2.Corpus sine anima

28. prosince 2010 v 20:52 | Lilly Evenová |  Animas fidelium
Ďalšia kapitola a s ňou pokračovanie Remusovho krásneho sna


2.Corpus sine anima

Removi sa tej noci sníval zvláštny sen. Vrátil sa v čase, k tomu ránu, keď mu Sirius tak pokorne ležal na kolenách a šepkal tie slová, ktorým mladý vlkolak vtedy neveril. Sirius bol Cassanova a toto bola hra... aspoň to bola jeho prvá myšlienka. Teraz, po rokoch, keď zistil, že sa mýlil, to šlo spontánne, akoby sa všetko vrátilo a on stál pred tým rozhodnutím opäť nanovo.
Strávil nádherný deň so Siriusom Blackom - a hoci sa k tomu jednému rannému úletu už nevrátili, aj tak to bolo perfektné.
Až teraz po rokoch si Remus uvedomoval, ako mali k sebe blízko. Hoci v tom čase oficiálne boli kamaráti, Rem si nepríjemne uvedomoval to blízko a fakt, že sa občas nenápadne spontánne chytili za ruku. Možno to vtedy, keď boli chlapcami nevnímali, no čím bol starší, tým viac dbal na detaily - tým viac si všímal tie drobnôstky nežností, ktorými ho Sirius zasypával.
Dnes už áno, dnes to videl ako na dlani.
Fantastický deň sa končil neskutočne úžasne večerou s priateľmi- tichučkou chvíľkou, ktorú si Remus vychutnával v srdci, hoci verejne sa neodvážil svoju radosť prejaviť.
Keď odchádzali z Veľkej Siene (James na čele, Peter kúsok za ním ešte chrúmal akúsi sušienku a on so Siriom za nimi sa trochu šuchtali a usmievali) a zapadli v klubovni, aby "sumarizovali" dnešný deň (Tak James hovoril téme, ktorú začali vždy po večeri, keď vyratúval, čo všetko stihol Evansovej za tých 24 hodín vyviesť) Remus zacítil, že sa deň blíži ku koncu. Bral to ako Boží zásah- bol mu darovaný jeden jediný nádherný deň s priateľmi práve vtedy, keď sa ocitol v najväčšej mizérii svojho života. A hoci mu Peter po Jamesovej pravici prekážal viac ako čokoľvek na svete, akosi tušil, že nemôže nič povedať, ani nič narušiť. Stále si pamätal tie slová: ,Môžeš zmeniť iba jednu vec a potom to všetko nechať plynúť samé..."
bolo to varovanie, alebo proste oznam? Mohol by zmeniť ešte niečo?
Keď nad tým tak premýšľal, Sirius mu laškovne prehrabol vlasy ,,Čo je, už spíš?"
,,Hmm..." Remus automaticky privrel viečka pod tým dotykom. Zdalo sa mu to neskutočne božské, priam neuveriteľné.
,,Si unavený, Rem, pôjdeme už spať?" Zdalo sa, že aj James si to všimol a okamžite vstal z kresla. Vtedy si Remus spomenul- všetci sa k nemu správali maximálne ohľaduplne, pretože bol vlkolak. A ako vlkolak potreboval celý mesiac čerpať dostatok síl, aby prežil jeden jediný večer a neublížil si. Dnes to nebral až tak tragicky, s úsmevom to prechádzal s elixírom. Lenže viac ho trápil fakt, že možno dnes v noci zavrie oči a zobudí sa opäť do sychravého Londýnskeho dňa a bude sa cítiť rovnako mizerne ako pred tým.
,,No poď!" Sirius sa postavil a natiahol k nemu ruku. Remus ju vďačne prijal a nechal sa odtiahnuť do izby. Ani si neuvedomoval, že je naozaj neskoro na to, že oni majú ráno vstávať do školy... v tom čase to tak aspoň bolo.
Všetci štyria s prianím dobrej noci zaľahli do postele. Remus ležal ako zvyčajne na chrbte (bol to zvyk, lebo práve chrbát nemal väčšinou zranený z jeho vlkolačích premien) a díval sa na červené nebo, či snáď preňho čisté peklo, nad ním. Keď zavrie oči, keď zaspí, táto ilúzia zmizne. Vyparí sa ako para nad hrnčekom jeho každodennej rannej kávy.
Muselo byť veľmi neskoro, keď ho pomaly začali štípať oči od únavy. Práve vtedy sa záves na jeho posteli pomaly rozhrnul a objavila sa v ňom belasá tvár. Úsmev mladého Siriusa Blacka sa vo vzduchu vznášal ako mdlý duch a zaplavoval ho neskutočným obdivom nad jeho krásou. Včera ho pochovával a dnes... vrátil sa o toľko rokov späť vo vlastnom sne, len aby sa ho mohol ešte raz dotknúť. Paradoxne sa teraz tak neskutočne hanbil, natiahnuť k nemu ruku a aspoň ho pohladiť.
,,Vedel som, že nespíš!" Nebola to otázka, skôr sebavedomové konštatovanie
,,Ako?"
,,Chrápeš, Remi!" zasmial sa druhý chlapec a prekĺzol za záves.
,,To nie je pravda!"
,,Myslíš?" provokoval ,,Nabudúce ťa nahrám!"
Škoda, že žiadne nabudúce nebude, milý Tichošlap, pomyslel si. Skoro to dokonca vyslovil nahlas.
,,Smiem ísť k tebe?"
Remus nadvihol obočie, ale odhrnul prikrývku, aby k nemu mohol Sirius vkĺznuť. Kamarát sa
mu
nasáčkoval do postele bez najmenších rozpakov a rozvlalil sa tak ako on na chrbte. Remus nesúhlasne zaskučal a otočil sa na bok. Táto poloha mu síce bola neprirodzená, ale keď automaticky položil ruku na Siriusovu hruď a zacítil jeho bijúce srdce, zdalo sa, že takto ležiaval už veky. Stačil mu iba ten nepatrný tlkot, dôkaz, že telo pod ním je živé a viečka sa mu spokojne zatrepotali, načo z nich vytiekla malilinká slzička a skotúľala sa po jeho líci na Siriove rameno. Zdalo sa, že on si to nevšimol. Miesto toho sa preberal jeho vlasmi a hľadel na baldachýn nad nimi.
,,Na čo myslíš?" spýtal sa Remus medzi bdením a snom, do ktorého pomaly upadal.
Sirius sa pod jeho telom zachvel, keď sa tlmene zachichotal ,,Na teba..."
A vtedy sa Námesačník ponoril do krajiny snov.

Remus sa prehadzoval zo sna.

Díval sa na svoje telo skrútené na svojej posteli, akoby bolo mŕtve. A hoci sa jeho hruď nepatrne zdvíhala, bol bledý, akoby nežil. Do izby v tej chvíli vrazila Nymfadora ,,Remus, ako to, že stále chrápeš! Ty si dnes nebol v práci?" kričala ako vždy, trhalo mu to ušné bubienky.
,,Remus!" Prešla k nemu a hrôzou zamrzla na mieste. Bunda, ktorú zvierala a pôvodne ju chcela zavesiť do skrine, jej prekĺzla pomedzi prsty a s tichým zašušťaním dopadla na zem.
,,Remus!" vrhla sa k nemu a panicky ním triasla. Nič, žiadna odozva.
Chcel na ňu skríknuť, chytiť ju a upokojiť, že je všetko v poriadku, že on je tam, ale akoby bol od nej
na kilometre ďaleko. Díval sa na to z diaľky, nemohol k nej dočiahnuť a vôbec jej nič povedať. Akoby jeho slová prehlušilo zavíjanie vetru.
,,REMUS!"
Jej výkrik sa mu akoby zabodol do srdca. Vietor sa pohrával s ozvenou jej hlasu a odfukoval ju ďalej a ďalej.
Alebo unášal jeho?
Videl ešte, ako sa zviezla na kolená a do krbu v ich izbe hodila hop-šup prášok. ,,Svätého Munga!" vykríkla v panike.

Zacítil, ako ho ktosi nenápadne a opatrne odsunul. To ho prebudilo už úplne. Snáď viac, ako ten hrozný sen. Možno preto, že dotyk bol nezvyčajne nežný a ľahký. Chcel otvoriť oči, no videl iba tmu.
Alebo snáď nevidel nič, dalo by sa povedať.
Ktosi ho pohladil po tvári a stiahol z neho prikrývku. Díval sa na veselého Siriusa, ktorý sa nad ním skláňal nezvyčajne blízko ,,Prepáč, zobudil som ťa?"
,,To je v poriadku, koľko je hodín?"
,,Je sobota, spi..." zamumlal a schúlil sa mu pri ramene ,,Chcel som iba zmeniť polohu, stŕpla mi ruka"
Remus prikývol a začal si pomaličky zrovnávať všetko v hlave. Je stále v posteli, v chrabromilskej spálni siedmakov, pri jeho ramene opäť pravidelne dýcha Sirius Black a vdychuje jeho vôňu, má stále sedemnásť rokov a nezobudil sa zo žiadneho sna.
Akoby sa chcel presvedčiť, že stále nespí, štipol sa do ruky. Zistil iba dve veci: že to bolí a že to bol veľmi zlý nápad, lebo keď rukou ucukol, Sirius sa prekvapene zdvihol a díval sa naňho: ,,Stalo sa niečo?"
,,Prekvapivo nič..." usmial sa a opäť sa uložil do postele. Netušil, čo sa to deje, no všetky obavy, ktoré by sa mali vynárať zo skutočnosti, že sa ocitol v nejakej časovej slučke, sa rozplynuli. Díval sa okolo seba, na karmínový záves, zamatové nebo nad nimi a teplé chrabromilské obliečky pod nimi. Sirius mal nohu prehodenú cez neho, akoby sa chcel uistiť, že kamarát mu nikam neutečie a Remusa ten pocit zvláštne upokojoval.
Vynárala sa mu jediná otázka: Koľko času mu ostáva, koľko dní, hodín, minút mu dajú? Remus sa tým nechcel trápiť, Sirius ani len netušil a James ešte sladko nevedomo spal.

Nymfadora Tonksová však ďaleko od toho času a priestoru stála nad bledým telom svojho priateľa a v rukách zvierala uslzenú vreckovku ,,Preberie sa?"
,,Možno..." zašepkal ošetrovateľ chrapľavým hlasom ,,Spravili sme, čo sme mohli"

2
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Zero Zero | 30. prosince 2010 v 22:25 | Reagovat

To bolo tak zlaté ked za ním Sirius prišiel ako ja milujem tento pár oni sa ku sebe tak hodia :-D úžasná kapitola a aj obrázok :-D

2 Foxie Foxie | 31. prosince 2010 v 17:01 | Reagovat

Ten obrázok ešte musím rozdýchať :D Jaj, ale to je dokonalé... Som strašne zvedavá, ako sa to vyvrbi a ako sa poriešia dva svety či dve reality či čo to je.

3 Anulinka72 Anulinka72 | Web | 1. ledna 2011 v 21:55 | Reagovat

jo, docela se v tom ztrácim...ae už se začínám pomalu probouzet xD...ne, je to zatim vážně zajímavý...a ten obrázek si dělala sama?ať už jo nebo ne, je fakt úžasnej...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.