Levanduľový olej

17. srpna 2010 v 11:49 | Lilly Evenová |  Kytica
levandula

Ve skrovnou ja tě kytici zavážu, ozdobně stužkou ovinu...

Levanduľový olej



James si veľmi presne pamätal jeho vôňu. Vedel by vám ju opísať aj o polnoci.
Éterická, omamná, zvláštne svojská. Bola levanduľová. Často iba tak sedával zasnený, stratený v predstavách a spomínal na jeho vôňu. Mohol ju cítiť na hodinách elixírov, keď sa energicky premával po triede po prísady a späť, zachytil ju vždy, keď okolo neho prešiel po chodbe, smel ju vdychovať, keď neskoro v noci vkrádal sa do jeho izby, aby ho chvíľu pozoroval.
Táto vôňa pochádzala z nenápadnej, krištáľovej fľaštičky, ktorú Severus veľmi dobre skrýval. Občas ju však nechal na nočnom stolíku, potom, čo sa vrátil zo sprchy a všetci naokolo spali. James si ju často prehliadal vo svetle mesiaca, ktorý desivo odpočítaval hodiny do prebudenia. Bol to levanduľový olej.

Neskôr, keď sa stretli v piatom ročníku, Severus často v noci odchádzal preč z hradu špehovať a James si nedovolil ho sledovať. Príliš sa bál, aké ďalšie temné tajomstvo by odhalil a tak iba potichu sedel v klubovni a trpel. Niekedy sa vrátil po pár hodinách a niekedy James celú noc tŕpol s prútikom v ruke osvetľujúc starý pergamen, kým sa jeho meno opäť neobjavilo na Záškodníckej mape. Prehodil vtedy cez seba neviditeľný plášť a bez vysvetlenia a jediného slova kamarátom, či Lily vykĺzol von.
Sledoval ho ako stopár korisť a vždy, keď sa priblížil viac, ako bolo bezpečné, cítil tú vôňu, ktorá ho zvláštne otupovala.
Bol to jeden z týchto dní, keď sa James zakrádal tichou chodbou nočného hradu. Snažil sa našľapovať jemne, aby sa v chodbe nemiesili jeho kroky s tými Severusovími, no popritom
sa ponáhľal väčšmi ako inokedy. Vedel, čo Snapa čakalo na konci chodby a nechcel, aby si to odniesol.
Musel sa rozhodnúť a chodba mu nedávala veľa priestoru. Chýbalo iba pár metrov a Severus by odbočil. Nechá ho vyjsť z hradu, alebo...?
Keď sa rozhodol, bolo príliš neskoro a Severus vyšiel do chladného nočného vzduchu a rozbehol sa k Zúrivej vŕbe. James bežal tiež, ale Snape mal náskok a keď prišiel, bolo skoro neskoro. Neskoro pre oboch.
A nech sa snažil akokoľvek, vždy to končilo scénou, keď James Severusa zachraňoval. Či ho ťahal od zúrivého vlkolaka, kryl pred Filchom, obhajoval pred McGonagalovou, keď ho nachytala na chodbe alebo krotil Siriusa. Vždy tu bol James, ten James, ktorý ho sám šikanoval a urážal, aby ho od seba odohnal. Aby nebol tak sakramentsky blízko, lebo jeho vôňa mu podlamovala nohy. Aby sa nedostal k nemu, do jeho hlavy, mysle, srdca a už vôbec nie k jeho telu. Pretože vedel, že keby ho Severus Snape raz zovrel v náručí, chcel by v tom náručí aj zomrieť.
A tak sa stalo, že sa zrazu aj tak ocitli, lenže tento krát James zvieral Severusa a tisol ho k sebe, zatiaľ čo sa plazil úzkym vchodom do škriekajúcej búdy a za nimi sa rútil zúrivý vlkolak.
A keď už boli konečne vonku a všetko nebezpečenstvo ostalo za konármi vŕby, James precitol a uvedomil si, že tlačí svojho najväčšieho nepriateľa a najtajnejšiu lásku vlastným telom k zemi a jeho erekcia sa búri proti tejto polohe. Levanduľový olej mu udrel do nosa a v tej chvíli bolo zrazu všetko jedno...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.