3.Dum spiro, spero

4. ledna 2011 v 1:18 | Lilly Evenová |  Animas fidelium
Fajn... tak v prvom rade sa chcem vám, mojim čitateľom, ospravedlniť: pár dní pred Silvestrom sa mi na notebooku pokazila nabíjačka a noťas sa vybil, takže som sa nemohla dostať k rozpísaním poviedkam a iným veciam, ktoré som pre vás mala pripravené. Dnes sa mi za pomoci nožníc, lepiacej pásky, kúsku drôtu a pár nadávok podarilo nabíjačku opraviť, takže vám aspoň takto bleskovo prinášam ďalšiu kapitolu.
Dúfam, že si ju užijete a že sa na mňa nehneváte a necháte aspoň komentár. 
Pekné čítanie... :)

PS: Obrázky nie sú moje, patria jednej veľmi talentovanej dievčine z Ddeviantartu menom LadyBelial

3.Dum spiro, spero


Kým dýcham dúfam.
Kým dýcham, žijem. Kým žijem, dúfam...
Remus sedel zamyslene nad miskou polievky a zahľadený do diaľky premýšľal. Všetko bolo ako deja-vú. James nadšene pribehol, aby im oznámil, že mu Evansová v ten deň ani raz nepovedala, že je hlupák, dokonca mu odpovedala na otázku, či s ním pôjde na rande. Odpoveď bola samozrejme záporná, ale aspoň ho neignorovala. Remus chcel už vyhŕknuť, aby jej dal pokoj a ona potom príde, no slová sa mu zasekli v hrdle. Nesmel to vysloviť, pretože už niečo zmenil. Aj keď to možno tak nevnímal, čoskoro sa malo čosi stať.
Kým dýcham, dúfam.
Remus dúfal, pretože keby to nerobil, asi by sa zbláznil z toho napätia. Mal ho tak blízko a nesmel sa ho dotknúť. Mal ho tak blízunko a nesmel ho pohladiť. Mal ho na dosah ruky a nemohol mu povedať, ako ho miluje. Sirius bol... bol to pubertiak, čo si budeme nahovárať! Mal sedemnásť rokov, tento Sirius a aj ten, ktorého poznal tam- obaja boli stále deťmi, ktoré ešte nestihli dospieť.
,,Jedz to, kamoško, potrebuješ nabrať sily!" prehlásil James a tľapol ho po ramene príliš silno. Remus si vzdychol. Hej, cítil sa tak rozlámaný. Vedel čím to je spôsobené: pár dní po splne.
,,Čo sa stalo, nejako si zbledol!" Sirius sa k nemu nahol, jeho rozosmiata tvár sa mu objavila iba tak z ničoho nič pred očami. ,,Si v poriadku?"
,,Ale áno," zaklamal Remus a pustil sa do polievky skôr, ako by sa ho ešte ktosi stihol niečo spýtať.
Sirius ho však veľmi dobre poznal. Príliš dobre na to, aby ho po tejto scéne na obede nechal iba tak. V klubovni si ho odtiahol bokom, položil pred nich šach a tváril sa, že ho chce vyzvať na partičku. Jeho skúmavý pohľad však Removi neušiel a tak sa iba (usmievajúc sa popod fúzy, ktoré už nemal) usadil do kresla oproti nemu a otočil k sebe biele figúrky. Vždy mal biele, táto zásada bola prosto nesmrteľná. Vzniklo to vlastne z obyčajnej slovnej prešmyčky, že Black má čierne figúrky. Čiže jeho spoluhráčovi neostávali žiadne iné, ako biele. A keďže na Siriusa si v čarodejníckom šachu trúfol iba Remus (James znechutene tvrdil, že on šach nehrá. V skutočnosti bol tak znechutený prehrami, že hral iba s Petrom a ten bol rád, lebo to nikoho iného s takým tupcom nebavilo) a tak mu automaticky ostávali biele. Až teraz si uvedomoval, čo vlastne spôsobili ich školské časy, aké železné zásady nastolili. Aj Nymfadora sa vždy rozčuľovala, prečo musí mať ona vždy čiernych panáčikov. Remus to väčšinou s úsmevom komentoval slovami ,,Pretože pes na dvoch je iba Black...*" Nymfadora nechápala a asi to tak bolo lepšie. Zato Sirius chápal veľmi dobre.

Sirius chápal... každý jeho pohyb, gesto, letmý úsmev, alebo vrásku, ktorá sa prehnala jeho čelom. Sirius mal naštudované jeho výrazy a vedel, kedy ho má zachytiť, kedy zovrieť v náručí a kedy povedať niečo vtipné. Vedel, keď chcel byť Remus sám a vycítil aj to, keď ho potreboval. A toto bola tá chvíľa, lebo Remus si spomenul na Nymfadoru a s trochu vykoľajeným pocitom sa v ňom rodila myšlienka, že sa možno nikdy nevráti späť.
Netušil ako ho to napadlo, vlastne nevedel ani, prečo predtým myslel, že toto je iba tak, že je to nejaký krásny sen, ilúzia, halucinácia z alkoholu alebo inej opojnej látky. Teraz mu však mozog začínal spájať skutočnosti a dochádzalo mu, že toto nie je vtip, ani sen. Je tu skutočne. A netuší, čo sa deje TAM.
,,Si v poriadku, Moony?" brušká jeho prstov sa dotkli Remusovej vystretej dlane. Zachvel sa. Bolo to tak mrazivo skutočné!
,,Nie, hráme ďalej?"
Sirius nemo prikývol a nespúšťajúc oči z Rema, urobil najhlúpejší ťah, aký mohol.
,,Kôň na D6. Šach-mat!" zahlásil Remus so zadosťučinením.
,,Gŕŕŕ..."
Tichošlap vydal akýsi zvuk podobný vrčaniu a odsunul šach na kraj stolu ,,Chvíľu pauza, akosi ma to zmohlo!"
Remus rezignovane pokrčil plecia. Vedel, že bude nasledovať výsluch, ale oprel sa spokojne dozadu o operadlo kresla a privrel oči.
,,Si nejaký unavený, stalo sa niečo?" začal so svojimi nenápadnými opatrnými otázkami Sirius. Remus pokrútil hlavou ,,Je iba po splne."
,,Aj tak sa mi nepáči, aký si dneska zamyslený.
Akoby si to vôbec nebol ty!"
Remus pokrčil plecia a zadíval sa naňho. ,,Čo ak nie som?"
Sirius sa rozosmial: ,,No dobre, Moony, si to ty, ale ako mi to dokážeš?"
,,Práve si povedal, že som to ja, tak aké dokazovanie?" doťahoval ho pobavene, rád, že sa vyhli téme on a jeho zadumanosť.
,,Napríklad tým, že mi povieš, čo sme robili včera večer!"
,,Hmmm no sedeli v klubovni a potom šli spať!"
,,A potom?" Sirius provokatívne zdvihol obočie. Remus sa začal hrdelne smiať. ,,Prestaň! Ak toto platí na tie tvoje dievčatá, tak je to úbohé! Mňa na takýto ľahko prekuknuteľný háčik nechytíš!"
,,A kto povedal, že ťa chcem uloviť?" spýtal sa Sirius s kamennou tvarou. Remus strnul a rozmýšľal, či si to všetko snáď zle vysvetlil. Po chvíli sa však Tichošlap začal smiať... a Remus sa k nemu s úľavou, aj keď trošku neisto, pridal.
,,Ty si hlupák, Remi," prehlásil Sirius pobavene a natiahol pod stolom ruku, aby úplne nečakane uchopil tú jeho, zloženú v lone. Pri tom sa mu veľmi decentne otrel končekmi prstov o stehno a Remusa na chvíľu obišli mrákoty.

Pane bože, keď toto so mnou robí letmý dotyk, čo by som robil keby...

Sirius sa naňho pobavene usmial ,,Pôjdeme von?"
,,No jasné!" vyletel Remus ako raketa a vytrhol tak svoju ruku, zo zovretia tej Siriovej. Jeho smutný psí pohľad, ktorým ho sprevádzal až k dverám chlapčenských spální, už nevidel.
~*~
,,Hej, James, odchádzame!" vrieskal Sirius ako zmyslov zbavený a hodil po Jamesovi bundu. Ten sedel na posteli a díval sa do prázdna.
Na dnes bol naplánovaný výlet do Rokwillu a všetci sa už neskutočne tešili. Sirius už dva dni pobehoval ako splašený. Akurát sa za tie dva dni nič neudialo. Vôbec nič! Ten deň, keď Sirius vliezol nepozvane Remusovi do postele bol už dávno pasé, tak ako aj jeho sladké slová. Sirius bol proste Sirius. Teraz si našiel dievča!
,,James, stalo sa niečo?" spýtal sa prekvapený chlapec, keď bunda, ktorú po kamarátovi hodil, pristála na jeho hlave a vzápätí sa zošuchla dole bez toho, aby ju zachytil. James však stále hľadel pred seba, šokovane, skoro vyľakane. Remus sa uškrnul. Presne vedel, čo príde.
,,Bojím sa... bojím sa o Evansová!"
,,Čo sa jej stalo?" spýtal sa Sirius automaticky a kľakol ku kamarátovi, keby ho náhodou trebalo utešiť.
,,Ona... pozvala ma... pozvala ma na kávu!" habkal James sťažka.
V tej chvíli sa Sirius rozosmial a Remus -zo slušnosti- tiež.
,,Hej, to nie je vtipné!" James sa okamžite spamätal ,,Jej asi vážne preskočilo."
,,Pozri, nerozumiem ti. Baba tvojich snov ťa pozve na rande
a ty si myslíš, že jej šibe?!" spýtal sa priamo Sirius.
Toto bolo aj nad jeho chápanie.
,,To nie je rande, je to káva!" zahlásil James protestne.
,,Hej hej, jasné... A ja som zbalil Patty Robertsovú na veľkosť svojho vtáka!" prehlásil ironicky.
,,Ty si zbalil Patriciu?! Vyprskol James. Remus iba pretočil oči, čakal to. No osteň bolesti ho bodol pri srdci silnejšie, ako by čakal. Čo pokazil?!
Sirius sa sebavedomo uškrnul ,,Hej, zásah, čo?"
,,Oou!" ozvalo sa unisono od oboch zvyšných chlapcov v miestnosti.
Všetci zrazu vedeli, že je tu problém. Patty nebolo dievča pre Siriusa Blacka a Sirius Black nebol chalan pre Patriciu Robertsovú. Sirius Black patril iba Remusovi...aspoň to si vtedy pomyslel. A dúfal...
Dúfal, že všetko sa napraví,

že svet sa vykoľají z koľají

a že bude žiť až pokým,

toto všetko neskončí

a on umrie v náručí
niekoho, koho by miloval

3


A/N: * Pretože pes na dvoch je iba Black-`Cause the dog in two is Black only. Je to naozaj slovná hračka, ktorú som vymyslela s jednou osobou pri véééľmi dlhej prebdenej noci (pozdravujem kamarátku vodku). Dávam to sem, pretože to musíte počuť v angličtine, aby ste pochopili. Ale ona chápe a to je hlavné :)
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Zero Zero | 5. ledna 2011 v 13:03 | Reagovat

pekná kapitola :-D

2 Anulinka72 Anulinka72 | Web | 5. ledna 2011 v 14:09 | Reagovat

tak přesně tohle s tou nabíječkou se mi stalo taky...a samozřejmě ted už funguje, že? xD
Ke kapitole...zajímavě se to vyvíjí, doufám, že máš v hlavě dost dobrý vysvětlení, jak se to stalo xD...

3 Lilly Evenová Lilly Evenová | Web | 5. ledna 2011 v 16:56 | Reagovat

Anulinka: nie, nefunguje. Včera vyskratovala už úplne, lietali z nej iskry a bála som sa jej. Potom som nasadla na autobus, previezla sa do najbližšieho elektra a kúpila som si novú :D :D
K rozuzleniu... pochybuješ o mne? o.O :D

4 Foxie Foxie | Web | 6. ledna 2011 v 15:44 | Reagovat

Sa ti nedivím, že si tam musela dať tú prešmyčku, je podarená aj slovensky, len angličtina to nejako viac vystihla. (: Ale my zase máme: "lebo medveď na štyri je Maco" a Maco je tiež priezvisko. :D

A narozdiel od Remusa (či Rema, netuším, ako sa skloňuje), mňa nijako netankuje, čo sa deje TAM, s Nyphadorou atď. Teda, ja mám Tonksovú rada, ale... Tu mi akurát zavadzia :D

5 Chris Chris | Web | 8. ledna 2011 v 17:51 | Reagovat

super kapitola :-) teším sa na ďalšiu

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.