1. Najlepší priateľ

5. září 2010 v 18:45 | Lilly Evenová |  Paralela
Nová poviedka. Trochu  Harryho a Draca, takej tej prvoplánovej romantiky a oddychové čítanie pre všetkých, ktorý radi Drarry preslash. Tak čo, páči sa vám? Očakávam komentáre!


1.  Najlepší priateľ



,,Potter čakaj, toto nemá cenu!" Draco ho protestne chytil za ruku, aby ho zastavil. Harry mu ju rýchlo vytrhol ,,Ešte raz mi povieš Potter a pocítiš, ako to bolí u muklov!"
,,Zabudnime na muklov, hej?" Draco nakrčil čelo v nepeknom geste ako vždy, keď Harry rozprával o jeho detstve a posadil sa na svoju posteľ.
Harry si ešte posledný krát zapravil svoju zeleno-striebornú kravatu, prehrabol vlasy a pozrel na Draca ,,Ideš?"
,,Počkaj, máme ešte čas..." sykol Draco a vylovil z vrecka krabičku z cigaretami. Harry sa nepekne zamračil, keď jednu zapálil hneď v izbe ,,Zahas to!"
,,Viem, že nemáš cigy rád, ale som nervózny!"
,,ZAHAS TO!" zvýšil nepekne hlas.
,,Nerozkazuj mi!" odbil ho. Harry prekrížil ruky na prsiach. ,,Fajn, tak pôjdem za Severusom, ten už z tebou urobí poriadok!"
,,Fajn, len si bež za tým svojím Sevíkom! Aby si vedel, utekáš k nemu vždy, keď ťa rozzúrim, pretože si problémy nedokážeš vyriešiť sám!" skríkol za ním ešte Draco, ale to už Harry treskol dverami ich spoločnej izby.

Zbehol ten kúsok ku
kabinetu profesora elixírov a zaklopal. Trvalo malú chvíľočku, než sa Severus došuchtal k dverám a s tou starou známou chladnou maskou ich otvoril. Keď však uvidel kto pred nimi stojí jeho nasadená zlosť trochu povolila a gestom ho pozval dnu.
Harry sa posadil na stoličku oproti Severusovmu stolu a bez reptania prijal whisky, ktorú mu šéf jeho koľaje nalial, i keď ešte nebol plnoletý.
,,Tak, čo sa zasa stalo, Harry?!" vyzval ho Severus, keď sa aj on pohodlne usadil do kresla oproti nemu.
Harry zmočil pery vo whisky a otriasol sa, ako vždy, keď mu Severus tento nápoj naservíroval (a Severus servíroval výlučne dve veci: whisky pre slizolinčanov a veritaserum pre chrabromilov). ,,Ide o Draca, ja to už nevydržím..."
Severus prekvapene zdvihol obočie ,,Žeby sa moji dvaja najlepší chlapci pohádali? Manželské hádky bývajú nepekné!"
,,Nerob si z nás srandu!" zahriakol ho prudko a treskol pohárikom o stôl tak, že sa polovica vyliala. Severus vytiahol prútik a neverbálnym kúzlom narozlievanú tekutinu odstránil ,,Harry, musíš sa naučiť kontrolovať svoj hnev! Občas mi naozaj prídeš rozjašený, ako chrabromil! Draco na to príde, chce to čas... On- je iba zmätený!"
,,Fajn, čas, to mi hovoríš za každým!" sťažoval sa. Severus si odpil z whisky a pokračoval ,,Vždy to chce čas. Čas na to, aby si uvedomil ktorá strana je preňho tá správna, aby si uvedomil, že v tejto vojne má bojovať pri tvojom boku a aby si uvedomil aj všetko to ostatné..."
,,Ale ja už nemám čas!
Pochop, že sme v polovici nášho šiesteho ročníka a čakajú nás najdôležitejšie rozhodnutia nášho života. Ak sa niečo prevratné nestane, tak naozaj neviem..."
,,Draco neprijme znamenie. Viem to a som si tým istý preto, lebo ťa má až príliš rád!"
Harry vzdychol a položil prázdny pohár pred svojho učiteľa ,,Ale... bojím sa oňho" na chvíľu zaváhal, či má pokračovať. K čomu by to bolo dobré? Severus nemal rád jeho pubertálne bláboly.

Vstal. ,,Ďakujem Severus, pôjdem už."
Ten prikývol a sledoval chlapca, ako opúšťa jeho kabinet. Tak veľmi ho chcel chrániť, ale pred týmito rozhodnutiami ho ochrániť nedokázal. Boli proste potrebné.

,,Draco, už odchádzaš?" ozval sa Harry nesmelo, keď si všimol blonďavého chlapca, ako sa pasuje s veľkým kufrom.
,,O chvíľku," prikývol. Harry prehltol tú poznámku, ktorá sa mu drala na jazyk a miesto toho sa slabo usmial ,,Takže budem mať celú izbu iba pre seba?"
,,Uži si to bez cigaretového dymu, mojich otravných rečí a večného lamentovania," uškrnul sa. Harry sa slabo zasmial ,,Nie si otravný, budeš mi chýbať!"
,,Je mi ľúto, že tu musíš ostať na prázdniny..." ozval sa zrazu Draco. Tón jeho hlasu bol o poznanie iný, neveselý, akoby sa doňho vkradol hlboký smútok a akási nežnosť. Harry sa usmial a pristúpil k nemu. Chytil jeho bradu do svojich prstov a zdvihol ju na úroveň svojich očí ,,Ja sa nejako zariadim, mám tu ešte stále Severusa a Blaisieho. Ale ty si dávaj pozor. Vraciaš sa späť domov, boh vie, čo si pre teba tvoj otec vymyslel"
,,Snáď nebude robiť problémy..." vzdychol Draco. Harry zatajil dych a natiahol ruku k jeho vlasom. Jemnučko ich prehrabol ,,Budeš mi chýbať!"
Draco odvrátil pohľad a zadíval sa na kufre. Vtedy Harry vedel, že prestrelil. Smutne sklopil zrak.
,,Pomôžeš mi, prosím ťa?" spýtal sa nakoniec blondiak. Harry nemo prikývol, namieril prútik na kufor a ten sa tichučko vzniesol do vzduchu. Draco prehodil na chrbát svoj ruksak a obaja vypochodovali z klubovne.


,,Zlož ten kufor zatial sem..." ukázal Draco na miesto vo Vstupnej hale. Harry ho poslušne položil na miesto pri veľké počítadlá bodov na boku a sledoval dianie okolo seba. Prichádzali sme žiaci z rôznych koľají, ktorý sa na zimné prázdniny vracali domov.
Na malú chvíľu ním prebehla vlna smútku. Ale to naozaj iba na chvíľočku, kým sa jeho mozog nespamätal.
Preboha Harry, si slizolin. Trochu sa zober! Šepkal mu tichučko jeho vnútorný hlások.
Harry sa donútil vykúzliť na tvári tú častú slizolinskú masku hrdosti. Na jeho tvári však pôsobila, akoby tam nikdy nemala byť. Akoby čosi bolo nesprávne. Všimol si to už aj predtým, ale teraz, ako sa díval pred seba na skupinku chrabromilčanov, bolo mu to jasné.
Nemal celkom prehľad v chrabromilských vzťahoch, ale vedel, že keby bol chrabromil, bolo by všetko jednoduchšie. Nemusel by voliť takú kľučku, aby Dracovi ukázal smer a nemusel by vyberať medzi priateľmi z jeho koľaje opatrne, lebo si nikdy nebol istý, ktorý ho chce zabiť.
,,Aha! Weasley, Grangerová a Longbottom!" drgol doňho Draco a ukázal ku schodom. Harry tým smerom uprel pohľad.
Nikdy by to nemohol priznať, ale čosi na tej partii, aj keď boli zarytými nepriateľmi, ho strašne fascinovalo. Možno to bola Grangerová -múdra a krásna, alebo Weasley ich veľký vodca. A Longbottom? Ten bol síce nemehlo, ale vedel priateľov podržať.
Harry čosi také nikdy nezažil. V slizoline šlo iba o vlastnú kožu, nikdy nie o cudziu. Jediným jeho priateľom bol Draco. Draco, ktorý sa často javil ako čosi viac, než len obyčajný priateľ, pre ktorého
by skákal z útesu, pre ktorého by zabil. Pre ktorého bol odhodlaný riskovať celú svoju povesť a tiež aj to vrtkavé šťastie, že ho slizolinčania prijali medzi seba, len aby ho vytiahol z temnoty. Bol odhodlaný nedovoliť mu prijať znamenie a priviesť ho na svoju stranu.
,,To je úroveň..." poznamenal, keď si uvedomil, že už dlho mlčí a mal by čosi štipľavé poznamenať na margo skupinky, ktorá prechádzala práve okolo nich. Všimol si, ako ich Draco zaujato pozoruje, vyčkávajúc kým sa priblížia k nemu ,,Aha idú debily s.r.o!"
Harry si jasne všimol, že na nich vrhli nepekné pohľady, no vytrvalo ich ignorovali a zložili si kufre čo najďalej.
Práve v tej chvíli naňho Draco uprel pohľad. Harry pocítil, ako sa blíži čas odchodu a lúčenia. Tiež pozrel naňho a naprázdno prehltol. Draco mal v očiach zvláštny výraz strachu, zmiešaný s neistotou a mračil sa. V tej chvíli k nemu natiahol ruku a chytil ho zľahka okolo pása.
Harrymu sa srdce rozbúchalo o poznanie rýchlejšie, dych sa zadrhával a nemohol sa ani pohnúť. Díval sa do Dracovej anjelskej tváre a vyčkával na nejaky znak nevôle, ale nič také neprišlo.
Draco si ho miesto toho pritiahol bližšie ,,Budeš mi chýbať..."
,,Veď vieš, že aj ty mne!" Harry sa k nemu kúsok naklonil tak, že bol tesne pri jeho uchu. Blondiak strnul a jeho ruka opustila Harryho bok.
,,Dávaj si pozor," zašepkal mu Harry nežne do ucha a rýchlo sa odtiahol. Cítil, že opäť prestrelil.
Draco sklopil oči k zemi a chvíľu študoval nezaujímavú kresbu hradných kobercov. Nakoniec mu oči utkveli na presýpacích hodinách, ktoré udávali bodu slizolinu a chrabromilu. Zelených kamienkov bolo viac, ako tých rubínových a had na vrchu hodín sa okolo nich spokojne ovíjal, zatiaľ čo chrabromilský lev ho nenávistne pozoroval. Slizolin viedol hlavne vďaka Harrymu Potterovi.
,,Harry..." ozval sa bez rozmyslu Draco. Harryho to úplne vyviedlo z rovnováhy. Bol to vlastne ten tón, ktorý použil. Akoby šepkal meno milenca. Privrel oči ,,Vrav..."
,,Môžem...Chcel som?" Harry nadvihol prekvapene obočie. Nestávalo sa často, že by sa Draco zakoktal ,,No?"
,,Chcel by som čosi na rozlúčku. Vieš ja... No bude tam otec a tak a neviem, ako to dopadne. A..." Draco pri svojom zbesilom koktaní nervózne cúval. Harry ho chcel zastaviť, keď už bol tesne pri hodinách, ale nestihol to. Draco urobil ešte jeden krok, než narazil na čosi sklenené. Had nad hodinami nepekne zasyčal, spustil sa po nich dole a tie sa rozkymácali.
,,Ssss-správate s-ssa ako chrabromilčania..." syčal had hlasno a hodiny v tej chvíli spadli rovno na tie chrabromilské. Chrabromilský lev hrozivo zareval a zoskočil z hodín práve včas, než ťažké hodiny dopadli na tie druhé a z ohromným hlukom a cinkotom skla a drahých kameňov v nich sa rozbili.
Harry aj Draco poplašene cúvli od hodín, keď sa k ich nohám zosypali červené rubíny a zelené smaragdy zmiešané s úlomkami skla a drahého dreva z ktorých boli hodiny vyhotovené. Had zlostne zasyčal, keď sa ocitol na zemi a lev po ňom chmatol labou.
Celá miestnosť stíchla.
Harry a Draco si vymenili ustráchané pohľady.
Čosi bolo inak. Bolo tam príliš ticho, než aby to bolo pravda.
Harry sa obzrel a zistil, že veľká vstupná hala je prázdna. Neboli tu žiadny žiaci s kuframi, iba on s Dracom a jeden had s levom, ktorý práve zúrivo bojovali v záplave drahých kameňov pri ich nohách.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Chris Chris | Web | 5. září 2010 v 19:45 | Reagovat

zaujímavé :) no som zvedavá ako sa ti vyvinie :)

2 Zero Zero | Web | 6. září 2010 v 21:27 | Reagovat

No zatial to je dobré :-) som zvedava čo bude dalej

3 Foxie Foxie | Web | 17. září 2010 v 15:43 | Reagovat

Wooow! Každopádne je to silne skvelé. Také symbolické... Ale ľúbi sa, nehorázne sa ľúbi :). Aj tá Dracova zakoktanica :D. No, dúfam, že sa už chlapec vymáčkne (ak chce to, čo si myslím, že chce, no).

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.