Zachránený v poslednej chvíli

25. září 2010 v 0:30 | Lilly Evenová |  Jednorázovky
Draco potrebuje zachrániť. Vymyslí preto geniálny plán. Podarí sa mu to? Kto koho zachráni?

Zachránený v poslednej chvíli
Dovolím si venovať Foxie za komentáre :)


Izbou sa ozval prenikavý, bolestný výkrik. Draco klesol na kolená a jeho dlaň inštinktívne zamierila k jeho predlaktiu. Pevne si tisol ruku na to miesto, spod zavretých očí tiekli slzy prúdom. Cítil bolesť. Bolesť tak silnú, že sa cez jeho ruku šírila do hrude, spôsobila kŕče v žalúdku a následne sa rozšírila aj do ostatných končatín a opantala mu mozog. Vnímal, že otvára a zatvára ústa v nemých výkrikoch, pretože hlas mu uviazol v hrdle.
Bolesť povolila, klesol na dlážku a cítil, ako sa jeho líce bolestivo obšuchlo o tvrdý koberec jeho spálne. Bolo to však iba pohladením oproti tomu, čo zažil chvíľu pred tým. Zoslabnutými rukami sa podoprel na lakťoch, aby nepríjemný, pichľavý koberec nedrásal jeho jemnú pleť a chrbtom ruky si otrel čelo zarosené potom. Cítil sa slabý a v očiach ho štípali slzy, jeho žalúdok sa prevracal. Draco sa celou silou zaprel o svoje dlane, ako sa snažil postaviť, no jeho zoslabnuté telo ten nápor nevydržalo. Ruky sa mu roztriasli a naplo ho. Netrvalo dlho a vyvracal sa priamo doprostred svojej izby.

Vzťahy medzi Slizolinskými a Chrabromilčanmi boli v posledné mesiace, čo sa stretávali v škole, až príliš napäté. Všetky tie napadnutia, bitky, psychické zrútenia na základe vytrvalej šikany a vyhrážky sa stupňovali, ako pribúdal vo vzduchu ozón a statická elektrina. Blížila sa búrka. Bolo iba otázkou veľmi krátkeho času, kedy blesk zasadí posledný úder. Ľudia mizli, umierali a hlavne uvedomovali si to. Každý sa však s tým vysporiadal po svojom; zatiaľ čo Chrabromil stál pri sebe, strážil sa navzájom a pomáhal si v tom poslednom, čo im ostávalo, Slizolinčania panikárili- rozdelil sa na početné skupinky, jedni potajme dúfali, že ich Potter zachráni, ale nevyslovili to nahlas, druhý donášali svojím rodičom, ktorý to posielali ďalej a potom tu boli tí, čo iba dúfali, že sa to už nejako utrasie, že sa proste pridajú na stranu, ktorá vyhrá.
A uprostred tohto chaosu stál Draco Malfoy, s ohavnou značkou na svojom tele, na úteku, slabý a vyčerpaný, netušiaci čo chce. No on vedel, čo nechce. Prišiel na to už cez prázdniny, keď sa stal tým, k čomu ho jeho otec celý život viedol. Bolo mu vypálené temné znamenie, bol vzatý na prvý oficiálny "lov". Smrťožrúti tak zvrátene označovali ich naháňanie a následné mučenie a zabíjanie muklov.
Po tom, čo všetko videl, pochopil.
Toľko hrôzy a utrpenia pre... nič! Na čo zabíjať slabšieho, keď sám viete, že ste nadradený? Nerozumel tomu, Temný pán vynaložil toľko energie na... odstránenie problému, ktorý neexistoval? Kam dali všetci jeho stúpenci oči? Prečo počúvali toho blázna?
A tak Draco radšej so slzami v očiach trpel.
Každú noc sa Pán Zla zabával na jeho mukách, keď už sa k nemu nemohol dostať a doraziť ho osobne, keďže sa skrýval práve v Rokforte. To bola pevnosť svetla a Pán Zla by do nej nemal prístup ani s dvojnásobnou dávkou Smrťožrútov. No Draco trpel, predsa len sa k nemu dostal cez to prekliate znamenie- kúsok nevkusného tetovania a mladickej nerozvážnosti vypálenej na jeho tele. No vymenil slobodu za bolesť. Veril, že to za to stálo.
A pomaly, ako dni pribúdali sa v jeho mysli rodil plán. Geniálny plán, ako napraviť to všetko, čo sa stalo. Trávil hodiny a hodiny v knižnici, čítal staré knihy a listoval v zakázanom oddelení, do ktorého mal prístup. Nik si nevšímal, že Draco Malfoy vysedáva po večeroch v knižnici, skoro nič neje, je bledý a chradne učiteľom pod nosom. Nik na hrade sa naňho neobzrel, nebol tam Snape, aby mu pomohol, nemal tam jediného priateľa, ku všetkým sa predtým správal tak povýšene a oni proste odišli, nechali ho v jeho spálni, v jeho fakulte, v jeho probléme... samého!
Draco si proste musel pomôcť sám.
A tak hľadal, študoval, spisoval.
Všetko bolo perfektne vymyslené.
Až na jedinú vec...
Draco už štvrtý deň chodil ako bez duše. Mimovoľne si trel zápästie zo znamením, hrýzol si spodnú peru až do krvi a jeho mozog pracoval. Hoci by to nikdy nepriznal, intenzívne sledoval Chrabromilčanov a zdali sa prekvapivo zaujímavým objektom. Bolo viac ako jasné, že u v svete malých, odvážnych Chrabromilov je všetko naopak. Pomáhali si, boli priateľský, smiali sa. A zatiaľ čo v Slizoline vládol strach a úzkosť o vlastný život, Chrabromil to bral s akousi ľahkosťou, alebo snáď hlúposťou im vlastnou.
Dozvedel sa však jednu dôležitú vec: nesmie im klamať! A to ho privádzalo znova na začiatok.

Dni ubiehali, Draco chodil s intenzívnymi kruhmi pod očami, vyhýbal sa spoločnosti, nezapájal sa do Slizolinsko-Chrabromilských šarvátok. Cítil, že nápor na jeho telo sa stupňuje, no on zatiaľ nedokázal vymyslieť, ako vyrieši svoju malú trhlinu v pláne.
Zdalo sa však, že niekto mienil vyriešiť tento problém zaňho. Nebol nikto iný, ako Harry-Sakra-Potter, ktorý bol tak strašne nenápadný pod svojím neviditeľným plášťom, keď mu tak hlasne dýchal na krk, ako za ním kráčal po nočnej, prázdnej chodbe.
Draco zastavil a otočil sa. Počul vystrašené preglgnutie. Mračil sa, no vyčkával trpezlivo útok. Obzeral sa okolo seba, aby uvidel aspoň náznak toho, kde práve teraz Potter stojí. Zrazu ho však neviditeľná ruka chytila zozadu za ústa a donútila ho tak nevykríknuť, keď sa jemná, perleťová látka zniesla k jeho nohám. Takže Potter pustil plášť, dobrovoľne sa prezradil. Draco začínal mať naozaj strach.
,,Pst," šepol a pri jeho tvári sa objavil rozsvietený prútik. Strhol sa, no nevykríkol. Potter ho pustil a odstúpil od neho o dva kroky. Draco sa pomaly otočil. Mal chuť vziať nohy na plecia, no naskytla sa mu jedinečná príležitosť, ktorú vyhľadával už celý mesiac. Stálo to však za jeho holý život? Nebojoval práve o ten?
,,Neboj sa," povedal Potter zhovievavo a sklonil prútik, aby mu ním tak intenzívne nesvietil do očí. Draco bol za to vďačný.
,,Nebojím. Práve s tebou sa potrebujem rozprávať, Potter!" predniesol úplne neutrálne, akoby sa oni dvaja stretávali na rozhovor úplne bežne.
Zdalo sa, že to prehlásenie vyviedlo Pottera z miery. O krok ustúpil a prekvapene naňho hľadel. To boli tí chrabromilskí, nedokázali skryť emóciu.
,,Tak vrav..." vyzval ho po chvíli, keď dokázal ovládnuť svoj šok.
,,Nenájde sa vhodnejšie miesto? Je to dosť... chúlostivé!"
Zdalo sa, že Potter premýšľa. Draca prekvapilo, že takého zadubenca, ako jeho napadlo o tom popremýšľať, no prinútil sa potlačiť tú myšlienku do pozadia. Musel sa chovať civilizovane a držať plánu.
Skôr, ako sa však Potter nadýchol k tomu, aby navrhol vhodné miesto, Dracovi sa zatočila hlava a cítil bolesť, ktorá vystrelila jeho predlaktím priamo k jeho srdcu a tento krát ho stískala, ako obrovská, železná ruka. Dracove životne dôležité údery sa pomaly znižovali, cítil ako ho dusí vzduch a zabíja zvnútra. Kolená sa mu podlomilo. Miesto tvrdej a chladnej zeme však dopadol do horúceho náručia. A potom bola okolo už iba tma.

Zobudil sa na Ošetrovni. Okolo jeho postele boli zatiahnuté závesy, no biela farba a pach čistoty ho veľmi rýchlo oboznámili z miesto jeho pobytu. Spoza závesov počul hlasy. Veľmi hlasné a agresívne hlasy.
,,Nemôže tu ostať, nie je šanca, aby..."
,,Chcel sa so mnou rozprávať. Dám mu tú šancu a POTOM sa rozhodne, čo s ním!" tento hlas patril Potterovi. Ten druhý bol istotne riaditeľky McGonagalovej.
,,Nemyslím si, že by to bolo zrovna vhodné!" protestovala riaditeľka. Draco sa pokúsil odtiahnuť záves na posteli, aby na seba upozornil. Aj keď mu bolo jasné, že nie je zrovna vítaný, aby zasahoval do tohto rozhovoru. Úspešne sa mu podarilo posadiť sa na posteli a rozhrnúť záves, hoci cítil tupú bolesť v hrudi a chveli sa mu nohy.
McGonagalová aj Potter sa k nemu nasupene otočili. Dracom prešla triaška, keď zbadal Potterov výraz. V očiach mal divoký lesk a zuby ceril dopredu, akoby to mohlo zaplašiť všetkých jeho odporcov. Ani McGonagalová nevyzerala zrovna najpokojnejšie.
,,Nechajte nás, prosím," ozval sa okamžite Potter, ako jeho oči prešli po Dracovi, chvejúcom sa ako kvôpka nešťastia.
,,A je naozaj bezpečné, aby-?"
,,Nechajte nás!" zopakoval Harry už drsnejšie.   McGonagalová naňho vrhla pohľad, ktorý jasne naznačoval, že preberá zodpovednosť a odpochodovala von ako nakopnutá sliepka.
Potter chvíľu postával na tom istom mieste a díval sa naňho. Lenže jeho tvár nemala žiadny výraz a tak sa Draco nemohol pripraviť na to, čo ho čaká.
Potom k nemu Potter pristúpil, ešte stále bez výrazu. V jeho očiach sa však mihla zlosť.
,,Takže toto je to, o čom si sa chcel rozprávať?" predniesol drsne a trhol mu rukávom pyžama. Na mieste, kde sa látka roztrhla vyniklo na bledej pokožke uhlovo-čierne
znamenie zla. Dracove srde sa rozbúchalo, keď ho Potter donútil naň pohliadnuť.
Pevne zvieral jeho zápästie, až si Draco bol istý, že tam bude mať modriny a tisol mu znamenie pred oči.
,,Tak to je ono?!" Potter kričal. V očiach mal šialený lesk.
Draco cítil, ako sa ho zmocňuje strach. Vytrhol svoju ruku z jeho zovretia a zdvihol k nemu oči.
-Hlavne neklam- pripomenul si trpko a zhlboka sa nadýchol: ,,Áno, o tom!"
Pottera to viditeľne prekvapilo. Trochu cúvol a výraz jeho tváre sa zmenil. Klesol na posteľ vedľa Dracovej a neveriacky ho sledoval.
,,Chcel som s tebou hovoriť presne o tomto. Potrebujem...pomoc," zaváhal, či to vysloviť, no nakoniec to posledné slovo zo seba proste vytisol.
,,Hovor," zdalo sa, že Potter pookrial. Zmerlivo zložil ruky do lona a počúval ho.
,,Ako si sa už iste dovtípil, pridal som sa do k Pánovi zla toto leto. Čoskoro som však prišiel na to, čo to znamená... nosiť znamenie. A prišiel som na to, že to nie je nič pre mňa!"
Harryho výraz sa zmenil zo zaujatého na neveriacky. Prekvapene naňho mrkal. Draco sa zhlboka nadýchol, aby si dodal odvahy a pokračoval: ,,Utiekol som, vrátil som sa do Rokfortu. Lenže on na to prišiel a teraz... mučí ma pri každej možnej príležitosti. Je to, akoby tvoje telo zachvátili plamene, nemôžeš sa nadýchnuť, nemôžeš nič..." v jeho očiach sa objavili slzy.
,,A ty chceš... pomoc," skonštatoval Potter. Draco k nemu zdvihol uslzený pohľad a snažil sa predýchať momentálnu slabosť.
Chvíľu sa iba prepaľovali pohľadmi. Potom Draco nevydržal a sklopil zrak.
,,Čo by tá pomoc obsahovala?" spýtal sa po chvíli.
Draco sklopil oči k zemi a na jeho líca vystúpila červeň. Túto otázku nečakal tak skoro. To mu sakra Potter nemohol povedať: ok, dobre; ako každému v okolí a nechať to zatiaľ tak?
,,No vyklop to!" povedal tvrdo.
,,Potrebujem niekoho, kto by ma odklial," prešiel k pointe celého toho príbehu. Rozhodol sa zatiaľ omáčku okolo toho vynechať. Potterov žalúdok na to nebol pripravený.
,,Ako princeznú?" jeho obočie vyletelo nahor.
Draco sa zamračil nad tým prirovnaním, no nekomentoval to.
,,Nie úplne, aj keď..."
,,V čom je háčik?" spýtal sa Potter naštvane.
Draco zovrel ruku v päsť a jeho nechty sa zaryli do bledého mäsa.
Hrýzol si peru, upäť to robil. Stávalo sa to rutinou vždy, keď sa cítil neisto a ponížene ako teraz.
,,Čo vieš o mágii spojenia, Potter?" spýtal sa zrazu.
Harry k nemu úplne dezorientovane zdvihol hlavu.
Ako Draco predpokladal, nevedel vôbec nič.
,,Je to mágia, ktorou sa dvaja kúzelníci spoja za prítomnosti ich telný tekutín. Sú tri stupne tohto spojenia. Znamenie zla je to druhé!"
,,Aha... a?" stále nerozumel.
,,Druhý stupeň je veľmi mocný. Je to takzvané Spečatenie krvou, alebo ak chceš Pokrvné bratstvo. V mojej krvi koluje mágia, ktorá umožňuje Temnému pánovi týrať ma za jej pomoci. Dokáže znížiť obeh mojej krvi v tele, spôsobiť bolesť."
,,Ako sa to dá zvrátiť?"
,,Nedá, v tom je ten háčik. Zvrátiť to nejde. Iba nahradiť mocnejšou zbraňou. Mocnejším spojením!"
,,Mám sa s tebou spojiť pomocou krvi a zachrániť ťa tak?! Ako mám vedieť, že to nie je len ďalší Voldemortov pokus, ako využiť moju krv na čosi zvrátené, ako vtedy na cintoríne?"
Videl, ako sa Draco zachvel pri tom mene. Po chvíli sa mu však vrátila prirodzená kamenná maska. Díval sa na Harryho vážne, no v očiach mal čosi ešte nikdy nepoznané. Oči, inokedy tak chladné, prosili.
,,Lenže ja nechcem tvoju krv," ozval sa Draco po chvíli a stále sa naňho díval uprene, úprimne. Dával zrazu najavo všetok ten strach a úprimnosť, ktorá sa v ňom skrývala. Vedel, že to je jediné jeho východisko. Musel zlomiť Malfoya a prirodzenú hrdosť vrodenú s týmto menom.
,,Čo potom?"
,,Rovnako mocná zmluva by nenahradila tú predtým. Neuspelo by to. Ako som vravel, spojenia sú tri. Prvá je dohoda, ktorá sa uzatvára ústne, alebo lepšie slinami. Je to to klasické odpľuvnutie si na ruku, aby ste s niekým uzavreli stávku, alebo pľuvanec niekomu k nohám, na znak toho, že sa pomstíš. Potom je druhé spojenie, Spečatenie krvou. Jedná sa o prípad, keď niekto podpíše zmluvu s použitím vlastnej krvi, alebo ak sa dvaja ľudia krvou spoja.
A potom je tu tretie spojenie. Je ňou veľmi chúlostivá téma, ale to si isto domyslíš aj sám," Draco sklopil oči. Na jeho tvári vystúpila červeň.
,,Telné tekutiny?" spýtal sa Potter vydesene.
Draco sa nezmohol na viac, než aby prikývol.
Harry chvíľu mlčal a díval sa do zeme. Potom sa stalo to, na čo Draco čakal. Potter sa prudko postavil a naštvane k nemu pristúpil.
,,Uvedomuješ si, o čo si ma požiadal?" vyštekol naňho naštvane.
Draco sa strachom stiahol o kusisko na posteľ. Potter sa nad ním nebezpečne týčil a jemu neostávalo nič iné, než čítať z jeho tváre.
,,Uvedomujem," povedal Draco priškrteným hlasom a natiahol ruku. Z ničoho nič schytil Pottera za krkom a pritiahol si ho bližšie. Ich pery sa prudko spojili. Draco sa nevzdával, ani keď s ním Potter chvíľu zúrivo bojoval. Po chvíli však prestal a úplne sa uvoľnil. Poddal sa tomu bozku, zatlačil jemne Draca na posteľ a sám láskal jeho pery stále intenzívnejšie.
Takže sa v ňom nemýli, klebety boli pravdivé. Chlapec-ktorý-prežil-aby-mu-otravoval-život bol naozaj gay. A páčil sa mu, o tom nebolo pochýb. Potterove jemné gestá a spôsob, akým sa zaňho postavil pred McGonagalovou o tom Draca presvedčili. On totiž nebol taký ignorant, ako sa mohlo zdať.
Bola to práve tá empatia, u Malfoyov tak netypická, ktorá v ňom sídlila, čo mu nedovolila páchať všetky tie zverstvá. Bola to práve empatia, ktorá ho priviedla na tento nápad. Proste cítil to iskrenie, tie pohľady, smutné zelené oči za okrúhlymi okuliarmi.
Potter sa od neho odtiahol a nečakane sa posadil na posteli vedľa neho. Zložil ruky na kolená a rozpačito sa naňho díval. Draco sa nonšalantne zdvihol a upravil si rozcuchané vlasy.
Sedeli pri sebe v tichosti, Potter nervózne šúchal nohami po podlahe.
,,Prosím, pomôž mi!" otočil sa naňho Draco prosebne, keď už to napätie nevydržal a prekryl svojou dlaňou tú Harryho, nervózne spočívajúcu na kolene. Potter k nemu zdvihol oči, boli lesklé.
,,Prečo by som mal?"
,,Máš ma rád..." povedal prosto.
,,Občas to nestačí, ja..." vytrhol ruku spod tej jeho a Dracove dlaň klesla na jeho koleno. ,,Ja ti neverím!"
Stačilo tak málo a slzy sa spustili z jeho líc. Zlyhal svojou úprimnosťou. Možno nevedel byť tak správne úprimný, ako Chrabromilčan. Nikdy ho to nik neučil.
Potter naňho ešte raz ľútostivo pozrel, potom sa zdvihol z postele a mieril k dverám. Keď sa dvere za ním zavreli, Draco sa konečne rozplakal.

Na jeho prekvapenie bolo mu dovolené ostať na Rokforte.
Mal však pocit, že bol stále sledovaný, kamkoľvek sa pohol. Dívali sa za ním Chrabromilčania aj profesori, dokonca mal pocit, že aj duchovia. Bolesti sa objavovali každý večer, no nebolelo to tak veľmi, ako Potterove odmietnutie. Netušil, čo ho tak zlomilo. Možno iskierka nádeje, ktorá zhasla.
Bol si istý, že teraz je jeho koniec. Ak ho nezabijú tie bolesti, tak on určite. Pán Temna si ho nájde. Alebo ho prinúti vrátiť sa. Takto sa nedá žiť.
Prešlo pár dní a madame Pomfreyová mu priniesla pár elixírov. Nariadila mu vypiť z nich každý deň. Síce to utlmilo bolesť, ale Draco zrazu necítil vôbec nič. Mohol sa sprchovať v horúcej vode a necítil, ako kvapôčky dopadajú na jeho telo, mohol sa dotýkať vecí naokolo a nerozoznal, či sú hladké alebo drsné, studené alebo teplé.
Vedel, že takto sa nedá žiť. Radšej by si vyvolil smrť, než prestať cítiť. Cit bol to jediné, čo od detstva mal a rodičia mu to ponechali, pretože o jeho cite pre okolie nevedeli. Empatia, ktorú dostal do vienka mu pomáhala prežiť tie hrozné dni u nich doma, keď ho otec učil, ako byť správnym temným čarodejníkom. Pomáhalo mu iba to, že vedel o jeho strachu. Mal rovnaký strach ako jeho -vtedy ešte malý- syn.
A potom empatiu využíval vo svoj prospech, aby ubližoval ľuďom v jeho okolí. Tak, ako rodičia ubližovali jemu, využívali každej jeho slabej stránky, aby ho pokorili, tak Draco ubližoval ľuďom na Rokforte. Hlavne Potterovi.
Nečudoval sa mu, že mu nepomôže. Proste vsádzal na jeho záchrancovský komplex. Zdalo sa, že nenávisť je však väčšia, ako hocijaký komplex. U Chrabromilov väčšinou vždy zvíťazil cit.

Bol si u madam Pomfreyovej po ďalšiu dávku elixírov, keď zistil, že ho na Ošetrovni spolu s liečiteľkou čaká ešte niekto. Stál tam totiž Potter.
Zmenil sa, odkedy ho videl naposledy. Hoci sa navzájom vyhýbali jeden druhému, nikdy by si nepriznal, že môže byť tak necitlivý a nevšimnúť si to. Potter mal pod očami kruhy a jeho tvár bola strhaná. Draco v sebe nemal momentálne svoju dávku elixíru a tak cítil. Cítil každý jeho nádych a smútok.
Madam Pomfreyová položila tri plné fľašky elixíru na blízky nočný stolík a diskrétne im ponechala súkromie. Draco si bol istý, že sa s ňou rozprával o Spojeniach, bola to predsa liečiteľka, musela poznať takéto postupy. Istotne sa rozprával aj s Grangerovou a portrétom Albusa Dumbledora v pracovni riaditeľa. Až na chvíľu Draca zamrzelo, čo urobil. Možno keby tu bol Dumbledore, našiel by iné riešenie...
Potter sa vyčerpane posadil na posteľ a rukou mu naznačil, nech si prisadne. Draco nervózne nasledoval jeho príklad.
,,Dobre, urobím to," ozval sa Potter okamžite, ako Draco dosadol na belasé prikrývky.
,,Čože?!" Draco k nemu otočil svoje vypúlené, šedé oči.
,,Urobím to, vyspím sa s tebou. Ja... nezniesol by som, nemohol..."
Draco sa naklonil a umlčal ho bozkom. Akonáhle pocítil Potterove pery na svojich, jeho mozog akosi automaticky vypínal a riadenie prevzalo jeho srdce. Upol sa na Pottera, ako na svoju jedinú záchranu a podľa toho sa k tomu aj stavalo jeho srdce. Keď sa bozkával s Potterom, bolo to akoby sa preniesol do iného sveta. Každý pohyb pier oproti tým jeho, každý vzdych, alebo jemné dráždenie zubami. To všetko Draca privádzalo na hranicu, keď bol blízko tomu strhať z neho oblečenie a okamžite sa mu oddať.
,,Hneď!" vyhŕkol Potter, akoby mu čítal myšlienky a chytil ho za ruku, ťahajúc preč.
,,Počkaj, kam?!"
,,Núdzová miestnosť!" napadlo okamžite Pottera a náhlil sa po schodoch, počítajúc s tým, že ho Draco bude nasledovať. Obaja chlapci prebiehali chodbami, akoby išlo o život. Vlastne aj išlo, keď si to Draco premietal v hlave. Šlo o jeho posraný život, ktorý Potter zachraňoval! Nemohol tomu uveriť. Netušil, kde v sebe našiel tú odvahu požiadať ho o to. On, najväčší zbabelec po rodičoch!
Potter ho priam násilne vtlačil do dverí, ktoré sa tam zrazu objavili. Miestnosť bola malá, iba s horiacim krbom a obrovskou posteľou, na ktorú sa obaja zvalili, zápasiac so svojimi habitmi. Potter z Draca doslovne stŕhal oblečenie. Keď boli obaja konečne nahý, zápasiaci o to, kto bude na vrchu, pričom sa tento súboj odohrávali niekde za spojenými perami, Potter sa na chvíľu spamätal zo svojho ošiaľu a prudko sa odtiahol.
,,A netreba podpísať nejakú... dohodu, alebo...?"
,,Nie, sakra, proste ma iba ošukaj!" vyhŕkol nedočkavo a chcel ho znova pobozkať. Potter sa však odtiahol: ,,A to je všetko?"
Draco, hoci bol vzrušený na maximum, vzdal svoj boj s Potterovou tuposťou a posadil sa do tureckého sedu. Jeho prirodzenie, napínajúce látku boxeriek sa tak týčilo dohora.
,,Pot-Harry, je to jednoduché. Ak to spravíme obaja, z vlastnej vôle, ja sa ti odovzdám a popritom ťa príjmem za svojho pána a ty ma budeš chcieť... proste chcieť, tak sa to stane!" Mágia sexu premôže znamenie, ktoré bolo jeho vlastnou krvou vpálené do jeho pokožky. Stačilo na to tak málo a predsa...
,,Odovzdanie to premôže?"
Draco iba prikývol , vstal si na všetky štyri a provokatívne si začal sťahovať boxerky. Videl Potterove rozšírené oči túžbou a aj jeho vzrušenie, ktoré bolo naozaj dosť viditeľné, cez obtiahnuté, červené trenirky, ktoré mal Chrabromilčan na sebe.
Vymenili si ešte pár rýchlych bozkov, akoby už neboli dosť vzrušený, potom Draco vtisol Potterovi do ruky tubu s gélom, ktorú im miestnosť pričarovala na nočný stolík. Potter si dával záležať. Jemne ho pripravoval, aby mu neublížil, bozkával ho pri tom na chrbát. Potom sa zastavil a jemne ho obrátil na chrbát.
,,Čo...?"
,,Psst," Potter mu priložil prst na pery, vyložil si jeho nohy na chrbát a pomaly doňho vstúpil. Draco sa díval na jeho oči, ktoré ho celý ten čas prepaľovali pohľadom. Tie smaragdové hĺbky v ňom vyvolávali škálu pocitov, ktoré by si nikdy nedovolil prejaviť.
Potter doňho pomaly vnikal. Naklonil sa a vynútil si tak od Draca ďalší bozk. Ten sa zvíjal pod jeho starostlivosťou. Potter trafil presne ten výbežok v jeho tele, ktorý mal. Draco hlasne vzdychal, ako Potter zrýchľoval. Cítil, ako ho zápästie začína neznesiteľne páliť. To však nebolo nič v porovnaní so slasťou, ktorú mu prinášal Harry.
-Ach, áno, Harry- prebiehalo mu mysľou, keď cítil, že to jeho spoločník dlhšie nevydrží. Chcel sa mu dívať do očí, keď vyvrcholí. Jeho vzrušené oči boli čosi magicky úžasného. Boli ako umelecké dielo od neznámeho autora. Mihali sa v nich iskričky, okolo dúhovky tancovali tmavé kruhy vzrušenia a farby sa v nich menili.
Harry zrazu posledný krát prirazil, jeho telo sa naplo a on prudko vyvrcholil. Dracove oči sa roztvorili vzrušením, keď videl Harryho výraz tváre. Vyzeral tak nádherne. Pery pootvorené, oči vytreštené a tak tmavo zelené, hlboké a tvár sčerveňalá. Ten pohľad okamžite poslal na vrchol aj jeho.
Uvedomil si, že vykríkol ,,Harry!", keď vyvrcholil a zlepil ich tak oboch svojím spermatom. Uvedomoval si, že vyčerpaný Potter sa naňho zvalil a objal ho. Uvedomoval si, že sa nad ním skláňa. A potom už iba tmu.

,,Draco, preber sa, no tak!"
Dostal facku na obe líca a keď otvoril oči, stretol sa s Harryho vydeseným pohľadom.
Zdalo sa, že sa mu uľavilo, keď sa prebral.
,,Čo sa stalo?" spýtal sa prosto a roztriasol sa zimou. Hoci v miestnosti plápolal hrb, cítil sa uzimený a slabý. Harry cez neho veľmi starostlivo pretiahol prikrývku.
,,Omdlel si," odpovedal mu Potter s úľavou, že je opäť v realite.
,,Och," Draco vyhrabal svoju ruku spod množstva prikrývok, ktorými ho Potter pozakrýval a zadíval sa na znamenie. Ostávalo stále na pokožke, akurát už nie tak výrazné a uhlovo čierne. Bolo svetlé, malo skoro farbu pokožky, iba jeho okraje boli trochu tmavšie, miestami pripomínali jazvy. Neveriacky si prešiel bruškami prstov po zápästí.
K jeho prstom sa pridali ďalšie, cudzie, no jemnejšie. Potter sa k nemu pod prikrývkou pritisol a jednou rukou ho hladil po vlasoch, druhou mu prechádzal po znamení. Nechal ho, veď to bola aj jeho práca.
,,Podarilo sa," ozval sa Potter prihlúplim tónom absolútnej radosti a vyslovil tak všetko, čo Draco do tónu svojho hlasu vložiť nedokázal. Iba prikývol a zložil ruku späť pod perinu. Triasol sa zimou, nechápal, prečo mu je zrazu tak chladno.
Harry sa k nemu pritisol a pevne ho objal. Draco sa nechal skryť v jeho náručí a zahrievať tým hriešnym, horúcim telom. Po chvíli sa v prekvapivo dôverne známom objatí nechal ukolísať k spánku.

Keď sa prebudil, bolo ráno. Nezdalo sa mu, že prespal skoro celé sobotné popoludnie a noc, no musela to byť pravda. V izbe bol sám, čo ho ani neprekvapovalo. Vstal z postele a miestnosť mu pričarovala teplé papuče a župan. Presne to teraz potreboval!
Oproti nemu sa zjavili dvere. Ako zistil, viedli do kúpeľne. Ďakoval Merllinovi za túto úžasnú miestnosť a bežal sa umyť.
Keď sa vrátil späť, na jeho prekvapenie na posteli ležal Potter, kompletne oblečený, s táckou jedla na kolenách.
,,Vyspatý?"
Draco netušil, ako sa zachovať. Pritiahol si župan bližšie k telu a ďakoval bohu za svoju prozretelnosť obliecť si aj trenky. Asi by nezniesol, keby naňho Potter čumel iba tak.
,,Čo tu robíš?" odpovedal mu protiotázkou.
,,Myslel som, že budeš chcieť raňajky, tak som bol iba požiadať
škriatkov,
aby čosi priniesli. Inak som praktiky neodišiel." Ešte stále sa tak debilne usmieval.
Draco nič nepovedal. Vliezol na posteľ a s vďakou si vzal z množstva pripraveného jedla lievance s tvarohom. Pomaly jedol, stále periferne pozorujúc Pottera. Ten sa napchával hriankami a ani mu na um nezišlo, že by mal niečo povedať.
,,Potter," ozval sa Draco, keď to už nevydržal. Harry k nemu otočil svoje prekvapené oči. Vyzeral ako nafúknutá žaba, keďže ešte prežúval. Draco sa začal smiať.
,,Čo je smiešne?" spýtal sa Harry dotknuto.
Draco sa upokojil a mávol rukou, akoby chcel zahnať ten smiech niekam ďaleko. Potom sa vážne naňho zadíval.
,,Potter, dúfam, že vieš, že toto... nebolo z lásky!" Ani netušil, ako veľmi ťažko sa mu to bude hovoriť.
Chlapcov výraz sa zmenil na smutný a odložil nedojedenú hrianku na tanier.
,,Ja... dobre to viem, len prosím... nekaz to ešte chvíľu, áno?"
Draco naňho prekvapene pozrel. Všimol si rumenca na jeho tvári a naštvane sa zamračil: ,,Tak to vyklop Potter, o čo ide?"
,,Ja..." Harry sčervenal ešte viac ,,Ja iba, že nechcem aby si to kazil, myslím, teda, že... sibolprvý!"
Harry to vychŕlil tak rýchlo, že Dracovy chvíľu trvali, než si tie slová rozložil. Že si bol prvý! -to poznanie ho ochromilo. Na chvíľu zabudol prežúvať a ústa s neprehltnutým tvarohom otvoril dokorán.
Harry sa na ňom iba nervózne zasmial a odvrátil pohľad.
,,ČO PROSÍM?!" vyprskol Draco, keď konečne našiel dosť duchaplnosti prehltnúť sústo.
,,Že si... proste..."
,,Och bože!" Draco znechutene odsunul svoju porciu lievancov a akonáhle obaja nejedli, jedlo automaticky zmizlo. Harry sa krčil na kraji svojej postele a Draco mal pocit, že ich zrazu delí obrovská priepasť.
Čo to urobil?! Pripravil hrdinu čarodejníckeho sveta o panictvo, to urobil!
Nemohol tomu uveriť. Už rozumel Harryho zaváhaniu, keď si dovolil ho o toto požiadať. Nebolo to tým, že k nemu cítil nenávisť (hoci sám dobre vedel, že ho fyzicky priťahuje). On sa bál! Bál sa, tak ako sa bojí každý normálny človek.
A Draco takto hlboko ranil jeho city. Vyspal sa s ním bez toho, aby sa ho pýtal na jeho postoj. Proste potreboval pomôcť, to bolo jediné, na čom mu záležalo.
Draco nechápal posun v svojom správaní. Díval sa na Harryho... Pottera, sakra!- ako sa díva do zeme a študuje vzor koberca a čosi v ňom kričalo, trhalo ho na kúsky. Mal chuť ho pomilovať do bezvedomia. Tento krát on jeho. Chcel mu privodiť kómu orgazmom. A zároveň ho chcel vziať do náručia a ľutovať, bozkávať, hladiť. Vravieť mu, že to bude dobré.
,,Sakra!" zaklial Malfoy a ani si neuvedomil, že to vyslovil nahlas. Bez toho, aby si uvedomil, že je iba v župane a trenkách, vytrielil z Núdzovej miestnosti.
Potterov pohľad a slzy v jeho očiach už nezbadal.

Mraky nad Rokfortom sa zatiahli, vonku zúrila búrka. Draco Malfoy chodil po hrade v zlej predtuche. Najviac ho zarážalo, že sa nebál o seba. Bál sa o Harryho!
Netušil, odkedy je preňho Potter Harry, nemal tušenia kedy si k nemu vybudoval takýto vzťah, ale čosi v ňom si žiadalo mať ho pri sebe. Chcel ho. Potreboval ho tak moc, až ho to privádzalo do šialenstva. Harry Potter, chlape, ktorý ho zachránil! Páčilo sa mu zrazu dívať sa naňho, ako na svojho hrdinu.
Bol si istý, že to nie je žiadny vedľajší úkaz Spojenia. Nie, v tomto bolo čosi iné. Čosi, čo nechcel priznať ani pod veritaserom a predsa to sám sebe už dávno priznal.
Draco Malfoy sa zamiloval!
A zrazu sa zdalo príliš neskoro na to, vyznať sa z vlastných citov. Tam vonku zrazu zúrila búrka tak strašná, že by jej nemohol čeliť ani ten najmocnejší kúzelník. Tak prečo tam von posielali Harryho Pottera a jeho bezmocných priateľov, aby bojovali z nepriazňou osudu?

Čas sa neúprosne blížil. Harryho čas. Draco o tom vedel, no nemohol urobiť nič. Iba čakať...
V jedno ráno na Rokforte vypuklo peklo. Šepkalo sa, že Voldemort napadol ministerstvo. Draca to položilo. Díval sa k chrabromilskému stolu, kde sedel zlomený Harry Potter a brblal sa v svojich raňajkách. Nepochybne vedel, že dnes je ten deň. Draco si bol istý, že ide o oveľa viac, ako pomstiť svojich rodičov, alebo zo seba urobiť hrdinu. To nebol Harryho štýl, už to chápal. Bol si skoro istý, že v deň, keď Voldemort napadol Harryho ako malé dieťa, vyvolil si ho za rovnocenného.
A práve preto sa tak bál. Znamenalo by to, že musí jeden z nich zomrieť. Stane sa to dnes.
Po raňajkách ho sledoval, ako vyšiel do riaditeľkinej kancelárie. Keď sa odtiaľ vracal, bol bledý a nevyzeral dva krát nádejne.
,,Harry, počkaj!" skríkol naňho keď prechádzal okolo neho a chytil ho za ruku. Videl Harryho oči plné smútku, ako sa k nemu zdvihli a rozhorela sa v nich čosi, ako nádej. Potreboval mu dodať silu. Tak veľmi mu chcel dodať silu
Pristúpil bližšie a nežne ho pobozkal na čelo. Harry sa naňho prekvapene zadíval. Draco pokračoval nižšie, na pery a potom ho pevne objal, pritisol svoj nos do ohybu Harryho krku a vdychoval tú známu, no vzdialenú vôňu. Chcel ho tak držať, objímať navždy. Tisol sa k nemu v zúfalej túžbe, hladil ho po chrbte a v jeho očiach sa hromadili slzy.
,,Harry, utečme spolu!"
šepol mu do ucha. Harry sa od neho kúsok odtiahol. Iba tak, aby mu mohol pozerať do očí.
,,Nemôžem," šepol smutne.
,,Prečo nie?" spýtal sa Draco rovnako smutne. Slzy prekonali zábrany rias a stekali po lícach.
,,Útek je pre zbabelcov! Oni ma potrebujú!"
,,Ja ťa potrebujem!"
,,Nie, nepotrebuješ, ty nie si zbabelec!" Harry pokrútil hlavou. Draco mu priložil dva prsty na ústa a opäť ho pevne objal.
,,Ale potrebujem, milujem ťa!"
Zdalo sa, že to Harryho na chvíľu ochromilo. Držal ho pevne v náručí, no nezmohol sa ani na slovo.
,,Musím ísť Draco, potrebujú ma v boji! Musím ho zabiť..." Odtiahol sa od neho zrazu po hodnej chvíli a smutne sa naňho díval. Draco prikývol a nechal ho ísť.
V poslednej chvíli ho však zachytil za ruku, pritiahol späť a venoval mu ešte jeden bozk na čelo: ,,A sľúb, že sa vrátiš! Sem, ku mne!"
Chvíľu bolo ticho. Harry váhal. Potom mu pevne stisol ruku v svojej.
,,Sľubujem Draco, vrátim sa k tebe..."
 

16 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Ivet Ivet | Web | 26. září 2010 v 11:32 | Reagovat

Hezké. Opravdu se mi to líbilo. :-) Dokážu si k tomu domyslet šťastný konec.. jsem prostě happy-endový typ. :D Díky  moc a budu se těšit na něco dalšího. :-)

2 Min Min | 26. září 2010 v 11:40 | Reagovat

:-)

3 Lucifer Lucifer | 26. září 2010 v 14:56 | Reagovat

Nádhera! Téma trochu ošúchané ale bolo by to skvelé keby si z toho urobila kapitolovku. Samozrejme zo šťastným koncom. :-D

4 Chris Chris | Web | 26. září 2010 v 15:50 | Reagovat

krásne to bolo :)

5 Lilly Evenová Lilly Evenová | Web | 26. září 2010 v 18:42 | Reagovat

Ďakujem za komentáre! :) Musím sa priznať, že to pôvodne bola kapitolovka, len... O:)
No a koniec nech si domyslí, kto aký chce. Ja iba poviem, že možno Harry nezachránil Draca, ale Draco Harryho... :)

6 gleti gleti | 27. září 2010 v 1:40 | Reagovat

moc pěkné. Ikdyž na podobné téma už jsem četla povídku - Saving Draco Malfoy, (na hp.kizi.sk), i tvé zpracování se mi moc líbilo :-)

7 Foxie Foxie | Web | 1. října 2010 v 14:51 | Reagovat

Obrovitááánsky vďak za venovanie! No čo sa budeme, nehorázne potešilo. A ešte viac ti treba poďakovať za to, že si to napísala. Nádherné, úžasné, do neba chválim... Vadili mi jedine "telné tekutiny." Vieš, ono to mali byť telesné, telné je čechizmus :-P.

8 Anulinka72 Anulinka72 | Web | 24. října 2010 v 12:23 | Reagovat

já si k tomu právě dokážu představit smutnej konec..neim proč....i když to bylo plný naděje, tak stejně...asik mám takou náladu..ae bylo to bezvadný....dobře se to četlo...pěkně píšeš..moc..;-);-)

9 roxana roxana | 30. března 2012 v 23:40 | Reagovat

jednotka s hviezdickou... :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.