Panna Orleánska

19. července 2010 v 18:32 | Lilly Evenová |  Jednorázovky
(presunuté zo starého blogu)

Blahoslavená Mária, matka božia, pros za nás hriešnych i teraz i v hodinu smrti našej, amen.


Opäť raz historická poviedka, moje podanie posledných hodín Jany z Arku. Je to jedna z mojich oblúbených historických postáv, tak trochu som si ju privlastnila za moju patrónku. A trochu (dosť) ju mám zidealizovanú. :)
Inak dosť silne nabúrava katolickú vieru, tak prosím nečítajte, ak vám to prekáža

Panna Orleánska





,,Michael, ty boží posol, svätý, blahoslavený pomôž. Modli sa za mňa! Vykúp ma u Pána. Zachráň! Prosila som boha o veľa vecí pre ľud francúzsky, pre nášho kráľa. Dnes prosím za seba, vykúp ma!
Katarína, patrónka učených, blahoslavená, svätá pomôž! Spínam ruky v modlitbe k nebu, k vám, moji anjeli, k radcom svätým. Nikdy som nežiadala nič sebecké, až dnes. Skončite toto trápenie!
Markéta, milovaná Markétka, sladká Markéta pomôž! Zachráň ma zo spárov tých diablov v rúchach božích služobníkov. Najmilšia, aspoň ty pomôž, zľutuj sa nad tvojou vernou.
Prečo teraz mlčíte? Nedávate kázne, nepoúčate? Neradíte?! Kde ste sa podeli, prepadla som sa snáď do pekla, keď sem nemáte dosah? Anjeli moji strážni aj dnes tu raďte mne, vernej božej služobníčke..."
Prosila, volala, škriabala do temných stien cely. Nárek rušil ticho odsúdených k večnému zatrateniu. Jej nárek, žalospev božej vyvolenej.
,,Tak ma vysloboďte!" zkríkla z plných pľúc. Vlasy sa jej lepili na mokrú tvár, tú krásnu tvár, ktorú už zprznili slzy. Klesla na kolená -doudierané od modlitieb- a zopla ruky. ,,Blahoslavená Mária, matka božia, pros za nás hriešnych i teraz i v hodinu smrti našej... Bože, keby tak tá hodina nastala! Mária, božia rodička, aspoň ty sa zľutuj, keď iný nie. Ako sa mám z tohoto dostať, z tých okov, ktoré zväzujú boží hlas? Mária, matka božia, raď...
Moje srdce, ktoré predtým kamenným zvali ste, dnes rozpadá sa na piesok. Iba zrnká ostávajú!... všade piesok."
Človek, ktorý by počúval jej dokonalý monológ s Bohom, myslel by si, že ju snáď diabol posadol. Veď ako z bijúceho srdca piesok môže sypať sa? No Jana mala aj tentoraz pravdu...
,,Potichu Janka, prebudíš chmáry..." ozvalo sa z temných zákutí jej vlastnej mysle. Podvedome sa otáčala za tým hlasom, ako kvetina za slnkom, ktoré jej má ožiariť tvár.
Videla postavu, bájnu sväticu z príbehov, ktoré jej strýko rozprával. Dokonalú ženu.
,,Markéta!"
,,Pššt..." vybájený anjel sa končekom prsta dotkol jej pier. Opojný chvejivý pocit ju zasiahol nepripravenú, dávno sa necítila tak euforicky. ,,Prosíš nás, Janka, drahá moja..." šepkala.
,,Áno patrónka moja, prosím. Prosím Boha, amen Mária!"
,,Viem, tam za nebeskými hradbami počuť tvoj žalospev. Ódu na smrť.." ľahký úsmev v jej tvári rozsvietil rumenec. ,,Ale dosiaľ neprišiel tvoj čas, do dnes..."
,,A keď svitne ráno?" spýtala sa Jana s nádejou, ktorej uhlík ešte úplne nevyhasol. Svätá Markéta sa ľahko usmiala a prebehla svojej zverenkyni po vlasoch. ,,S prvým paprskom slnka započuješ kroky. Inkvizičná čata príde vyniesť posledný súd. Vieš, prečo ťa nezbavia trápenia, moja drahá?"
,,Pretože, vraj, nevinná zdám sa byť príliš. Pre môj venček snaď, Markéta?"
,,Si bystré dievča. Ak chceš byť vykúpená z múk tvojich, musíš zhrešiť, moja milá!"
Strach sa objavil v tvári mladučkej nevinnej Jany. ,,Zhrešiť? Bože, zač ma trestáš?" a jej tvár sa zdvihla k nebesám.
,,Nie je to trest. Dar, ktorý ti dáva. Právo jediného hriechu, tak čistého, akoby si počala ako panna!"
,,Hriech je pre mňa sám o sebe trestom!" bránila sa Jana a pred upokojujúcimi dotykmi cúvla.
,,Janka, milovaná, vieš, čo je to smilstvo?" spýtala sa odrazu svätá, pokojne sa posadiac na výčnelok v stene. Kontrast dokonalej božej tváre a chladu stien bol ohromujúci.
,,Chcem uchovať svoje panenstvo pre Pána!" bránila sa.
,,Pán ho chce darovať, " odpovedala pokojne, jej úsmev sa stal úprimnejším ,,Michael!"
,,Som tu..." zašepkal sladko hlas, ktorý pretekal medom. Snúbilo sa v ňom mlieko s krvou.
Do šera cely vstúpil muž, halený v bielom plášti. Svätý Michael pod rúškom tmy...
,,Čo chce pán Boh, aby sa stalo?" pýtala sa Jana stále cúvajúc. Ale zrazu nebolo kam, chlad z jednej a teplé tváre dvoch anjelov z druhej strany.
,,Boh ťa chce zbaviť trápenia, je milosrdný..." zašepkal Michael vľúdne a natiahol k nej ruky. Jemne vložila svoju belostnú dlaň do jeho chlapčenskej. Pevné paže ju stiahli k sebe. Vykríkla prekvapením.
,,Pokoj, drahá, som stále tu..." šepkal hlások a láskal dychom jej spánok, keď ju Michael pokladal na chladnú zem ešte neútulnejšej cely. Bola tam, aj keď prsty jemne odhrnuli jej sukňu z dosahu skúsených dlaní.
,,Potichu Janka, som stále tu. Ráno príde vykúpenie! Povieš im to, povieš čo sa stalo, že Pán tak rozhodol!"
,,Pán-rozhodol..." jachtala medzi výkrikmi slasti a bolesti. Jemné ruky ju hladili po vláskoch, bozkávali na čelo orosené potom. Jej ruky...
Jana myslela na jediné, na Markétu, na jej dotyky. Na dokonalú bytosť, jej ochrankyňu. Na Markétku, patrónku sedliakov. Na anjelsku Markétu s dokonalou tvárou a jemnými perami, ktoré sa teraz spúšťali po jej sánke.
Pery vyhladali tie jej, posledný slastný kŕč, Michaelov anjlesky vzdych a... s posledným záchvevom extázy vyplinulo z dokonalých nevinných pier tiché: ,,Amen!"
Jana ležala na zemi, pošpinená Panna Orleánska, ako padlý anjel. Jej tvár však tú noc zdobil úsmev, ako sa okolo pier vznášal ešte opar sladkého svätého bozku.
,,Vari vieš Janka, moja milovaná, čo vznikne z piesku a ohňa?" pýtala sa Markéta. S tichým šepkaním sa rozpustil aj med v tých slovách a posledné slabiky zanikli vo vetre.

V to ráno, roku pána 1431, stavali hranicu. Na jej vysokú kopu hádzali polená aj deti, dospelý a starci. Všetci z nadšením. Súdili kacírku svätým ohňom.
Potom priviedli Janu, pokornú v náručí kata, ako baránok. Usmievavú.
Sám kráľ sa díval na boží súd. Kat zapálil hranicu.
A tak už horí kacírka, zradkyňa, čarodejnica! Dievčina, ktorá sa neprávom nazývala pannou, Jana z Arku, Panna Orleánska! Už jej pery krútia sa vo výkriku. Už umiera Bohom milovaná, blahoslavená, svätá. Niet návratu z horúci pekiel hranice, nedá sa vyhnúť ziadostivým plameňom pýchy Anglického kráľa. Hriešna, smilná Jana!
Z jej úst iba posledný vzdych vymámi ten pach mäsa. Iba jeden jediny: ,,Markétka..."
Tlie vysoká hranica, na ktorej večne odpočívať bude. A na čiernom popole, rozprestrenom pred nohami, v tom čiernom popole, ako rubín blyští sa jej srdce sklenným.
,,Vari vieš Janka, moja milovaná,čo vznikne z piesku a ohňa...?"
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 LoLo LoLo | 26. srpna 2012 v 16:33 | Reagovat

Proboha, to je dokonalý! Já nemám slov. Jen nechápu spojení písku a ohně...čo vznikne z piesku a ohňa?

2 Lilly Even Lilly Even | 26. srpna 2012 v 20:32 | Reagovat

Sklo :D

3 Karin Karin | 16. února 2017 v 20:54 | Reagovat

Krása také mě nenapadlo sklo. :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.