovat

krásna kapitola :D laptopu odkazujem nech sa spamätá :D

4 Foxie Foxie | Web | 24. ledna 2011 v 0:06 | Reagovat

Jééé... No čo, som uchvátená. Možno je uchvátený aj tvoj noťas a v nemom úžase sa kusa pozabudol :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.