4. Strach a úzkosť

26. září 2010 v 19:18 | Lilly Evenová |  Paralela
Aj keď ste ešte nesplnili podmienku, prinášam ďalšiu kapitolu! Stále platí však, že nová kapitolka pribudne, až keď uvidím 10 komentárov od rôznych osôb. 

Občas to nemáme najľahšie ani s najlepšími priateľmi... Draco má strach, Harry sa ho snaží povzbudiť. 

Venujem: miculke195, nike, Chris, Zero, Fanny, Foxie a Alice za komentáre! :) Ďakujem, ani si neviete predstaviť, ako si také krátke slovné povzbudenie vážim!

4. Strach a úzkosť


Harry sa ráno zobudil úplne zmätený. Nechápal prečo nie je v klubovni a spokojne nespí v svojej posteli a tiež nechápal, prečo tu nie je žiadne okno a na stenách horia sviece.
Otočil sa a stretol sa s Dracovým rozpačitým pohľadom na ich ruky, ktoré boli stále spojené. V tej chvíli si spomenul a smutne vzdychol. Takže to nebol iba zlý sen!
Stisol Dracovu ruku, aby ho trochu upokojil. V jeho očiach však stále viac narastala panika. Aj napriek tomu sa zdalo, že ani jeden nechce svoju ruku odtiahnuť.
Prvý sa na to odhodlal Harry. Opatrne uvoľnil svoju ruku z Dracovho pevného zovretia a vstal, kráčajúc smerom do kúpeľne. Cítil, ako za ním Draco pozerá a zdvihla sa v ňom nevysvetliteľná vlna smútku.
Keď sa vrátil, postele boli na svojich miestach, ako ich večer očaroval Snape, v druhých rohoch miestnosti. Draco sedel na tej svojej, rukami si priťahoval kolená k brade a díval sa do zeme.
,,Stalo sa niečo?" spýtal sa Harry a opatrne sa k nemu posadil. Draco naňho vrhol bolestní pohľad, mal v ňom slzy. ,,Ocitol som sa v kľučke, z ktorej niet návratu..."
,,Ale Draco!" vypískol Harry zmätene ,,Neboj sa, to sa vyrieši, mi sa dostaneme domov!"
,,Nemyslím to..." zašepkal ešte tajomnejšie, vstal a mieril do kúpeľne. Harry ostal zarazene pozerať na dvere, ktoré sa za ním zavreli a nenachádzal slov. Netušil, čo tým Draco myslel, ale bola to hádanka, ktorú bude musieť rozlúštiť.

Harry vedel, že to bude ťažké, no netušil, ako veľmi ho bude tá nepatrná vzdialenosť dvoch fakultných stolov ničiť. Vo chvíli, kedy by mal mať svojho najlepšieho priateľa pri sebe, boli vzdialení viac, ako si kedy vedel predstaviť. Vzdialení predsudkami, iným svetom, nenávisťou a tým čímsi, čo v Harryho hrudi tak mocne horelo a uvádzalo jeho krv do varu.
Jeho oči pri raňajkách pravidelne zalietavali k Dracovi za stolom, ako vyberavo je a občas sa letmo obzrie jeho smerom, nútený hovoriť s Pansy Parkinsonovou o akýchsi obligátnych veciach ohľadne čiernej mágie.
,,Nečum tam toľko!" napomenul ho hrubo Weasley, keď Harry už asi po stí krát zdvíhal hlavu a dúfal, že sa ich oči opäť spoja a on v jeho tvári nájde podporu, ktorú potreboval.
,,Sklapni," zasyčal smerom k nemu a naštvane sa otočil na Grangerovú, ktorá doňho zabodávala svoje tmavé oči plné výčitiek.
,,Chápem, že to pre teba nie je ľahké, ale všetci sa pozerajú!" upozornila ho tvrdo a z jej oči vyšľahli blesky.
,,Hej, máme byť nenápadní, spomínaš?!" Ron sa nemotorne babral s lievancami. Harry sa od neho pohoršene odsunul, aby mu nezafŕkal habit.
,,Nie je dosť, že musím nosiť túto skvostnú farbu na kravate a sedieť v tejto spoločnosti? Čo viac ešte chcete?" irónia z neho priam sršala. Cítil, ako ho Dracove oči popália. Zdvihol zrak.
,,Myslíš, že my sme šťastní, že musíme trpieť tvoje nepríjemné reči?" odsekla Hermiona. Harry prevrátil očami a naklonil hlavu nabok, ako zvedavé psíča, keď sa naňho Draco tajomne usmial. Pátravo tápal v jeho očiach.
,,POČÚVAŠ MA?!" Hermiona ho hrubo udrela po ramene ,,Povedala som prestaň s tým!"
,,Trhni si, Grangerová," Harry ju hrubo odbil a chytil svoje veci. Videl, ako sa za ním otočila celá Sieň, keď naštvane pochodoval ku dverám.

Človek by si myslel, že aspoň hodiny so Snapom by mohli byť tou znesiteľnou časťou dňa. Harry však čoskoro zistil, ako veľmi sa zmýlil. Chovanie profesora elixírov sa od ich prvého stretnutia v tomto svete absolútne nezmenilo. Netušil, prečo dúfal v nejakú nápravu, no privítal by aspoň jeden ústupok, alebo aspoň zdvihnutie kútikov od svojho bývalého priateľa a vychovávateľa.
Nedočkal sa. Bolo to bláznivé, tento nový život. Vôbec sa mu to nepáčilo.
Snape sa celú hodinu prechádzal a napomínal ich. Netrpezlivo mu podupkával za chrbtom, čo Harryho znervózňovalo a občas mu strhol nejaké tie body. Teda nie jemu, chrabromilu. Jemu to bolo jedno. Lenže tá hodina bol horor. Harry nechával Rona pracovať a občas ho poopravil, očami zalietavajúc k jeho najlepšiemu kamarátovi. Bavil sa opäť s Parkinsonovou. Tá cundra sa okolo neho celý čas krútila a zvodne mrkala. V Harrym kypela zlosť.
Zvonenie bolo ich vykúpením. Harry zbesilo balil veci a hnal sa na chodbu, kde sa mu blondiak stratil v dave. Teraz sa mali meniť. Harry si v rýchlosti rozväzoval tú odpornú červenú kravatu a bežal k dverám Snapovych osobných komnát Draco tam už stál. Keď ho zbadal, natiahol k nemu ruku, dlaňou otočenú nahor. Bol to starý zvyk, gesto ešte z detstva, keď boli malí a takto spolu kráčavali po hradných pozemkoch vždy neskoro v noci pod neviditeľným plášťom. Navonok v tom nebolo nič nezvyčajné, no pre nich dvoch to gesto znamenalo spomienky, najväčšiu oporu a najintímnejšie spojenie, aké kedy spolu mali. Bolo to viac ako bozk, viac ako objatie, viac ako slová.
Harry s úľavou prijal ponúkanú dlaň a zviezol sa nešťastne do Dracovho náručia. Cítil, ako jeho kamarát skamenel a nervózne ochladol.
V tej chvíli sa otvorili dvere a obaja sa stretli so znechutenými modrými očami.
,,No fuj!" neodpustil si Draco, ten druhý, ktorého Harry začínal pomaly nenávidieť a odstúpil odo dvier, aby obaja mohli vstúpiť dnu.
,,A kde je druhý Harry?" spýtal sa Draco (ten, ktorého Harry stále držal pevne za ruku).
,,Prehlásil, že on tu so mnou zavretý nebude a odchádza do klubovne!" Draco si znechutene odfrkol a zavrel dvere.
,,Nečudujem sa mu," zavrčal Harry a jeho Draco po ňom fľochol karhavý pohľad.
Dvojica osamela. Harry si z nechuťou povoľoval chrabromilskú kravatu a hodil ju na zem. Videl, ako ho Draco sleduje. V jeho očiach čosi preblislo.
,,Bojíš sa?" spýtal sa Harry a otočil sa k svojmu najlepšiemu priateľovi, ktorí sa stále fixovane díval na kravatu.
,,Mám dôvod?" spýtal sa. V skutočnosti to bola iba rečnícka otázka.
Harry pokrútil hlavou a sadol si na posteľ, skopávajúc topánky z nôh. Sledoval Draca, ako skamenele stojí v prostriedku izby.
,,To bude dobré..." Vstal a prešiel k nemu. Šedé hĺbky sa k nemu zdvihli. Bola v nich prosba, varovanie. Harry zastavil na mieste a ani sa nepohol.
,,Nebude to ľahké!" prehlásil. Harry iba prikývol. Netušil, či sa k nemu môže priblížiť. Tak rád by ho objal, vzal za ruky, pobozkal a...
,,Možno sa už nevrátime..."
,,Čo to vravíš?!" Napomenul ho Harry ,,Samozrejme, že sa vrátime, nemohli sme sa iba tak vytratiť!"
,,Ale mohli..." šepkal Draco. V hlase mal paniku ,,Stalo sa to, nevidíš?"
Harry prekonal ten múr slizolinskej zdržanlivosti, ktorý ho delil od jeho priateľa. Pristúpil k nemu a prudko ho objal. Cítil, ako sa Dracove paže nemotorne okolo neho obkrútili a on zaboril tvár do jeho ramena.
,,Ja sa bojím, Harry! Bojím sa, nikdy som nemal toľko odvahy, ako ty!"
,,Zabúdaš, že ja som ti ju vždy požičiaval. Kým si so mnou, nič sa ti nestane, o to sa už postarám!" Harry sa od neho kúsok odtiahol a chytil ho za dlane. Dracove oči sa leskli. Mal strach.
,,Dumbledore niečo vymyslí!" ubezpečil ho.
,,Ty sa nebojíš?" ozval sa po chvíli Draco. Harry sa naňho pátravo zadíval a on pred ním uhol pohľadom.
,,Bojím sa jedinej veci," šepol, akoby ani nechcel, nech ho Draco vypočuje.
Ale ten mal oči a uši iba preňho.
,,Mám strach, že ťa stratím!"
Úprimné priznanie nastolilo ticho. Draco si rozpačito uvoľnil ruky z Harryho zovretia a skryl si ich vo vreckách. Harry nervózne prestupoval, vyčkával na reakciu.
Po chvíli sa šedé studničky zdvihli a našli svoj pevný bod v tých zelených. Draco si úzkostlivo skusol dolnú peru a potom postihnuté miesto navlhčil jazykom. Videl, ako sa naňho Harry díva. Hltal každý jeden jeho pohyb.
,,Mňa nestratíš, si môj najlepší priateľ!"
Harry odvrátil zrak. Posledné Dracove slová boleli viac, ako by mali. Mal by byť rád, ďakovať mu. Miesto toho za ním iba zapadli dvere kúpeľne. Horúca sprcha pomohla zmyť ľútosť nad tým, že Draco je jeho najlepší priateľ.
 

8 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Chris Chris | Web | 26. září 2010 v 20:39 | Reagovat

krása kapitola Lily :) ďakujem za venovanie som rada že ti moje komenty robia radosť :)

2 miculka195 miculka195 | 26. září 2010 v 21:34 | Reagovat

pekna kapitola ,čim ďalej tým som na nej viac a viac závislá

3 Alica Alica | 27. září 2010 v 16:09 | Reagovat

skvelá kapitola

4 Anfulka Anfulka | 27. září 2010 v 17:13 | Reagovat

krásná

5 Glorilian Glorilian | Web | 27. září 2010 v 18:58 | Reagovat

Tak pěkné, tak smutné, tak rozdíné.
Moc se mi to líbí =).

6 Zero Zero | 27. září 2010 v 19:17 | Reagovat

To bolo neskutočné, važne vydarena kapitola tak spravne smutné a sladké ;-)

7 Eunike Eunike | 29. září 2010 v 11:30 | Reagovat

Bože ťuťuťuťu :) Sú tak zlatunkíí... Ale ako si im to mohla urobiť? Však to sa nebude dať zvládať... :) :)

8 nika nika | 3. října 2010 v 8:25 | Reagovat

ďakujem za venovanie atáto kapitolabola krásna

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.