Dýchať pre lásku

6. srpna 2010 v 23:04 | Lilly Evenová |  Jednorázovky
Harry je chorý. Chorý z tej večnej pretvárky a toho, že ho ľudia nechápu. Chcel by konečne normálne žiť, no aj po tom, čo si splní svoje poslanie nevie nájsť pokoj. A nedokáže už viac dýchať. Nie bez neho. dokáže ho láska zachrániť? Príde Draco včas?
Vzniklo to na popud rýmovačky, ktorú som zložila pri vode. Išlo to pomerne rýchlo, ako vlnky na povrchu bazéna. Najprv jedna, na ňu sa napojila druhá a tretia. A všetky sa zliali do príbehu, krátke oddychovky, ktorú venujem všetkým, ktorý majú prázdniny :)

Dýchať pre lásku


Láska je silná,
láska má štýl,
láska chce byť mylná,
láska je... klam?

Prial som si,
prosil,
nocí sa desil...
Láska však našla ma...
Aj teba?
Aj teba...

Bolí ma každučký nádych!
Vieš, spomienky mi ostali.
Vedieť, že vstupujem do domov prázdnych
a márne ťa hľadám...

Láska, tak kde si?
Zlatíčko vráť sa,
pusinka, prosím!
Viem, že tu nie si.
Tak kde?

Nesmel som ťa hľadať,
mohol som prosiť,
a sľuby skladať,
kvety ti nosiť...
Na hrob!

Bolí ma každučký nádych,
každulinké mrknutie.
Vzali mi všetko na svete,
teba však nesmeli, teba nie!




Záblesk svetla, ten jediný, výkrik a panika. Všetko sa zlialo do temne šmuhy. Svetlá a farby sa mihali, no akoby zanikali v temnote. Rozbehol som sa, ako blázon som bežal a pristál na kolenách presne, na milimeter presne.
Ruky objímali,
pery čosi kričali. Neviem, čo to bolo. Nepočul som tie slová. Čo tí hlupáci nevidia?! Boj sa pre mňa zastavil. Všetko sa zastavilo. Bol koniec.
Množstvo smrťožrútov utekalo, všetci akoby sa pomiatli. A stále sa bojovalo. ON ležal mŕtvy, myslel som, že tým to končí. Neskončilo, začalo.
Objímal som jeho telo.
Viem, že som plakal. Ale to si nikto nevšímal. Pretože ja som už svoju prácu urobil. A vtedy, na malú pomätenú chvíľu som si myslel, že by všetko mohlo vyjsť. Keby... Ten zelený záblesk a tvoj výkrik.
Cez slzy som nevidel, iba cítil a vtedy... iba na malú chvíľu. Bolo to jemné udretie, akoby ktosi rozozvučal gong a potom ho znova zastavil rukou. Jeho srdce poskočilo a ja som v nádeji žmúril dole, či snáď...
Úsmev preblysol na bledej tvári. Videl som ho, aj keď som si pred tým rozbil okuliare. A viem, že moje líca zaliali slzy úľavy.
,,Draco..." počul som samého seba šepkať. Natiahol ruku a pohladil ma po líci a vtedy... som sa ponoril do toho vyčerpania a teplého mäkkého náručia. Bolo tak zbabelé omdlieť.

Zobúdzam sa kdesi, v neznámej posteli. Nevoní ako tá naša. Nič nevidím! Chcem sa natiahnuť na nočný stolík po okuliare, ale prudká bolesť v hrudi ma zastaví. Uvedomím si, že sa nemôžem ani nadýchnuť. Iba sýpem, bolí to. Akoby mi ktosi vedome prepolil srdce na dve časti. Štípu ma oči, sú tak suché.
,,Ležte pán Potter!"
,,Áno Harry, budeš v poriadku!"
,,Konečne si hore!"
Ktosi ma chytil za ruku. Je útla, dievčenská. Hebká, ale nie ako tá jeho. Hľadí ma po chrbte ruky.
Zacítil som čosi studené na nose. Zamrkal som a zaostril. Moje okuliare sa vrátili na pôvodné miesto. Videl som postavy... Ron, Hermiona, Madam Pomfreyová a... a nikto. To prázdne miesto pri mojej posteli pálilo. Rozhliadol som sa. Nestál nikde. Nehral sa na skrývačku.
Zmätene som sa na nich zadíval.
,,Zvládol si to!" ozval sa Ron šťastne. Aj Hermiona sa samoľúbo usmievala. Čo sa stalo, o čom neviem?
,,Áno, zvládol!" prikývla a pohladila ma po čele. Čosi v mojom mozgu zaplo, na chvíľu sa skladačky zoradili do správneho poradia. Voldemort, kúzlo, jeho mŕtvola a... Draco sa usmieval a bežal ku mne. A potom...
prečo si nič z toho nepamätám?
,,Čo sa stalo, potom..." Môj hlas ma prekvapil. Tak drsný, hrubý a chrapľavý. Znova som sa chcel prudko nadýchnuť. Bolesť v hrudi mi to znemožnila a tak som ostal pri lapaní po vzduchu.
,,Vlastne nevieme, Malfoy sa na teba rozbehol a skôr ako stihol hocičo urobiť si sa skácal k zemi..." vysvetľovala Hermiona stále sa usmievajúc ,,Ale už si v poriadku!"
,,Ale, kde...?"
,,Ten zmätok si to ešte odskáče, len čo ho nájdeme!" zasyčal Ron. To my bolo odpoveďou na všetky otázky. Prečo, miláčik, prečo si ma tu nechal?!

-----------

,,Harry, musíš niečo jesť!"
,,Prosim ťa!"
,,No tak!"
Tí dvaja si večne nedajú pokoj. A Madam Pomfreyová ma nechce pustiť. Vraj potrebuje zistiť, prečo som sa na tom bojisku zrútil. Nie je to jasné?! Bol som vyčerpaný!
Dobre, nie je to jasné! Stále netuším, prečo ma tak bolí v hrudi. Je to strašne nemôcť dýchať! Chcel by som... chcem ho vidieť. Dám za to aj posledný výdych. Vedieť, že je šťastný. Sakra, nech ma už pustia, musím ho ísť hľadať!
Čo ak sa mu niečo stalo? Tá predstava... pomaly ma to zabíja!
,,Harry, no tak!"
,,Chcem odísť, Hermi..." odsotil som lyžičku s polievkou, ktorú mi núkala.
,,Prečo?" ozval sa Ron nechápavo ,,Veď chodíme každý deň za tebou!"
Opäť som sa odhodlal k nádychu a zaštípalo to.
,,Proste chcem!"
,,Harry, dobre vieš, že nemôžeš. Nie si ešte úplne v poriadku! Pozri sa, veď ledva dýchaš!"
,,To nevadí..." prehodil som naštvane.
Nevadí, mne nie, ja ho musím nájsť!
----

,,Čo sa stalo?"
Bola to moja automatická otázka. Tí dvaja sa tvárili až príliš šťastne.
Ron sa sebavedomo usmial, Hermione v kútikoch pohrával lišiacky úškrn.
,,Chytili Malfoyových!" odpovedal mi Ron. Aj posledné kúsočky vzduch v mojich pľúcach sa zmenili na kryštáliky ľadu. Nemohol som dýchať. Už vôbec. Oči mi zvlhli.
,,Vypočúvajú ich a potom ich pošlú do azkabanu!" pokračovala Hermiona.
,,Predstav si to, posledný smrtožrúti!" pritakal Ron šťastne.
Zalapal som po dychu. Bolo neskoro, zatmelo sa mi pred očami. Videl som iba ako sa Hermionin výraz mení na šok.... ,,Harryyy!"

------------

,,Puste ma prosím! Je to moje posledné prianie! Prosím, ponížene. Nechám sa vami odviesť, zlomte mi prútik, iba ma za ním pustite!"
Prebudil ma hlas. Myslel som, že mám halucinácie. Zamrkal som do bielej izby a natiahol sa na stolík po okuliare. Stále som bol na ošetrovni.
,,Nemôžeme, pán Potter spí!" počul som hlas Madam Pomfreyovej.
,,Ani sa k nemu nepribližuj, bastard! Iba pri zmienke o tebe kolabuje!" Toto bol Ron.
,,Čože?! Čo sa mu stalo? Puste ma, no tak!"
Počul som jeho hysterický hlas. Chcel som zakričať. Uvedomil som si, že skoro nedýcham. Otvoril som ústa a z nich vyšiel iba chrapot. Draco...
,,Prosím! No tak!" znížil sa k proseniu .Pre mňa... Draco!
Snažil som sa bojovať s prikrývkami. Chcel som sa odokryť. Bol som slabý. Hlava sa mi točila z nedostatku kyslíka. Za dverami zvádzal Draco svoj boj.
,,Čo s ním chceš?" spýtala sa Hermiona.
,,To nie je tvoj problém!" odsekol. Počul som jeho tvrdý a naštvaný hlas. Bol v ňom však kúsoček hystérie. Poznal som Draca veľmi dobre za tie mesiace... boli sme spolu... bolo nám tak krásne! A teraz?
,,Puste ma za ním, vravím vám! Iba na sekundu!" opäť ten plačlivý tón. Prečo som sa sakra nedokázal pohnúť? Chcel som sa za ním rozbehnúť! Chcel... Nemohol som.
,,Povedala som vám, že spí, pán Malfoy! Potrebuje spánok!"
,,Aspoň mi povedzte čo mu je! Prosím! Bude v poriadku?"
Nastalo pálčivé ticho. Počúval som, na túto odpoveď som bol zvedavý sám. Ticho, iba ticho...
,,Tak bude sakra v poriadku?!" vykríkol. Všetci mlčali.
Počul som prudké rozrazenie dvier a odvrátil tým smerom tvár.
,,Stojte, tam nemôžete!" ozvala sa za ním Madam Pomfreyová. Hermiona s Ronom naňho namierili prútiky. Bolo neskoro, Draco sa rozbehol ku mne.
Musel som vyzerať naozaj hrozne. Díval sa na mňa tak zmučene...
Roztvoril som jemne náruč. Chvíľu zaváhal a nakoniec sa mi hodil okolo krku. Zovrel som ho pevnejšie, zaboril nos do jeho vlasov a... konečne som sa mohol po tých dňoch slobodne nadýchnuť. Konečne...
Vtom som započul iba zaklínadlo letiace od Hermiony a moja náruč ostala prázdna. Draca odhodilo o pár metrov ďalej.
,,Nie!" stihol som vykríknuť v tom zmätku. Asi príliš ticho, pretože ma nik nepočúval. Ron Draca zviazal a Madam Pomfreyová sa rozbehla prezrieť ma. Zhnusene som ju odstrčil a chcel sa postaviť Nohy som mal z dní v posteli slabé, ale teraz predsa nešlo o mňa, či nie? Chcel som zachrániť posledný nevinný život, ktorý som mohol. Svoj, aj ten jeho. Ten náš!
Dotackal som sa k Ronovy a vytrhol mu prútik. Hermiona sa rozbehla k nám.
,,Harry, zbláznil si sa? Použil na teba imperio?" Dívala sa na mňa uprene. Ja som však mal oči iba pre jednu osobu. Ten pohľad vystrašenej lane na scénu pred sebou, bojujúci z povrazmi a bezmocný.
,,Je na našej strane! Celý ten čas bol!" ozval som sa a namieril na Draca prútik. Povrazi povolili a on sa z nich rýchlo vymotal. Zdalo sa, že Ron chce protestovať, no prerušil ho výkrik odo dvier.
,,Čo sa tu deje?"
Mcgonagalová sa rozbehla k nám. Akoby sa história opakovala-prútik mierila prútikom na Draca. Načo to všetko vlastne bolo, keď ma tu nikto nepočúval.
Bol tu naozaj chaos. A mne sa v tom zmätku nohy podlomili a nik si to nevšimol. Aspoň som si to myslel, keď som padal. Čakal som dutý náraz, ten však neprišiel. Zachytilo má známe náručie, do ktorého som sa chcel skrývať večne. A v tej chvíli všetci šokovane stíchli, pretože som omotal ruky okolo jeho krku a nechal sa držať. Moje čelo som oprel o jeho. A to stačilo. Ja som vedel, že ma nikdy nenechá spadnúť.
Zrazu som sa mohol voľne nadýchnuť.
 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Gigi... Gigi... | 7. srpna 2010 v 11:20 | Reagovat

Opravdu moc krásné... :-) nádhera... pitomí přátelé Harryho Pottera a neposlouchají ho... 8-O  O_O  :-x ale teď už bude Harry napořád s Dracem... :-)  :-D

2 Achája Eressiel Achája Eressiel | Web | 24. října 2010 v 17:27 | Reagovat

To je tak nádherný... dojalo mě to:)

3 Anulinka72 Anulinka72 | Web | 24. října 2010 v 22:03 | Reagovat

věříš že si mi vehnala slzy do očí?

4 TeressV:) TeressV:) | 1. března 2011 v 15:38 | Reagovat

Nádhera♥

5 cincina cincina | Web | 18. prosince 2011 v 19:13 | Reagovat

Bože...brečím tady...dokonalost prostě :) <33 ♥

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.