8. Náhody neexistujú

19. července 2010 v 22:40 | Lilly Evenová |  Over the rainbow
Náhody neexistujú a náhoda to nie je, že sa tam všetci tak krásne zišli... Vraví sa tomu osud!
Špecialna kapitola pre Dorku... venujem ti toho jedného a jediného... Daga! 


8. Náhody neexistujú


Bolo neskoré poludnie, tie posledné slnečné lúče mizli za oknom a Erik ich sledoval s očami prižmúrenými ako mačka, ktorá čaká, kedy ju šero prichádzajúcej noci skryje. Nebolo ľahké plížiť sa okolo vlastnej sestry, ktorá bola dokonca vaše dvojča a nielenže vedela, čo urobíte, ako sa usmejete, kedy čo poviete, ale kopírovala to všetko, akoby ste boli jedným.
Skúsil to, snažiac sa aby tie prekliate dvere nevrzli, potichu prechádzajúc okolo jej izby, ktorá bola otvorená.
,,Erik?"
ozvalo sa a menovaného zamrazilo. Na malú chvíľu stál ako prikovaný a potom sa rozbehol.
Nechcel spoločnosť pri tomto malom výlete a hlavne, ona sa nesmela dozvedieť, kam ide. Zabila by ho! Či?
Počul, ako jeho sestra vybieha z dvier, no on už bol pod schodmi. Chcel sa nenápadne skryť v rohu, hneď vedľa zábradlia, no o malú chvíľu sa jeho sestra nahla, zavesila sa na zábradlie a jej namaľovaná tvár sa naňho škerila, úsmev mala obrovský, zdôraznený tmavým rúžom.
,,Chceš sa ma snáď zbaviť?" naoko nahnevane naňho žmúrila. Erik sa cítil, akoby sa díval do tých svojich a vedel, že pred ňou nič neskryje. Rezignovane vzdychol.
,,Deje sa niečo?" vyzvedala nevinne a skackala veselo zo schodov, pričom sa jej úzka suknička trochu zdvíhala a odhaľovala tak čierne pančušky. Erik vyšiel zo svojho úkrytu a so zvesenou hlavou sa vliekol za Dorou k dverám, kde iba s vypätím všetkých síl zaklopal. Počul, ako sa v zámke otočili kľúče a v dverách sa objavila Nathanova silueta. Jeho tvár bola natešená a zvláštne mäkká, akoby mu to prítmie a vôňa vzrušujúceho, chladného večera dodala trochu nežnosti do jeho inak skoro aristokratických rysov.
Usmial sa na Erika v tom nepatrnom zdvihnutí úst bol akýsi prísľub dobrodružstva. Jeho oči však zo sekundy na sekundu viseli na Dore.
,,Ahoj," pozdravil ju prekvapene a iba Erik vedel, že je za tým divadlo. Dora sa nervózne ošila ,,Čau!"
,,Ideš s nami?" Nathan teatrálne zdvihol obočie a Erikovi cuklo kútikmi. Už chcel vykríknuť, aby ju nechal,
keď sa Dora nemotorne ošívala a zazerala naňho.
,,Asi hej..." usmiala sa a pozbierala svoju rozšliapnutú sebadôveru. Nathan jej venoval odzbrojujúci úsmev a Erik naňho prosebne pozrel, že taký chce aj on.
,,Pôjdeme?" spýtal sa ho iba a Erik nebojácne prikývol.
Vykročili do vláčnej noci, vo vzduchu sa húpal prichádzajúci dážď a oblohu, ktorá bola ešte pred hodinou jasná a zaliata slnkom, križovali čierne mraky a kde-tu vykuklo pár hviezd, ktoré na Erika spiklenecky mrkali. Akoby mal s nimi tajomstvo, ktoré nevie nik iný, možno Nathan sladko tuší, alebo túži po tom, aby jeho domnienka bola správna.
Hviezdy, celé nebo a ten kúsok mesiaca, čo sa vynoril spoza mraku však vedeli to, čo si Erik ešte nepriznal. Láska sa rodí v malých kvapkách a pomaly sa na zem spúšťa v podobe okamžikov, ktoré sa podobali tomuto. Okamžikom, keď Nathan tajne chytil malého Erika za ruku a ten sa naňho nesmelo usmial, keď obaja strážili Doru, ktorá cupitala pred nimi,
aby si nevšimla iskry, ktorá mala naozaj silný náboj- tej, ktorá preskočila v momente, keď sa ich dlane stretli.
Z neba sa pomaly spustilo niekoľko kvapiek, Dora hlasne zanadávala čosi o tom, že make-up je v prdeli a jej chlapčenský doprovod ju počastoval tichým smiechom. Erik zaklonil hlavu a pár kvapiek pristálo na jeho tvári. Nathan mu zatiaľ otvoril dvere na strane spolujazdca. Dora to dotknuto pozorovala, keď nasadala dozadu a nik jej nevenoval pozornosť, iba Erik, ktorý sa k nej otočil a s iskričkami v očiach prehlásil: ,,To sa rozpršalo, čo?"
Bolo to v momente, keď už všetci traja sedeli v aute a kvapky bezsýtostne bubnovali na okno. Nathan šikovne vyparkoval a svetlá auta osvetlili stmavnuté parkovisko. Trojica vyrazila do daždivého dobrodružstva.

*

Tmavý nočný klub bol plný a pred jeho dverami to aj napriek nepeknému počasiu vírilo hosťami. Pár nervóznych študentov postávalo pred klubom a odvažovalo sa, či vkročiť dnu, jeden muž práve platil vstup a za ruku držal svojho partnera, k dverám sa náhlila ďalšia partia, skrytá pod jedným dáždnikom, ktorá sa hlasne smiala. Nathan za nich zaplatil vstup, aj keď Erik hlasne protestoval. Trojica vošla dnu a ocitla sa v úplne inom svete.
Erik sa prestrašene rozhliadal dookola na množstvo mužov okolo, ktorý spolu tancovali, objímali sa na parkete a k tomu im hral tanečný remix nejakej známej pesničky, okolo preblikávalo farebné osvetlenie, zelené lasery, ružové, modré, červené a fialové svetielka odrážajúce sa od diskogule
a za barom muž, ktorý rozdával s úsmevom nápoje a na seba mal iba obtiahnuté, biele tielkom. Nathan mu upokojujúco položil ruku na rameno.
Dora však bola akoby bo vytržení, prekvapene sa otočila na Nathana a venovala mu veľký úsmev: ,,Ja som to vedela!" zvreskla ako pomätená.
,,Že ty... a môj brat... och bože!"
,,Nie!" skočil jej do toho šokovaný Erik ,,Ja nie... sme... sme iba kamaráti!" jazyk sa mu trochu motal.
Dora si ho premerala a pokrčila plecia. Skôr, ako to stihli tí dvaja zaregistrovať, zmizla v dave.
,,Nestane sa jej tu nič?" spýtal sa Erik s obavou v hlase. Nathan pokrútil hlavou: ,,Nie, tu je to o niečo lepšie než v hetero podniku," odvetil a chytil ho za ruku. Erik sa trochu neisto nechal viesť do prostred parketu.

Dora sa predierala pomedzi mužov a tú trochu žien, ktoré tu boli. Trochu jej vadilo, že sa za ňou nik neotočil, za to hŕstka dám na ňu mrkala, alebo ju iba sledovali ako lačné šelmy. Po prehliadke terénu si to Dora namierila k baru a oprela sa lakťami o pult ,,Čau," pozdravila znudene mladého barmana, ktorý sa na ňu iba letmo usmial a postavil miešaný drink pred chalana vedľa nej.
,,Čo si želáš, mladá?" spýtal sa usmievavo.
,,Čerešňu!" usmiala sa sebaisto.
Barman na ňu prekvapene pozrel ,,A osemnásť?"
Dora sa trochu začervenala, no sebaistota ju neopúšťala ,,Bolo!"
,,Občiansky?"
Sakra, pomyslela si v duchu: ,,Nemám ho tu!"
,,Tak asi smola..." barman škodoradostne pokrčil plecia.
,,Nalej tú čerešňu, Jimmy, ale okamžite!" ozval sa za Dorou autoritatívny, ženský hlas.
Prekvapene sa otočila a stretla sa so zvláštnymi, tyrkysovými očami mladého dievčaťa, nemohla mať viac ako dvadsať rokov, ryšavé vlasy mala nedbalo zviazané do copu na temene hlavy a na krku pod uchom na ľavej strane mala tetovanie, malého pestrofarebného motýľa.
,,Prepáč, Cat," barman Jimmy okamžite stiahol chvost a odplazil sa nalievať.
,,A hneď dva krát!" zakričala za ním ešte dievčina a prisadla vedľa Dory na voľnú stoličku: ,,Nevadí, keď si prisadnem a pozvem ťa, že?" spýtala sa, ale viditeľne nečakala na odpoveď. Dostali svoje dva poldecáky, dievča ho zdvihlo pred Doru a viditeľne si chcelo pripiť.
,,Tak na zdravie!" zachichotala sa, keď sa Dora konečne prebrala z prvotného šoku a zdvihla pohárik k ústam. Neznáma jej priťukla a napila sa na ex. Odložili pohár na stôl obe naraz a dievča sa otočilo na barmana, aby vyprosila ešte jednu rundu.
,,Mimochodom, volám sa Cat a neboj sa, nepretiahnem ťa hneď po tom, čo ťa opijem, ja sa rada s korisťou hrám!" oznámila s úškrnom a Dora sa vtedy jej vtipu zasmiala. Ono to však v skutočnosti ani nebolo vtipné, neskôr už nie...

Po čase sa pri bare objavil aj Nathan s Erikom, obaja spotený, dobre naložený a smädný. Objednali si obaja veľké pivo a Cat iba prevrátila oči a poznamenala niečo o typických chlapoch. Dievčatá už boli opité a prezradzoval to aj počet pohárikov hromadiacich sa pred nimi, tak sa smiali na všetkom, dokonca aj na Erikovi, ktorý mal pod nosom fúzy s peny, keď sa napil.
Na ich hurhaj sa otočil čiernovlasý chalan, ktorý celý čas sedel pri Dore, otočený chrbtom k baru, smerom k dverám a pil jeden miešaný drink za druhým. Vyzeral, že na niekoho čaká, nervózne podupával nohou o kovovú konštrukciu stoličky a ožužlával slamku štvrtého mojita.
,,Vidím, že si dobre naložená, Cathy, len aby sa tu neukázala Kiara!"
Cat prevrátila oči a následne ich drzo zapichla do chlapca. Pod ťarchou jej pohľadu sa musel zlomiť každý, ako dokázala byť nebezpečná iba obyčajným výrazom. ,,Niečo lepšie nemáš, Dag?" spýtala sa ostro a Nathan, ktorý šípil šarvátku sa medzi nich okamžite zamiešal.
,,Hmm...Dak? To nie je tiež typické meno," filozofoval o prvom, čo ho napadlo.
,,Dak? A neznamená to náhodou kačka?" spýtala sa Dora a popritom sa pripito chichotala.
,,Znamená!" pritakal Nathan s úškrnom a sledoval neznámeho, ako brunátnie v tvári.
,,Nie duck! DAG! Ako d-a-g!" hláskoval čiernovlások naštvane.
,,A tvoje práve meno?" Erik mu venoval trochu drzí úsmev. Možno za to mohol alkohol v jeho krvi, alebo neustála Nathanova vôňa v jeho hlave. Nevedomky sa tisol k jeho hrudi a blondiak to využil, aby ho mohol objímať.
,,Nepoviem!" Dag mu úškrn vrátil a jeho oči sa opäť otočili k dverám.
,,Chodíš sem často, Dag?" spýtala sa Dora, ktorá sa nemotorne snažila nadviazať konverzáciu.
,,Som tu varený-pečený, aj tuto so šéfovou, že Cat?" otočil sa s presladeným úsmevom na ryšavku.
,,Ale samozrejme!" usmiala sa naňho hrane a kývla na barmana Jimmyho, ktorý jej priniesol ďalší pohárik.
Vtom sa Dag zdvihol zo stoličky a na bar postavil nedopitý drink. Erik videl, ako sa k nemu blíži nejaký chlapec. Mal na sebe úzke tričko pásikové, čiernobiele, s dlhým rukávom a čierne nohavice. Vlasy tmavej červenej farby mal starostlivo rovné a ofinu sčesanú cez jedno oko, to druhé bolo už z diaľky obtiahnuté kajalovou ceruzkou. Erikovi sa zdal povedomí.
,,Dagie!"
zahučal cez celý klub. Dag afektovane preložil nohu cez nohu a Erik to pobavene sledoval, zatienený Nathanom, ktorý mu poskytoval dobrý úkryt.
Videl, ako si ten chlapec zastal pred čiernovlasého mladíka a zložil ruky v bok. Dag sa naňho smrteľne vážne díval, no Erik zo svojho uhla pohľadu videl, ako mu myká v kútiku.
,,Čo chceš, ty škvŕňa?" spýtal sa ho posmešne.
Červenovlasí chlapec sa už nadychoval k odpovedi, keď to Erikovi došlo a všetky súvislosti v hlave sa prepojili. Jeho ústa sa prekvapením otvorili. Nahol sa viac na bar, aby dovidel na dotyčného chlapca a takto z blízka, keď sa prizeral na jeho oblejšiu tvár a tmavé, čokoládové oči, nebolo pochýb.
,,ROB?!" vyhŕkol šokovane.
Menovaný sa dezorientovane otočil jeho smerom a chvíľu mu trvalo pri tom množstve farebných svetiel rozoznať, kto naňho hovorí.
Prestrašene sa naňho díval, na chvíľu sa mu urobilo mdlo, ako videl, že Erik vstáva a mieri k nemu.
,,Čo tu robíš?!" vykríkol v prekvapení a do očí sa mu drali slzy. Jeho jediný kamarát, ten normálny Rob, obyčajný chalan s ktorým chodí do triedy... aj on? Je toto veľké mesto naozaj plné toľkých špinavostí a nechutností?
,,Čo ty... ja... ja som..." vzdal to, jeho hlava sa zvesila k zemi a ofina mu zakryla skoro celú tvár ,,Nebudem klamať!"
Erik zaťal nechty do ruky: ,,Tak ty..." potreboval si rýchlo vymyslieť niečo, čo mu mohol vyčítať. Cítil sa tak nehanebne oklamaný a netušil prečo. Veď nemal dôvod, či hej? ,,Ty si chodíš sem, balíš tu cudzích chlapov a čo Viky?! Tá ťa kdesi verne čaká, alebo čo?" Vedel, že je to úplne inak, no potreboval sa na niekoho vykričať. Zlosť sa v jeho tele stupňovala, už sa to nedalo vydržať a tak sa otočil a rozbehol sa k východu, bolo mu jedno, že sa v tom dave a daždi vonku stratí, no potreboval sa schladiť.
Dora prekvapene, opito mrkala na celú tú scénu a nenachádzala slov. Nathan sa rozbehol za Erikom okamžite, ako vedel ktorým smerom mieri. Chcel za nimi bežať aj Rob, ale známa, nežná ruka ho zastavila a pritiahla k sebe: ,,Počkaj, toto mi musíš ešte vysvetliť!"
,,Nemám ti čo vysvetľovať, daj mi pokoj!" Rob sa snažil s Dagovho objatia vykrútiť, no ten mu to nedovolil.
Stisol ho ešte pevnejšie, pritisol k svojmu tričku a nechal ho, nech sa upokojí. Po chvíli bolo hrobové ticho, iba Cat sa opito pohupovala na stoličke a hudba stále hlasne hrala. Dag stále držal Roba v náručí a ten sa po minúte ticha konečne rozvzlykal do jeho hrude. Dag ho upokojujúco hladil po vlasoch, šepkal mu čosi do ucha a v tom objatí by sa Rob najradšej strácal navždy, ale on musel ísť za Erikom, porozprávať sa s ním, v sádzke bola jeho povesť a priateľ, ktorého nechcel stratiť, pretože si ho za tých pár týždňov obľúbil.
Ale ako to bolo možné, že sa tu tak stretli, že v jednom klube, pri jednom bare bolo možné konfrontovať oba svoje životy v ten istý čas? Rob sa sklamane opäť presvedčil, že náhody neexistujú.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.