Rokfortská prostitútka

20. září 2010 v 21:03 | Lilly Evenová |  Jednorázovky
Stará poviedka, stále aktuálna téma a moja obľúbená postava. Poviedka bola písaná presne pred 3 rokmi v Grécku na dovolenke. Teraz som sa rozhodla ju prepísať, pretože ten nápad pre mňa veľa znamenal, aj znamená. Pretože je o mne, o nás... o tom, aké ľahké je podlahnúť rutine, keď netušíme, že nás čaká čosi lepšie. 
Nie, nechápte ma zle, protitútka je iba metafora. Nemá to nič spoloćné so skutočnosťou a preda... tak veľa spoločné!
Ako ľahké je podľahnúť a žiť vo svojom vlastnom pokrivenom svete?
Ako veľmi ťažké je byť bábikou vo svete sexu?
Scorpius to vie, nevie však, ako sa zachrániť...

Upozornenie!!!! 18+, prostitúcia, vulgarizmy, podrobné popisy sexu a znásilnenia

Nechajte prosím komentár :) Mne, aj jej, ktorej je táto poviedka venovaná...

Rokfortská prostitútka
Venované slečne M.


Modrasté oči lesknúce sa pri tlmenom svetle sviečok, platinové vlasy jemné ako kašmír a drahocenné sťa perly. A ústa, úzke, nádherné, ružové ústa. Toľko by som o sebe mohol povedať. Bol som dokonalý, bol som obdivovaný, bol som chcený. Bol som proste Malfoy! Bol som boh sexu a všetkého s tým súvisiaceho.
No dobre klamem.... Toto všetko som celý svoj život chcel byť. Malfoyovská pýcha s ktorou sa každý Malfoy rodí ma k tomu predurčovala. Slizolin bol pre mňa otvorený ako pre princa, ktorý mal zaujať otcovo miesto. Ja som bol však strašná padavka!
Nebol som obľúbený, ľudia ma často prehliadali. V skutočnosti som bol iba Scorpius Malfoy-malý, útly chlapec s dievčenskou postavou, pevným zadočkom a dlhšími vlasmi, ktoré iba podtrhovali dojem dievčatka. A práve preto som bol odmalička terčom dychtivých pohľadov a neslušných návrhov. Zatiaľ, čo u dievčat začali bodovať drsný a mužný chlapci ako Potter či Zabiny, po mne sa začali naťahovať dychtivé ruky nadržaných chlapcov, ktorý asi ani babu poriadne zblízka nevideli a
nemajú ani šancu.
Keď som mal pätnásť rokov bolo to po prvý krát, keď si ma Zabiny zatiahol do svojich komnát a dal mi aj on neslušný návrh. Nie taký, aké som počúval doteraz ale ešte horší a strašnejší. Bol o rok starší ako ja, vyšší a svalnatejší. A práve preto mi to zdravý rozum nedovolil odmietnuť.
Šlo vlastne o jednoduchú dohodu. On ma oblečie ako dievča, bude mnou zabávať slizolinských chlapcov na internátoch (keďže z bezpečnostných opatrení, ktoré sa za posledné roky zvýšili nebolo možné prepašovať dievča do chlapčenskej časti internátu už vôbec). Ja som sa mal iba správať sladko a nevinne a potom zhrabnúť polovicu zárobku. Vlastne sa mi to zdalo ako dobrý nápad ako prísť k peniazom.
Zabiny ma v prvý večer obliekol do neslušne krátkej sukničky, trička na ramienka a vlasy mi mašličkami zviazal do dvoch roztomilých copíkov. Keď som sa potom pozrel na seba do zrkadla cítil som sa ako spráskaný pes. Potom pribudla ešte maskara, čierna linka okolo očí a trblietavé očné tiene. Bolo mi zo seba zle. Cítil som sa ako štetka. A keď môj look zakončil ešte ružovým leskom na pery odvrátil som sa od zrkadla úplne. To som však nevedel, že to najhoršie ma ešte len čaká. Veď som bol iba malý pätnásťročný chlapec a čo som mohol vedieť o kurvení sa?
,,Ako na zožratie" hovoril vtedy Zabiny a celého si ma prehliadal. Potom mi pomohol obuť lodičky a viedol ma na chodbu. Najprv to šlo na opätkoch ťažko, no nakoniec som sa s tým akosi vžil.
,,Neboj sa, bude to veľmi jednoduché. Oni mi najprv zaplatia a potom prídeš na rad ty! Ráno ti prinesiem tvoj podiel" Šepkal mi do ucha a svojou nechutnou dlaňou mi prechádzal po zadku. Potom otvoril dvere jednej izby a sotil ma dnu. Boli to akýsi siedmaci a zabávali sa na môj účet hneď ako ma zbadali. Za mnou však vošiel Zabiny a ich smiech okamžite prešiel. Vybral od pánov pár zlatých a strieborných mincí a potom za sebou tresol dvermi. Ostal som zmätene stáť na prostriedku izby so štyrmi nadržanými siedmakmi.
,,No poďme, na čo čakáš? Zatancuj!" skríkol jeden z nich a prútikom na čarovnom prehrávači naladil hudbu. Začal som sa nemotorne zvíjať do jej rytmu a chlapci sa iba smiali.
Celý ten večer bol príšerný. Ráno na to mi bolo tak zle zo seba samého, že som odmietal vstať. Maskara aj tiene sa cez noc rozmazali, čo som ich večer od vyčerpania a hanby nezmyl a na vankúši ostal otlačený
zvyšok lacného ružového lesku na pery. Na lícach boli zaschnuté slzy a na nohách natiahnuté sieťkované pančucháče.
,,Scorpius, si tu?" Dvere do mojej komnaty sa otvorili a dnu vkĺzol Zabiny. Na môj zúbožený stav nič nepovedal, iba mi hodil na posteľ mešec a zo slovami: ,,Zajtra o tom istom čase u mňa" sa vyparil.
Sikle a knuty trochu usušili moje slzy, ktoré sa znova kotúľali po mojej tvári, a ja som bol schopný sa konečne pozviechať z postele a ísť na vyučovanie.
Druhú noc to bolo rovnako hrozné. A potom aj tie ďalšie nekonečne dlhé noci a ťažké dni po rannom vstávaní. Skutočná skúška ohňom ma však iba čakala.
Ako ostatné dni ma Zabiny pripravoval na vystúpenie. Maskara, lesk na pery, strieborné lesklé tiene, punčocháče, suknička a efekt teraz zavŕšil lícenkou.
,,Dnes si ťa objednala tvoja komnata" prehodil akoby mimochodom, keď si prezeral môj výsledný efekt, a na jeho tvári som postrehol zvláštne zvrátenú grimasu. Primrzol som na mieste ,,T-to akože.. P-Potter, Dolohov a K-Kentz?!" vymenoval som zvyšných troch obyvateľov našej komnaty. Zabiny zľahka prikývol.
Vyschlo mi v hrdle a nohy akoby zoloveli, keď ma viedol po chodbe do dôverne známej komnaty. Roztrasene som vzal do rúk kľučku, pretože Zabiny ma vždy nechával vstupovať prvého. Už vo dverách som sa stretol so škodoradostnými pohľadmi Lea Dolohova a Dávida Kentza. Potter sedel na posteli zahĺbený v knihe a ako vždy ho naše slizolinské výstrelky nezaujímali.
Zabiny okolo mňa laxne prešiel, keď som odo dvier ani nepohol a vyzbieral od chalanov mince. Kentz si ho nenápadne pritiahol a chvíľku mu čosi šepkal do ucha, Zabiny iba prikyvoval. Prepadol ma nepríjemný pocit, keď mu do vrecka nenápadne strčil ďalšie mince a potom ma priam sadisticky strčil do izby a dvere sa za ním zabuchli.
Začala hrať hudba a ja som tancoval. Moje pohyby sa od môjho prvého vystúpenia zdokonalili a tak som šiel na istotu. Hýbal som sa skutočne ako dievča.
Tí dvaja ma pozorovali s priam perverzným záujmom. O malú chvíľu sa Kentz postavil a prešiel ku mne. Dolohov sa rozvalil na posteli a rozopol si zips na nohaviciach.
Kentz ma chytil za boky a jeho chtivé, slizké prsty sa rozbehli po mojom nahom bruchu smerom hore k ramienkam tielka, ktoré sa mi pokúsil zvliecť. Odstrčil som jeho ruku.
,,To ani neskúšaj, ty moje dievčatko, zaplatil som si!" zasyčal mi výhražne do ucha a tričko so mňa proste strhol. Na tele som mal zimomriavky, hoci v izbe nebolo vôbec chladno. Mohli za to Kentzove dlane, ktoré sa zrazu presunuli na môj zadok. Pritisol si ma na svoje obrovské, hnusné telo a ja som zacítil jeho vôňu. Na minútu ma naplo a pokúsil som sa neúspešne brániť. Zatlačil som na jeho hruď, aby som ho odtisol, no on sa na tom iba zasmial. Bezmocne som mapoval pohľadom izbu.
Môj strach narazil o Potterov výraz tváre. Díval sa na mňa s ľútosťou a strachom. Vymenili sme si krátky pohľad, v jeho očiach sa niečo zalesklo. Potom ma Kentz strhol a hodil o moju posteľ. Rozopol si nohavice. Počul som jedno nervózne preglgnutie a Dolohovove vzdychy. Moje oči hľadali Pottera, chcel som pomôcť, bol mojou jedinou nádejou. Kentz mi však zastúpil cestu. Jeho prirodzenie sa týčilo vo výške mojich očí a ja som musel škúliť, aby som si ho prehliadol poriadne. Cítil som, ako sa mi trasú kolená. Len to nie, nie, nie... -hnalo sa mi stále hlavou.
,,Dotkni sa ho, ty kurva!" prikázal mi. Vzápätí chytil moju ruku a naviedol si ju na svoju erekciu. Striaslo ma a rýchlo som sa odtiahol. Na moje líce dopadla dobre mierená facka.
,,Poslúchaj, lebo..." nechal tú vyhrážku visieť vo vzduchu. Chytil ma vzadu za vlasy, rozpletené zelené stužky dopadli na posteľ. Bolelo to a vyhŕkli mi slzy. To najhoršie však iba malo prísť. Druhou rukou mi totiž držal nos a špičku svojho penisu pritisol na moje pery. Bránilo som sa a šklbal so sebou, no nemohol som sa tomu vyhnúť. Po chvíli som bezmocne zalapal po dychu a Kentz prirazil do mojich úst. Naplo ma a cítil som, že to dlho nemôžem vydržať. Slzy v očiach sa násobili. Chcel som ho uhryznúť, no nenašiel som v sebe silu. Bál som sa, čo by nasledovalo. Pár krát prirazil do mojich úst, odťahoval moju hlavu a zasa dnu
rval ten svoj nechutný orgán ponorený v spleti čiernych chlpov.
Potom sa odtiahol. Vedel som, že ešte nie je koniec. Týčil sa nado mnou a ja som cítil, ako ma jeho hrubá ruka chytá a sáče na brucho. Neverbálnym kúzlom rýchlo priviazal moje ruky k čelu postele. Teraz ma už naozaj prepadol strach. Moje oči našli Pottera. Naše pohľady sa stretli, zaklapol knihu a vo mne zahorel ohníček nádeje. Potom sa postavil, vzal svoju tašku a jediné, čo som počul bolo buchnutie dvier. Cítil som, ako sa čosi vo mne zlomilo. Bezmocne som klesol na posteľ. Kentzove ruky ma pridržovali na zadku, aby som ho držal vyšpúlený. Napínal som povrazy, aby som sa oslobodil, ale tie sa stále viac zarývali do mojich zápästí a zanechávali za sebou modriny. Kentz mi strhol pančuchy iba po kolená a vyhrnul sukňu. Z tango nohavičiek iba odsunul šnúrku, ktorá mu bránila urobiť všetko, čo sa mu žiadalo. Slzy z mojich očí sa teraz rynuli neprestajne a ja som cítil čosi na svojom vstupe. Nádej, že to bude prst sa dávno vyparila. Kentz do mňa tlačil svoj úd a to nepredstaviteľne bolelo. Mal ho síce namazaný tenkou vrstvou lubrikantu, aby si neublížil, no aj tak som cítil, akoby ma mali roztrhnúť na polovicu. Dostal sa až po koreň a to pálilo. Znova ho vytiahol a nemilosrdne prirazil. Teraz som už naozaj vykríkol a kričal som stále, keď do mňa prirážal akoby stratil súdnosť. Hrýzol som si pery a z očí mi stekali slzy, miešajúce sa s riasenkou a púdrom. Počul som smiech Dolohova a Kentzove hlasné funenie. Po pár prírazoch som konečne omdlel.

Prebudil som sa na posteli. Bol som doráňaný a nemohol som sa ani pohnúť. Niekto odhrnul vlasy z môjho spoteného čela a ja som konečne zdvihol zrak. Sedel pri mne Potter, smaragdové oči mal zmorené ustráchaným výrazom a vlasy viac rozcuchané ako zvyčajne.
Chcel som sa postaviť a vzoprieť sa jeho dotykom, no on ma zatlačil späť do perín: ,,Lež, kým tie hojivé kúzla začnú pôsobiť!" Poslúchol som ho, pokojne som ležal a obzeral sa po miestnosti. Ležal som na jeho posteli, zatiaľ čo tá moja bola špinavá od krvi, slín a spermatu. Na moje tvári sa znova objavilo pár sĺz. Prekvapivo nežné brušká prstov mi ich zotreli a Potter otočil moju tvár naňho: ,,Vykašli sa na to! Ospravedlnil som ťa zo školy, máš dva dni voľno a Zabiny vraví, že si máš dať týždeň pauzu, potom má pre teba ďalší kšeft. Peniaze ti nechal na nočnom stolíku," odrapotal to ako bez ducha a mávol prútikom, čím úplne vyčistil moju posteľ.
Prikývol som a chcel mu dokonca poďakovať, keď sa jeho pery dotkli mojich v motýľom bozku. Potom vstal a vyšiel z izby, nechávajúc ma so svojimi zmätenými myšlienkami. Tak som dostal svoj prvý ozajstný bozk. Tak som prišiel o panictvo...

Po týždni sa to začalo znova. Teraz však oveľa neľútostnejšie, ako kedy predtým. Začal som byť apatický k cudzím dotykom, bolo mi úplne jedno, koľko očí sa na mňa díva. Bol som proste kurva, Rokfortská prostitútka. Hlavné bolo, že to dobre zarábalo. Moja rodina totiž nebola už tak bohatá a v slizoline musel byť každý nóbl. Okrem Pottera samozrejme, ten bol všetkým ukradnutý (aspoň sa tak tvárili a svoje uznanlivé a žiarlivé pohľady skrývali za masku nenávisti).
Keď potom Zabiny skončil školu, neprestal som s tým. Moje telo si zvyklo na prostitúciu, môjmu egu to bolo zrazu jedno. Dobre to vynášalo a s klientmi som nerobil to, čo som nechcel robiť. Stačilo iba držať a myslieť pri tom napríklad na domácu úlohu, ktorú mám ešte dopísať. Tým náročnejším som pri tom zavzdychal do uška a bolo. Žiadna veľká akcia. Väčšina aj tak vydržala iba krátko.
Čoskoro som mal dosť na to, aby som si najal asistenta. Dohadzoval mi kšefty, strážil môj rozvrh a pomáhal mi s make-upom. Bol to šikovný a milý chlapec, takých je v slizoline málo. Neušlo mi však, ako ma za mojím chrbtom ohovára. Bolo ťažké byť syn Draca Malfoya.
Čoskoro však prišiel čas skončiť. Mal som už sedemnásť rokov a tesne pred skúškami. Vedel som, že by som to všetko neutiahol. Len... akosi som sa nedokázal prinútiť s tým všetkým skoncovať. Nechať to všetko za sebou? Zdalo sa mi to tak neskutočné. Možno za to mohol fakt, že nikdy v živote som nemal skutočnú priateľku, alebo priateľa. Niekoho, kto ma mal skutočne rád. Nahrádzala mi to moja vlastná predajnosť, láska na jeden večer. Boli aj pekné večeri, keď sa ma pýtali čo chcem, keď ma hladili a bozkávali na krk a brucho. Instantná láska, láska za peniaze. Je to skutočné, alebo iba zaplatená ilúzia, ako v cirkuse? Láska, ktorá sa pretrpí a pri ktorej zatínate zuby a želáte si, aby to už skončilo. A ako náhle skončila, chcete viac. Pretože vám chýba ľudské teplo, iné telo. Niekto by asi povedal: ,,Nie, ďakujem!" Niekto tak čistý ako Potter. Mne však iná, ako instantná láska neostávala.

Pripravoval som sa na ďalší kšeft. Vlasy som si nechal rozpustené a tiene som si tiež odpustil. Dávno som sa vzdal výzoru malej školáčky.
Obliekol som si iba jednoduché, čierne šaty a pod ne červené tangá. Vulgárne, sieťované pančuchy som vymenil za obyčajné, telovej farby, lesk na pery za červený rúž.
,,Emmet, kto si ma objednal dnes?" spýtal som sa svojho osobného sekretára. Rýchlo listoval diárom a prstom prechádzal po zozname.
,,Hmm... pán Potter!"
Cítil som, ako mi púder padá z rúk a triešti sa na zemi na prach. Pár krát som na seba zaklipkal riasami do zrkadla, akoby som tomu nemohol uveriť: ,,ČO?!"
,,Stojí to tu tak, je tu aj jeho podpis!" vtlačil mi diár pred oči. Odstrčil som ho a skryl tvár do dlaní. To nemôže byť pravda! Potter nie! On si nekupuje kurvy, to nie je jeho štýl! Veď on mohol mať vždy každú, ktorú chcel. Jeho lesklé havranie vlasy, ten neodolateľný smaragdový pohľad a tie črty... zbláznil sa?! Čo sa tu deje? Je to pasca?
,,Em, zruš to!" zamumal som zničene.
Chlapec si nervózne skusol spodnú peru: ,,Pán Potter mi už zaplatil predom a pridal k tomu veľmi tučné sprepitné, asi by nebolo najvhodnejšie odvolať schôdzku!"
Ten bastard!- napadlo ma. Z hrdla sa mi vydral kvíliví zvuk. Ako sa z tohto vymotám?
,,Dobre, pôjdem tam, ale na dnes aj zajtra zruš všetkých ostatných!" prikázal som nekompromisne a vypochodoval z dvier. Na lístočku z objednávkou bolo iba jeho meno a prekvapivo žiadne číslo izby. Iba nápis Núdzová miestnosť. Vedel som kde to je, aj keď som tam ešte nikdy nebol.
Skratkami som sa čo najrýchlejšie presúval na šieste poschodie, pretože som už aj tak meškal. Prekvapivo ma tam čakali dvere, ktoré som nikdy nevidel. Boli staré, masívne, no nevyzerali odstrašujúco. Skôr teplo a príjemne, ako dvere do obrovského, vidieckeho sídla. Otvoril som ich a ocitol som sa v zvláštnej, oválnej miestnosti. Jej stredom bola veľká, baldachýnová posteľ. Na moje zdesenie v červených tónoch. Pod nohami ma hrial žltý, mäkký, huňatý koberec, ktorý sa končil až pri dvoch pohodlných oranžových ušiakoch a stolíku, na ktorom bolo položená karafa s vínom a dva poháre.
Prešiel som k ušiakom, na jeden som si prehodil plášť a na druhý som sa posadil, krčiac nohy pod sebou. Lodičky som skopol z nôh, až sa zakotúľali pri obrovský, nádherný krb z mramoru, ktorý ohrieval celú miestnosť. Boleli ma nohy, cítil som nepokoj v žalúdku. Na stole ležala malá kartička popísaná roztržitým, detským písmom: Cíť sa tu ako doma!
S úsmevom som sa zaboril do kresla a zložil naň hlavu. Krb upokojujúco praskal a dokonca ani tie výrazné, chrabromilské farby mi nevadili. Po chvíli ma upokojujúca atmosféra ukolísala do spánku.

Prebudil ma jemný dotyk na tvári. Otvoril som prudko oči a stretol sa s jeho vrelím úsmevom. Hladil ma po líci. Jeho smaragdové oči v svetle krbu žiarili.
,,Prepáč, nechcel som ťa budiť, ale myslel som, že sa ti bude lepšie spať na posteli," ukázal za nás na obrovskú posteľ. Nechápavo som sa naňho zadíval. Jeho úsmev a spôsob, akým sa ku mne správal ma odrovnal.
,,Nie, prepáč, ja... zaspal som, ale už som hore, môžeme ísť na to!" vstal som a žmúril do svetla. Oči som mal unavené z toľkých nočných ponocovaní a rozospaté.
,,Pokojne spi," usmial sa. Pokrútil som hlavou a pristúpil k nemu. Pomaly som mu rozopol košeľu a prstom nalakovaným na červeno brázdil po hrudi. Odtiahol sa.
,,Prestaň, o toto naozaj nestojím!"
Prekvapene som naňho pozrel.
,,Nestojím o niekoho, kto zo seba robí... bože, čo vlastne? Len aby upútal pozornosť ostatných! Myslíš si, že sa potrebuješ hrať na dievča, aby si bol príťažlivý?"
,,Tu nejde o príťažlivosť, ale o sex," uškrnul som sa.
,,Sex je o príťažlivosti," poučil ma ,,Za to, že ty si sa vždy predával a vieš o tom prd, neznamená, že neexistuje aj druhá strana mince!"
V hrdle som prehltol veľkú guču. Asi si ani neuvedomoval, ako tie slzy boleli.
,,Neexistuje," povedal som pevne ,,Vždy je niekto tá kurva a ten druhý si to užije."
,,Nezmysel, ja o toto nestojím," povedal mi tvrdo, no napriek tomu ku mne pristúpil. Čakal som tvrdé zovretie okolo bokov, majetnícke pritiahnutie a drsný bozk. Miesto toho som zacítil nežné ruky v svojich vlasoch. Nežne ma hladil, poťahoval jednotlivé pramienky, no nie silno. Tak nejako... príjemne. Akoby som bol tá najvzácnejšia porcelánová bábika a mohol sa kedykoľvek rozbiť. Druhú ruku presunul k perám a palcom z nich zotrel rúž.
,,Nemusíš nosiť tie dievčenské hlúposti, aby si niekoho zaujal!"
Pokračoval a mávnutím prútik mi odčaroval líčenie.
,,Nemusíš si orámovávať oči čiernou ceruzkou, aby si mal ten najkrajší pohľad!"
Potom sa ku mne pritisol, držal ma pevne okolo pása, no nie silno, aby to bolelo. Cítil som jeho dych na mojej tvári a jeho oči ma z blízka sledovali. Nevedel som čo robiť a tak som tam iba tak stál, naše nosy sa skoro dotýkali a jemu sa dych v hrdle zadrhoval.
,,A už vôbec... vôbec nemusíš nosiť tie odporné, dievčenské šaty, aby si bol nádherný!" povedal a rozopol mi zips na šatách. Tie sa zviezli ku kotníkom. Potom si kľakol a zroloval mi pančucháče. Donútil ma z nich vystúpiť, potom ich nekompromisne hodil do krbu, kde ich okamžite pohltil oheň.
,,Vieš Scorpius, niekomu sa páčiš aj tak, niekomu sa tvoj pohľad aj tak zdá nádherný a niekto ťa má rád takého, akým naozaj si," vravel mi to pomaly a nežne, ešte stále kľačiac pri mojich nohách. Držal ma za lýtka a nežne ich hladil. Jeho ruky sa pomaly posúvali vyššie. Jeho chlapčenské, priam mužské paže ma objali a on pritisol hlavu k môjmu boku. Vlastne moje paže sa až tak veľmi nelíšili od jeho. Začínali sa rysovať a pripomínať muža. Tak isto môj hrudník a nohy. Nebol som už malým, sladkým dievčatkom. Menil som sa v muža.
Zrazu mi tie prehnane dievčenské a vyzývavé nohavičky začali prekážať. Akoby mi čítal myšlienky, stiahol mi ich a chytil môj penis do svojej pevnej, snedej dlane. Iba ten dotyk vo mne vyvolal milióny pocitov. Jemne som zaklonil hlavu a skusol si do pery, keď po ňom jemne prešiel. Potom vstal, chytil ma za plecia a otočil. Stálo tam obrovské zrkadlo. Dal by som čokoľvek
na to, že predtým tam nebolo. Chvíľu som v ňom študoval samého seba a jeho ruky obtočené okolo mojich ramien. Zvieral ma pevne zozadu a ja som cítil, ako sa jeho horúce telo tisne na moje. Díval som sa na moju tvár. Bez všetkého toho make-upu nabralo akosi mužskejšie rysy a rozoznal som aj typické, ostré črty Malfoyov. Moje ploché a svalnaté telo už nezakrývali ženské šaty a nahota nechala vyniknúť súhru svalov a jemné chĺpky tiahnuce sa od pupku do slabín, kde sa týčil skutočný dôkaz mojej mužnosti.
,,Už vidíš?" spýtal sa ma. Jeho hlboký hlas sa obtrel o moje ucho ako samet. Privrel som viečka nad prívalom tých pocitov.
,,Rozumieš?" pýtal sa ďalej ,,Ako ty môžeš byť chlapcom, tak aj sex môže byť krásny!"
Šepkal mi to do ucha a vzápätí nežne pobozkal ušný lalôčik. Odhrnul mi vlasy z krku a nežne ma tam bozkával. Zaklonil som hlavu na jeho rameno, nechal som ho mnou manipulovať. Vyvolával tak nové pocity. Donútil ma dokonca vydať zvláštne, slastné zamraučanie.
Ruky presunul na hrudník, hladil ma, štípal do bradaviek a mňa zaplavili zvláštne, nepoznané pocity. Bola to extáza, nie len bolesť. Jeho ruka skĺzla nižšie, vzal do ruky môj penis. Donútilo ma to vykríknuť, tento krát nie bolesťou. Spracovával môj penis pomaly, no zrýchľoval.
,,Vieš, ty nemusíš slasť iba dávať, ale aj dostávať," pokračoval vo svojom monológu a cez zrkadlo sa mi zadíval do očí. Bol to ten najerotickejší zážitok, aký som kedy mal. Jeho pohľad vo mne vyvolával mrazenie, no ruka na mojom penise ma rozpaľovala. Ten pocit sa vo mne bil a vyčarovával motýlie krídla v mojom žalúdku. Cítil som, ako ma jeho vlastná erekcia tlačí zozadu, no on neprestával v láskaní mňa, aby si uľavil. Jeho pery ma opäť jemne kúsali a láskali na ramene a krku. Vzdychal som, stenal, nohy sa mi podlamovali. Držal ma však pevne za bok.
Nemohol som odtrhnúť oči od výjavu v zrkadle. Aj on zdvihol hlavu a zo spôsobu, akým sa mi zadíval do šedých očí sa mi na chvíľu zakrútila hlava. Ešte nikto sa na mňa nedíval s takou láskou a intenzitou. Jeho pohľad vravel tak veľa. Bola to dokonalá chvíľa, ktorá ma úplne ochromila. A predsa stále, v kútiku duše bola akási časť mňa, ktorá vyčkávala kedy to príde, kedy ma proste schmatne a prehne cez posteľ, ako všetci tí ostatný.
No on mňa prinútil vzdychať a zvíjať sa, ja som cítil rozkoš, aj keď aj on bol plne vzrušený. Cítil som to podľa erekcie provokatívne sa obtierajúcej o môj zadok. V zrkadle som videl jeho lačný úsmev a hladné ústa. Zaklonil som hlavu a vzhliadol k nemu. Skoro prosebne. Od toľkej extázy mi bolo skoro na odpadnutie. Zmiernil tempo a díval sa teraz priamo na mňa, ten kúsoček od mojich pier. Konečne sa nahol, iba pomaly, akoby som bola plaché mača, ktoré čo chvíľa utečie. Jeho pery sa obtreli o moje. Z toho pocitu a mi krútila hlava a zadrhával dych. Konečne sa do toho poriadne vložil, vášnivo ma bozkával, no jemne, precízne, jazykom si pýtal povolenia na vstup kamkoľvek. Bol to novoobjavený pocit. Bozk plný lásky, vzrušenia, rozkoše.
Cítil som to vzrušenie medzi nami. Bolo tak obojstranné, vzájomné, krásne... Po prvý krát som sa cítil úplne odovzdaný svojmu milencovi.
Natiahol som trasúcu sa ruku a položil mu ju na bok. Prudkým pohybom ma otočil na seba a pustil môj penis, hoci to som nechcel. Prepadol ma strach, že teraz to príde. Chytil ma vzadu za krk a rýchlo si ma pritiahol späť k bozku. Opäť tá precíznosť, tento krát s väčšou dávkou vášne, ako predtým. Zdvihol som svoje ruky a rozopol mu zips na nohaviciach. Zaskučal, keď som sa obtrel o tú vybúleninu v jeho trenkách. Urobil som to ešte raz. Tento krát úmyselne.
,,Scorpi," zaskučal prosebne. Ten zvuk mi ešte dlho rezonoval v hlave. Spôsob, akým to vyslovil, rozbúchal mi srdce.
Rýchlo som mu zvliekol nohavice a vzápätí aj trenky. Tričko už zo seba rval sám.
Nemotorne som sa ku nemu pritisol. Nikdy som takýmto spôsobom nikoho neobjímal.
Tlačil ma smerom k posteli. Našťastie miestnosť bola vcelku malá a ja som nemusel veľa cúvať, aby som narazil na červený satén a zrútil sa doň.
Kontrastoval na mojej rozhorúčenej pokožke svojím chladom a odozva na seba nenechala dlho čakať. Čoskoro na mojom tele vystúpila husia koža. Okomentoval to iba pousmiatím sa a obdaroval jednu moju bradavku bozkom jeho pier.
Kúsali, sali, láskali a potom sa presunuli nižšie. Rýchlo som na chlad zabudol.
Vzal do úst môj penis až po koreň. Zaskučal som a zovrel prikrývku pod sebou. Jeho čierna štica kĺzala medzi mojimi nohami, čím dosiahol, aby som pred očami videl malé, pestrofarebné hviezdičky. Vzápätí prestal a zadíval sa na mňa v prosbe tichého porozumenia. Bolo na ňom vidieť, ako veľmi to chce. Takže predsa len budem kurva, ktorú nakoniec niekto pretiahne?
Postavil som sa na štyri a čakal. On ma však šikovne pretočil na chrbát a vtisol mi do ruky tubu s lubrikantom. Prekvapene som naňho pozrel, keď naniesol hrubú vrstvu na môj penis a popritom sa mi obkročmo posadil na kolená.
,,Ale to... nemusíš to robiť!" vyhŕkol som.
,,Ale ja chcem!" odsekol mi prudko a špičku môjho údu nasmeroval k svojmu vstupu. Jemne zatlačil. Videl som, ako si kúše dolnú peru. Chcel som ho zastaviť, naťahoval som k nemu ruku, no on ju prudko odsotil. Zrazu som bol v ňom až po koreň. Chvíľu si zvykal. Jemne sa posunul, aby si neublížil a pobozkal ma. Cítil som, ako môj penis v ňom tepe. Nevydržím veľa- napadlo ma v tej chvíli.
Zdvihol panvu, rukami sa zaprel o posteľ a opäť dosadol. Zavrátil som hlavu do vankúša. Cítil som jeho vzrušený dych na svojom líci. Nevyzeral, že by trpel. Opäť sa zdvihol a dosadol. Opakoval to v pravidelných intervaloch a ako sa náš dych skracoval, zrýchľoval. Nemotorne a inštinktívne som prirážal k jeho bokom.
Chcel som natiahnuť ruku k jeho penisu a pomôcť mu na vrchol, lebo som cítil, že už to dlhšie nevydržím, no on mi ruku chytil a vyvrátil za hlavu. Spravil to aj s tou druhou a preplietol naše prsty. Pevne som ho zovrel. Zadíval sa mi do očí, potom ma krátko pobozkal a otriasol sa v orgazme, čím poslal na vrchol aj mňa. Jeho privreté viečka a chvejúce sa pery ma vzrušili na najvyššiu možnú mieru.
Zvalil sa vyčerpane vedľa mňa a pritiahol si ma do náručia. Jeho spotené, vláčne telo voňalo mnou a ja som slastne zaboril nos do jeho pokožky. Dýchal stále prerývane, no už pravidelnejšie ako ja. Držal ma pevne, cítil som ako sa moje telo chveje. Orgazmus ma skoro zbavil vedomia, cítil som sa malátny a mimo realitu. Vnímal som iba jeho, naše prepletené prsty a objatie.

A práve tu niekde sa končí príbeh Rokfortskej prostitútky. V tej chvíli sa vo mne všetko zlomilo, z mojich očí vytryskli slzy a on ich všetky zbozkával z mojich líc. Hladil ma celú noc, bdel nado mnou a ráno ma privítal s úsmevom.
Bol to iba obyčajný chlapec, taký ten skoro-muž. Urobil však niečo neskutočné. Ukázal mi, čo je to láska. Myslím teraz tá skutočná, nie instantná za pár korún, ktorú stačí zaliať horúcou vodou.
Človek môže byť znesvätený ako ja a popritom svoje prvé skutočné milovanie prežije až o pár rokov neskôr.
Môžete byť prostitút a byť stále neskúsený. Pretože každá kurva v skutočnosti čaká svojho princa, ktorý ju oslobodí ako zo zamknutej veže. Ukáže jej skutočný život a všetky jeho farby. Je to iba o tom, ako sa dívate na svet. Ja som sa zrazu naň díval Albusovými očami.
Instantná láska za peniaze nie je láska. Je to iba ilúzia, čriepok pokriveného, zlého sveta úchylákov a chudákov, ktorý to dokonca ani neskúsili. Neskúsili nájsť skutočnú lásku, oni si radi platia, pretože kurve nemusia robiť ústupky.
Teraz už viem, že ja do toho sveta nepatrím. Viem to, pretože zrazu ležím pri priateľovi, milencovi a láske v jednej osobe, držím ho pevne a nikdy nepustím, pretože viem, že on mňa nechce pustiť. Nenechá ma spadnúť, nikdy viac. Bol tu celé tie roky a ja som si ho ani nevšimol. Až doteraz.
Tak nech spí sladko ten môj princ...
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Chris Chris | Web | 20. září 2010 v 21:25 | Reagovat

mne sa to páčilo! KRÁSA

2 Fanny Fanny | 20. září 2010 v 23:06 | Reagovat

Ach, no.. čo povedať.. bolo to nádherné, priam dokonalé :) a doslova si mi istými časťami tejto poviedky čítala myšlienky. Keď ho zobudil, predstavila som si, ako to bude pokračovať.. že mu zotrie z pier rúž a bude mu šepkať krásne veci.. a ono to tak bolo! :) a stál za ním, láskajúc jeho telo, dokonale mi to pripomenulo Briana a Justina. Viac ako Sev s Harrym. A konečne som čítala v poviedku, v ktorej bol Potter, jedno už ktorý, silným, už takmer mužom a nebola to iba infantilná postavička. V skutku podarená poviedka, Lill :)

3 lillyeven-ff lillyeven-ff | Web | 20. září 2010 v 23:18 | Reagovat

Chris: Ďakovala :)

Fanny: Ďakujem, ani si nevieš predstaviť, ako si komentár od teba vážim a k tomu ešte pozitívny!!! :) Dlho si tu nekomentovala, ako sa zdá, alebo aj nebola... Si ma teraz potešila :-P

4 Foxie Foxie | Web | 22. září 2010 v 17:49 | Reagovat

Berieš vietor z plachiet... V tom dobrom, samozrejme. (: Krásne, krásne a ešte raz krásne. Plus úžasná myšlienka. Každá kurva len čaká na svojho princa... A súhlas s Fanny, narozdiel od Snarry jednorázoviek (hej, iný Potter, ale veď...Potter ako Potter) tu nebol len taký naivný uke. Nádherné, normálne im to prajem, ako keby boli skutoční. Veď možno aj sú, len s inými menami a mimo Rokfortu... A mám chuť plakať spolu so Scorpim... No čo sa tu budeme, je to skvelé ;-)!!

5 Anulinka72 Anulinka72 | Web | 23. října 2010 v 13:54 | Reagovat

neuvěřitelný...fakt že jo...něco tak (nemůžu říct pěknýho, ptž na začátku se k němu chovali fakt nechutně) dokonalýho jsem dlouho nečetla...vzbuzovalo to ve mně smíšený pocity...když jsem se začetla, nemohla sem přestat...i když jsem mezitím musela uklízet a tak, musela jsem to dočíst...fakt nepopsatelně krásný...

6 Achája Eressiel Achája Eressiel | Web | 25. října 2010 v 0:19 | Reagovat

To je naprosto kouzelné, odzbrojilo mě to:) Povídek s Albusem s Scorpiem je tak málo, že jsem si ze zvyku stejně představovala Draca a Harryho. On to až takový rozdíl není. A taky mě fascinuje tak myšlenka, že Albus by mohl být ve Zmijozelu:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.