Keď pošliapu ľalie

29. srpna 2010 v 22:09 | Lilly Evenová |  Kytica
Lily

Ve skrovnou ja tě kytici zavážu, ozdobně stužkou ovinu...

Blížíme se do finiše, vážený :) Posledná kapitola a zajtra epilog! 

Keď pošliapu ľalie


Dni plynuli príliš rýchlo, aby si to Severus vôbec mohol uvedomiť. A zrazu sa tie dni zliali preňho v týždne, tie v mesiace a mesiace zrazu v roky. Tri roky.
Cítil sa, akoby bol prekliaty. Pretože za všetko mohol on.
Zrazu prišiel o lásku, o priateľku, o celý svoj život.
A to v jedinom okamihu.
Bolo to na haloween, Severus na tne dátum nikdy nezabudne. Postará sa už o to on a jeho zázračné prežitie, tento deň sa zapíše do srdcí mnohých čarodejníkov, do
histórie,
ako vravel mocný Albus Dumbledore.
A hoci sa bude oslavovať tento deň ako pár Temného pána, Severus vedel, že preňho to bude veľmi smutný deň.
A hoci nechcel vidieť ich telá, aj keď mu to Albus ponúkal a nechcel sa s nimi posledný krát rozlúčiť, cítil nevýslovnú túžbu dotknúť sa ešte raz jeho pier, pohladiť ešte raz jej vlasy.
Neveril, nedokázal uveriť, že toto je koniec. Že Potterovci sú mŕtvy.
Ale nie všetci Potterovci, vravel mu hlások v hlave a dieťa v Albusovom náručí spustilo ten prúd horúcich sĺz, ktoré v sebe dusil celé tie roky odo dňa v knižnici. Plakal, zviezol sa na kolená pred dieťaťom, ktoré ich zachránilo a jeho pochovalo a plakal. Prosil od odpustenie.
Dieťa, ktoré malo Jamesove pery a Lilyne oči natiahlo k nemu ruku, dotklo sa jeho pokožky na líci a zasmialo sa.
To bol pre Severusa nový začiatok. Deň, keď pošliapali ľalie,
keď zabili krásu a zničili v ňom lásku. Prebudili iba túžbu ochraňovať.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.